Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-50-2020.pdf
PDF · 118.49 KB
No categories available
5Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová banka., a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 9975394411 zo dňa 31.5.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný j e p o v i n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 211,68 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 211,68 eur odo dňa 26.9.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere Dostupná pôžička č. 9975394411 zo dňa 31.5.2011 v časti 2. Zmluva o úvere, bod 5. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2020 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 211,68 eur. Žalobu odôvodnil tým, že za úver vo výške 2.000,- eur uhradil celkovo sumu 2.211,68 eur, teda žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie rozdiel medzi skutočne poskytnutou a uhradenou sumou. Poukázal na to, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a termín konečnej splatnosti ako aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pri ktorej sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jej výpočet. Tvrdí, že zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 31.5.2011 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/ a j/ ZoSÚ. Predmetný úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov.
2. Žalobca ďalej žiadal určiť, že zmluvná podmienka uvedená v časti 2. Zmluvy o úvere, bod 5, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Podaním zo dňa 4.6.2021 žalobca požiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o určenie, že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 31.5.2011, uzavretej medzi stranami, je bezúročný a bez poplatkov.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že bez ohľadu na údajné vyhlásenie žalobcu o tom, kedy sa vraj dozvedel o bezdôvodnom obohatení, aj keď si dovoľuje spochybniť pravdivosť uvedeného vyhlásenia, žaloba bola podaná po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby. Poukázal na to, že žalobca splatil dlh zo zmluvy o úvere už dňa 10.10.2011, žalobca doručil žalobu súdu dňa 24.8.2020, pričom 3 ročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 10.10.2014. Žalobca má za to, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať ustanovenia o 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe, nakoľko zo strany žalovaného absentoval akýkoľvek úmysel obohatiť sa. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018, ale aj ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, má za to, že táto začala žalobcovi plynúť už dňom, keď žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku úveru a tým splatil predčasne celý úver, a nie až dňom, keď sa údajne mal od združenia na ochranu práv spotrebiteľov dozvedieť o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový. K námietke žalobcu o absencii náležitosti zmluvy - doby trvania zmluvy o úvere, k tomuto uvádza, že v zmluve o úvere je presne uvedené, že dátum konečnej úveru bol stanovený na deň 20.9.2014 a rovnako bol uvedený aj počet mesačných splátok a deň splatnosti každej splátky. Doba trvania zmluvy a dátum konečnej splatnosti sú v danom prípade totožným údajom. Pokiaľ ide o druh úveru, to vyplýva priamo z označenia - zmluva o úvere dostupná pôžička. Okrem toho žalobca sám o predmetný úver požiadal písomnou žiadosťou , kde presne uviedol účel, na ktorý má byť úver poskytnutý, preto vyjadrenie, že nepoznal druh úveru, že zjavne nepravdivé a účelové. Žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená výška nákladov, ako aj celková čiastka spojená s úverom. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že v zmluve o úvere bola dojednaná absolútne neplatná výška úroku, k tomuto žalovaný uvádza, že pre tieto účely je podstatná priemerná výška RPMN a nie dojednaná úroková sadzba. V rozhodnom čase bola priemerná RPMN pre daný typ úverov vo výške 20,56 %, pričom priemerná RPMN v zmluve o úvere bola 27,45 %. RPMN v tomto prípade nepresiahla dvojnásobok RPMN, v tomto smere nemožno hovoriť o absolútne neplatnom dojednaní. Žalobca sa ďalej domáha určenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, k tomuto žalovaný uvádza, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná ako výlučná a teda žalobca mohol uplatňovať svoje nároky voči banke ako žalovanému buď na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde. V tomto smere žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.7.2018 sp. zn. 3Cdo/80/2017. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol splatením úveru pred deviatimi rokmi, žalovaný má za to, že neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, a žalovaný má za to, že v tomto smere ide zo strany žalobcu o zjavné zneužitie práva v zmysle čl. 5 základných zásad CSP, ktoré nepožíva právnu ochranu. Zastáva názor, že vzhľadom na enormne dlhú dobu od ukončenia zmluvného vzťahu nemožno s takým dlhým časovým odstupom pristúpiť k určeniu neprijateľnej podmienky, a to aj s poukazom na to, že právo patrí bdelým, kde túto zásadu je potrebné primerane aplikovať aj na spotrebiteľské vzťahy.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej vo výzve zo dňa 13.10.2020 nevyjadril.
6. Dňa 12.3.2021 súd nariadil pojednávanie na deň 10.6.2021.
7. Žalobca dňa 4.6.2021 doručil súdu repliku k vyjadreniu žalovaného, obsahom ktorej bol okrem iného aj návrh na rozšírenie žaloby. Vo vyjadrení v podstate rozporuje všetky námietky žalovaného, zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a na podporu svojich tvrdení poukazuje na viaceré rozsudky Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2019 z 31.7.2019. K námietke premlčania uviedol, že doterajšie názory na premlčanie je potrebné aktualizovať, vzhľadom na zásadný rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-485/19, PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., z 22.4.2021, z ktorého výroky 1. a 2. doslovne cituje. Žalobca má za to, že z citovaných rozsudkov vyplýva, že na premlčanie bezdôvodného obohatenia (v terminológii smernice 93/13) začína plynúť premlčacia doba od okamihu určenia právneho dôvodu žalôb o vydanie
bezdôvodného obohatenia súdom. Vzhľadom na tento zásadný posun posudzovania premlčania rozšíril žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru z rovnakých dôvodov, z akých sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
8. Súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 10.6.2021. Na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby v znení tak, ako to navrhol žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.6.2021.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného a po ústnych vyjadreniach právnych zástupcov sporových strán na pojednávaní dňa 10.6.2021 zistil tento skutkový stav:
10. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 31.5.2011 pod č. 9975394411 uzatvorená zmluva o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver v sume 2.000,- eur. V zmluve je uvedené, že úver bude zaplatený v 40 splátkach po 77,29 eur, celková výška nákladov predstavuje 910,56 eur. Ďalej je v zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 24,50 %, RPMN vo výške 27,45 % a priemerná RPMN vo výške 20,56 %.
11. Z časti 2 zmluvy o úvere, bod 5 plynie, že : „zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných podmienok“.
12. V článku 10, II. časť Všeobecných podmienok sa uvádza: „10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v následovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania a lebo všeobecnému súdu. 10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má za to, že ju prijal.
13. Žalobca z úveru reálne splatil 2.211,68 eur, čo nebolo sporné, pričom podľa prehľadu splátok (č. l. 7) prvá platba bola dňa 14.7.2011 a posledná 10.10.2011.
14. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 12.8.2020 vyplýva, že žalobca dňa 24.6.2020 predložil združeniu predmetnú zmluvu o úvere dostupná pôžička, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 31.5.2011, pričom bol informovaný o tom, že podľa názoru združenia ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a taktiež obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
16. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom (porov. rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému (dlžníkovi) nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu).
22. Žalobca nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ (nie je označený IČO-m), ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 OZ má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.
23. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
30. Podľa § 1 ods. 2 vyššie uvedeného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
32. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 2 písm. d) uvedeného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
34. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
35. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: pod písm. a/ druh spotrebiteľského úveru; pod písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s napokon pod písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
36. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
37. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve bezpochyby absentuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda poskytnutý úver je potrebné kvôli vyššie citovaným právnym ustanoveniam považovať za bezúročný a bez poplatkov.
38. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy ako náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., súd konštatuje, že zmluva túto náležitosť (dobu trvania zmluvy) neobsahuje. Uvedené ustanovenie (§ 9 ods. 2 písm. f/) však vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú a v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dotknuté ustanovenie rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Poskytovateľ úveru, ktorý je autorom formulárovej zmluvy, v čase uzatvárania zmluvy nepochybne pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Formulácia doby trvania zmluvy tak, ako je uvedená v posudzovanej zmluve o úvere, je neurčitá, keďže zmluva nemusí trvať len do splatenia záväzkov, ale môže napr. trvať a zaniknúť aj iným spôsobom ako splatením.
39. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje aj ďalší údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. 40. V zmluve o úvere dostupná pôžička absentuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže je tam uvedená len výška úveru 2.000,- eur a celková výška nákladov 910,56 eur. V bode 2. zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V tejto súvislosti súd akcentuje, že pri počte splátok 40 a mesačnej splátke 77,29 eur predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumu 3.091,60 eur, pričom súčet súm uvedených vo formulári predstavuje 2.910,56 eur, čo bezpochyby možno hodnotiť minimálne ako zavádzanie spotrebiteľa, všetko vo svetle absencie chýbajúcich zákonných náležitostí, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
41. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
42. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
43. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.
45. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že žalobca by mal žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.000,- eur a keďže doposiaľ mu zaplatil 2.211,68 eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 211,68 eur, preto súd uložil žalovanému toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
46. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
47. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. P
48. odľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby t.j. od 24.9.2020. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p. a. a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
50. So zreteľom na žalobcom vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, sa musel súd s touto námietkou vysporiadať.
51. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
52. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
53. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej doby premlčania žalobca uviedol, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel, t.j. 24.6.2020 (prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS), pričom žaloba bola na súd podaná 24.8.2020, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Súd zástava názor, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Vyžaduje sa pritom skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, žena jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na čas, od kedy sa žalovaný dozvedieť mal a mohol s poukazom na to, že mal poznať právo, ale na okamih, kedy sa žalovaný skutočne
dozvedel, že na jeho úkor sa žalobca bezdôvodne obohatil, teda vtedy, kedy mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, čiže keď sa dozvedel, že právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov z jednotlivých zmlúv nebol od začiatku daný.
54. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak v danom prípade súd vychádzal z desaťročnej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalovaný ako bankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere dostupná pôžička) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že je potrebné preukázanie jeho úmyslu bezdôvodne sa obohatiť, a to ani s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018.
55. Vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby súd poukazuje na najnovší rozsudok súdneho dvora z 22.4.2021 vydaný vo veci C-485/19, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že: „Článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásady ekvivalencie, efektivity a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého žaloba o vrátenie súm bezdôvodne zaplatených na základe nekalej podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom podlieha trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa úplného splnenia tejto zmluvy, ak sa predpokladá, bez potreby overenia, že k tomuto dátumu spotrebiteľ musel vedieť o nekalom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky, alebo keď pre podobné žaloby založené na určitých vnútroštátnych právnych predpisoch táto lehota začíta plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom.
56. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2011 (t.j. skôr ako bola uzatvorená úverová zmluva). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 24.8.2020). Na základe uvedeného súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.
57. Pokiaľ ide o zmluvnou podmienkou uvedenú vo výroku II. rozsudku, prvoinštančný súd poukazuje na to že rozhodcovská doložka uvedená v časti 2. zmluvy o úvere, bod 5., v zmysle ktorej sa: „zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných podmienok“, vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa VOP má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade, ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorej obsah žalobca nevedel ovplyvniť. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je preto potrebné považovať túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
58. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.