Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-385-2015.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/385/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., štátnej občiansky SR, 2) E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G., štátnej občianky SR, a 3) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., štátneho občana SR, všetkých zastúpených JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, IČO 34054081, proti žalovanej H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, D., štátnej občianke SR, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO 47251913, o zaplatenie 44.550 eur takto
r o z h o d o l :
I. Konanie sa voči žalobkyni 1) z a s t a v u j e.
II. Žalovanej sa voči žalobkyni 1) nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaná je p o v i n n á žalobcom 2) a 3) spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 44.550,- €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcom 2) a 3) sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1) - 3) sa žalobou po jej opakovanej zmene domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 44.550 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi E. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ za svojho života nadobudol dedením do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D. ako parcely registra C, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.086 m2, ako stavby - bytový dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a ako byty a nebytové priestory, a to byt č. XX na 2. poschodí vo vchode č. 26 bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX v 1/1 vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu 61/5198 na spoločných častiach a zariadeniach domu. Po smrti poručiteľa zistili, že pri zápise jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu bola na LV č. XXXX pre k. ú. D. vyznačená plomba z dôvodu, že vtedajšej Správe katastra Trenčín bol doručený dňa 23.10.2012, t. j. už po smrti poručiteľa, návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy, ktorú mal poručiteľ ako predávajúci uzavrieť so žalovanou ako kupujúcou dňa 19.10.2012 počas jeho hospitalizácie v nemocnici. Následne po smrti poručiteľa vtedajšia Správa katastra dňa 29.10.2012 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bez toho, že by boli ako právni nástupcovia po poručiteľovi vstúpili do správneho konania namiesto poručiteľa. Po zistení týchto skutočností dospeli k presvedčeniu, že kúpna zmluva uzavretá medzi poručiteľom a žalovanou nemôže byť vzhľadom na okolnosti jej vzniku a zdravotný stav poručiteľa v čase jej uzavretia platným právnym úkonom a že konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností trpelo neodstrániteľnými vadami, a preto sa pokúsili dosiahnuť nápravu
tohto protiprávneho stavu zrušením rozhodnutia o povolení vkladu na základe protestu prokurátora. Po neúspešnosti tejto snahy podali žalobu, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Žalovaná od jej zápisu za vlastníka predmetného bytu v katastri nehnuteľností až do 30.06.2024 predmetný byt pre svoje potreby v celom rozsahu užívala. V prípade, že súd určí, že byt patrí do dedičstva po poručiteľovi, znamenalo by to, že žalovaná by nikdy žiadne právo k predmetnému bytu nenadobudla a tento by od začiatku užívala bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Uplatňujú si preto právnym titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanej náhradu za užívanie predmetného bytu, a to vo výške obvyklej ceny nájmu za užívanie porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase. Obvyklá cena nájmov za užívanie porovnateľných bytov predstavuje sumu 330 eur mesačne. Nárok si uplatňujú za obdobie od 29.10.2012 do 29.10.2015, za obdobie od 07.12.2015 do 07.12.2018, za obdobie od 08.12.2018 do 08.12.2021 a za obdobie od 09.12.2021 do 10.03.2024. Nesúhlasili so vznesenou námietkou premlčania, keď z obsahu žaloby zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že svoj nárok si uplatnili za dobu troch rokov pred začatím konania a urobili tak v čase, kedy ešte nemohli mať vedomosť o spôsobe skončenia sporu o určenie, že vec patrí do dedičstva. Rozhodnutie súdu o tom, že byt patrí do dedičstva po poručiteľovi, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2024, a teda až týmto dňom sa mohli definitívne dozvedieť, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na ich úkor obohatila žalovaná. Subjektívna premlčacia doba tak mohla začať plynúť až odo dňa 20.02.2024, preto nemôže byť premlčaná ani časť žalobou uplatneného nároku. Ani časť žalobou uplatneného nároku nemôže byť premlčaná ani z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby, keďže k uplatneniu nároku došlo za dobu tri roky pred začatím konania a k následnému rozšíreniu nároku došlo vždy za dobu kratšiu ako tri roky pred doručením zmeny žaloby. Žalovaná už od momentu doručenia jej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, nemohla byť dobromyseľná v užívaní bytu a jej dobromyseľnosť v kontexte okolností, ktoré vyplynuli z dokazovania v konaní o určovacej žalobe, je úplne vylúčená. Naopak, je to práve žalovaná, ktorá konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď aj po právoplatnosti rozhodnutia vo vlastníckom spore odmietla predmetný byt vypratať a tento ako cudziu vec bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívala až do 30.06.2024 bez poskytnutia odplaty za takéto užívanie. Navyše po konečnom opustení bytu žalovanou, ku ktorému došlo až za účasti polície, museli vyrovnať dlh voči správcovi bytu vzniknutý za dobu neoprávneného užívania bytu žalovanou. Z uvedených dôvodov je práve žalovaná osobou konajúcou v rozpore s dobrými mravmi. Napokon, dobromyseľnosť obohateného by mala význam s poukazom na § 459 Občianskeho zákonníka len pre posúdenie možnosti uspokojenia takéhoto nároku aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia boli povinnou osobou nadobudnuté, čo však nie je tento prípad.
2. Žalovaná vzniesla námietku premlčania časti žalobou uplatneného nároku, nakoľko v prípade bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka dva roky. Poznamenala, že v užívaní nehnuteľnosti je dobromyseľná, preto prípadné priznanie povinnosti vydať bezdôvodného obohatenie by považovala za rozpor s dobrými mravmi.
3. Žalobkyňa 1) pred otvorením pojednávania dňa 25.09.2025 zobrala voči svojej osobe žalobu späť, nakoľko v rámci dedičského konania po poručiteľovi E. B. nadobudli byt, z ktorého užívania sa v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, žalobcovia 2), 3). Tým nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Došlo teda k tomu, že jej zákonný nárok na príslušné nehnuteľnosti v celom rozsahu prešiel na žalobcov 2), 3), čím na nich prešiel aj nárok uplatňovaný v tomto konaní. V dôsledku toho stratila aktívnu vecnú legitimáciu. Súd preto v súlade s ustanovením § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") voči žalobkyni 1) konanie zastavil.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením úmrtného listu E. B., potvrdení o cene prenájmu nehnuteľností zo dňa 16.09.2015 a zo dňa 17.09.2015 rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/11/2023-531 zo dňa 30.01.2024 uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 12D/229/2024-50 zo dňa 16.04.2024, a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Poručiteľ, E. B., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Tunajší súd rozsudkom č. k. 27C/439/2012-496 zo dňa 04.11.2022 určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D. ako parcely registra C, parc. č. 1531/15, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.086 m2, ako stavby - bytový dom súp. č. XXXX na parc. č. 1531/15 a ako byty a nebytové priestory, a to byt č. XX na 2. poschodí vo vchode č. 26 bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. 1381/15 v 1/1 vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu 61/5198 na spoločných častiach a zariadeniach domu patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, E. B.. Na odvolanie odvolací súd rozsudkom č. k.
27Co/11//2023-531 zo dňa 30.01.2024, právoplatným dňa 20.02.2024, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 12D/229/2021-50 zo dňa 16.04.2024 bola schválená dohoda dedičov tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia 2), 3).
6. Z potvrdení realitných kancelárií o cene prenájmu nehnuteľností zo dňa 16.09.2015 a dňa 17.09.2015 vyplynulo, že v danom období sa cena nájmov za porovnateľné nehnuteľnosti pohybovala v rozmedzí od 300 eur do 330 eur bez nákladov na energie.
7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.
12. Vzhľadom k tomu, že žalovaná podaním zo dňa 09.04.2019 vzniesla námietku premlčania voči časti žalobou uplatnenému nároku, zaoberal sa súd na prvom mieste otázkou, či nárok uplatnený žalobou, ktorý bol predmetom konania v čase vznesenia námietky premlčania, je či nie je premlčaný. Vo vzťahu k nárokom, o ktoré žalobcovia po vznesení námietky premlčania žalovanou žalobu rozšírili, t. j. nárok za obdobie od 08.12.2018 do 08.12.2021 uplatnený podaním zo dňa 08.12.2021 a nárok za obdobie od 09.12.2021 do 10.03.2024 uplatnený podaním zo dňa 19.03.2024, sa súd námietkou premlčania nezaoberal, nakoľko žalovaná vo vzťahu k týmto následne uplatneným nárok námietku premlčania nevzniesla. V zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia môže premlčať tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle od seba a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začiatok plynutia je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto okamihom dochádza k vzniku práva oprávneného podať žalobu. Objektívna premlčacia doba je trojročná a pre určenie jej začiatku je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza okamihom poskytnutia plnenia. V predmetnej veci tak začala objektívna premlčacia doba plynúť momentom, keď žalovaná začala užívať dotknuté nehnuteľnosti. Žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.10.2012 do podania žaloby, t. j. do dňa 29.10.2015. Za stavu, že žalovaná už dňa 29.10.2012 dotknuté nehnuteľnosti užívala, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala, začala týmto dňom plynúť trojročná objektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 29.10.2015. Žaloba bola súdu podaná dňa 29.10.2015, t. j. počas plynutia danej premlčacej doby. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie tak bol uplatnený včas. Následne žalobcovia rozšírili žalobu o plnenie za obdobie od 07.12.2015 do 07.12.2018. trojročná objektívna premlčacia doba tak začala najneskôr plynúť dňa 07.12.2015. Žalobcovia žalobu v tomto smere rozšírili podaním doručeným súdu dňa 07.12.2018 (pozn. hoci je na podaní vyznačený dátum prijatia dňa 11.12.2018, z potvrdenia o odoslaní podania jednoznačne vyplýva, že podanie bolo súdu doručené dňa 07.12.2018 o 15.07 hod.). Možno preto konštatovať, že aj v tejto časti bola podaná žaloba včas. Čo sa týka plynutia subjektívnej premlčacej doby, pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. V prípadoch, v ktorých sa jedná o nároky dedičov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretej osobe v súvislosti s užívaním majetku patriaceho do dedičstva je rozhodujúce, kedy sa dedičia skutočne dozvedeli o tom, že majetok do dedičstva patrí a že ich niekto iný na ich úkor bezdôvodne užíva (viď rozhodnutie NSČR sp. zn. 25Cdo/1960/1999 zo dňa 26.09.2001). V súdenej veci sa žalobcovia o tom, že dotknuté nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. B., dozvedeli až právoplatnosťou rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. 27C/439/2012-496 zo dňa 04.11.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/11/2023-531 zo dňa 30.01.2024, ktorý určil, že dotknuté nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2024. Nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula až dňa 21.02.2026. Keďže žalobcovia uplatnili svoj nárok ešte pred začatím plynutia subjektívnej premlčacej doby, nedošlo k premlčaniu nároku ani z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. S poukazom na uvedené, za stavu, kedy bol nárok žalobcami uplatnený včas, nie je tento premlčaný a námietka žalovanej je v tejto súvislosti nedôvodná.
13. V ďalšom sa súd zaoberal vecou samou. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Vzniká tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale i tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. Bezdôvodným obohatením sa rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, napr. dohoda. V súdenej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná v skúmaných obdobiach dotknuté nehnuteľnosti užívala. Rozhodnutím súdu, ktorým bolo určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. B. bolo dostatočne preukázané, že žalovaná vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nikdy platne nenadobudla a tieto v uvedených obdobiach užívala bez právneho dôvodu. Užívaním predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu mala žalovaná majetkový prospech, ktorý je povinná žalobcom vydať. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo žalobcami predložených potvrdení realitných kancelárií o cene nájmov v danom mieste a čase vo výške 330 eur mesačne, v dôsledku čoho uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 2), 3) za celkové obdobie 135 mesiacov sumu 44.550 eur (obdobie od 29.10.2012 do 29.10.2015 = 36 mesiacov, obdobie od 07.12.2015 do 07.12.2018 = 36 mesiacov, obdobie od 08.12.2018 do 08.12.2021 = 36 mesiacov a obdobie od 09.12.2021 do 10.03.2024 = 27 mesiacov; spolu 135 mesiacov po 330 eur, t. j. 135 x 330 eur = 44.550 eur). Žalovaná v konečnom dôsledku výšku bezdôvodného obohatenia ani nerozporovala. Žalovaná sa proti plneniu z bezdôvodného obohatenia bránila tvrdením, že bola dobromyseľná v tom, že nehnuteľnosti jej patria, a preto uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcami je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník pojem dobrých mravom nevymedzuje. Z kontextu zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, pri ktorých existuje všeobecný záujem (spoločenská dohoda) ich rešpektovať. V danej veci však súd nezistil žiadne konanie žalobcov, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k žalovanej aj napriek tvrdenej dobromyseľnosti. Uplatnenie svojho nároku žalobcami u žalovanej i prostredníctvom súdneho konania samo o sebe nie je rozporné s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovia realizujú ochranu svojich práv zákonom aprobovaným spôsobom.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. V predmetnej veci síce žalobkyne 1) zobrala voči svojej osobe žalobu späť, a to z dôvodu, že po prejednaní dedičstva nehnuteľností, z ktorých užívania sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia ako zákonná dedička, nadobudli počas tohto konania žalobcovia 2), 3). Žalobu však podala dôvodne v čase, kedy sa aj ona považovala za dedičku dotknutých nehnuteľností, z čoho aj jej svedčala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto, keď po zmene
rozhodujúcich skutočností, zobrala žalobu voči svojej osobe späť, nemožno mať za to, že zavinila zastavenie konania, a preto súd protistrane (žalovanej) nárok na náhradu trov konania nepriznal.
17. Vo zvyšku podanej žaloby mali plný úspech žalobcovia 2), 3), preto im súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom k výške uloženej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobcovia môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.