Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-64-2021.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/64/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného T. P. a spol., stíhaného pre účastníctvo na zločine úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného Adama Juhása proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.06.2021 sp. zn. 1T/60/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 08. júla 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného T. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 18.06.2021 pod sp. zn. 1T/60/2018 rozhodol, že podľa § 73 ods. 5, § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku berie obžalovaného T. P., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Z. O. XX, do väzby s tým, že väzba začína dňom 18.06.2021 o 10.00 h a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava. Súčasne, podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku súd väzbu obžalovaného T. P. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť priamo do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia, ktorá nebola osobitne písomne odôvodnená.
Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o sťažnosti dňa 21.06.2021.
Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950
- každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem prípadu, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom, zákonného zatknutia alebo pozbavenia slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchania trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní (čl. 5 ods. 1 písm. c/),
- každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený osobnej slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné (čl. 5 ods. 4).
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
- záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju - písm. a/
- obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho - písm. b/,
- s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu - písm. c/.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného T. P. nie je dôvodná.
Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1T/60/2018 bola dňa 20.08.2018 podaná obžaloba na T. P. a spol. pre účastníctvo na zločine úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že zadovážil a na stretnutí dňa 02.12.2017 E. O. odovzdal falošné doklady - Zmluvu na trvalý pracovný pomer spísanú v slovenskom i nemeckom jazyku, uzatvorenú dňa 01.04.2015 medzi spol. EA Beatmungs-Service 24 Gmbh a E. O., potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu - v nemeckom jazyku, výpisy z účtu Raiffeisen Bank E. O. za mesiace september a október 2017 a výplatné pásky o príjme za mesiac september 2017 a október 2017, potrebné k vybaveniu spotrebného úveru v nebankovej spoločnosti, ktoré E. O. vediac, že ide o falošné dokumenty a majúc vedomosť, že nikdy nebol zamestnancom spoločnosti EA Beatmungs-Service 24 GmbH, Norimberg a že nepoberal od tejto spoločnosti žiadny príjem, dňa 2712.2017 predložil v prevádzke Quatro Finančný dom, OC Aupark Bratislava, Einsteinova 18, čím predstierajúc splnenie podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol zamestnanca prevádzky do omylu a na základe falošných dokumentov uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Consumer Finance Holding, na základe ktorej boli na jeho osobný účet IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázané finančné prostriedky vo výške 5.000,- eur, čím poškodenej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. nám. č. XX, A. (v súčasnej dobe od 01.01.2018 Všeobecná úverová banka, a. s. IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. Z. 1, B.) spôsobili škodu vo výške 5.000,- eur.
Na základe podanej obžaloby predseda senátu určil termíny hlavných pojednávaní postupne na dni 22.10.2018, 19.11.2018, 09.01.2019, 29.04.2019, 05.06.2019, 19.09.2019, 15.12.2019, 04.11.2020, 25.01.2021 a 26.04.2021 s tým, že obžalovaný sa dostavil len v jednom prípade, dvakrát nebol predvedený z väzby v inej veci a ostatné nariadené termíny absolútne odignoroval.
Na uvedenom základe preto predseda senátu prvostupňového súdu vydal príkaz na zatknutie (dňa 26.04.2021) a napokon i európsky zatýkací rozkaz (dňa 18.05.2021).
Obžalovaný bol zadržaný na území Českej republiky a uznesením Mestského súdu v Prahe, sp. zn. Nt 2024/2021 bol vzatý dňa 09.06.2021 do predbežnej väzby, ktorá bola toho istého dňa a tým istým súdom pod rovnakou spisovou značkou zmenená na väzbu vydávaciu.
Podľa Protokolu o vydaní z Českej republiky bol obžalovaný odovzdaný na územie Slovenskej republiky dňa 18.06.2021 o 10.00 h.
Počas výsluchu dňa 18.06.2021 obžalovaný uviedol, že pracoval na území Českej republiky, nevedel, že jeho pôvodná obhajkyňa zomrela a chcel by požiadať ešte o jednu šancu, k čomu sa pripojil aj jeho novoustanovený obhajca.
Z predloženého dôkazného materiálu v spise vyplýva, že doteraz zistené skutočnosti predbežne nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba bol spáchaný, má znaky trestnej činnosti a existuje aj dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v podanej obžalobe. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje predovšetkým na doznanie sa obžalovaného, ktoré je podporené aj výpoveďami spoluobžalovaného E. O., svedka Petra P. i obsahom listinných dôkazov pomerne obsiahleho spisového materiálu.
Súčasne je potrebné zdôrazniť, že vec je po podaní obžaloby, boli síce určené termíny hlavného pojednávania, avšak dokazovanie pred súdom sa ani nezačalo, a to z dôvodu opakovanej neúčasti obžalovaného T. P., pričom v tomto štádiu konania, v ktorom sa nachádza prejednávaná vec, nemusí byť preukázaná vina bez dôvodných pochybností, ako je to nevyhnutné na uznanie viny v prípade dokazovania vykonaného v konaní pred súdom, ale postačuje, aby bolo možné z doteraz vykonaných dôkazov konštatovať existenciu dôvodného podozrenia (zákonná formulácia predvetia § 71 ods. 1 Trestného poriadku), čo je splnené a z doteraz vykonaných dôkazov v prípravnom konaní nie je možné urobiť záver, že by bolo trestné stíhanie vedené voči obžalovanému nedôvodne, resp. záver o zjavnej neopodstatnenosti vzneseného obvinenia, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že vo veci bola podaná obžaloba a bude úlohou dokazovania v súdnom konaní vykonať procesnými stranami navrhnuté relevantné dôkazné prostriedky, vykonané dôkazy posúdiť z hľadiska zákonnosti, závažnosti a pravdivosti, resp. vierohodnosti a dôsledne a objektívne ich vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe. To, že je obžalovaný vo väzbe neznamená, že musí byť uznaný aj vinným zo žalovanej trestnej činnosti a že nemôže byť spod obžaloby oslobodený, resp. súd nie je viazaný ani právnym posúdením skutku v obžalobe.
Čo sa týka posúdenia existencie dôvodov väzby, tak sťažnostný súd v súlade s napadnutým uznesením zistil existenciu dôvodov tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Dôvodná obava z pokračovania vo vyhýbaní sa trestnému stíhaniu v prípade jeho prepustenia na slobodu vyplýva z nasledujúcich konkrétnych skutočností:
Vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sťažnostný súd poukazuje na osobu obžalovaného, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, pričom má vedomosť o tom, že vo veci bolo ukončené vyšetrovanie a bola podaná obžaloba. Napriek uvedenému, obžalovaný sa nedostavoval na príslušný prvostupňový súd, neospravedlnil sa, dokonca sa vzdialil bez akéhokoľvek oznámenia do iného štátu (ČR), čo po niekoľkonásobnom odročení hlavného pojednávania viedlo až k nutnosti vydania príkazu na zatknutie i európskeho zatýkacieho rozkazu s tým, že jedine tento postup viedol k vypátraniu obžalovaného, k jeho zadržaniu v Českej republike a k následnému vydaniu príslušnému prvostupňovému súdu.
Zhrnúc uvedené okolnosti ohľadom charakteru skutku, osoby obžalovaného a jeho počínaniu napriek vedomosti o prebiehajúcom trestnom stíhaní je potom zrejmá prítomnosť obavy z pokračovania
vo vyhýbaní sa trestnému stíhaniu formou pobytu na neznámych miestach, formou úteku alebo i zdržiavaním sa v cudzine, keďže takýto postup obžalovanému nie je cudzí, a to i napriek tomu, že už má z minulosti vedomosť o trestnom stíhaní a jeho charaktere, vrátane povinností osoby obvinenej, resp. obžalovanej.
Správne konštatoval okresný súd, že v tomto štádiu nemožno väzbu obžalovaného nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Záver o dostatočnosti náhrady väzby musí byť opodstatnený na základe pomerov páchateľa alebo okolností prípadu, prihliadajúc na závažnosť skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Z týchto musí byť dôvodné sa domnievať, že účel väzby (v danom prípade zabránenie vo vyhýbaní sa trestnému stíhaniu) bude naplnený aj pobytom obžalovaného na slobode, avšak sťažnostný súd v tejto súvislosti uvádza, že charakter trestného činu a náhľad na doterajší spôsob správania sa obžalovaného vyžadujú fyzické zabránenie možnosti tomuto sa voľne a nekontrolovane pohybovať a vykonávať protiprávnu činnosť, preto nemožno v súčasnosti dosiahnuť účel väzby jeho pobytom na slobode.
Na základe uvedeného sa sťažnostný súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom, pretože v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu by hrozila reálna obava, že by mohol pokračovať vo vyhýbaní sa trestnému stíhaniu, pričom zaisťovacím inštitútom väzby sa mu zabraňuje v takom prípadnom konaní. V prejednávanej veci v tomto štádiu konania požiadavka verejného záujmu na zabezpečení prítomnosti obžalovaného jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej slobody. Väzba má v danej trestnej veci zaisťovaciu funkciu a nie sankčný charakter a nie je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, keďže ponechanie osoby vo väzbe neznamená, že táto osoba bude aj odsúdená, ale táto osoba sa iba zaisťuje na účely trestného konania. Väzba v prejednávanej veci nie je v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti, resp. zásadou proporcionality a zotrvanie obžalovaného vo väzbe je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd nevidel žiadny dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol, keďže táto je vo svojej podstate priamo vyvrátená vyššie uvedenou argumentáciou.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.