Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-32-2025.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Mesto Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1/1, Topoľčany, IČO: 00 311 162, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO : 36 789 925, proti žalovanému : A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., v konaní o zaplatenie sumy 567,71 eura, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 567,71 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,71 eura od 24.05.2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.02.2025, požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 567,71 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,71 eura od 23.02.2022 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že uzatvoril so žalovaným dňa 22.07.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo užívanie nebytových priestorov v suteréne budovy súp.č. XXXX stojacej na pozemku parc.č. XXX/X v k.ú. D.. Nájomná zmluva bola ukončená dohodou ku dňu 31.10.2021. Okrem nájomného bol žalovaný povinný uhrádzať aj prevádzkové náklady, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním nebytových priestorov. V súlade s uvedeným zaslal žalobca žalovanému dňa 08.02.2022 faktúru č. XXXXXXXXXX na úhradu prevádzkových nákladov vo výške 580,12 eura, z čoho bolo uhradené zo strany žalovaného suma 12,41 eura a dlžná suma tak predstavuje 567,71 eura. Žalovanému bola dňa 07.08.2024 zaslaná výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorú žalovaný prevzal, čo dokladuje žalobca doručenkou, k úhrade dlžnej sumy však nedošlo.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.03.2025 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/181/2025, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby, predovšetkým doručenie faktúry č. XXXXXXXXXX v lehote jej splatnosti, pretože o jej obsahu sa dozvedel až dňa 23.05.2022, kedy mu bola doručená mailom. Úrok z omeškania je potom potrebné počítať až deň nasledujúci po doručení faktúry, t. j. od 24.05.2022. Poukázal na podanú reklamáciu, ktorú však žalobca neakceptoval. Žalobca mal vykonať ku dňu 31.10.2021 vyúčtovanie prevádzkových nákladov (odpočet spotreby elektrickej energie, vody, plynu atď.). Žalobca vyúčtoval náklady za celý rok 2021, teda aj za obdobie, kedy už neboli v nájomnom vzťahu. Upriamil pozornosť na obmedzené fungovanie prevádzky v súvislosti s COVID opatreniami, pretože prevádzka fungovala len 5 mesiacov.
4. Žalobca v replike vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného. Faktúra č. XXXXXXXXXX, vystavená dňa 08.02.2022 bola zaslaná obyčajnou poštou na adresu žalovaného, následne zaslaná dňa 23.05.2022 aj emailom z dôvodu žiadosti žalovaného. K reklamácií poznamenal, že táto bola vybavená listom zo dňa 17.06.2022, s tým, že zotrval na pôvodnom vyúčtovaní za rok 2021. Ohľadne postupu pri výpočte poznamenal, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená dohodou ku dňu 31.10.2021, s tým, že vzájomné záväzky z nej vyplývajúce budú vysporiadané a priestor protokolárne odovzdaný ku dňu 31.12.2021. K protokolárnemu odovzdaniu prišlo až 11.01.2022, v ten istý deň bol uskutočnený odpočet podružného merača elektrickej energie, ostatné energie boli rozúčtované ku dňu 31.12.2021.
5. Následne bola vec postúpená dňa 22.04.2025 Okresnému súdu Nitra, ako súdu miestne príslušnému, pretože žalobca navrhol pokračovať v konaní na základe výzvy upomínacieho súdu, keďže žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho prišlo k jeho zrušeniu zo zákona.
6. Žalovaný sa v rámci dupliky nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Podľa jeho názoru sa predmetná faktúra, ktorá bola doručená obyčajnou poštou, musela dostať do sféry dispozície žalovaného. Skutočnosť, či boli alebo neboli otvorené prevádzky, nepreukazuje, či došlo k spotrebe energií. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že má dlh, ale podľa jeho názoru to nie je spravodlivé, keďže tam boli aj iné prevádzky. Namietol, že musel platiť 40 % zo spotreby vodného a stočného, čo bola dohoda s bývalým primátorom.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
9. Žalobca v právnom postavení prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu (označený ako podnikateľ s obchodným menom A. B., s miestom podnikania D., C. XXXX/XX, IČO : 37 766 139) uzavreli dňa 22.07.2013 písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov (rukou dopísané č. XXX/XXXX), zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., predmetom ktorej bolo prenechanie nebytového priestoru v suteréne budovy do nájmu, za účelom prevádzkovania baru ADRIA – biliard Club.
10. Podľa článku II. bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú od 01.08.2013 pri dodržaní dohodnutých zmluvných podmienok.
11. V článku III. si strany dojednali nájomné podľa platného VZN žalobcu č. 12/2012 spolu vo výške 5.353,64 eura za rok. Dohodnuté nájomné bolo bez DPH. Žalobca ako prenajímateľ nebol platcom DPH. Platby nájomného vo výške 446,13 eura bol nájomca povinný vykonávať vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca príslušného roku.
12. V článku V. si strany dohodli, že spotrebu nákladov za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nebytových priestorov – kúrenie, vodné a stočné, vodu z povrchového odtoku je nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi na základe zálohovej faktúry vystavenej a nájomcovi odoslanej prenajímateľom štvrťročne, vždy do 15- dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroku. Faktúra je splatná do 14 dní po jej doručení nájomcovi.
13. V článku VIII. bod 1 si strany dohodli ukončenie nájomnej zmluvy písomnou dohodou.
14. Na základe dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.10.2021, prišlo k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 31.10.2021. Strany sa dohodli, že vzájomné záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX budú vysporiadané a priestor protokolárne odovzdaný nájomcom a prevzatý prenajímateľom ku dňu 31.12.2021.
15. V zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku Mesta Topoľčany boli dňa 11.01.2022 odovzdané nebytové priestory, 2 ks kľúčov so stavom elektromeru 52959 kWh.
16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 580,12 eura, vystavenou dňa 08.02.2022, so splatnosťou dňa 22.02.2022, žalobca vyúčtoval žalovanému podiel prevádzkových nákladov na platbách za energie predmetného nebytového priestoru za obdobie roku 2021.
17. Listom zo dňa 07.08.2024 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumu 567,71 eura do 7 dní od doručenia výzvy, z titulu neuhradenia prevádzkových nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov na základe nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, ktorá bola ukončená ku dňu 31.10.2021. List bol žalovanému doručený dňa 08.08.2024.
18. Dňa 27.05.2022 doručil žalovaný žalobcovi reklamáciu vyúčtovania prevádzkových nákladov za rok 2021, z dôvodu, že nesúhlasí s podielom prevádzkových nákladov, ako aj z dôvodu, že prevádzka bola otvorená len od júna do septembra, z dôvodu opatrení a nariadení MZ SR a RÚVZ.
19. Z odpovede žalobcu na reklamáciu žalobcu zo dňa 17.60.2022 vyplýva, že zotrval na pôvodnom vyúčtovaní, keďže zálohy boli zaplatené vo výške 950 eur a vyúčtovaná suma 1530,12 eura, preto nedoplatok predstavoval sumu 580,12 eura.
20. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 7 zák. č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
24. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 22.07.2013, odovzdanie a užívanie priestorov žalovaným v žalovanom období (rok 2021), dojednaná výška nájomného a platieb za prevádzkovej náklady (energie), objem spotrebovaných energií, ako i uzavretie dohody o skončení nájmu ku dňu 31.10.2021. V konaní zostalo sporné doručenie faktúry za vyúčtovanie za rok 2021, keďže žalovaný v konaní tvrdil, že mu bola doručená až na základe emailu zo dňa 23.05.2022. Žalovaný spochybnil v podanom odpore platenie energií aj za obdobie po skončení doby nájmu (31.10.2021), namietal nespravodlivosť prístupu žalobcu, keďže v danom období boli COVID opatrenia, v dôsledku čoho mohol byť predmetný bar (respektíve nebytové priestory) otvorený len 5 mesiacov. Napokon namietal podiel na prevádzkových nákladoch.
25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.07.2013 bola uzavretá platne. Strany sporu uzavreli predmetnú zmluvu v písomnej forme, v ktorej bol vymedzený predmet a účel nájmu, ako aj výška i splatnosť nájomného a spôsob jeho plnenia. Strany sporu ukončili nájom predmetnej nájomnej zmluvy na základe dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX v súlade s článkom VIII. bod 1 zmluvy, a to ku dňu 31.10.2021. Tieto skutočnosti boli v konaní nesporné. V článku II. tejto dohody sa strany výslovne dohodli o tom, že vzájomné záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy budú vysporiadané a priestor protokolárne odovzdaný ku dňu 31.12.2021. Námietka žalovaného je preto v tomto ohľade irelevantná, pretože je vyvrátená priamo znením článku II. dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX. V tejto časti považoval súd obranu žalovaného aj za účelovú, keďže dohodu strán sporu o vysporiadaní vzájomných záväzkov a odovzdaní nebytových priestorov ku dňu 31.12.2021 nijako nespochybnil. Inak povedané, súd dospel k záveru o platnosti oboch právnych úkonov, teda zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.07.2013, ako aj dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX, pretože spĺňali všetky zákonné náležitosti potrebné pre platnosť právneho úkonu. Pokiaľ žalovaný chcel, aby boli všetky energie a prevádzkové platby vyúčtované ku dňu zániku nájmu (31.10.2021), mal sa takto so žalobcom písomne dohodnúť.
26. Podľa názoru súdu, žalovanému vznikli zmluvné povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy odo dňa vzniku nájmu, t. j. od 22.07.2013 a to až do doby zániku zmluvy a to platiť nájomné, ako aj prevádzkové náklady (plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov – platiť energie žalobcovi). Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti nesplnil, pretože preukázateľne nezaplatil žalobcovi splatnú faktúru, čo odôvodňoval neužívaním predmetných nebytových priestorov v čase COVIDU, pre obmedzenia spojené s priebehom pandémie. Skutočnosť, či žalovaný užíval alebo neužíval predmetné nebytové priestory je vo vzťahu k predmetu konania nepodstatná, pretože bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bol povinný počas celej doby nájmu, plniť si zmluvné povinnosti voči žalobcovi, na ktoré sa zmluvne zaviazal. Akékoľvek subjektívne pocity nespravodlivosti žalovaného takisto nie súd dôvodom na to, aby súd nepriznal žalobcovi žalovanú sumu. Žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne. Súd pritom ako orgán ochrany a aplikácie práva nie je oprávnený odpustiť žalovanému jeho dlh, ktorý má voči žalobcovi, toto mohol len samotný žalobca.
27. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo svojom uznesení, sp. zn. 4Cdo/210/2019 zo dňa 26.08.2020 apeloval na plnenie zmluvných povinností, pretože zmluvy sa majú dodržiavať, súčasne uvádzajúc nasledovné: „Ak sa teda prenajímateľ dohodne s nájomcom na nájomnej zmluve, má nárok na zaplatenie nájomného (obdobne aj prevádzkových nákladov, t. j. platba energií) bez ohľadu na to, či tento priestor je alebo nie je nájomcom skutočne využívaný, či je využívaný na zamýšľaný alebo predpokladaný účel, či je užívaný všetkými osobami (účastníkmi) na strane nájomcu alebo len niektorými, príp. výlučne jedným z nich, a či je vôbec tento priestor pre nájomcu (resp. pre jeho podnikateľskú činnosť) potrebný; opačný záver by znamenal, že nárok prenajímateľa na zaplatenie nájomného by závisel od okolností pre neho neistých, a bol by v rozpore s princípom pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať).“
28. Súd ďalej poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
29. V konaní žalovaný navyše nespochybnil objem spotrebovaných energií, respektíve plnení spojených s užívaním nebytových priestorov (prevádzkové náklady), ktoré spotreboval. V uvedenej časti, pokiaľ chcel žalovaný spochybniť žalobný nárok, mal predložiť dôkazy smerujúce k tomu, aby účinne spochybnil skutkové tvrdenia žalobcu o tom, v akom objeme a rozsahu predmetné energie spotreboval. V tejto časti žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože v zmysle vyššie uvedeného dôkazné bremeno leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Žalovaný sa už v rámci dupliky nevyjadril a nespochybnil vykonanie odpočtu energií zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu tak boli v tejto časti skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne objemu spotrebovaných energií nesporné. Sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, ale podľa jeho názoru je to nespravodlivé, keďže tam boli aj iné prevádzky. Aj námietka ohľadne podielu jeho nebytového priestoru na celkových prevádzkových nákladoch nebola relevantná, jednak žalovaný k tejto časti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom súčasne nepreukázal, v akom rozsahu bol povinný podieľať sa na celkových nákladoch. Sám uviedol, že išlo o dohodu s bývalým primátorom, ktorú tak bol povinný dodržiavať. Žalovaný na pojednávaní apeloval na to, aby bol súd spravodlivý, pričom podľa názoru súdu je spravodlivé práve to, aby si každý v prvom rade plnil zmluvné povinnosti na ktoré sa zaviazal.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 567,71 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,71 eura od 24.05.2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod na určenie dlhšej lehoty na plnenie. Hoci žalobca mal nárok na vyšší úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, uplatnil si najnižší možný úrok z omeškania (len vo výške 5%), t. j. úrok v nižšej výške, v akej si ho mohol uplatniť. Žalovaný v priebehu konania ešte rozporoval doručenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2022, čo malo vplyv začiatok doby omeškania žalovaného. Keďže žalobca riadne nepreukázal doručenie faktúry žalovanému, súd vychádzal z tvrdenia žalovaného o tom, kedy mu skutočne bola faktúra doručená (23.05.2022). Samotné odoslanie faktúry nepreukazuje skutočnosť, či sa táto dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca vôbec nepreukázal doručenie faktúry žalovanému, hoci ho v tejto časti zaťažovalo dôkazné bremeno. V tejto časti považoval súd argumentáciu žalovaného za relevantnú, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania deň nasledujúci od doručenia faktúry, t. j. 24.05.2022, kedy bol žalovaný už v omeškaní s plnením jeho peňažného dlhu voči žalobcovi, tak ako tvrdil v podanom odpore. Vo zvyšnej časti (v nepatrnej časti príslušenstva) súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol ako nedôvodnú.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP. Pretože bol žalobca v danej veci v plnej miere úspešný (v časti istiny), zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech (s výnimkou nepatrnej časti príslušenstva), súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nepatrný neúspech žalobcu v časti z úroku z omeškania, súd nezohľadnil pre účely výpočtu úspechu v konaní, pretože tento by bol relevantný podľa judikatúry iba v prípade jeho kapitalizovanej (materializovanej) podoby. Súd v konaní nevzhliadol dôvody podľa § 257 CSP, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.