Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-37-2025.pdf
PDF · 151.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/37/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. - E., 2/ F. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D. - G. L., všetci právne zastúpení Mgr. Patrícia Urbanová, advokátka so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 53 356 799, proti žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D. - G. L., Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/20/2023-265 zo dňa 9. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ - 4/ p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti KNC parc. č. 1052/1 - orná pôda o výmere 417 m2, KNC parc. č. 1052/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby - rodinný dom súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 1052/4, zapísané na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec D., kat. úz. G. L., p a t r í do dedičstva po nebohej A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a žalobcom 1/ až 4/ proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konaniu v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou doručenou 09.03.2023 domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. G. L., obec D., okres Žilina, zapísané na LV č. XXXX, a to parcela KNC 1052/1 - orná pôda o výmere 417 m2, KNC parcela č. 1052/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parcele č. 1052/4, všetko v podiele 6/12 (1). Z vykonaného dokazovania, najmä z úmrtného listu súdu zistil, že v knihe úmrtí Matričného úradu Žilina je zapísané XX.XX.XXXX úmrtie A. B., H. D. (č.l. 7). Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. L., okres Žilina, obec D., súd zistil, že KNC parcela 1052/1 o výmere 417 m2 - orná pôda, KNC parcela 1052/4 o výmere 449 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. XXX - rodinný dom na pozemku parcela č. 1052/4, ako vlastník je zapísaný B. A., H. D. (poručiteľka) 1/12, N. M. X/ XX, B. K. X/XX, B. J. X/XX, B. A. X/XX, G. F. 1/12, všetci titul nadobudnutia - osvedčenie o dedičstve 18D/142/2012 a poradové číslo 7. N. M. podiel 1, titul nadobudnutia - V 1740/2019 darovacia zmluva, vklad povolený dňa 20.03.2019, ťarchy - bez zápisu. Zo znaleckého posudku č. 285/2019 A. I. P. zo dňa 24.11.2019 (č.l. 39 a nasl - ku konaniu 21Ps/13/2019 - dôkaz predložený žalobcami) súd zistil, že vo veci vyšetrenia duševného stavu A. B. v konaní o spôsobilosti na právne úkony znalec v závere na základe znaleckého vyšetrenia a štúdia zdravotnej dokumentácie zistil u vyšetrovanej p. A. B. vážnu
duševnú poruchu v pravom slova zmysle, konkrétne takzvanú vaskulárnu demenciu stredne ťažkého aj ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti a táto porucha je následkom takzvaného vaskulárneho poškodenia mozgu (poškodenia mozgu na podklade upchávania mozgových ciev). Konštatoval, že porucha sa u nej prejavuje nezvratným globálnym úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových schopností) následkom čoho je neschopná samostatnej existencie a je odkázaná na trvalý dozor a 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť druhých osôb. Táto porucha je trvalého charakteru a má v zásade nepriaznivý dosah na schopnosť vykonávať právne úkony (nepozná žiadne právne úkony, ktoré by menovaná bola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná vykonávať) vyšetrovaná nie je schopná posúdiť a ovládať svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarať si veci bežnej potreby a postarať sa o svoje osobné veci. Zároveň vyšetrovanú nie je možné účelne vypočuť a nie je jej možné doručovať písomnosti, je ju možné formálne vzhliadnuť bez ohrozenia jej zdravotného stavu. Nie je schopná zúčastniť sa ani konania pred súdom. Diagnostický záver znalca psychiatra bol vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Zo znaleckého posudku č. 101/2021 znalca A. I. P. z odvetvia psychiatria zo dňa 5.05.2021 (č.l. 50-69, 207 - dôkaz predložený žalobcami) vo veci posúdenia duševného stavu darkyne v čase vykonania právneho úkonu súd zistil, že znalec minulým znaleckým skúmaním zo dňa 24.11.2019 konštatoval trvalú duševnú poruchu so zásadne nepriaznivým dosahom na jej schopnosť vykonávať právne úkony. V týchto súvislostiach (okrem iného) u menovanej vykonal dňa 22.10.2019 aj osobné znalecké psychiatrické vyšetrenie - pani A. B. trpela tzv. vaskulárnou demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Ochorenie sa u nej prejavovalo nezvratným globálnym (celkovým) úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových schopností) následkom čoho bola neschopná samostatnej existencie a bola odkázaná na trvalý dozor a 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť druhých osôb. Príčinou ochorenia bolo tzv. vaskulárne poškodenie mozgu - poškodenie mozgu na podklade upchávania mozgových ciev. Po analýze (rozbore) výpisov zo zdravotnej dokumentácie k duševnému stavu ku dňu 22.02.2019, kedy uzatvorila darovaciu zmluvu znalec konštatuje, že podľa zdravotnej dokumentácie prvé (málo špecifikované) príznaky duševného ochorenia boli u menovanej (nebohá pani A. B. H. D.) zaznamenané počas hospitalizácie na internom oddelení v októbri 2018 (dominujú známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie aj s potrebou tlmiacej liečby) a počas neurologického vyšetrenia v novembri 2018 (stavy zmätenosti, podľa rodiny pacientka dezorientovaná, zmenená), vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo mozgové poškodenie - úbytok mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty. Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky - tak subjektívne, objektívne a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita. Rovnaký stav zaznamenávajú aj nasledujúce psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019, 16.09.2019, 18.11.2019 (taktiež aj osobné znalecké psychiatrické vyšetrenie zo dňa 24.11.2019). S uvádzanými záznamami sú konformné aj čiastkovo zaznamenané príznaky počas hospitalizácie na internom oddelení dlhodobo chorých v máji a júni 2019. Znalec konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie duševné ochorenie (vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) konštatované znaleckým skúmaním zo dňa 24.11.2019 možno u nej datovať minimálne od 30.01.2019. Diagnostický záver znalca k času sporného právneho úkonu dňa 22.02.2019 - Vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Záverom znalec na základe analýzy podkladov a zdravotnej dokumentácie uviedol „nebohá A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou, následkom ktorej si nebola schopná uvedomiť svoje konanie a toto svoje konanie nebola schopná ovládať. Pani A. B. dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou vykonať právny úkon - darovaciu zmluvu. Zároveň znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 znalca A. G. Q. z odvetvia psychiatria zo dňa 15.03.2023 (ČVS: ORP 1150/3-VYS-ZA-2021) vo veci posmrtného posúdenia duševného stavu nebohej A. B., nar. XX.XX.XXXX, č. 12/2023, (č.l. 144 až 164 dôkaz predložený žalobcami) znalec v závere po preštudovaní spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie, ako aj na základe klinických skúsenosti uviedol, že u osoby A. B. zistil ťažkú duševnú poruchu v pravom slova zmysle, a to vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie, vymiznutie chápavosti, úsudkových schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si nových informácií. Tento stav je trvalý, liečbou neovplyvniteľný, s postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. Demencia je ochorenie, ktoré sa spája s chronickým priebehom a progresiou deteriorácie kognitívnych funkcií (pamäť, myslenie, orientácia, chápanie, symbolické funkcie a úsudok).
Kolísajúca orientácia nie je znakom zlepšenia demencie, tá pretrváva s postupným zhoršovaním. Osoba A. B. dňa 22.02.2019 (deň podpísania darovacej zmluvy) trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou ovládať a posúdiť svoje konanie, vykonať právny úkon - uzatvoriť darovaciu zmluvu, nebola schopná nakladať s finančnými prostriedkami a nebola schopná postarať sa o svoje bežné veci. Zároveň znalec konštatoval, že laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak boli schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom stave. Zároveň znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V prvom rade prvoinštančný súd vzhľadom na charakter žaloby, skúmal danosť naliehavého právneho záujmu s poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP. Danosť naliehavého právneho záujmu vyvodil zo skutočnosti, že vo verejnom registri obsahujúcom súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim, ktorým je kataster nehnuteľností, je pod por. č. 7. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 (ku ktorému určenia sa žalobcovia domáhajú) zapísané na žalovanú, titul nadobudnutia - V 1740/2019 darovacia zmluva, vklad povolený dňa 20.03.2019. Zastal názor, že za takejto situácie je právne postavenie žalobcov neisté a bez požadovaného určenia ich právo ohrozené. V podrobnostiach poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval. Konštatoval, že v prejudiciálnej rovine podľa § 194 ods. 1, 2 CSP bolo potrebné v danom prípade posúdiť otázku (ne)platnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 22.02.2019 medzi poručiteľkou A. B., H. D. ako darkyňou a M. N. ako obdarovanou a zistenie, či darkyňa v čase uzavretia právneho úkonu dokázala posúdiť následky svojho právneho úkonu alebo ovládať svoje konanie smerujúce k uskutočneniu právneho úkonu. Žalobcovia od počiatku súdneho sporu namietali platnosť darovacej zmluvy, poručiteľka v čase uzavretia zmluvy trpela duševnou poruchou, tento právny úkon nezodpovedal jej rozumovej, vôľovej povahe a ide o absolútne neplatný právny úkon a je neplatným od počiatku, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Pre posúdenie (ne)platnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.02.2019 bolo rozhodujúce zistenie, či darca vzhľadom na svoj duševný stav bol schopný posúdiť následky svojho konania alebo ovládať konanie smerujúce k uskutočneniu právneho úkonu, prípadne nedostatok týchto jeho schopností. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje zistenie, že účastník tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín, z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej), ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Súd v danej veci za rozhodujúce považoval závery znalcov z odvetvia psychiatria v znaleckých posudkoch č. 101/2021 znalca A. I. P. zo dňa 5.05.2021 a č. 12/2023 znalca A. G. Q. zo dňa 15.03.2023 a považoval za preukázané, že A. B. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej zmluvy, trpela trvalou duševnou chorobou (vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) a táto duševná porucha jej znemožňovala posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať a vykonať tento právny úkon. Znalci z príslušného odboru psychiatri dospeli k jednoznačnému záveru aj na základe klinických skúsenosti, že poručiteľka trpela vaskulárnou demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie, vymiznutie chápavosti, úsudkových schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si nových informácií. Zároveň bolo konštatované, že laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak boli schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom stave. Znalci z odboru psychiatria podali odborný a komplexný rozbor zdravotného stavu poručiteľky v relevantnom období a v čase uskutočnenia právneho úkonu 22.02.2019 a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Súd vzal za základ svojho rozhodovania tieto znalecké posudky, ktoré vychádzali pri vypracovaní zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, túto odborne posúdili (analýza zdravotnej dokumentácie) a po jej zhodnotení výsledky premietli do svojich záverov o vplyve duševného
stavu darkyne v relevantnom čase na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ žalovaná namietala výsledky v prepúšťacích správach, resp. stanovisko A. R. (prvovyšetrenie 30.01.2019) a výpisy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zaznamenal ošetrujúci lekári pri poskytovaní ústavnej starostlivosti, počas hospitalizácie ako i skutočnosť, že súdny znalec z príslušného odboru nemôže zhodnotiť psychiatrický zdravotný stav osoby spätne, posudok neobsahuje žiadne vlastné skúmania a len spojil obsah starších lekárskych správ a ich doslovnej reprodukcie, súd uviedol, že v konaní neboli zistené také závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery znaleckých posudkov a obrana žalovanej nebola založená na takých relevantných tvrdeniach na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie alebo z ktorých by vyplývali také pochybenia, ktoré by viedli k iným odborným záverom. Podľa názoru súdu je vylúčené robiť záver o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, keďže ide o posúdenie odbornej otázky, na ktorej správne zodpovedanie neboli relevantné len skutočnosti udávané ošetrujúcim lekárom v prepúšťacej správe v zdravotnej dokumentácii pri poskytovaní ústavnej starostlivosti ale v danom prípade znalci prijali úplne jednoznačný záver, na ktorý bolo možné aplikovať ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Znalci z odboru psychiatria podali komplexný rozbor zdravotného stavu poručiteľky v relevantnom období zo zdravotnej dokumentácie a v čase uskutočnenia právneho úkonu 22.02.2019 a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci bolo na základe odborného posúdenia zdravotného (duševného ) stavu nebohej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a jej vplyvu na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť preukázané tvrdenie, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a v čase jej podpisu nebola spôsobilá k vykonaniu tohto právneho úkonu. V neposlednom rade v súvislosti so zdravotným stavom poručiteľky (A. B.) poukázal aj na k žalobe predložený znalecký posudok vypracovávaný v súvislosti s konaním sp. zn. 21Ps/13/2019 o spôsobilosti na právne úkony (znalecký posudok č. 285/2019 A. I. P. zo dňa 24.11.2019), v ktorom sa ohľadom objektívnej anamnézy zo zdravotnej dokumentácie pred uzavretím darovacej zmluvy (vyšetrenia 17.10.2018, 15.11.2018, 30.01.2019) a následne po jej uzavretí (psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019 ) a vlastného psychiatrického vyšetrenia znalcom osobne konštatuje vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Z týchto dôvodov, keďže bolo v konaní preukázané na základe záverov znaleckého dokazovania a ustálené, že je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a že práve pre duševnú poruchu bola darkyňa neschopná urobiť konkrétny právny úkon, a to uzavrieť darovaciu zmluvu zo dňa 22.02.2019. Preto súd pri prejudiciálnom posúdení považoval túto darovaciu zmluvu za neplatnú. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takouto osobou. Pokiaľ žalovaná namietala naplnenie podstaty uvedenej v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na jej vyjadrenia (dlhodobo spolu s matkou žila v rodinnom dome, vyše 30 rokov so svojimi deťmi a poručiteľka mala už dlhšie úmysel darovať časť svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome žalovanej s úmyslom, aby žalovaná zostala bývať v rodinnom dome aj po jej smrti, do uzavretia darovacej zmluvy poručiteľka sa nikdy neliečila na žiadnu duševnú chorobu, duševný i fyzický stav poručiteľky sa podstatne zhoršil po srdcovej udalosti z mája 2019) podľa názoru súdu ešte nevypovedá o tom, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej zmluvy darkyňa netrpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Pokiaľ ide o výsluch notárky N. N. (ktorá s poručiteľkou spísala notársku zápisnicu, ktorej obsahom bola namietaná darovacia zmluva) ako aj výsluch svedkov A. N. a A. N. (čo boli osoby spolužijúce s poručiteľkou a žalovanou v spoločnej domácnosti, ktoré sa vedia vyjadriť aj k vývoju v jej zdravotnom stave) tieto návrhy súd zamietol, nakoľko iba znalci z odboru psychiatria môžu prijať relevantný záver v tejto otázke, keďže laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu a podľa názoru súdu navrhované dôkazy (výsluch notára a výsluch osôb spolužijúcich s poručiteľkou) by neoslabili hodnovernosť žalobcami predložených dôkazov
- znaleckých posudkov o vplyve ochorenia poručiteľky ako darkyne na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Pokiaľ mienila žalovaná závery znaleckých posudkov spochybňovať, nič jej nebránilo v konaní predložiť dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať iné odborné závery. Takýto dôkaz žalovaná v konaní neprodukovala. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ až 4/ vo veci tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné, nezodpovedajúce ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Hoci žalovaná v konaní uplatnila rozličné
konkrétne a pre vec podstatné námietky a argumenty, súd prvej inštancie sa s nimi adekvátne resp. vôbec nevysporiadal. Zo strany súdu prvej inštancie zostali neprípustným spôsobom opomenuté aj viaceré dôkazy predložené žalovanou a jej dôkazné návrhy, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel a zároveň ich nevykonanie v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil. V tomto kontexte poukázala predovšetkým na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Uviedla, že v okolnostiach prejednávanej veci žalovaná osobitne vo svojich písomných podaniach na č. l. 81 a nasl., č. l. 173-175 a č. l. 230-237 uplatnila veľké množstvo podstatných a konkrétne formulovaných argumentov a dôkazných návrhov, na ktoré od súdu prvej inštancie nedostala v odôvodnení napadnutého rozsudku riadnu resp. vôbec žiadnu odpoveď. Zastala názor, že súd sa odmietol zaoberať s argumentáciou a námietkami žalovanej, na ktoré v podrobnostiach poukázala, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku N. I. P. č. 285/2019. Poukazovala, že navrhovala, aby súd predvolal a vypočul k obsahu ním spracovaného znaleckého posudku resp. posudkov znalca A. I. P. (č. l. 87); žalovaná sa podrobne vyjadrovala k obsahu lekárskych správ, ktorých výňatky boli znalcom A. P. uvedené v znaleckom posudku bez ich bližšieho vyhodnotenia, a to konkrétne k trom z týchto lekárskych správ pochádzajúcich z obdobia spred uzavretia spornej darovacej zmluvy, a to na č. l. 87-90, s tým, že viaceré z daných lekárskych správ obsahujú skutočnosti, ktoré nenasvedčujú takej duševnej poruche poručiteľky, ktorá by ju robila nespôsobilou na právne úkony v čase vyhotovenia daných správ (čo nebolo znalcom A. I. P. v znaleckom posudku č. 285/2019 nijako vyhodnotené), resp. najmä pokiaľ ide o lekárske správy psychiatra A. G. R. z 30. januára 2019 a 27. februára 2019, tieto svojím obsahom nezodpovedajú ani samotnému priebehu vyšetrení, na ktorých bola žalovaná s poručiteľkou osobne prítomná, a diagnóza poručiteľky sa v nich uvádza bez uskutočnenia akýchkoľvek štandardných relevantných diagnostických postupov; k stavu poručiteľky v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy navrhovala žalovaná vypočuť ako svedkov A. N. a A. A. N., ktorí v tom čase žili s poručiteľkou v jednom dome. Ako dôkaz priložila štandardný postup pre vaskulárne demencie, schválený Ministerstvom zdravotníctva SR s účinnosťou od 15. januára 2020, ako aj odborný článok MUDr. Márie Královej, CSc., s názvom Vaskulárne demencie – aktuálne štandardy diagnostiky a liečby, zverejnený v publikácii Medicína založená na dôkazoch v liečbe kognitívnych porúch. Bratislava : EDUprofiPHARM, 2019, s. 5-14. ISBN 978-80-99946-03-4, dostupnej na internete: https://www.eduprofipharm.sk/userfiles/publications/14/Demencia%20II%2028%20stran %20NAHLADweb.pdf. Ide o článok, ktorý svojím obsahom zodpovedá následnému štandardnému postupu pre vaskulárne demencie, schválenému Ministerstvom zdravotníctva SR. A. R. neuskutočnil takmer žiadne kroky v rámci štandardného postupu diagnostiky vaskulárnej demencie; poručiteľke nebola vykonaná ani len magnetická rezonancia mozgu, pričom predchádzajúce CT mozgu z 15. novembra 2018 nepotvrdilo vaskulárne poškodenie mozgu. Vyšetrenie u A. G. R. 30. januára 2019 trvalo iba niekoľko minút. Navrhovala, aby priamo v tomto konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia duševného stavu poručiteľky v čase uzatvárania darovacej zmluvy 22. februára 2019. Zdôraznila, že žalobcami spochybňovaná notárska zápisnica, aj keď zachytáva súkromnoprávny úkon poručiteľky a žalovanej, je nesporne verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti a pravdivosti údajov v nej uvedených. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje žalobcov. V praxi notári pred spisovaním notárskych zápisníc o právnych úkonoch preverujú spôsobilosť účastníka urobiť daný úkon. V nadväznosti na dnes už pomerne často napádané právne úkony účastníkov učinené aj vo forme notárskych zápisníc sa zaviedol postup šetrenia, keď notár preveruje príslušný register osôb, ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Ak sa osoba, ktorá má ako účastník právneho úkonu záujem o vyhotovenie notárskej zápisnice, v takomto zozname osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony nenachádza, ide však o osobu vysokého veku, notár vzhľadom na vek osoby podstúpi osobné šetrenie, ktorého cieľom je zistiť, či si osoba uvedomuje, z akého dôvodu sa dostavila na notársky úrad, čo je jej vôľou, či nekoná pod nátlakom, či nevykazuje známky duševnej poruchy a či si uvedomuje, aké sú následky právneho úkonu. Tak sa postupovalo aj v súdenej veci zo strany notárky N. J. N., pričom poručiteľka nevykazovala známky duševnej poruchy, uvedomovala si obsah a následky svojho úkonu. Notárka pred spísaním notárskej zápisnice komunikovala s poručiteľkou aj osamote medzi štyrmi očami, aby sa presvedčila o tom, že jej vôľa je skutočná a vážna a že si uvedomuje následky svojho konania. V tejto súvislosti odkázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, na ktorú v podrobnostiach poukázala. Namietla nepreskúmateľnosť a nepoužiteľnosť znaleckého posudku predloženého žalobcami A. G. Q. č. 12/2023, s tým, že znalec Q. žiadne vlastné psychiatrické vyšetrenie poručiteľky neuskutočnil vychádzalo iba zo správ iných lekárov a znaleckých posudkov. V tejto súvislosti namietala použiteľnosť i znaleckého posudku A. I. P. č. 101/2021, ktorý sa vyjadroval k právnej otázke, zodpovedanie ktorej patrí výlučne súdu, pričom z časti znaleckého posudku A. I. P. č. 101/2021 s označením „Rozbor“ vyplýva, že vlastne jediný kľúčový podklad znalca pre konštatovanie, že u poručiteľky možno duševné ochorenie vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti
datovať minimálne od 30. januára 2019, predstavovala práve lekárska správa A. G. R. zo psychiatrického prvovyšetrenia poručiteľky z 30. januára 2019, ktorej obsah je znalcom A. P. citovaný na strane 18 znaleckého posudku č. 101/2021. Hoci žalovaná až do hospitalizácie poručiteľky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina 23. mája 2019, ktorá trvala do 20. júna 2019, a potom aj v období od 20. júna 2019 do ďalšej hospitalizácie poručiteľky 8. júla 2019, žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a poručiteľku sprevádzala aj pri celkom prvom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 30. januára 2019 a tiež pri v poradí druhom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 27. februára 2019, ktoré znalec A. I. P. reprodukuje v znaleckom posudku č. 101/2021 (pričom v lekárskych správach psychiatra A. G. R. z týchto vyšetrení z 30. januára 2019 a 27. februára 2019 sa dokonca uvádzajú údajné vyjadrenia žalovanej („dcéry“) a jej dcéry A. („vnučky“), napriek tomu znalec A. I. P. pri vypracovaní znaleckého posudku č. 285/2019, ani znaleckého posudku č. 101/2021 nijako nekontaktoval žalovanú ani jej dcéru (ale zjavne ani žalobcov, vychádzajúc z ich vyjadrení na pojednávaní konanom 22. apríla 2024) a neprejavil záujem o žiadne informácie o poručiteľke a jej správaní zo strany žalovanej resp. dcéry žalovanej, hoci boli s poručiteľkou v každodennom kontakte (ani od žalobcov). Už len táto okolnosť podstatne znižuje presvedčivosť a úplnosť ním produkovaného znaleckého posudku č. 101/2021. Znalecký posudok A. I. P. č. 101/2021 je ďalej – a predovšetkým – nepreskúmateľný a nezodpovedá obligatórnym obsahovým náležitostiam znaleckého posudku vyžadovaným zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 382/2004 Z. z.“). Vytýkala, že sa žalovanou namietanými nedostatkami predložených znaleckých posudkov súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal, ale vystačil si s opakovaným konštatovaním, že znalci A. P. a A. Q. dospeli k „jednoznačnému záveru“, čo však vo vzťahu k hodnoteniu ich znaleckých posudkov ako celku v komplexe s inými dôkazmi je bez právnej relevancie; inak povedané, to, že znalec formuloval v závere znaleckého posudku nejaké konštatovania „jednoznačným“ spôsobom, ešte neznamená, že súd závery takéhoto znaleckého posudku môže iba mechanickým, nekritickým spôsobom prevziať. Ďalším kruciálnym nedostatkom konania pred súdom prvej inštancie, súvisiacim s ústavnoprávnou neudržateľnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, je vada tzv. opomenutých dôkazov (porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 549/2000, z 18. apríla 2001). Hoci súd konštatoval, že boli vykonané dôkazy oboznámením listín, predložených žalobcami tieto dôkazy nevykonal, ani ich v odôvodnení nespomenul, tieto dôkazy ani nevyhodnotil. Súd sa nevyjadril v odôvodnení rozsudku k nedožiadaniu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline o zapožičanie zdravotnej dokumentácie poručiteľky, dokazovania znalcom, psychiatrom, dôkazu výsluchom A. G. R., zdravotnej dokumentácie, z ktorej znalci vychádzali, dôležitosťou výsluchu svedkyne N. N., A. N., A. N.. Pre absenciu zdravotnej dokumentácie poručiteľky, nemala možnosť žalovaná si dať vyhotoviť ani súkromný znalecký posudok (potvrdenie A. S.). V odvolacom návrhu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedli, že obsah odvolania žalovanej je založený výlučne na spochybňovaní (psychiatra A. G. R., znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie A. I. P. č. 285/2019 z 24. novembra 2019 a znaleckého posudku č. 101/2021 z 5. mája 2021 a znaleckého posudku A. G. Q. č. 12/2023 z 15. marca 2023). Predložila ako nový dôkaz do odvolacieho konania vyjadrenie A. S., ktorá uviedla, že je potrebná zdravotná dokumentácia probanda pre vypracovanie znaleckého posudku, opomenula však uviesť čo ma byť obsahom skúmania probanda, nakoľko to z jej vyjadrenia absolútne nevyplýva. Uvádzame, že žalobcami 1- 4 predložené znalecké posudky obsahujú výpisy zdravotnej dokumentácie neboh. A. B.. Žalovaná mala dostatok času na to, aby si dala vypracovať odborné vyjadrenie k predloženým znaleckým posudkom a taktiež bolo jej právom dohľadať si zdravotnú dokumentáciu nebohej. Dokonca prvostupňový súd odročil pojednávanie na základe žiadosti žalovanej, za účelom toho aby mala dostatok času a mohla sa vyjadriť k predmetným posudkom, ktoré predložili žalobcovia. Žalovaná nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil predmetné znalecké posudky. Nový dôkaz predložený žalovanou je neprípustný, nakoľko neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by nastali po vyhlásení rozsudku. Predmetné vyjadrenie mohla predložiť prvostupňovému súdu počas celého konania. Žalovaná v predmetom odvolaní uvádza ako mali znalci postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov ako mal A. G. R. vyšetrovať nebohú A. B.. Žalobcovia 1- 4 považujú za absolútne irelevantné tieto tvrdenia uvedené v odvolaní žalovanej, nakoľko žalovaná ako aj jej právny zástupca nedisponujú adekvátnym vzdelaním, ktoré by im umožňovalo určiť postup diagnostiky, respektíve určiť čo má byť podkladom pre vypracovanie znaleckých posudkov. Subjektívne neodborne spochybnila znalecké posudky, avšak nepreukázala opak, nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorého by tieto poprela. Výsluch notárky
N. N. označili za absurdný, nakoľko notár ako štátny úradník, nie je oprávnený a ani kompetentný posudzovať zdravotný stav osoby, ktorá uskutočňuje právny úkon. Samotná žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu počas konania poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 352/2008 z 6. augusta 2009, ktorý uvádza, že na posúdenie psychického stavu osoby uskutočňujúcej právny úkon sú potrebné odborné znalosti. Teda samotná žalovaná poukázala na to, že notár nie je oprávnený posudzovať zdravotný stav. Sama si tak vyvracia svoje tvrdenia, ktoré prezentovala, respektíve poukazovala na prvostupňovom súde. K svedkom A. A. N. a A. N. uviedli, že sú to osoby, ktoré spolu so žalovanou žijú v spoločnej domácnosti a ich výpoveď by bola oslabená hodnovernosťou. Z predložených dôkazov žalobcov 1- 4 je nesporné, v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej zmluvy, trpela A. B. trvalou duševnou chorobou (vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) a táto duševná porucha jej znemožňovala posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať a vykonať tento právny úkon, vo väzbe na čo navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že z pomerne rozsiahleho odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná uplatňuje rôzne konkrétne a pre vec relevantné odvolacie námietky. Z predložených znaleckých posudkov žalobcami, je podľa nej zrejmé, že znalci nedisponovali kompletnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľky, čo vyplýva i z vyjadrenia znalkyne A. S.. Žalovaná nemá vedomosť, kde sa zdravotná dokumentácia poručiteľky nachádza, ako by túto mohla dohľadať. Stotožnila sa s mienkou žalobcov, že vyjadrenie A. I. S. z 15. novembra 2024 by bolo procesne neprípustným novým dôkazom v odvolacom konaní. Tento dôkaz vznikol až 15. novembra 2024, t.j. po vyhlásení napadnutého rozsudku. Samotné vyhlásenie znalcov A. P. a A. Q. v závere ich znaleckých posudkov, že sú si vedomí následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, v žiadnom prípade nie je dôkazom o správnosti ani o presvedčivosti predmetných znaleckých posudkov. Výsluch svedkyne N. odôvodňovala predovšetkým tým, že ak by poručiteľka trpela 22. februára 2019 v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy takou duševnou poruchou, aká sa podáva v znaleckých posudkoch A. I. P. a A. G. Q., objektívne nie je možné, aby notárka N. J. N. pri rozhovore s poručiteľkou v neprítomnosti žalovanej uvedené nepostrehla, k čomu bolo a je taktiež opodstatnené menovanú notárku v tejto veci vypočuť. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k predloženému vyjadreniu žalovanej ohľadom A. I. S. z 15. novembra 2024, namietali, že neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali neodbornosť znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov, ktoré boli do konania predložené žalobcami. Znalkyňa A. S. sa nevyjadrila ku konkrétnymi znaleckým posudkom A. I. P. a A. G. Q.. Znalkyňa neuviedla žiadne skutočnosti o tom, že predmetné znalecké posudky sú vadné, respektíve uskutočnila len strohé všeobecné konštatovanie a nie vyjadrenie k predmetným znaleckým posudkom. Predmetné konštatovanie žalovanej vychádza len zo subjektívne neodborného názoru žalovanej a jej právneho zástupcu. Poukazovali, že znalci sú osobami zapísanými v zozname znalcov, sú odborne spôsobilí a vedia ako majú postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku, respektíve čo má byť jeho podkladom. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by popieral predmetné znalecké posudky alebo by preukazoval opak. Predmetné vyjadrenie A. S. je len konštatovanie, pričom ani nie je zrejmé, k čomu konkrétnemu sa vyjadrovala, keďže absentuje položenie otázky zadávateľom na znalkyňu, na ktorú mala odpovedať. Dali do pozornosti, že žalovanej asi unikla skutočnosť, že znalec A. I. P. vo vypracovanom znaleckom posudku č. 285/2019 vychádzal z osobného pohovoru s nebohou, keď ešte žila. Znalec nebohú navštívil osobne v Zariadení sociálnej starostlivosti Predmier. V predmetných znaleckých posudkoch je jasne zastabilizované z čoho a akej časti zdravotnej dokumentácie nebohej znalci vychádzali. Znalecké posudky obsahujú časti, kde sú jednotlivo uvedené výpisy zo zdravotnej dokumentácie nebohej, ktoré znalci považovali za dôležité pri vypracovaní znaleckých posudkov. Žalobcovia považujú za dôležité dať do pozornosti fakt, že nebohá navštevovala psychiatra A. R. na základe nie svojvôle žalobcu K. B. ako tvrdí žalovaná ale A. N. K., ktorý predmetnú návštevu psychiatra vypísal dňa 15.11.2018 vo FNP Žilina, pracovisko neurologická príjmová ambulancia. Predmetné je obsiahnuté aj v súdnom spise. Samotná žalovaná s dcérou A. A. N. doprevádzali nebohú na vyšetrenia k A. R. pred spísaním predmetnej darovacej zmluvy, teda obe mali vedomosť, o tom, že nebohá je psychiatrickou pacientkou. Počas výsluchu samotná žalovaná jasne uviedla, že nebohá užívala veľa liekov no nepamätá si na aké konkrétne choroby. Uviedli, že úlohou žalobcov nie je pomáhať žalovanej zabezpečiť si zdravotnú dokumentáciu, túto si mala vyžiadať. Taktiež si mohla na vlastné náklady zabezpečiť vyjadrenie k znaleckým posudkom predložených žalobcami. K výsluchom A. A. N. a A. N. ozrejmili, že sú plnoletými deťmi žalovanej, ktoré toho času bývajú spolu so žalovanou v jednej domácnosti v spornej nehnuteľnosti. A. A. N. má v spornej nehnuteľnosti dokonca zriadené bezodplatné sídlo advokátskej kancelárie, teda ich výpoveď by bola jednoznačne oslabená hodnovernosťou, tak
ako konštatoval prvostupňový súd. K notárke N. J. N. opätovne podčiarkli, že notár je štátny úradník a nie je oprávnený ani kompetentný posudzovať zdravotný stav osoby, ktorá uskutočňuje právny úkon. Notár nevedie osobné pohovory s osobami, ktoré uskutočňujú právny úkon. Notár osvedčuje pravosť podpisu nie duševný stav ako uvádza žalovaná. Dali do pozornosti znalecký posudok A. G. Q. č. 12/2023, ktorý vo svojom závere na otázku č. 3 uvádza ,,Laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť diagnózu. Avšak sú schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) zaznamenali zmeny“. Samotná žalovaná bola teda schopná posúdiť zdravotný stav nebohej (ako samotná žalovaná uvádza, že žila s nebohou v spoločnej nehnuteľnosti) a samotná žalovaná zamlčala tento zdravotný stav pred notárkou.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. 8. V prvom rade po preskúmaní veci a žalovanou podaného odvolania, odvolací súd konštatuje, že žalovaná doručila proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu rozsiahle odvolanie argumentačne prepracované, založené však v prevažnej miere na jej subjektívnych pocitoch. Podstatným, vzhľadom na predmet konania, tak ako bol žalobcami vymedzený v podanej žalobe, bolo ustáliť, či právna predchodkyňa strán sporu pri uzatvorení darovacej zmluvy so žalovanou dňa 22.2.2019 trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“). Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. To znamená, že rozhodnutie súdu je výsostne závislé od posúdenia odbornej otázky, ktorú bez vykonania dokazovania znalcom a bez podania znaleckého posudku znalcom z príslušného odboru, nie je súd spôsobilý posúdiť sám, a to ani na základe prípadne iných dôkazov, bez ohľadu na to, že súd znaleckým posudkom nie je viazaný a hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz za zásad uvedených v § 191 CSP. Hodnoteniu súdom však nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. 9. Zo znaleckého posudku č. 101/2021 znalca A. I. P. z odvetvia psychiatria zo dňa 5.05.2021 vo veci posúdenia duševného stavu darkyne v čase vykonania právneho úkonu, vyplýva, že znalec vychádzal z analýzy (rozboru) výpisov zo zdravotnej dokumentácie k duševnému stavu nebohej ku dňu 22.02.2019, kedy uzatvorila darovaciu zmluvu. Znalec konštatuje, že podľa zdravotnej dokumentácie prvé (málo špecifikované) príznaky duševného ochorenia boli u menovanej (nebohá pani A. B. H. D.) zaznamenané počas hospitalizácie na internom oddelení v októbri 2018 (dominujú známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie aj s potrebou tlmiacej liečby) a počas neurologického vyšetrenia v novembri 2018 (stavy zmätenosti, podľa rodiny pacientka dezorientovaná, zmenená). Vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo mozgové poškodenie - úbytok mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty. Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky - tak subjektívne, objektívne a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita. Rovnaký stav zaznamenávajú aj nasledujúce psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019, 16.09.2019, 18.11.2019. Dodal, že s uvádzanými záznamami sú konformné aj čiastkovo zaznamenané príznaky počas hospitalizácie na internom oddelení dlhodobo chorých v máji a júni 2019. 10. To znamená, že znalec A. P. pri podaní znaleckého posudku jednoznačne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie p. A. B., H. D., pričom pri skôr podanom znaleckom posudku č. 285/2019 zo dňa 24.11.2019 podanom ku konaniu 21Ps/13/2019 vychádzal nielen zo štúdia zdravotnej dokumentácie, ale i z osobného pohovoru s neb. p. A. B., H. D., ktorú navštívil osobne v zariadení Sociálnej starostlivosti G.. 11. Na psychiatrické vyšetrenie bola vypísaná nebohá 15.11.2018 vo FNP Žilina A. N. K. a odvtedy navštevovala psychiatrickú ambulanciu A. R.. Pred spísaním spornej darovacej zmluvy bola nebohá psychiatrickou pacientkou a podrobovala sa aj psychiatrickej liečbe, pričom vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo mozgové poškodenie - úbytok mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty. Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky - tak
subjektívne, objektívne a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita.
12. To znamená, že pokiaľ znalec A. P. v znaleckom posudku 101/2021 zo dňa 5.5.2021 ustálil, že podľa zdravotnej dokumentácie duševné ochorenie (vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) konštatovaná znaleckým skúmaním zo dňa 24.11.2019 možno u nej datovať minimálne od 30.01.2019, jeho závery plne korešpondujú so záznamom zo zdravotnej dokumentácie nebohej, z ktorých pri podávaní znaleckého posudku vychádzal. Závery znalca A. P. vyslovené tak v znaleckom posudku č. 285/2019 zo dňa 24.11.2019 ako i v znaleckom posudku č. 101/2021 zo dňa 5.5.2021 boli podporené i závermi znalca A. G. Q. z odvetvia psychiatria v ňom podanom znaleckom posudku č. 12/2023 zo dňa 15.3.2023 vo veci posmrtného posúdenia duševného stavu neb. A. B., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že závery znalcov neboli v zrejmom rozpore, naopak, závery znalca A. P. a A. Q. sa zhodovali, totožne ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nepovažoval za účelné ani efektívne nariaďovať znalecké dokazovanie iným znalcom a za účelné nepovažoval ani znalcov vypočuť. 13. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu v predmetnej veci výsostne záviselo od posúdenia odbornej otázky, ktorú znalci v podstate v troch znaleckých posudkoch vyriešili v zhode, ani odvolací súd nepovažoval za účelný výsluch svedkov navrhovaných žalovanou, nakoľko i odvolací súd mal za to, že osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez vzdelania príbuzného psychiatrickému vzdelaniu nie sú schopné stanoviť psychiatrickú diagnózu. Uvedené napokon vyplýva i z toho, že znalecké posudky boli spôsobilí podať iba znalci, ktorí sú zapísaní v odvetví psychiatria a nie napr. všeobecné lekárstvo prípadne internista a pod. 14. Pokiaľ v odvolacom konaní predložila žalovaná vyjadrenie A. S., ide o novotu neprípustnú v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, preto na toto vyjadrenie odvolací súd neprihliadal. 15. Po preskúmaní veci sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, v ktorom podrobne rozpísal nielen dokazovaním zistený skutkový stav, ale i poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval, rozviedol úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.
16. V nadväznosti na to odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne preformulovávať už skôr vyslovené závery prvoinštančného súdu, naopak, považoval za potrebné iba zdôrazniť tie pasáže písomne vyhotoveného rozhodnutia, ktoré boli osobitne žalovanou v podanom odvolaní namietané a spochybňované. 17. Nemožno nepripomenúť, že súd nie je oprávnený hodnotiť lekárske postupy a z nich prijaté závery lekára – špecialistu, pokiaľ sa nepreukáže, že ním poskytnutá zdravotná starostlivosť bola „de lege artis medicinae“. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, a preto pokiaľ znalci pri podaní znaleckých posudkov vychádzali zo zdravotnej dokumentácie nebohej, popisujúcej jej zdravotný stav lekármi špecialistami aktuálne ku dňu vyšetrenia, bolo jej vykonané vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou, dokonca znalec P. pri podaní jedného z posudkov vychádzal i z osobnej skúsenosti, získanej osobným pohovorom, nemohol súd ignorovať závery znalcov v podaných znaleckých posudkoch a uprednostniť žalovanou ničím nepodloženú argumentáciu. Vzhľadom na to, že už v čase spísania darovacej zmluvy sa nebohá darkyňa liečila na psychiatrii, bolo na nej, aby si už v tom čase zabezpečila dôkaz o tom, že darkyňa netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Naviac, v tom čase ešte žila a žalovaná ak mala pochybnosti o postupoch A. R., mohla už v tom čase dať darkyňu vyšetriť znalcom z príslušného odboru a vyhnúť sa tak riziku neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 38 ods. 2 OZ. 18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny (§ 387 ods. 1 CSP) stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil. 19. Žalobcovia 1/ - 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, v nadväznosti na čo im odvolací súd vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)