Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-105-2025.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Subarea
41P/105/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. N. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: V.. I. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. G. W. XX, H. a otca: C. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. G. W. XX, H., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 22.07.2025 sa matka maloletého C. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil pedopsychiatrické vyšetrenie maloletého C. za účelom zhodnotenia jeho psychického stavu a liečby.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že pedopsychiatrické vyšetrenie je potrebné uskutočniť neodkladne na základe odporúčania psychologičky maloletého C., s ktorou matka absolvovala konzultáciu dňa 15.07.2025, a rovnako na základe odporúčania pediatra I.. Š. na preventívnej prehliadke, aj vzhľadom na opakované problémy počas realizácie súdom určeného styku s matkou. V roku 2024 lekár konštatoval diagnózu depresívnu epizódu a tiež sú potvrdené lekárske psychosomatické diagnózy „bolesť hlavy" a „iná neidentifikovateľná bolesť hlavy", bolesť brucha, malabsorpcia, kde žiadny z odborníkov nevie určiť fyzickú príčinu. Gastroenterologička I.. Y. poukazuje na zlý zdravotný stav aj tým, že ďalšie kontroly stanovuje po 6 mesiacoch, poukazuje na neposkytovanie žiadnych raňajok zo strany otca. Neurologička I.. U. poukazuje na nedostatočný pitný režim. Otec pedopsychiatrické vyšetrenie synovi zabezpečiť nechce zo subjektívnych dôvodov - osobných skúseností s psychiatriou pri riešení jeho prepustenia z práce, a to ani kontrolné vyšetrenie u pedopsychiatra z dôvodu ADHD. Posledné pedopsychiatrické vyšetrenie maloletý C. absolvoval ešte s matkou v roku 2022. Neustále vyplavovanie kortizolu z dôvodu stresu syna spôsobuje, že syn má chronické problémy so spánkom i s trávením. Nevhodný pitný režim, kde maloletý C. musí byť nútený do pitia sa tiež môže podieľať na bolestiach hlavy. Na styku s matkou sa bolesti hlavy takmer nevyskytujú. Matka sa snaží o uvoľnenú atmosféru s množstvom aktivít vonku. Extrovertne orientovaný syn s ADHD však v prostredí u otca zažíva iba izoláciu v domácom prostredí s jedinými podnetmi vo forme hier na PC a na mobile. Otec má prácu na plný pracovný úväzok a o syna sa nemôže adekvátne postarať Na ponuku matky, že sa o syna postará matka aj nad rámec styku, počas prázdnin, v čase choroby syna alebo so synom navštívi lekára, otec nereaguje. Nereagovanie znamená, že otec ponuku matky odmieta, radšej dá počas letných prázdnin syna každý týždeň do iného tábora. Takáto inštitucionálna výchova so zmenou každý týždeň je pre dieťa s ADHD neakceptovateľná. Maloletý C. od zverenia otcovi trpí, z jedného dňa na druhý mu nie je umožnené stretávať sa alebo mať telefonický kontakt pravidelne s matkou, kamarátmi a to aj napriek tomu, že maloletý C. je extrovertnej povahy. Už len samotná takáto izolácia od vzťahov s
ľuďmi, ktorých má rád, vyvoláva u extrovertného C. sociálne problémy, ktoré introvertný otec neregistruje, pretože otec je najradšej sám izolovaný od okolia s počítačom ako jediným „kamarátom", ktorý robí to, čo otec chce. Maloletý sa tak uzavrel do seba, potláča svoje utrpenie, až trpí psychosomaticky na opakované a časté bolesti brucha a tiež i bolesti hlavy, kvôli ktorým vymeškal v škole 164-214 hodín počas školských rokov 2023/2024 a tiež 2024/2025. Syn má z tohto stresujúceho správania otca značné problémy. Dochádza u neho ku zmene štruktúry osobnosti (z veselého extroverta na úzkostlivého introverta s depresiami), potláčania vlastných pocitov a sebaobviňovania. Jeho potreby na bezpečie nie sú uspokojené a z tohto dôvodu sa často prejavuje ako úzkostlivý a častokrát sa nevie ani rozhodnúť, nevie komunikovať svoje pocity. Prejavuje sa u neho syndróm „naučenej bezmocnosti", kde zostáva pasívny i v činnostiach, kedy môže svoju vôľu prejaviť, radšej ju neprejavuje. Otec s matkou komunikuje útočne aj v bežných situáciách a je nevyspytateľný - najprv bez komunikácie s matkou objedná i zaplatí maloletému letné tábory práve v čase styku s matkou, následne keď sa maloletý teší na tábory, otec napíše, že zrušil tábor. Vzhľadom na to, že otec priamo v písomnej komunikácii uvádza, že tábor zrušil „z dôvodu konania matky", je jednoznačné, že takto to prezentuje aj synovi. Otec oznámil zrušenie druhého tábora nie kvôli dieťaťu, ale „z dôvodu konania matky". Maloletý tak stráca zážitok a sociálny kontakt, aby otec mohol „potrestať" matku. To je formou rodičovského odcudzenia, kde sa dieťa stáva rukojemníkom vo vzťahu medzi rodičmi (zrušenie tábora ako trest pre matku, dôsledok znáša dieťa). Otec neumožňuje žiadny telefonický kontakt so synom nielen matke ale aj s vlastným súrodencom. Otec na zvonenie matky na spoločnom dome neodpovedá, zatajuje sa. Až na dohovor kolíznej opatrovníčky po 3 rokoch umožnil v pootvorených dverách sa s maloletým matke porozprávať, avšak po celý čas rozhovoru držal C. a nad hlavou mu držal mobil. Otec hovorí za dieťa, bráni mu slobodne sa vyjadriť. Otec opakovane tvrdí, že „C. nechce ísť k matke na 5 nocí". Tieto tvrdenia uvádza výlučne po čase strávenom u neho, nikdy nie priamo od maloletého, a bez toho, aby sprostredkoval rozhovor medzi dieťaťom a matkou. Používa maloletého ako „štít" na odmietanie návrhov na styk, čím dieťa vtiahne do konfliktu rodičov a robí z neho rozhodcu. Otec v mailoch pracuje s nejasnými tabuľkami a počtami hodín - často po vlastnej interpretácii. Otec doslova počíta hodiny, kedy matka môže byť s vlastným synom, dcéra s bratom a neumožní stretnutie ani na významné sviatky, ktoré bez matky nemajú význam, ako napríklad Deň matiek. Matka žiada oprávnený náhradný styk, otec to prepočítava a tvrdí, že si žiada „viac, než jej patrí". Tým zneisťuje matku, podsúva vinu a vytvára tlak, že každý návrh z jej strany je „neprimeraný". Pre dieťa to môže znamenať pocit, že mama je ten, kto robí problémy, a že „navyše hodiny" sú niečo zlé. Takýto prístup dehumanizuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, robí z neho obchodnú transakciu, nie láskyplné rodinné puto. Keď matka prišla osobne a mohla zobrať dieťa na 4 hodiny, otec jej to neumožnil - namiesto toho ju obvinil, že prišla „točiť video na Facebook". Následne matke písomne vyčíta, že si mala vopred „vypýtať styk". Tým vytvára atmosféru obvinení a paranoje, nie konštruktívnej spolupráce. Opakovane tvrdí, že matka ho „zahlcuje" mailami, že je „šikanujúca", pričom on sám zasiela dlhé, zmätočné a nepriateľské správy. V e-maile podsúva kolíznej opatrovníčke aj psychológovi názor, že matka „konflikt vytvára", čím sa snaží vopred spochybniť jej dôveryhodnosť. Matke neumožní ani styk podľa súdneho nariadenia z dôvodu, že „on" sa z dovolenky kvôli styku na 4 hodiny vracať nebude. Pričom však keď matka chce styk v inom čase, než je nariadené súdom, aj keď by bola matka prechladnutá, musí pre syna prísť 80 km. Otec tvrdí, že maloletý si po tábore „potrebuje oddýchnuť doma", pričom „domov" znamená výhradne otcovu domácnosť. Tým vytláča matku zo psychologického priestoru „rodiny" - ako keby jej starostlivosť nebola pre C. dostatočne oddychová alebo bezpečná. Otec verejne pred treťou stranou (kolízna opatrovníčka + právnička) označuje správanie matky ako „v rozpore so záujmami dieťaťa". Podsúva názor, že matka sa nezaujíma o syna a že „primárnym cieľom nie je záujem o dieťa, ale konflikt". Ide o osobný útok, nie vecnú výmenu názorov, navyše v e-mailovej forme pred svedkami - čo môže dieťa cítiť, ak to presiakne do atmosféry medzi rodičmi. Otec vytiahol citát z e-mailu matky z februára, v ktorom vyjadruje frustráciu z nemožnosti zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky deti. Použil ho ako dôkaz údajnej nevhodnosti matky, vytrhnutý z kontextu, bez snahy porozumieť situácii alebo ju riešiť v záujme oboch detí. Takýto spôsob selektívnej interpretácie zvyšuje konflikt namiesto spolupráce. Otec píše, že sa nebudú konať žiadne tábory ani dovolenky, aby mohli prebiehať styky s matkou. V skutočnosti však styky s matkou sabotovane neorganizuje spoluprácou, ale obštrukciami. Namiesto hľadania dohody znemožňuje synovi obohacujúce prázdninové aktivity. Otec tvrdí, že dieťa je vozené do D. „zbytočne", že k reálnemu kontaktu so sestrou nedochádza. Takéto vyhlásenia sú nepravdivé, nepatria do hodnotenia právneho nároku na styk so synom, a ide o snahu znevážiť rodičovské schopnosti matky. Otec namiesto konštruktívnej spolupráce útočí na matku pred tretími stranami, interpretuje jej konanie manipulatívne a jednostranne, trestá dieťa za konflikt rodičov, vytvára obraz, že on je jediný „zodpovedný" rodič. Takéto správanie vedie k odcudzovaniu dieťaťa od druhého rodiča a nezodpovedá záujmom dieťaťa.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila nasledujúce listinné dôkazy: printscreen z aplikácie zdravotnej poisťovne (č. l. 6 - 13), lekárska správa z neurologického vyšetrenia od I.. U. z 03.01.2024 a 19.12.2024 (č. l. 14 - 15), printscreen z aplikácie Edupage (č. l. 16 - 17), e- mailová komunikácia medzi matkou a otcom (č. l. 18 - 44).
4. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zistil nasledujúci skutočný a právny stav:
5. Maloletý C. sa nachádza v osobnej starostlivosti otca.
6. Mestský súd Bratislava II rozhodol dňa 05.12.2024 rozsudkom č. k. B3-37P/118/2019-2397, vtedy maloletú I. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), maloletého C. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok II.) s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok III.), upravil styk matky s maloletým (výrok IV.), styk otca s maloletou I. neupravil (výrok V.), otca zaviazal na platenie výživného na výživu vtedy maloletej I. výživným vo výške 500,- eur mesačne od 11.02.2019 do 31.08.2021 a vo výške 350,- eur mesačne od 01.09.2021 (výrok VI.), na zaplatenie zročného výživného na vtedy maloletú I. od 11.02.2019 do 30.11.2024 spolu vo výške 15.298,48 eur (výrok VII.), na výživu maloletého C. výživným vo výške 200,- eur mesačne od 11.02.2019 do 31.08.2020 a vo výške 250,- eur mesačne od 01.09.2020 do 15.03.2022 (výrok VIII.), na zročné výživné na maloletého C. od 11.02.2019 do 15.03.2022 vo výške 1.650,53 eura (výrok IX.), matku zaviazal na zaplatenie výživného pre maloletého C. výživným vo výške 300,- eur mesačne od 16.03.2022, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca (výrok X.) a na zročné výživné na maloletého C. od 16.03.2022 do 30.11.2024 vo výške 9.754,88 eura (výrok XI.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok XII.). Proti tomuto rozsudku podali matka i otec odvolanie, ktoré bolo dňa 25. júna 2025 predložené na Krajský súd v Trnave. Predmetné odvolania sa týkajú zverenia maloletého do starostlivosti otca, úpravy styku matky s maloletým, určenia výživného otcovi pre I. a maloletého C. a určenia výživného matke pre maloletého a úpravy styku matky s maloletým (výroky II., IV., VI., VII., VIII., IX., X., XI. a závislý výrok o náhrade trov konania XII.). V časti ostatných výrokov je rozsudok súd prvej inštancie právoplatný.
7. Mestský súd Bratislava II rozhodol 15.01.2025 rozsudkom č. k. B3-38P/105/2019-1359, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov konania (výrok I.), vtedy maloletú I. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), maloletého C. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok III.) s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok IV.), upravil styk matky s maloletým (výrok V.), zaviazal otca na riadnu prípravu styku maloletého s matkou (výrok VI.), upravil miesto prevzatia a odovzdania maloletého (výrok VII.), styk otca s maloletou I. neupravil (výrok VIII.), otca zaviazal na platenie výživného na výživu vtedy maloletej I. výživným vo výške 375,- eur mesačne (výrok IX.), matku zaviazal na platenie výživného na výživu maloletého C. výživným vo výške 300,- eur mesačne (výrok X.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok XI.). Proti tomuto rozsudku podali matka i otec odvolanie, ktoré doposiaľ nebolo predložené na Krajský súd v Trnave. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je právoplatný.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).
20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.
21. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
22. Súd po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. Matka nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia neodôvodnila a neosvedčila žiadnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd nariadil pedopsychiatrické vyšetrenie maloletého C. za účelom zhodnotenia jeho psychického stavu a liečby. Súd v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Inými slovami, v danej veci absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, preto návrh matky zamietol.
23. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že toto žiada nariadiť na základe odporúčania psychologičky maloletého a odporúčania pediatra maloletého na preventívnej prehliadke a to z dôvodu opakovaných problémov počas realizácie súdom určeného styku s matkou. Tieto tvrdenia matka nepodložila žiadnym listinným dôkazom, preto súd nemá preukázané, ani osvedčené, že k takýmto odporúčaniam od odborne spôsobilých osôb skutočne prišlo. Matka skonštatovala, že maloletý mal v roku 2024 diagnostikovanú depresívnu epizódu a sú lekársky potvrdené diagnózy bolesť hlavy, iná neidentifikovateľná bolesť hlavy, bolesť brucha, malabsorbcia. Súd nedisponuje odbornosťou na to, aby z uvedeného vyvodil diagnostický záver a určil, či sú tieto zdravotné komplikácie maloletého dieťaťa psychosomatického pôvodu tak, ako to tvrdí matka v návrhu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak má ošetrujúci lekár (bez ohľadu na jeho špecializáciu) podozrenie na psychologický podklad zdravotného problému, túto skutočnosť zaznamená v lekárskej správe a odporučí vyšetrenie u príslušného lekára s potrebnou špecializáciou. Nakoľko z predložených správ súd nezistil, že by došlo k takémuto odporúčaniu, nie je možné vyvodzovať diagnostické závery iba na podklade subjektívneho názoru rodiča. Matka vo svojom návrhu žiadnym iným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nariadenia pedospychiatrického vyšetrenia. Vo zvyšku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka poukazovala na výchovu maloletého C. zo strany otca, napríklad na vymeškanie hodín v škole, návštevu a zrušenie tábora, neumožnenie telefónneho kontaktu matke so synom zo strany otca, nevyvážaný styk matky so synom, komunikáciu otca s matkou, interpretáciu pojem domov, očierňovanie matky pred tretími osobami, používanie starej komunikácie medzi matkou a otcom, organizovanie prázdninových aktivít, zamedzenie styku maloletého s jeho sestrou a ďalšie. Súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o subjektívny názor matky, pričom nič z tvrdených skutočností nesmeruje k objasneniu, prečo žiada formou neodkladného opatrenia nariadiť pedopsychiatrické vyšetrenie maloletého C.. Všetky konštatovania zo strany matky objasňovali nesúhlas matky s výchovnými metódami otca a s komunikáciou otca s matkou, avšak netýkali sa zdravotného stavu maloletého a neodkladnej potreby zásahu súdu nariadením pedopsychiatrického vyšetrenia. Matka v návrhu výslovne opisovala výchovné metódy otca, sabotovanie styku a jej nesúhlas s formou komunikácie medzi nimi a pred tretími osobami, avšak nič z uvedeného nie je možné označiť za tvrdenia, ktorými by matka osvedčila nevyhnutnosť nariadenia pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého C. formou neodkladného opatrenia. Matka zároveň v návrhu uvádza, že otec pedopsychiatrické vyšetrenie synovi zabezpečiť nechce zo subjektívnych negatívnych skúseností. Aj toto však zostáva iba v rovine tvrdenia, nakoľko matka nepreukázala nesúhlas otca s daným vyšetrením maloletého C.. Prepis e- mailovej komunikácie medzi matkou a otcom, ktorý matka pripojila k návrhu na osvedčenie tvrdených skutočností, sa týkal výhradne styku matky s maloletým C. počas letných prázdnin, realizácie tábora a komunikácie ohľadom náhradného styku. Súd nemá žiadnym spôsobom osvedčenú skutočnosť, že otec s daným vyšetrením nesúhlasí. Rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti pre maloleté dieťa je citlivou témou, v ktorej majú v prvom rade rozhodovať rodičia po vzájomnej dohode. Z daného návrhu nie je možné vyvodiť záver o tom, že by matka oslovila otca so žiadosťou o pedospychiatrické vyšetrenie maloletého, ani odporúčanie psychologičky či pediatra maloletého (nakoľko tieto odporúčania matka súdu nedoložila, iba skonštatovala, že k ním došlo). Súd zdôrazňuje, že v danej situácii je nevyhnutná komunikácia medzi rodičmi tak, aby v prípade nutnosti vedeli zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť pre maloleté dieťa a v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, riadne osvedčili potrebu vyšetrenia maloletého dieťaťa a absenciu súhlasu druhého rodiča, ako aj dôvody nesúhlasu druhého rodiča s daným vyšetrením.
24. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností (t. j. odborné odporúčanie lekára, či inej odborne spôsobilej osoby na pedopsychiatrické vyšetrenie a preukázateľný nesúhlas otca s daným vyšetrením) by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).