Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/39/2025

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., t. č. C. D. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: H., zapísané na LV č. XX ako stavba – rodinný dom so súpisným č. XX postavený na C-KN parc. č. XX ako aj parcely registra „C“ a to parc. D. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parc. D. XX – záhrada o výmere 728 m2, parc. D. XX/X – záhrada o výmere 586 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, parc. D. XXXX/X – vinica o výmere 745 m2, parc. D. XXXX/X – záhrada o výmere 277 m2.

II. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní prípadne v priestupkovom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj na nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje.

III. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalovaný môže podať aj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného na tunajší súd dňa 21.08.2025 domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu na adrese C. D. XX, C., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape na parcele p. D. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, na parcelu p. D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, na parcelu G. D. XX/X 0 výmere 54 m2, na parcelu p. D. XX záhrada o výmere 728 m2, na parcelu D. XX/X záhrada o výmere 586 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, na parcelu D. X XXX/X vinica o výmere 745 m2, na parcelu D. XXXX/X záhrada o výmere 277 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa sa tiež domáhala, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným nie je v príbuzenskom pomere, pričom ten je partner jej netere I. J., s ktorou spoločne žijú v predmetnom rodinnom dome. V prednej časti domu býva žalobkyňa s dcérou K. B. a manželom L. B. a v zadnej časti domu bývajú netere žalobkyne: I. J. nar. X.XX.XXXX, M. J. nar. XX.X.XXXX, a N. B. nar. XX.X.XXXX, s rodinami. V rodinnom dome, ktorého časť patrí žalobkyni, nemá žalovaný žiadne oprávnenie, pričom dom aj s ostatnými nehnuteľnosťami je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela L. B. nar. XX.X.XXXX v podiele 1/2, v podielovom spoluvlastníctve I. J. nar, X.XX.XXXX v podiele 1/6, v spoluvlastníctve M. J. nar. XX.X.XXXX, v podiele 1/6 ako aj v spoluvlastníctve N. B., nar. XX.X.XXXX podiele 1/6. Žalovaný sa do rodinného domu na adrese C. D. XX prisťahoval asi pred desiatimi rokmi a to do zadnej časti domu k neteri žalobkyne I.. Zo začiatku bolo spolunažívanie v poriadku, ale žalovaný mal už v tom čase problém s alkoholom. Približne pred šiestimi rokmi sa situácia zhoršila, pretože žalovaný začal denne konzumovať nadmerné množstvo alkoholu. Z tohto dôvodu na dvore rodinného domu prichádzalo, kvôli správaniu žalovaného, k nespočetným hádkam a konfliktom. Ten sa vyhrážal žalobkyni a jej manželovi bitkou, pričom jej hovoril, že aj keby mal ísť do basy, tak žalobkyňu zabije. Na spoločnom dvore rozbíjal ich záhradný nábytok a v domácnosti netere I. tiež ničil nábytok. Žalobkyňa ďalej v návrhu uviedla, že žalovaný ju sexuálne obťažoval, obchytkával ju na stehnách a búchal ju po zadku. Žalovaný chodil bez opýtania do časti domu patriacej žalobkyni, pričom si bez dovolenia ľahol k nej do postele, s tým, že ju chcel sexuálne uspokojiť, a preto ho musel manžel žalobkyne vyviesť von z domu. Podľa tvrdení žalobkyne ju mal žalovaný aj niekoľkokrát fyzicky napadnúť tak, že ju fackoval a udieral päsťami z čoho mala aj modriny. U lekára však nikdy nebola, pretože sa bála jeho reakcie. Zo strany žalovaného boli vulgárne nadávky na dennej báze, pričom jej hovoril, že ho z „dvora“ nevyženie, inak by ju s manželom zbil alebo zabil. Toto jeho konanie znášali aj netere žalobkyne N. a M. s rodinami. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaný ich dlhodobo v ich rodinnom dome ako aj na dvore tyranizuje a terorizuje.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popísala tiež situáciu, ktorá sa stala dňa 15.8.2025, kedy s manželom sedela na dvore rodinného domu, kde pili kávu. Neter M. J. mala v tom čase návštevu, svojho svokra a dcéru s dvojročnou vnučkou. Žalovaný začal na žalobkyňu z ničoho nič kričať, že je kurva, žamba, ropucha, čo sa o neho stará, že on tam má svoj domov, že tam na neho nebude kričať, že ju tam nikto nechce a má vypadnúť preč. Chytil ju silno za ruku a sotil ju. O. M. sa žalobkyne zastala, povedala žalovanému nech sa ukľudní a nech nerobí hanbu. Žalovaný sa na ňu otočil a dal jej päsťou do tváre, pričom tú zaliala krv. Jej vnučka sa rozplakala a svokor M. sa zodvihol a upozornil žalovaného že má odísť. On však neodišiel a bol naďalej agresívny. Následne všetci zúčastnení opustili dvor a išli sa schovať do domu. O. M. sa ho natoľko bála, že sa rozhodla, že odíde na pár dní k svojej dcére M. F.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tú noc nespala, pretože sa bála, že im ublíži, a preto dňa

16.8.2025 išla na žalovaného podať oznámenie na políciu v Šahách. Žalovaného na základe oznámenia žalobkyne vykázali zo spoločného obydlia, pričom vec je vedená na OO PZ Šahy pod ČVS: ORPZ-LV- OPP5-259/2025-P. Po tom ako žalobkyňa podala na políciu oznámenie, sa im žalovaný začal vyhrážať a vyjadril sa, že keď sa vráti po štrnástich dňoch späť do domu, spraví si doma poriadok. Oznámil im, že príde jeho rodina a všetkých, vrátane neterí s rodinami, zbijú.

3. Záverom žalobkyňa uviedla, že pokiaľ súd vyhovie jej žalobe na nariadenie neodkladného opatrenia z uvedených dôvodov, úplne sa tým vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. V prípade, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinku dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nie je potrebné, aby žalobkyňa podala v určenej lehote žalobu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu ani nenavrhla súdu, aby jej ako žalobkyni túto povinnosť súd uložil. Žalobkyňa zopakovala, že žalovaného sa bojí, má obavu, že ju žalovaný zabije alebo jej ublíži na zdraví. Žalovaný jej fyzicky aj psychicky ubližuje a žalobkyňa má pocit, že už psychicky ani fyzicky nezvláda celú túto situáciu. Žalovaný je extrémne agresívny a sama sa pred ním nevie ochrániť.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila listinné dôkazy a to list vlastníctva č. XX pre kat. územie C., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025 ako aj úradný záznam z vykázania zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa prvej vety , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

16. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Zákon predpokladá dva dôvody uplatnenia procesného zabezpečenia neodkladným opatrením, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu s tým, že potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

21. Neodkladným opatrením podľa môže súd zakázať určenej osobe vstupovať do obydlia v prípade, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život alebo zdravie osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá je podozrivá z násilného správania. Z tohto dôvodu zákon ukladá súdu (/ ), aby v prípade bezprostrednej hrozby násilia zakročil a rozhodol v lehote 24 hodín. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie ani nezisťuje názor povinnej strany, vychádza iba zo skutočností tvrdených v návrhu, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Skutočnosti tvrdené v návrhu však musia byť osvedčené. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa je to, že súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému

tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012). Pokiaľ ide o pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilím je tak každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

22. Z úradného záznamu k vykázaniu zo spoločného obydlia spísaného OO PZ Šahy dňa 16.08.2025 vyplýva, že žalobkyňa sa osobne dostavila na OO PZ Šahy, kde oznámila, že dňa 15.08.2025 na adrese C. XX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. G. D. XXX/XX, bol silne pod vplyvom alkoholu a chytil ju za ruku, sotil do nej a vynadal jej do kuriev a povedal jej to, že je „žamba“ a aby vypadla preč. Menovaná mala obavu o to, že by jej žalovaný mohol v budúcnosti ublížiť, nakoľko sú s ním opakovane problémy, dennodenne si vypije a vtedy je na ňu agresívny. Vyťažením bolo tiež zistené, že v minulosti sa to už viackrát stalo, že sa k nej žalovaný hrubo správal a má obavu o to, že by takéto útoky mohli pokračovať. Menovanej nevzniklo žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Hliadka OO PZ Šahy dňa 16.08.2025 v čase 14.05 sa dostavila do obce C. na adresu XX, kde z uvedeného dôvodu vyzvala osobu žalovaného, aby sa ihneď dostavila na OO PZ Šahy za účelom podania vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa priestupkoch čomu žalovaný vyhovel. Keďže na základe zistených skutočnosti bolo možné očakávať útok na život zdravie a ľudskú dôstojnosť hliadka OO PZ Šahy u menovaného využila oprávnenie vykázať E. B. zo spoločného obydlia podľa o PZ a to z priestorov rodinného domu na adrese C. D. XX a tým zakázala vstup žalovanému do spoločného obydlia na dobu 14 dní. Taktiež mu oznámila zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že bolo prijaté oznámenie zo strany žalobkyne proti občianskemu spolunažívaniu podľa priestupkoch pod spisovým číslom ORPZ-1.V-OPP5-259/2025-P. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025 vystaveného príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Šahy vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – žalobkyne a to z priestorov rodinného domu D. XX A. P. C..

23. Z listu vlastníctva č. XX vedeného pre okres Levice, obec C., katastrálne územie C. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva a to rodinný dom súp. D. XX postavený na C-KN pozemku D. XX, rodinný dom súp. D. XX postavený na C-KN parc. D. XX/X, ako aj C-KN parcely D. XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XXXX/X I. XXXX/X vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať na tieto nehnuteľnosti, sú v spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela v podiele 1/2 ako aj ďalších osôb – I. J. v podiele 1/6, M. J. v podiele 1/6 a N. B. v podiele 1/6, ktoré žalobkyňa označila ako svoje netere. Žalovaný užíval takéto nehnuteľnosti ako priateľ spoluvlastníčky I. J. - netere žalobkyne.

24. Lustráciou v registri správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že žalovaný bol celkom 14 krát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých niektoré mali charakter hrubého správania, násilia, nadávok, vyhrážania sa a priestupku sa dopustil aj pod vplyvom alkoholu a to v súvislosti vedením motorového vozidla. Žalobkyňa bola tiež priestupkovo postihnutá a to 5-krát najmä za hrubé správanie ako aj drobné ublíženie na zdraví. Súd tiež zistil, že žalovaný bol v minulosti trikrát právoplatne odsúdený za spáchané trestné činy, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp. zn. zo dňa 15.12.2021, právoplatným dňa 30.12.2021 bol uznaným vinným pre prečin výtržníctva podľa / v súbehu s pokusom prečinu ublíženia na zdraví podľa ako aj . Tiež bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 23.04.2025, právoplatným dňa 23.04.2025 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Žalobkyňa bola tiež v minulosti dvakrát právoplatne odsúdená a to ešte v roku 1989 pre trestný čin príživníctva ako aj v roku 1993 pre trestný čin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva.

25. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobkyňa a žalovaným až do vykázania žalovaného spoločne žili v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne ako aj netere žalobkyne I. J. s ktorou žil žalovaný ako jej druh. Zároveň z potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska ako aj z úradného záznamu zo dňa 16.08.2025 vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktorého sa dopustil žalovaný o ktorom sa vedie priestupkové konanie podľa o priestupkoch a to pod spisovým číslom ORPZ – LV – OPP5-259/2025-P. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Levice, sp. zn. zo dňa 15.12.2021 ako aj z lustrácie priestupkov vyplýva, že žalovaný sa správa agresívne, vulgárne a násilne a to aj vo vzťahu žalobkyni o čom svedčí prebiehajúce priestupkové konanie. Podľa názoru súdu tak zo zistených skutkových okolností možno osvedčiť záver, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k žalobkyni, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.

26. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodný, pretože žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia, nakoľko žalovaný svojím násilným správaním reálne vyvoláva u žalobkyne pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia za dôvodné a primerané, pretože tvrdenia žalobkyne o agresívnom násilnom správaní sa žalovaného mal súd osvedčené z predložených listinných dôkazov a to aj s prihliadnutím na osobu žalovaného, ktorá bola v minulosti právoplatne odsúdená za násilný trestný čin resp. priestupkovo postihnutý . Z takýchto skutočností tak možno vyvodiť ďalšiu hrozbu agresívneho správanie sa žalovaného voči žalobkyni. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné, ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilného správania sa žalovaného resp. neoprávnených zásahov do integrity žalobkyne. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a žalovanému uložil dočasný zákaz vstupovať do rodinného domu ako aj priľahlých pozemkovv ktorom býva žalobkyňa, nakoľko mal za preukázané, že tej je potrebné poskytnúť takúto zvýšenú ochranu z obáv o možné opakovanie fyzických útokov zo strany žalovaného.

27. Súd tiež vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa domáha uloženia zákazu žalovaného priblížiť sa k nej, ale len na vzdialenosť nie menšiu ako 20 metrov. Takýmto zákazom je podľa názoru súdu možné predísť takému konaniu žalovaného, ktorým by mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu žalobkyne a to s prihliadnutím na vyššie uvedené násilné správanie žalovaného. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že môže prebiehať iné súdne alebo iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych príčin tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov budú zabezpečovať príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.). Súd preto na základe doposiaľ zistených skutočností vyhodnotil obavu žalobkyne z pokračovania násilného konania žalovaného voči nej za reálnu a dôvodnú, a preto upravil pomery tak, že žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia.

28. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle / potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia ako aj telesnej resp. duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného a to najmä, aby jej fyzickými resp. verbálnymi útokmi neubližoval. Nariadené neodkladné opatrenie spočíva jednak v dočasnom vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia ako aj v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

29. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa priblíženia k jej osobe na vzdialenosť 50 m, nakoľko vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k útoku na osobu žalobkyne.

30. Podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku č. I, II tohto uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu s tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podľa podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, a preto poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa uložila neodkladným opatrením povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň žalovaný má v zmysle možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa , keďže žalobkyňa mala v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspech v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

32. O predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2025 určený zastupujúci sudca Mgr. Daniel Koneracký a to z dôvodu, že zákonná sudkyňa Mgr. Mária Černáková, ktorej bola predmetná vec pridelená v súčasnosti čerpá dovolenku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný jeho vyhotovením ( ).

Neodkladné opatrenie v ostatných výrokoch je vykonateľné dňom jeho doručenia ( ).