Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/51/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2025 odvolania obžalovaného A. B., prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 11.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa písm. f) zrušuje rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. z 11.4.2025 v časti - vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.

Na základe pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom B. XXX, D. E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava,

odsudzuje:

Podľa , , na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I., škodu vo výške 37 180 eur.

Podľa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 11.4.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa smeno b)smeno a) s poukazom na písmeno a) , na tom skutkovom základe, že:

dňa 16.9.2024 o 11.49 hod. v obci I., časť H. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČV: C., šedej metalízy, kde pred rodinným domov č. XXX zastavil, vystúpil z vozidla, kadiaľ v tom čase išla zo školy domov maloletá F. G., nar. XXXX, pričom z fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor, tejto zobral jej dáždnik, ktorý mala rozprestretý nad hlavou, odhodil ho do dvora rodinného domu č. XXX a násilím ju posadil na predné sedadlo spolujazdca, vozidlo

uzamkol a odviezol ju do lesa v časti zv. J. a v blízkosti hotela J. v obci I. z vozidla vystúpil, otvoril dvere na mieste, kde sedela maloletá F. G., tejto prikázal, aby sa presunula na zadné sedadlá vozidla, kde jej vyzliekol šaty, nohavice a spodné prádlo, na čo sa ho maloletá pýtala „načo, načo“, položil si ju na svoje stehná tvárou dole a následne jej strkal prsty svojej ruky do análneho otvoru, čomu sa maloletá bránila odsúvaním jeho ruky, kopaním nôh, kričaním a pišťaním, s týmto konaním prestal, až keď mu povedala, že to nikomu nepovie a následne po presne nezistenom čase, keď sa maloletá obliekla, sa presunuli osobným motorovým vozidlom na bližšie nestotožnené miesto v obci I., kde toto konanie zopakoval, avšak s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho došlo u maloletej ku krvácaniu z análneho otvoru a krv, ktorú mal na svojich prstoch, jej dával voňať a opakovane sa maloletej pýtal, či to naozaj nikomu nepovie, lebo inak si ju nájde, čo u maloletej F. G., nar. XXXX viedlo k vzniku syndrómu sexuálne zneužitého dieťaťa, posttraumatickej stresovej poruche a nočnému pomočovaniu, pričom konanie obvineného sa u maloletej prejavilo v emocionálnom prežívaní, v bežnom sociálnom fungovaní, v kognitívnej výkonnosti, v kvalite spánku, vo zvýšenom vnútornom napätí, zvýšenou fixáciou na matku, pri ktorej pociťuje bezpečie, v citovom otupení v rámci obranných mechanizmov, stratou pocitu radosti, sociálnym stiahnutím, nočnými morami a flashbackmi (živé spomienky na prežitú traumu), zvýšenou citlivosťou na hluk (spomienky na svoj krik v aute v čase skutku), nočným pomočovaním, nesústredenosťou pri školských povinnostiach, zhoršením známok, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní, s vysokým rizikom hraničiacim s istotou celoživotných následkov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný odsúdený podľa , , na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa / , obžalovanému súd uložil ochranné sexuologické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I. škodu v sume 22.308,- €.

Podľa poškodenú F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.4.2025, a to v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Zahlásené odvolanie zdôvodnila písomným podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19.5.2025, a to nasledovne:

Odvolanie podáva čo do výroku o treste, nakoľko rozhodnutie nepokladá za dôvodné a vecne správne. Súd pri ukladaní trestu má prihliadnuť na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, a to na spôsob vykonania činu, jeho následky, mieru zavinenia, okolnosti spáchania činu a pohnútku páchateľa. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po tom ako bol poučený o práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v , písm. b), písm. c) uviedol, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Súd následne jeho vyhlásenie prijal zmysle ustanovenia a vykonal dokazovanie v zmysle . V prejednávanej veci sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa . 3 písm. a) s poukazom na , ako aj zavinením obžalovaného kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin. Zároveň prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, kedy toto vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonával dokazovanie len k výroku o treste. Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento považuje za neprimerane mierny. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Následkom trestného činu

je porušenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu, ktorého miera závažnosti, respektíve spoločenskej nebezpečnosti je determinovaná aj účinkom protiprávneho konania páchateľa, v danom prípade kvantitou a kvalitou zásahu do duševnej, ale aj telesnej integrity poškodeného subjektu. Pomery páchateľa sa týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. U každého páchateľa ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, o jeho majetkové pomery, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, sociálny status a podobne. Hlavným dôvodom, ktorý zakladá u obžalovaného potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. 15 rokov, je najmä charakter spáchaného skutku, osoba obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a jeho závažnosť. Obžalovaný uvádzal, že skutok nespáchal pod vplyvom alkoholu, bol triezvy, čo zvyšuje jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Alkohol si mal vypiť až po návrate domov. Ak mal obžalovaný nejaké osobné, rodinné či vzťahové problémy, mal možnosť ich riešiť iným spôsobom (obžalovaný bol v minulosti opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, respektíve v liečebniach, pričom tieto hospitalizácie mu na určitý čas pomohli) a nie zneužitím bezbrannosti malého dieťaťa, ktoré bude mať z jeho konania dlhoročné možno aj celoživotné následky. Súd v zmysle ustanovenia môže pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky po vyhlásení viny znižovať trest pod dolnú hranicu, prihliada sa k individuálnym okolnostiam, za ktorých bol trestný čin spáchaný a po vyhodnotení všetkých okolností prípadu súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade neboli vzhliadnutí také okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia . Rovnako má za to, že v danom prípade súd nesprávne rozhodol, keď obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko ustanovenie nerozlišuje výšku uloženého trestu, ale podmieňuje zaradenie obžalovaného do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia spáchaním obzvlášť závažného zločinu. Týmto ustanovením nie je určená výška uloženého trestu, táto je špecifikovaná v ustanovení , pričom toto ustanovenie nie je obligatórne je tu daný priestor na úvahy súdu, preto má za to že ak súd rozhodol o znížení trestu pod dolnú hranicu mal obžalovaného zaradiť na jeho výkon do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko ide o obzvlášť závažný zločin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.04.2025, sp. zn. za nezákonný a navrhuje, aby Krajský súd Žilina ako odvolací súd zrušil výrok o treste a podľa sám vo veci rozhodol rozsudkom. Navrhuje, aby súd obžalovanému A. B. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, čím zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomne podaním doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 19.04.2025. Obžalovaný podal odvolanie iba voči výroku o treste a voči výroku o výške náhrady škody, ktoré zdôvodnil nasledovne:

Obžalovaný je toho názoru, že samotná výška trestu je neprimeraná a to aj napriek tomu, že Okresný súd Žilina svoje rozhodnutie o výške trestu oprel o ust. a samotnú výšku trestu znížil o jednu tretinu. Obžalovaný a obhajoba poukazuje na to, že práve vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, na samotný skutkový stav prípadu, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, ktorý pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, nebol trestne stíhaný, napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, ku skutku sa priznal, jeho konanie naozaj úprimne oľutoval a hlavne taktiež vzhľadom na jeho zdravotný a najmä psychický stav, ktorý je uvedený v samotných znaleckých posudkoch, hlavne v záveroch znaleckých posudkov MUDr. Danice Caisovej, kde sa jasne uvádza, že vzhľadom na závislosť obžalovaného na alkohole a diagnózu sexuálna deviácia, ktorú obžalovaný nevedel vo svojom živote riešiť a bola znížená jeho ovládacia schopnosť do polovice. Obhajoba tiež poukazuje na to, že vzhľadom na psychickú traumu poškodenej, ktorej následky sa nedajú teraz v tak krátkej dobe po spáchaní skutku jasne preukázať, bola zmenená právna kvalifikácia zločinu sexuálneho násilia na obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa s poukazom na , čo sa uskutočnilo

na základe znaleckého posudku MUDr. Bullovej (Znalecký posudok č. 176/2024 zo dňa 18.11.2024), čo všetko spôsobilo zvýšenie trestnej sadzby z ods. 2 do ods. 3 ust. , čím sa v tomto osobitnom prípade neprimerane zvýšila trestná sadzba odňatia slobody pre obžalovaného. Obžalovaný si je plne vedomý, že zákon musí formulovať trestnú politiku, no nie absolútne, pretože trest by mal byť vždy primeraný k povahe, okolnostiam a následkom trestného činu. Individualizácia trestu sa slúži jeho primeranosti. Len primeraný trest je spravodlivý. Taktiež čo sa týka samotnej kvalifikácie trestného činu sú toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania, respektíve kvalifikácia podľa ods. 2 . Podstatou trestu je zasiahnuť do základného práva a slobody páchateľa. Každé obmedzenie základného práva a slobody však musí dbať na podstatu a zmysel základných práv a môže sa použiť len na stanovený cieľ, osobitne vo vzťahu k trestnému právu si treba uvedomiť jeho účel, ktorý spočíva v ochrane základných práv a slobôd a ochrane štátu. Ale vzhľadom na osobitosť prípadu, však súd by mal pri posudzovaní sankčnej normy z pohľadu spravodlivosti nevyhnutne vychádzať z toho, čo je účelom trestu. Preto s poukazom na vyššie uvedené, obhajoba navrhovala, aby bol okrem použitia na zníženie trestnej sadzby použitý aj ods. 1 a súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Poukazujú pritom na poľahčujúce okolnosti podľa . Podľa Tr. zák. obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život, podľa Tr. zák. priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento skutok úprimne oľutoval, prostredníctvom svojej manželky zaslal ospravedlňujúci list poškodenej a jej rodine, podľa Tr. zák. napomáhal pri objasňovaní trestného činu príslušným orgánom. Čo sa týka samotnej kvalifikácie trestného činu, sú toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest ešte kratšieho trvania ako bolo rozhodnuté okresným súdom. Čo sa týka samotnej náhrady škody, vzhľadom na situáciu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa a z tohto dôvodu nebolo možné robiť dokazovanie ohľadom výšky a primeranosti náhrady škody obhajoba preto navrhla, aby súd poškodených odkázal na civilný proces alebo priznal náhradu škody len čiastočne vo výške polovice odporučeného priznaného bodového ohodnotenia t.j. 650 bodov, pretože znalkyňa MUDr. Bullová tu jasne uvádzala, že sa dá predpokladať, takže podľa obhajoby tu ide len o predpoklad a nie o jasný dôkaz výšky škody a keďže škoda, respektíve jej výška nie je jednoznačne preukázaná, preto obhajoba navrhovala priznať náhradu škody len v 1/2 odporúčaného bodového ohodnotenia a zároveň, aby súd so zvyškom odkázal poškodených na civilný proces. Na základe uvedeného navrhujú, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu v Žiline, pracovisko Čadca, zo dňa 11. apríla 2025, sp. zn. zrušil podľa , písm. d), písm. e) a sám rozhodol vo veci tak, že zníži trest obžalovaného a čo sa týka náhrady škody tú zníži na 1/2, t.j. 650 bodov, t.j. 18.590 eur (28,60 eur za 1 bod) alebo podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie maloletá poškodená zastúpená matkou K. G., písomne doručené elektronicky dňa 23.04.2025 a to proti výrokom, ktorým súd zaviazal A. B. nahradiť poškodenej maloletej škodu vo výške 22 308 eur a ktorým bola poškodená maloletá so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces s tým, že toto odvolanie dodatočne zdôvodní po doručení rozsudku. Odvolanie poškodenej zdôvodnil splnomocnenec písomne podaním doručeným okresnému súdu elektronicky dňa 12.06.2025, vrátane dodatku - Odborného vyjadrenia č. 87/2025. V súvislosti so záverom okresného súdu, keďže záver znalkyne MUDr. Jany Bullovej vyslovený v rámci Znaleckého posudku č. 176/2024 formulovaný slovami: „odporúča priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov“, vnímal súd prvého stupňa ako odporúčanie, ktorým sa necíti byť viazaný, preto poškodená požiadala znalkyňu MUDr. Janu Bullovú o vypracovanie odborného vyjadrenia. V ňom znalkyňa odpovedala na otázku ohľadne určenia výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia maloletej a tým zároveň odstránila nejasnosť, ktorú mal súd ohľadne určenia výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia. V odpovedi na nimi položenú otázku znalkyňa MUDr. Jana Bullová uvádza, že bodové ohodnotenie poškodenia na zdraví u vyšetrovanej maloletej dosahuje 1300 bodov. Ako dôkaz svojich tvrdení prikladajú Odborné vyjadrenie MUDr. Jany Bullovej. Z uvedeného vyplýva, že poškodená bola konaním odsúdeného A. B. postihnutá intenzitou, ktorá fakticky dosahuje maximálnu hranicu a to 1300 bodov. Nejde o hypotetické riziko, podľa ktorého by bodové ohodnotenie poškodenia na zdraví u poškodenej mohlo v budúcnosti dosiahnuť až 1300 bodov, ale ide o záver znalca, v ktorom sa konštatuje, že u poškodenej sa jedná už v súčasnosti o reálny stav jej zdravia. Má za to, že aj súd vo svojom odôvodnení

rovnako konštatuje, že niet pochýb o tom, že obžalovaný už spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, ktorú diagnostikovala aj samotná znalkyňa. Majú za to, že pokiaľ sa znalkyňa v doplnení znaleckého posudku č. 176/2024 vyjadrovala k pravdepodobnosti vzniku celoživotných následkov, nejednalo sa o spochybnenie aktuálneho poškodenia zdravotného stavu maloletej, ktorému zodpovedá priznanie bodového ohodnotenia 1300 bodov. Toto vyjadrenie znalkyne zároveň nemožno považovať za vyjadrenie, ktoré bolo určujúce pri stanovení bodového ohodnotenia poškodenia na zdraví maloletej. Inými slovami už v čase vypracovania znaleckého posudku bola u maloletej prítomná tak vážna úroveň poškodenia na zdraví, ktorá odôvodňovala priznanie bodového ohodnotenia 1300 bodov (veľmi intenzívna telesná bolestivosť pri vyprázdňovaní, plač od bolesti, zhoršenie prospechu, nesústredenosť, zabúdanie, nočné pomočovanie, nočné mory aj s negatívnym obsahom, zvýšená plačlivosť, stránenie sa väčších kolektívov, prítomné flashbacky, vadí jej silný a podobne). V znaleckom posudku znalkyňou posudzované nepriaznivé následky, ktoré sa u maloletej s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, objavia v budúcnosti, nemali vplyv na určenie výšky bodového ohodnotenia bolestného v jej znaleckom posudku a v jej odbornom vyjadrení. Na základe týchto skutočností navrhujú, aby odvolací súd v zmysle zrušil rozsudok okresného súdu v jeho výroku o náhrade škody a aby podľa sám rozhodol rozsudkom a určil, že odsúdený je povinný nahradiť mal. poškodenej narodenej v roku 2015, škodu vo výške 37.180 eur.

Obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu písomne reagoval na doručené Odborné vyjadrenie znalca MUDr. Jany Bullovej č. 87/2025 vo veci náhrady škody podaním zo dňa 04. augusta 2025, doručeným Krajskému súdu v Žiline elektronicky dňa 05.08.2025. Aj naďalej zotrváva na stanovisku, ktoré uviedli v samotnom odvolaní zo dňa 18. apríla 2025. Obhajoba naďalej poukazuje na to, že podľa odbornej praxe sa psychická trauma poškodenej a jej následky nedajú v tak krátkej dobe po spáchaní skutku jasne preukázať, preto navrhujú, aby súd toto odborné vyjadrenie MUDr. Jany Bullovej v tomto odvolacom konaní nebral do úvahy a čo sa týka náhrady škody, v rámci práva na spravodlivý súdny proces odkázal stranu poškodenej na civilný proces, kde by sa mohlo urobiť dokazovanie náhradným znaleckým posudkom, či inými odbornými vyjadreniami, v ostatnom zotrvávajú na návrhu, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedli v písomnom zdôvodnení odvolania.

V odvolacom konaní splnomocnenec poškodenej zaslal krajskému súdu podanie označené ako Vyjadrenie poškodenej k záverečnej reči obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo dňa 11.04.2025 s prílohou - listom vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie D. E. ku dňu 03.04.2025 a list vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie D. E. ku dňu 05.08.2025 na č.l. 763 až 768 doručené elektronicky Krajskému súdu v Žiline dňa 19.08.2025. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že obžalovaný v rámci svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ku ktorému svoju vinu zároveň dobrovoľne priznal, uviedol: „chcem sa ospravedlniť rodičom, je mi to veľmi ľúto, ľutujem to“. Obžalovaný tým, že priznal vinu ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, musí si byť vedomý toho, že svojím konaním ublížil maloletej poškodenej. V dôsledku uvedeného vznikol poškodenej voči obžalovanému nárok na náhradu škody. V mene poškodenej bol uplatnený nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške 37 180 eur. Tento nárok je preukázaný najmä Znaleckým posudkom č. 176/2024 zo dňa 18.11.2024 a doplnkom k nemu zo dňa 05.01.2025 a Odborným vyjadrením L. B. zo dňa 16.05.2025 č. 87/2025. Oľutovanie skutku obžalovaného však poškodená nepovažuje za úprimné. Obžalovaný bol ku dňu 21.02.2025 spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D. E. a to pozemku parcely registra C evidovaného na katastrálnej mape číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2 a stavby rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele 7708/12 pod B1 na svoje meno a na meno svojej manželky M. B. v podiele 1/1 k celku. Ešte počas trestného konania sa však obžalovaný zbavil nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D. E., ktoré mohli reálne slúžiť k náhrade škody poškodenej. Dňa 27.02.2025 príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, povolil vklad (pod V 363/2025) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D. E. stala M. B.. Následne dňa 23.05.2025 bol povolený vklad (pod V 978/2025) darovacej zmluvy - 289/2025, ktorou pravdepodobne M. B. N. B. darovala spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam príbuzným obžalovaného. Týmto postupom sa docielil právny stav, kedy obžalovaný už nie je viac vlastníkom nehnuteľností, ktoré vlastnil ešte ku dňu 21.02.2025. Ako dôkazy o tom predkladajú listy vlastníctva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 priznal a vyjadril ľútosť, ešte pred týmto pojednávaním konal v rozpore s deklarovanou ľútosťou a aj v rozpore s dobrými mravmi namiesto

toho, aby vyvinul snahu o čo aspoň čiastočnú náhradu spôsobenej škody, bezcharakterne zabezpečil, že poškodenej pravdepodobne nebude uhradená ním spôsobená škoda. Inými slovami obžalovaný urobil úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku v úmysle zabrániť tomu, aby poškodenej bola nahradená ním spôsobená škoda. Poškodená má za to, že konanie obžalovaného nemožno vnímať inak, ako jasný prejav toho, že jeho ospravedlnenie sa rodičom poškodenej ani prejavená ľútosť nie sú úprimné. Pokiaľ by obžalovaný svoje konanie skutočne úprimne oľutoval, takéto niečo by nikdy nespravil. Poškodená považuje jeho ospravedlnenie rodičom, ako aj ľútosť nad skutkom, ku ktorému sa priznal, za čisto formálne, účelové, neúprimné a uskutočnené za účelom uloženia priaznivejšieho trestu. Vyššie uvedené konanie obžalovaného je o to závažnejšie, že poškodenou je maloleté dieťa, na ktorom sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia. Okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov znamená, že obžalovaný môže byť podmienečne prepustený po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody, t.j. v čase, keď poškodená bude mať 16 rokov. Práve v tomto veku si poškodená bude naplno uvedomovať to, čo jej obžalovaný spôsobil. Ak bude obžalovaný v tomto čase podmienečne prepustený na slobodu a bývať v D. E. - susednej dedine, toto môže mať veľmi negatívny vplyv na psychiku poškodenej. Na záver si poškodená dovoľuje požiadať súd, aby skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení zohľadnil pri rozhodovaní o treste obžalovaného.

Prokurátorka sa písomne nevyjadrila k odvolaniam obžalovaného a poškodenej.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa vykonalo v prítomnosti prokurátora, obhajcu obžalovaného a splnomocnenca poškodenej a v neprítomnosti obžalovaného A. B., ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a žiadal vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd považoval za splnené podľa zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a uložil mu prísnejší trest, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na použitie ustanovenia Tr. zák. na zníženie dolnej hranice trestu o jednu tretinu, teda za primeraný a zákonný považuje trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do ÚVTOS s maximálnym stupňom stráženia, eventuálne so stredným stupňom stráženia. Rovnako považuje za dôvodné aj odvolanie poškodenej a navrhuje, aby krajský súd zrušil výrok o náhrade škody s prihliadnutím na nereparovateľný následok konania obžalovaného a priznal poškodenej nárok na náhradu škody na hornej hranici bodového ohodnotenia 1300 bodov v sume 37.180,- eur. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa zamietnuť ako nedôvodné. Splnomocnenec poškodenej zotrval na podanom odvolaní voči výroku, ktorým okresný súd nepriznal poškodenou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 37.180,- eur. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil výrok o náhrade škody a sám rozsudkom rozhodol, práve s ohľadom na ujmu, ktorú utrpela maloletá poškodená a je podrobne popísaná v znaleckom posudku, pričom dáva do pozornosti, že jej ťažkosti trvajú naďalej. Zdôraznil, že nejde o hypotetickú ujmu, ale o skutočnú ujmu, ktorú utrpela v dôsledku konania obžalovaného. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, ako aj na vyjadreniach k odvolaniu, ktoré v tejto veci podali. Má za to, že odvolania prokurátora a poškodenej sú nedôvodné a žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa o veci rozhodol vo výroku o treste, ako aj vo výroku o náhrade škody tak, že túto prizná vo výške jednej polovice, t.j. 650 bodov, spolu 18.590,- eur alebo podľa vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí zotrval na návrhu na vykonanie dôkazu - odborného vyjadrenia, ktoré predložili ako súčasť doplnenia odvolania pod č. 87/2025. Krajský súd následne rozhodol tak, že podľa odmietol návrh poškodenej na doplnenie dokazovania oboznámením s Odborným vyjadrením č. 87/2025, predloženým poškodenou v odvolacom konaní na č.l. 734-736 s odôvodnením, že hoci je právom procesných strán predkladať návrhy na doplnenie dokazovania resp. dopĺňať odvolacie námietky, v prejednávanej veci v odvolacom konaní po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okolnosti, ktoré sú obsahom navrhovaného dôkazu pri zachovaní kontradiktórnosti konania, sú zistiteľné z už skôr zabezpečených dôkazov v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (prokurátor, obžalovaný, poškodená) podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Zistil potom, že odvolania podané prokurátorom, obžalovaným a poškodenou boli podané oprávnenými osobami, v zákonom stanovenej lehote, proti výrokom, proti ktorým sú prípustné (prokurátor podal odvolanie len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, obžalovaný proti výroku o treste a proti výroku o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu poškodenej, poškodená proti výroku o náhrade škody), v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa zamietol. Odvolanie prokurátora vyhodnotil ako čiastočne dôvodné vo výroku o spôsobe výkonu trestu, a to z dôvodov, na ktoré poukázal prokurátor v odvolaní. Pokiaľ ide o odvolanie podané poškodenou zastúpenou splnomocnencom, odvolanie poškodenej vyhodnotil ako v plnom rozsahu dôvodné. Na podklade odvolaní prokurátora a poškodenej, potom napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody zrušil podľa , písm. f) a následne sám postupom podľa , pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku rozsudku primárne zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam . Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku podľa , odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta skutkové a právne závery obžaloby pri skutku. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a vyhlásenie o priznaní viny je podporené aj ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, a to výpoveďami svedkyne poškodenej K. G., matky maloletej F. G., výpoveďou maloletej F. G. nar. XXXX, svedkyne L. B., zápisnicou o rekognícii osoby, znaleckými posudkami ako aj ďalšími vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o treste, náhrade škody uplatnenej poškodenou a ochranným opatrením. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa s poukazom na , čomu zodpovedá aj úprava skutkovej vety (na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 prokurátorka navrhla upraviť obžalobu a doplniť o nasledovné: „pričom z fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor“), nakoľko obžalovaný násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví. Ako už bolo vyššie uvedené, s ohľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaným, ktorého dôsledkom je jeho neodvolateľnosť a v tomto rozsahu nenapadnuteľnosť odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa , obžalovaný svoje odvolanie obmedzil len vo vzťahu k výroku o treste, čím bola determinovaná aj prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu k tomuto výroku a vo vzťahu ku konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením na jeho výkon do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, prokurátor odvolanie podal v neprospech obžalovaného a obžalovanému navrhol uložiť prísnejší, t.j. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 15 rokov, bez použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa Tr. zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, eventuálne so stredným stupňom stráženia ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu a nie do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prokurátor považoval za dôvodné aj odvolanie poškodenej voči výroku o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu len sčasti a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú odkázal na civilný proces. Výrok o uložení ochranného opatrenia prokurátor odvolaním nenapádal. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal výšku uloženého nepodmienečného trestu hoci aj mimoriadne zníženého podľa Tr. zák. o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (podľa Tr. zák. možno uložiť trest v sadzbe 15 – 20 rokov) ako uloženie trestu neprimerane prísneho a nedostatočne zohľadňujúceho závery znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej č. 5/2025 zo dňa 25. januára

2025, podľa ktorého vzhľadom na závislosť obžalovaného na alkohole a diagnózu sexuálna deviácia, ktorú obžalovaný nevedel vo svojom živote riešiť, bola znížená jeho ovládacia schopnosť do polovice. Považuje za dôvodné aj použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorým by súd pristúpil k ďalšiemu zníženiu trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu uvedenú v ust. § 39 ods. 3. Tr. zák. Taktiež namietal, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, nedostatočne individualizované a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, respektíve použite právnej kvalifikácie podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal aj výšku náhrady škody, ktorá podľa jeho názoru nebola jednoznačne preukázaná a obhajoba navrhla priznať náhradu škody len v polovici odporúčaného bodového ohodnotenia a zároveň odkázať poškodenú so zvyškom nároku na náhrady škody na civilný proces. Obžalovaný v podanom odvolaní nenamietal uloženie ochranného opatrenia a to ústavného sexuologického a protialkoholického liečenia.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, ktorý prokurátor a obžalovaný napadli podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť, v tomto smere okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť, tak ako to v podrobnostiach uviedol na strane 3 až 7 rozsudku.

Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 Tr. zák., osobitne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, a tiež aj v kontexte účelu trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. správne zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. t.j. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutoval), § 36 písm. n) Tr. zák. t.j. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň u obžalovaného správne dospel k záveru o neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá v odpise žiaden záznam.

Zohľadniac zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne kritériá uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. a účel trestu, s prihliadnutím na zistenia týkajúce sa osoby obžalovaného a spáchanej trestnej činnosti podstatné pre rozhodovanie o treste ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania, teda predovšetkým okolnosti prípadu, správanie sa obžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, snahu ospravedlniť sa poškodenej, berúc do úvahy aj odvolacie námietky prokurátora ohľadne výšky uloženého trestu, ktoré krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, dospel odvolací súd k záveru, že obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je primeraný, zákonný a spravodlivý. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy obžalovaného a v neposlednom rade i poľahčujúce okolnosti, pri absencii priťažujúcich okolností, vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestu podľa Tr. zák., ako aj účelu trestu, keď trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionálnosti trestu), ale súčasne musí zohľadňovať aj osobu páchateľa, na dosiahnutie účelu je aj podľa odvolacieho súdu u obžalovaného A. B. primeraným trestom trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa dôsledne zohľadnil ustanovenia o ukladaní trestu aj z hľadiska závažnosti následkov, pretože obžalovaný spôsobil závažný následok – ťažkú ujmu na zdraví maloletej osoby - dieťati ako aj z hľadiska okolností spáchania sexuálneho trestného činu, na ktorý zneužil bezbrannosť dieťaťa, ako obzvlášť zraniteľnej obete protiprávneho konania obžalovaného. V neposlednom rade je podľa odvolacieho súdu potrebné prihliadať aj na motív konania obžalovaného, ktorý si cielene vybral dieťa na uspokojenie svojich momentálnych sexuálnych potrieb, pretože žil v dlhodobo sexuálne frustrujúcom vzťahu (čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 2/2025 z odboru psychológia).

Bez povšimnutia v súvislosti s odvolacími námietkami tak obžalovaného ako aj prokurátora nie je možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný A. B. v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom učinil vyhlásenie o vine podľa , ktoré okresný súd prijal a obžalovaného uznal vinným v zmysle podanej obžaloby. Krajský súd si je vedomý toho, že v takomto prípade vyhlásenia o vine obžalovanému môže byť uložený trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenie Tr. zák., účinné od 06.08.2024, teda znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Aj v prípade vyhlásenia viny však obžalovaný automaticky nemá nárok na postup pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa Tr. zák., teda znížený pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až o jednu tretinu. Nakoľko sa jedná len o možnosť, súd musí vždy skúmať, či sú tu splnené zákonné podmienky pre takýto postup. V prejednávanej veci obžalovaného A. B. je trestná sadzba žalovaného trestného činu (obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa Tr. zák. v rozpätí 15 – 20 rokov). V danom prípade krajský súd totožne s okresným súdom zistil viaceré konkrétne skutočnosti, pre ktoré u obžalovaného by nezodpovedalo stavu veci a zákonu ukladanie trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako 10 rokov, a to vzhľadom na vyššie podrobne popísanú osobu obžalovaného, povahu, okolnosti a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako sa k tejto krajský súd už vyjadril vyššie. Pri ukladaní trestu obžalovanému nie je totiž možné dať na jednu úroveň páchateľa trestného činu, ktorý na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a páchateľa, ktorý takéto vyhlásenie neučinil a vyhlásenie o vine je potom potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému. Pokiaľ obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, benefitom pre neho bolo uloženie trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, tak ako to správne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd. Pokiaľ by obžalovaný takýto benefit nebol získal, vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu a závažnosť trestnej činnosti by u neho bolo plne na mieste ukladanie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Krajský súd má za to, že uloženie ešte miernejšieho trestu, než vo výmere 10 rokov obžalovanému by osobitne neodôvodňovalo ani použitie ustanovenia Tr. zák., nakoľko aj v tomto prípade má ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu fakultatívny charakter.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného v súvislosti s výškou ukladaného trestu, v ktorej žiadal zohľadniť aj zníženie jeho ovládacej schopnosti na polovicu, t.j. konanie v stave zmenšenej príčetnosti, v súvislosti so v znaleckom posudku konštatovanej závislosti obžalovaného na alkohole a na to nadväzujúcej diagnóze sexuálne deviácie, s ktorou sa stručne zaoberal súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, touto sa zaoberal aj krajský súd a dopĺňa nasledovné: obžalovaný v záverečnej reči a totožne s odvolaním požaduje použitie ustanovenia Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie - kumulatívnou podmienkou je skutočnosť, že súd má za to, že ochranu spoločnosti možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, avšak súčasne súd uloží obligatórne ochranné liečenie.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2 môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 48/2024 vypracovaného MUDr. Danicou Caisovou Škultétyovou, znalkyňou z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia zo dňa 30.10.2024, za

účelom zistenia, či obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou (č.l. 240 až 242 vyšetrovací spis), znalkyňa pri vyšetrení zistila, že sexualita obžalovaného je menšinová deviantná, konštatovala devastačný vplyv alkoholu, ktorý sa prejavil aj na jeho sexualite tým, že podstatným spôsobom oslabil systém averzií. Je potrebné, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, liečba má charakter režimovej liečby a jej cieľom je, aby obžalovaný porozumel svojej sexualite a aby sa naučil realizovať svoju sexualitu v medziach zákona. PPG vyšetrenie hodnotila veľmi opatrne, avšak konštatovala, že nie je neprehliadnuteľný fakt, že jeho reakcie na ženy, dievčatá, genitogenitálny kontakt, mužov a sexuálne násilie sa od seba neodlišovali, boli totožné. Svedčí to o strate výberovosti

- preferencie apetovaného objektu, čo podporuje sexodiagnostický záver o strate štruktúr/zábran zo systému sexuality. Zo znaleckého posudku číslo 05/2025 MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej vyplýva, že znalkyňa psychiatrickým vyšetrením zistila, že obžalovaný trpí závislosťou od alkoholu. Závislosť od alkoholu má charakter psychickej aj fyzickej závislosti od alkoholu. Závislosť sa prejavuje okrem iného pitím do pitia, rannými dúškami, alkoholickými ťahmi (pitie niekoľko dní po sebe) a cravingom (bažením po alkohole), pri poklese alkoholémie (hladiny alkoholu v krvi) abstinenčnými príznakmi (tras tela, zvýšené potenie, zvracanie). Nadmerné pitie v kombinácii s organickým ochorením mozgu má na prognózu a priebeh oboch ochorení negatívny vplyv. Obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach pre problémy s pitím. Napriek opakovaným nemocničným aj ambulantným liečeniam, ako aj návštevami u anonymných alkoholikov nebol schopný dlhodobo abstinovať. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH - 10 je alkoholizmus vyšetrovaného pod položkou F10.2 - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti. Obžalovaný A. B. tvrdil, že pred spáchaním trestného činu nepil, šoféroval. Táto informácia sa nedá ani potvrdiť ani vyvrátiť, pretože sa po skutku skúške na prítomnosť alkoholu v krvi nepodrobil. Obžalovaný je alkoholikom, je od alkoholu závislý, čo si aj uvedomuje, ale zásady trvalej abstinencie si neosvojil a nezvnútornil si ich. Alkoholizmus sa za psychiatrické ochorenie v najvlastnejšom slova zmysle nepovažuje. Obžalovaný o svojej alkoholovej závislosti vedel, alkoholu sa napriek tomu nevyhýbal. Alkoholová závislosť mala na správanie sa obžalovaného tempore criminis negatívny vplyv, rozpoznávacie schopnosti zmenené ani znížené neboli, ovládacie schopnosti boli znížené do polovice. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a jeho účel, je schopný chápať zmysel svojej výpovede. Rozpoznávacia schopnosť zmenená ani znížená nebola, ovládacia schopnosť bola v dôsledku rozvinutej alkoholovej závislosti znížená do polovice. Nebezpečnosť obžalovaného na slobode pre spoločnosť je závislá od toho, či podľahne svojej závislosti a pije alebo dokáže od alkoholu abstinovať. V obdobiach abstinencie nebezpečný pre spoločnosť nie je. V čase, kedy pije sa jeho správanie pod vplyvom alkoholu mení a stáva sa pre neho aj okolie nebezpečným. Na otázku, či psychický stav obžalovaného ovplyvňuje jeho sexualitu a či sú vzájomne previazané, znalkyňa uviedla, že hoci pôvodne bol vyšetrovaný príslušníkom sexuálnej väčšiny, devastačný vplyv alkoholu sa prejavil aj na jeho sexualite tým, že podstatným spôsobom oslabil/znehodnotil systém averzií/vrodených systémov zábran v sexualite. Následkom tohto oslabenia došlo k aktivácii libida/sexuálnej túžby pri nepreferovanom objekte (dieťa), v nepreferovanej situácii (bez aktivácie zbližovacích fáz – dvorenie). Sexodiagnostickým šetrením zistila, že sexualita A. B. je menšinová, deviantná. Jedná sa o poruchu psychosexuality. Obžalovaného navrhla vzhľadom na to, že je závislý od alkoholu, a že predchádzajúce protialkoholické liečenia či ústavné alebo ambulantné mali čiastočný úspech, aby súd nariadil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Krajský súd zároveň poznamenáva, že obžalovanému bolo súdom prvého stupňa uložené ochranné opatrenie – ochranné sexuologické a protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré odvolaním nenapadli prokurátor ani obžalovaný, teda nebolo predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

Za podstatné pre záver odvolacieho súdu o primeranosti a spravodlivosti uloženého trestu vo výmere 10 rokov odňatia slobody (v tejto výmere už mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu), aj pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej zo znaleckého dokazovania, že u obžalovaného bola znížená jeho ovládacia schopnosť na polovicu, je zistenie majúce oporu nielen vo vyššie uvádzanom znaleckom posudku, ale aj v obsahu spisového materiálu (najmä vo výpovediach obžalovaného a jeho manželky), že obžalovaný aj napriek zistenej rozvinutej závislosti od alkoholu mohol zabrániť udalostiam, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, napríklad tým, že vediac o svojej závislosti, nevyhnutnosti nepiť a neschopnosti aktívne prerušiť pitie, mal a mohol vyhľadať lekársku pomoc ako to bolo viackrát v minulosti a nespáchať pri plnom zachovaní rozpoznávacej zložky obzvlášť závažný zločin voči maloletému dieťaťu, ktorému svojím protiprávnym konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Teda odvolanie obžalovaného voči výroku o treste považoval krajský súd za nedôvodné.

Súd vždy rozhoduje o zaradení konkrétneho obžalovaného do na výkon trestu príslušného stupňa, teda rozhoduje v rámci vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody, a toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, ktorým bol nepodmienečný trest odňatia slobody uložený ( posledná veta ). Krajský súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku prokurátora vo vzťahu k výroku o treste v časti zaradenia obžalovaného do príslušného na výkon trestu. Okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa Tr. zák. z dôvodu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa Tr. zák. môže súd zaradiť páchateľa aj do na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie za ručená. Nemôže však do na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov.

Podľa Tr. zák. pri zaradení páchateľa do na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 aj vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa .

V súlade s individualizáciou trestu, súd môže zaradiť páchateľa na výkon trestu aj do s iným stupňom stráženia ako má byť zaradený, za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú okolnosti prípadu, najmä stupeň závažnosti skutku a miera narušenia páchateľa. Obžalovanému je ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Ustanovenie Tr. zák. nerozlišuje výšku uloženého trestu, ale podmieňuje zaradenie obžalovaného do na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia po spáchaní obzvlášť závažného zločinu. V tomto ustanovení nie je určená výška uloženého trestu, táto je špecifikovaná v ustanovení Tr. zák., pričom toto ustanovenie nie je obligatórne, ale je tu daný priestor na úvahy súdu, ktoré viedli v tomto konaní odvolací súd k záveru, že nie je na mieste zaradenie obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa Tr. zák., ktorý je primárne určený pre páchateľov menej závažnej trestnej činnosti s nižšou mierou narušenia páchateľa.

Odvolací súd zobral na zreteľ závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, pričom závažnosť trestného činu hodnotil komplexne nielen vo vzťahu k zákonným znakom trestného činu a trestnej sadzbe za daný trestný čin, ale aj vo vzťahu k ostatným okolnostiam charakterizujúcim trestný čin predovšetkým v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. V danom prípade išlo o obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia, pričom obžalovaný násilím donútil maloleté dieťa k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, zároveň bolo potrebné mieru narušenia páchateľa hodnotiť tak podľa spáchaného trestného činu ako aj podľa všetkých okolností, ktoré charakterizujú celú osobnosť páchateľa z hľadiska jeho občianskomorálneho narušenia. Tu je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že obžalovaný si bol vedomý svojho dlhoročného problému s alkoholizmom, v dôsledku ktorého došlo u neho k rozvratu jeho osobnosti a z toho plynúcich dopadov aj na rodinný život, ako aj opakované hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, avšak napriek tomu sa žiadnemu liečeniu nepodroboval a alkohol požíval naďalej, čo malo zásadne negatívny vplyv na jeho správanie k svojmu okoliu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prognózuje, že z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam aj celkový spôsob života a správanie obžalovaného pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu, teda nápravu obžalovaného A. B. možno lepšie zaručiť v na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasťou trestného konania je adhézne konanie upravené v ustanoveniach a , v nadväznosti na a nasl. Prostredníctvom adhézneho konania sa umožňuje poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. definuje poškodeného v ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku ustálená a nebola do vyhlasovania rozsudku uhradená celá alebo jej časť, je povinnosťou súdu pri uznaní viny obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonná

prekážka. Zákonnou prekážkou by mohlo byť napr., že nárok na náhradu škody nebol riadne a včas uplatnený, že bol uplatnený neoprávnenou osobou, alebo že je premlčaný a pod. O včasnom uplatnení nároku na náhradu škody možno hovoriť len vtedy, ak bol nárok uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania ( ). Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená uvedenie dôvodu a výšky uplatneného nároku.

Poškodená v rámci podaného odvolania navrhla obžalovaného v zmysle zaviazať k plnej náhrade škody vo výške 37.180,- eur (titulom ťažkej ujmy na zdraví), tak ako na to poukázal aj súd prvého stupňa. Krajský súd zistil, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas (presným vyčíslením do skončenia vyšetrovania), vychádzajúc z bodového ohodnotenia určeného znaleckým posudkom č. 176/2024 MUDr. Jany Bullovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z oboru zdravotníctvo. Škoda nebola poškodenej doposiaľ uhradená ani čiastočne a hoci obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a svoje konanie verbálne oľutoval, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že obžalovaný už v priebehu trestného konania reálne urobil úkony vedúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností v prospech manželky, či iných príbuzných osôb, čo nasvedčuje snahe obžalovaného vôbec neuhradiť škodu spôsobenú obzvlášť zraniteľnej obeti výlučne jeho protiprávnym konaním, resp. sťažiť jej vymáhanie. Pokiaľ súd prvého stupňa podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej mal. F. nar. XXXX, škodu v sume 22.308,- eur a na to nadväzujúcim výrokom, ktorým podľa poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, uvedené nezodpovedá stavu veci a zákonu. Krajský súd odvolanie poškodenej proti výroku o náhrade škody považuje za plne dôvodné a úvahy súdu o znížení uplatneného nároku, resp. v odvolacom konaní aj na podklade odvolania obžalovaného (je irelevantné, v akom pomere k uplatnenému nároku) nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v znaleckom posudku. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že tento obsahuje dostatočné podklady pre priznanie nároku na náhradu škody poškodenej, tak ako si ho uplatnila v tomto konaní. Východiskom je najmä znalecký posudok č. 176/2024 a jeho doplnenie MUDr. Jany Bullovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z oboru zdravotníctvo, zameraný na duševný stav maloletej poškodenej, ktorá konštatovala u skúmanej maloletej osoby v čase znaleckého vyšetrenia prítomnosť závažných zmien na jej duševnom zdraví, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Do inkriminovaného času uvedené ťažkosti maloletá poškodená nemala. U maloletej je prítomný syndróm sexuálne zneužitého dieťaťa, posttraumatická stresová porucha a Enuresis Nocturna s prejavmi podrobne popísanými aj v skutkovej vete rozsudku, pričom obžalovaný vyhlásil vinu vo vzťahu ku skutku a jeho právnej kvalifikácii. V súvislosti s prejednávanou trestnou vecou došlo u mal. poškodenej ku vzniku vážnej duševnej poruchy a to posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú znalkyňa považuje za ťažkú ujmu na zdraví a v danom prípade je možné uplatniť odškodnenie podľa Konkrétne v položke číslo 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií v rozpätí 260 až 1300 bodov, znalkyňa odporúča (navrhuje) priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov. V Doplnení znaleckého posudku č. 176/2024 znalkyňa MUDr. Bullová uviedla, že posttraumatická stresová porucha vznikla u maloletej na základe extrémne silnej stresogénne záťaže, kedy bola vystavená veľmi závažnej forme sexuálneho zneužitia, a to násilnej, penetrujúcej a bolestivej aktivite zo strany páchateľa. Ďalej znalkyňa popísala konkrétne klinické príznaky a s určitosťou konštatuje, že obmedzenie v obvyklom spôsobe života u maloletej bude trvať viac ako 42 dní. Dajú sa predpokladať až celoživotné následky prežitej traumy. Prežitá trauma spôsobená násilným konaním páchateľa zasiahla vývojovo nezrelé dieťa, pričom sexuálne konanie páchateľa bolo pre maloletú nedobrovoľné, penetrujúce a veľmi bolestivé, tak ako uviedla v znaleckom posudku. V prípade, ak bola pri sexuálnom zneužití použitá agresivita zo strany páchateľa a jeho obeťou bolo maloleté dieťa (do 9 rokov), je vysoké riziko (hraničiace s istotou) celoživotných následkov. Podľa odbornej literatúry je preukázané, že ľudia, ktorí boli v detstve sexuálne zneužití, majú v dospelosti zvýšené riziko vzniku depresívnych stavov, trpia pocitmi opustenosti, izolácie, poruchami sebavedomia, alebo došlo u nich k poruchám interpersonálnych vzťahov zmysle izolácie, sťaženej dôvery voči okoliu a majú poruchy v sexuálnej oblasti. V danom prípade ani podľa okresného súdu nebolo pochýb o tom, že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, za ktorú sa považuje aj posttraumatická stresová porucha, ktorú u poškodenej maloletej obete znalkyňa diagnostikovala. Krajský súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nepostačujúcej presvedčivosti záverov uvedených v znaleckom posudku, či len jeho „odporúčacom závere“. Rovnako neobstoja úvahy súdu prvého stupňa o porovnaní uplatnenej náhrady škody za ťažkú ujmu na zdraví s náhradou nemajetkovej ujmy, ktorú si poškodená ani neuplatnila, pretože ide o dva rozdielne osobitne uplatniteľné nároky, ktoré majú rozdielny podklad aj v úvahách súdu pri rozhodovaní vo veci samej (k tomu len odvolací súd na

okraj poznamenáva, že nie sú tu dané prekážky na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v civilnom konaní).

Za takto zisteného stavu potom odvolací krajský súd odvolanie prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a odvolanie poškodenej ako plne dôvodné a následne postupom podľa , písm. f) zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. z 11.4.2025 v časti - vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a základe pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej v ňou požadovanej výške. V podrobnostiach odkazujúc na vyššie uvedené dôvody krajský súd na druhej strane odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.