Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-17-2025.pdf
PDF · 121.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/17/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: Obec Matúškovo, IČO: 00 800 287, so sídlom Matúškovo č. 265, 925 01 Matúškovo, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., IČO: 47 551 372, so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka so sídlom Šafárikova č. 1522, 924 01 Galanta, IČO: 42 155 088 a Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o. so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/74/2023-149 zo dňa 16. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním výrokom I. nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu v pomere 2/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres Galanta, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 3484, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1058 m2,
- pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 3485, druh pozemku: Záhrada o výmere 1195 m2,
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 3484, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1058 m2, (ďalej len ako "nehnuteľnosti") za kúpna cenu 52 270 eur. Úplný obsah kúpnej zmluvy bol pojatý do výroku I.. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 140, § 603 ods. 3, § 605, § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej „C. s. p.“).
1.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci mal za preukázané, že žalovaný nadobudol 2/3 podiel nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. augusta 2022 od pôvodnej spoluvlastníčky D. C.. Žalovaný sa bránil argumentom, že pôvodná spoluvlastníčka nebola povinná ponúknuť podiel druhému spoluvlastníkovi (žalobcovi), pretože išlo o prevod na blízku osobu. Súd však dospel k záveru, že bývalá spoluvlastníčka a žalovaný nespĺňajú zákonom stanovené predpoklady na to, aby boli považovaní za blízke osoby v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Aj keď mali veľmi dobré susedské a priateľské vzťahy, ktoré potvrdili aj svedkovia, a v malej obci
si obyvatelia bežne pomáhajú, nešlo o "rodinný alebo obdobný pomer", ktorý by zakladal vzťah blízkej osoby. Žalovaný a bývalá spoluvlastníčka spolu nežili v jednej domácnosti ani sa nepodieľali na uspokojovaní materiálnych či emocionálnych potrieb v miere, ktorá by zodpovedala vzťahu príbuzných. Argument žalovaného, že vzhľadom na veľkosť obce by malo byť zrejmé, že ide o blízke osoby, súd odmietol. Pôvodná spoluvlastníčka zaslala žalobcovi ponuku na výkon predkupného práva k pozemkom 16. marca 2022. Žalobca ponuku akceptoval 12. apríla 2022. Podľa zákona mal žalobca dva mesiace na to, aby zaplatil kúpnu cenu, čo neurobil. Vo všeobecnosti to vedie k zániku predkupného práva. Súd však v danom prípade prihliadol na okolnosti, pre ktoré k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty, kedy pôvodná spoluvlastníčka previedla podiel na žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 26. augusta 2022, sa podstatne zmenili podmienky prevodu. Ponuka pôvodne adresovaná žalobcovi sa týkala iba pozemkov, zatiaľ čo kúpna zmluva so žalovaným zahŕňala okrem pozemkov aj stavby na nich evidované. Táto zmena mohla ovplyvniť rozhodnutie žalobcu, súd preto dospel k záveru, že pôvodná ponuka žalobcovi nebola riadna a platná a predkupné právo žalobcu nezaniklo. Tým, že spoluvlastníčka previedla podiel bez riadnej a platnej ponuky, porušila predkupné právo žalobcu. V dôsledku porušenia predkupného práva sa žalobca domáhal od žalovaného, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ho získal. Žalovaný takúto ponuku žalobcovi nepredložil, žalobca požiadal súd, aby nahradil prejav vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie uznal nárok žalobcu za opodstatnený v celom rozsahu, pretože podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorú žalobca navrhol, zodpovedajú podmienkam, za akých žalovaný podiel nadobudol. Súd preto žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného vlastným rozhodnutím.
1.3 O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1 Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi ním a pôvodnou spoluvlastníčkou. Súd sa obmedzil na konštatovanie, že išlo o dobré susedské a priateľské vzťahy, pričom opomenul kvalitu ich vzťahu, ktorá vyplynula z dokazovania. Žalovaný a pôvodná spoluvlastníčka sa poznali od jeho narodenia, ich rodiny si vzájomne pomáhali, jeden z bratov spoluvlastníčky dokonca býval v žalovaného rodine. Spoluvlastníčka sa so žalovaným stretávala takmer denne a navzájom si pomáhali. Ich vzťah svedkyňa opísala ako vzťah starej matky a vnuka, a samotná spoluvlastníčka potvrdila, že sú si blízki. Tieto skutočnosti podľa žalovaného svedčia o kvalite vzťahu, ktorá presahuje bežné susedské alebo priateľské vzťahy a napĺňa znaky vzťahu blízkych osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie neoprávnene porovnával ich vzťah so všeobecne dobrými vzťahmi občanov v obci, o ktorých vypovedala starostka.
2.2 Žalovaný vyslovil nesúhlas s právnym posúdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého predaj stavby domu, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá bola podľa potvrdenia stavebného úradu odstránená, predstavoval podstatnú zmenu podmienok kúpy. Argumentoval tým, že stavba a pozemok sú samostatné predmety vlastníctva a každá z nich podlieha samostatnému predkupnému právu. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy. Pokiaľ by pôvodná spoluvlastníčka ponúkla žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkových nehnuteľnostiach, zatiaľ čo na žalovaného by previedla okrem tohto podielu aj svoj spoluvlastnícky podiel na stavbe (neprihliadajúc pritom zatiaľ na skutočnosť, že stavba fakticky neexistuje, čomu sa žalovaný osobitne venuje v ďalšej časti odvolania), bolo by potrebné dospieť k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo porušené len vo vzťahu k stavbe. Vo vzťahu k pozemkom predkupné právo žalobcu porušené nebolo, pričom ako súd prvej inštancie správne uviedol, v konaní nebolo sporné, že v lehote 2 mesiacov od doručenia ponuky žalobcovi nedošlo medzi stranami k uzavretiu kúpnej zmluvy a zo strany žalobcu ani k zaplateniu kúpnej ceny, pričom v prípade márneho uplynutia lehoty určenej na vyplatenie nehnuteľnosti sa zaviazaný oslobodzuje od predkupného práva a predkupné právo zanikne. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil ponuku pôvodnej spoluvlastníčky na výkon predkupného práva adresovanú žalobcovi ako ponuku riadnu, ktorá bola určitá čo do všetkých podmienok kúpy (bod 32. odôvodnenia napadnutého
rozsudku), nebol preto daný žiadny dôvod pre neuplatnenie tohto právneho následku nezaplatenia požadovanej kúpnej ceny, pričom ako už bolo uvedené, prevod vlastníckeho práva k ďalšej veci (stavbe), nepredstavuje vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam zmenu podmienok kúpy, pretože sa jedná o samostatné veci. Preto ani závery z rozhodnutia NS ČR z 25.01.2006, sp. zn. 33Odo 663/2004, na ktoré súd prvej inštancie poukázal, nie je možné na daný prípad aplikovať. Žalobca mal preukázateľne záujem svoje predkupné právo realizovať aj len vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam samotným (a rovnako aj k pozemkovým nehnuteľnostiam spoločne so stavbou), javí sa preto ako nelogická a nepodložená úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej zmena v podmienkach kúpy spočívajúca v rozšírení predmetu kúpy o stavbu mohla a mala ovplyvniť rozhodnutie žalobcu využiť jeho predkupné právo. Druhým dôvodom, pre ktorý žalovaný považuje názor súdu prvej inštancie o zmene podmienok kúpy za nesprávny, je skutočnosť, že stavba rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, prevod spoluvlastníckeho podielu ku ktorej mal podľa názoru súdu predstavovať zmenu podmienok kúpy, v skutočnosti neexistuje, keď stavebným úradom bolo vydané potvrdenie o jej odstránení. Vec, ktorá neexistuje, pritom nemôže byť predmetom vlastníctva ani iných právnych vzťahov (v určitých prípadoch s výnimkou vecí, ktoré vzniknú v budúcnosti, o ktorý prípad však v nejde) a právnym úkonom teda nemôže dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva k neexistujúcej veci. Len skutočnosť, že neexistujúca stavba rodinného domu, resp. stavba, ktorá bola v minulosti odstránená a teda zanikla, je v rozpore so skutočným stavom naďalej zapísaná v evidencii nehnuteľností, nemôže z neexistujúcej veci spraviť právom uznaný predmet vlastníctva alebo iných právnych vzťahov. S prevodom vlastníckeho práva k neexistujúcej veci nemôže byť spojený následok nadobudnutia vlastníctva, lebo sa prevádza neexistujúce právo. Právny úkon, ktorým sa vykoná prevod vlastníctva k neexistujúcej veci, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatným právnym úkonom a na takýto prevod sa logicky nemôže vzťahovať ani žiadne predkupné právo. Aj z uvedeného dôvodu preto predaj neexistujúcej stavby rodinného domu v danom prípade nemohol predstavovať zmenu podmienok kúpy v porovnaní s ponukou na výkon predkupného práva, ktorú pôvodná spoluvlastníčka predložila žalobcovi. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že pre posúdenie veci bolo podstatné, že pôvodná spoluvlastníčka napriek tomu, že stavba neexistovala, s ňou nakladala a previedla ju na žalovaného v právnom zmysle, považuje žalovaný za nezrozumiteľnú, keďže nie je zrejmé, čo sa má rozumieť pod nakladaním a prevodom nehnuteľnosti v „právnom zmysle“.
2.3 Žalovaný sa svojím odvolacím návrhom domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadril súhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vzťah medzi žalovaným a bývalou spoluvlastníčkou D. C. nebol rodinný ani obdobný. Nebolo preukázané, že by spolu žili v jednej domácnosti, spoločne sa starali o materiálne, sociálne či emocionálne potreby. Naopak, výpovede svedkov, rodičov žalovaného, vyvrátili jeho tvrdenia o poskytovaní osobnej starostlivosti. Žalovaný údajne pôvodnej spoluvlastníčke nevaril ani nenosil jedlo, a ani on, ani jeho rodičia ju nenavštívili v nemocnici počas jej hospitalizácie. Bývalá spoluvlastníčka navyše potvrdila, že sa so žalovaným stretávali len príležitostne, maximálne dvakrát do roka. Žalobca až vo vyjadrení k žalobe začal argumentovať blízkym vzťahom k pôvodnej spoluvlastníčke. Žalobca zároveň zdôraznil, že starosta žalobcu nikdy nepodpísal potvrdenie stavebného úrad o odstránení stavby so súpisným číslom XXX, pretože neboli preukázané skutočnosti obsiahnuté v potvrdení. Žalobca ďalej poukázal na zmenu v predmete kúpy. Súhlasí so súdom, že pôvodná ponuka predkupného práva zahŕňala len pozemky, zatiaľ čo kúpna zmluva neskôr zahŕňala aj stavbu. Táto zmena nebola žalobcovi riadne oznámená, čo mohlo a aj ovplyvnilo jeho rozhodovanie o využití predkupného práva. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu, že zmena podmienok si vyžaduje novú, písomnú ponuku. Na záver žalobca uviedol, že ponuka na predkupné právo bola neplatná aj kvôli absencii povinných náležitostí, a to konkrétne formy zaplatenia kúpnej ceny. Zatiaľ čo v ponuke neboli žiadne podmienky úhrady uvedené, v kúpnej zmluve sa žalovaný a pôvodná spoluvlastníčka dohodli na rozdelení platby na dve časti, čo predstavovalo zásadnú zmenu v podmienkach obchodu.
3.1 Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s argumentmi žalobcu v odvolacom konaní a trvá na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho vzťah k pôvodnej spoluvlastníčke, pričom
nezohľadnil všetky dôkazy. Tvrdí, že vzťah s ňou bol oveľa bližší ako len susedský a preukazovali ho skutočnosti z jeho detstva. Namietol ďalej, že žalobca v odvolaní použil argumenty, ktoré v konaní pred prvoinštančným súdom neuviedol, a teda ide o neprípustné novoty. Konkrétne ide o tvrdenie žalobcu, že budova na pozemku nebola odstránená, aj keď prvoinštančný súd na základe potvrdenia samotného žalobcu zistil opak. Rovnako tak považuje za neprípustnú novotu tvrdenie žalobcu, že ponuka na predkupné právo od pôvodnej spoluvlastníčky bola neplatná, pretože neobsahovala formu zaplatenia kúpnej ceny a splatnosť druhej časti kúpnej ceny v kúpnej zmluve bola odlišná od ponuky. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie vyhodnotil ponuku ako riadnu a platnú, a preto je argumentácia žalobcu v rozpore s vykonaným dokazovaním. Taktiež poukazuje na to, že žalobca sám nevyužil svoje predkupné právo, pretože v zákonnej lehote nezaplatil kúpnu cenu. Na podporu svojej argumentácie žalovaný cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2019, sp. zn. 5Obdo/45/2018, podľa ktorého odlišné dojednanie splatnosti kúpnej ceny v kúpnej zmluve s treťou osobou, ktorá sa uzavrie po zániku predkupného práva, nepredstavuje zmenu podmienok kúpy v porovnaní s ponukou na predkupné právo. Takouto zmenou by bolo iba zníženie kúpnej ceny, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný tiež odmieta tvrdenie žalobcu, že by rozšírenie predmetu kúpy o neexistujúcu stavbu bolo porušením predkupného práva. Každá vec je podľa neho samostatná, a keďže daná stavba neexistovala, nemohla byť platným predmetom právnych vzťahov, a teda ani predmetom porušenia predkupného práva. Na základe všetkých týchto argumentov navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom.
5. Žalobca sa v dovolacej duplike pridŕžal rozsahu už podaného vyjadrenia, pričom zopakoval, že vzťah medzi žalovaným a bývalou spoluvlastníčkou nie je možné považovať za blízky v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Opätovne uviedol, že povinnou náležitosťou ponuky je i forma zaplatenia kúpnej ceny, najmä ak môže ovplyvniť hodnotu nehnuteľností či jej právne pomery, poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2021, sp. zn. 8Cdo/208/2019. Zdôraznil, že stavba na pozemku parc. č. 3484 so súpisným číslom nebola odstránená, stále sa nachádza na pozemku a je vedená na liste vlastníctva. V prípade, ak by súd konštatoval porušenie predkupného práva len vo vzťahu k rodinnému domu, nebolo by možné určiť kúpnu cenu rodinného domu, za ktorú by ho mal žalovaný ponúknuť žalobcovi na predaj vzhľadom na jednotne stanovenú kúpnu cenu a rodinný dom a pozemky. Žalobca navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, obsah ktorej bol súčasťou žalobného návrhu, z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu.
8. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným, preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. napadnutého rozsudku žalobe vyhovel, keď konštatoval, že predkupné právo žalobcu bolo porušené a závislým výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s.).
10. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že medzi pôvodnou spoluvlastníčkou a žalovaným existoval vzťah blízkych osôb. Žalovaný tiež nesúhlasil s takým právnym posúdením veci, podľa ktorého predaj stavby domu (podľa potvrdenia stavebného úradu odstránenej) žalovanému spolu s pozemkovými nehnuteľnosťami predstavovala podstatnú zmenu podmienok kúpy v porovnaní s ponukou žalobcovi, ktorá obsahovala len pozemkové nehnuteľnosti.
11. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, ktorý vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodná vlastníčka žalobcovi ako spoluvlastníkovi oznámila písomnosťou zo dňa 16.03.2022, nazvanou Ponuka na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve, že ako spoluvlastníčka pozemku na parcele č. 3484 a 3485 vo výmere 1058 m2 a 1195 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C., sa rozhodla svoju časť nehnuteľnosti predať a má ponuky na kúpu. Preto v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka predkladá písomnú ponuku na využitie predkupného práva, v ktorej uvádza najvyššiu ponuku kúpnej ceny. Vyzvala žalobcu, aby v prípade, ak má záujem o kúpu nehnuteľnosti za sumu 25 eur/m2, rovnajúcu sa najvyššej ponuke, so splatnosťou kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy, s ňou do 30 kalendárnych dní od doručenia tejto ponuky uzavrel kúpnu zmluvy. Ak žalobca v tejto lehote jej ponuku nevyužije, uviedla, že uzavrie kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorý predloží najvyššiu ponuku. Písomnosťou zo dňa 07.04.2022 nazvanou „Akceptácia ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, Uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu podielového spoluvlastníka“ žalobca pôvodnej spoluvlastníčke oznámil, že ponuku prerokoval s obecným zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 31.03.2022, ktoré zámer - kúpu spoluvlastníckeho podielu schválilo uznesením č. 180/2022. Preto pôvodnej vlastníčke oznámil, že ponuku akceptuje a ako ďalší spoluvlastník nehnuteľností využíva svoje zákonné predkupné právo na kúpu spoluvlastníckeho podielu. Akceptácia bola pôvodnej vlastníčke doručená 12.04.2022.
12. Návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 25.05.2022 pôvodná spoluvlastníčka prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovi oznámila, že nemá viac záujem odpredať svoj podiel na nehnuteľnostiach, ale má záujem ako väčšinový spoluvlastník vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to buď odkúpením menšinového podielu alebo reálnym rozdelením nehnuteľností, uprednostnila by však odkúpenie podielu žalobcu ako menšinového spoluvlastníka. Obecné zastupiteľstvo v Matúškove prijalo dňa 23.06.2022 uznesenie č. 204/2022 po prerokovaní Návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 25.05.2022, ktorým schválilo reálne rozdelenie pozemku. Podľa uznesenia najneskôr do 30.07.2022 mala byť účastníkmi spoločne podaná žiadosť o výmaz stavby domu z katastra nehnuteľností. K podpisu kúpnej zmluvy na základe nového GP bolo potrebné zabezpečiť vypratanie pozemku, z listu vlastníctva vymazať stavbu domu s. č. XXX a odstrániť nepovolenú stavbu. Náklady na odstránenie nepovolenej stavby mala v plnej výške znášať pôvodná spoluvlastníčka, lebo stavba bola realizovaná bez súhlasu Obce Matúškovo a bez povolenia príslušného stavebného úradu, je čiernou stavbou. Termín uzavretia kúpnej zmluvy bol do 30.09.2022.
13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2022 uzatvorenej medzi D. C. (pôvodná vlastníčka) ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim vyplynulo, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bol spoluvlastnícky podiel vo výške 2/3 k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území C., obec C., okres Galanta, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 3484 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1058 m2, pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 3485 - záhrada o výmere 1195 m2 a stavby súpisné č. XXX na parc. č. 3484 - rodinný dom. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod V-5188/2022 dňa 30.08.2022 - č. z. 252/2022. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 52 270 eur.
14. V písomnosti s názvom Potvrdenie zo dňa 25.05.2022, na hlavičkovom papieri žalobcu bolo uvedené, že stavebný úrad vykonal 20.05.2022 miestnu ohliadku a zistil, že stavba vedená na parc. č. 3484, s. č. XXX na LV XXXX, k. ú. C. bola odstránená v celosti na základe búracieho povolenia vydaného Okresným úradom odborom životného prostredia v Galante pod č. A99/17338 OŽP 2050 - SP-Mo z 3.9.1999, právoplatné 9.9.1999. Toto potvrdenie bola vydané pre účely výmazu domu z LV č. XXXX. Uvedené potvrdenie nebolo podpísané.
15. Výsluchmi žalovaného a svedkov súd prvej inštancie nemal preukázané, že by bývalá spoluvlastníčka a žalovaný spĺňali zákonom stanovené predpoklady vzťahu blízkych osôb tak, ako predpokladá Občiansky zákonník. Konštatoval, že veľmi dobré susedské vzťahy prerástli do vzťahov priateľských, nešlo však o úroveň vzťahu blízkych osôb. Žalovaný a bývalá spoluvlastníčka spolu nikdy nežili v jednej domácnosti, nepodieľali sa na uspokojovaní potrieb, či už materiálnych, sociálnych ani emocionálnych, v miere, ktorá z pohľadu spoločnosti zodpovedá vzťahu obdobnému vzťahu príbuzných. Starostka Obce Matúškovo potvrdila, že v obci sú veľmi dobré susedské vzťahy, pomáhajú si všetci susedia, aj zamestnanci obecného úradu. Svedkyňa E. uviedla, že aj ona mala rovnako dobrý vzťah so žalovaným ako bývalá spoluvlastníčka, svedkyni dokonca pomáhal viac, pretože bola ich priamou susedou.
16. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
17. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
18. V preskúmavanej veci je zrejmé, že medzi pôvodnou vlastníčkou a žalovaným neexistoval príbuzenský vzťah, bolo preto potrebné skúmať, či ide o osoby, medzi ktorými je pomer obdobný rodinnému a súčasne ide o osoby, keď by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V prípade pomeru obdobnému rodinnému ide predovšetkým o vzťah druh – družka, pestún – dieťa, poručník – dieťa, manžel – dieťa manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, švagrovia, osoby, ktoré spoločne bývajú a súčasne je ich vzťah tak intenzívny, že je naplnená druhá podmienka
- pociťovanie ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej. Nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, musí byť zrejmá dôvodnosť takéhoto pocitu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade pôvodnej vlastníčky a žalovaného nejde o vzťah, ktorý by objektívne napĺňal pojem „pomer obdobný rodinnému“, a to napriek vyjadreniu svedkyne – matky žalovaného, že išlo o vzťah ako babka a vnuk. Z výsluchu svedkyne – pôvodnej spoluvlastníčky vyplýva, že ide o dobrý susedský až priateľský vzťah – rodina žalovaného jej pomáhala, napr. kosiť trávu, keď poprosila, pomohli jej, žalovaný jej telefonoval o nemocnice, tiež jej telefonoval, keď sa mu narodil syn. V prípade pomeru obdobnému rodinnému ide však aj o určitú intenzitu citovej spriaznenosti, čo znamená, že medzi dotknutými osobami existuje tak silný citový vzťah, že ujmu jednej osoby by pociťovala druhá osoba vlastnú ujmu. Vyžaduje sa teda vyššia intenzita takéhoto vzťahu, než len obvyklá medziľudská súdržnosť, pričom musia byť dané objektívne skutočnosti, z ktorých je možné takúto intenzitu citového vzťahu vyvodiť. Odvolací súd tu uzatvára, že z výsluchu žalovaného ani výsluchu svedkov takáto intenzita vzťahu nevyplynula, v prípade žalovaného a pôvodnej vlastníčky nejde teda o osoby blízke v zmysle citovaného ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, veta za bodkočiarkou.
19. Z citovaného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníkovi, ktorý má v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel na osobu inú ako blízku, vzniká povinnosť ponúknuť svoj podiel na predaj najprv ostatným spoluvlastníkom. V preskúmavanej veci žalovaný v rámci odvolania poukázal na nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého zákonné predkupné právo žalobcu bolo porušené tým, že po márnom uplynutí dvoch mesiacov od ponuky adresovanej žalobcovi (len vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch), na žalovaného predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2022 previedla okrem spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch aj spoluvlastnícky podiel na stavbe domu, čím prišlo k podstatnej zmene podmienok ponuky. Žalovaný pritom v odvolaní tvrdil, že podľa potvrdenia stavebného úradu stavba fakticky neexistuje, je odstránená.
20. V uvedenej súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že existencia stavby na pozemku a skutočnosť, či takáto stavba na pozemku, spoluvlastnícky podiel na ktorom bol ponúknutý žalobcovi na kúpu, je alebo nie je súčasťou ponuky, je podstatným spôsobom spôsobilá ovplyvniť výsledok rozhodovania spoluvlastníka, ide preto o podstatnú zmenu ponuky, a to aj v prípade, ak žalobca prejavil pôvodne záujem o kúpu len pozemkov. Svoju akceptáciu ponuky však napokon nezrealizoval – kúpna cena nebola zaplatená, dôvody takéhoto konania neboli predmetom skúmania pred súdom prvej inštancie, z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že rokovania sa viedli aj o nakladaní so stavbou, ktorá sa na pozemku nachádza a ktorú mala pôvodná spoluvlastníčka odstrániť.
Okolnosti existencie stavby súpisné číslo XXX na pozemku parcelné číslo 3484 – rodinný dom, prípadne inej stavby umiestnenej na pozemku (tzv. čiernej stavby) sa javia ako zmätočné. Žalovaný na jednej strane v odvolaní tvrdí, že stavba neexistuje, nemôže teda byť predmetom prevodu vlastníckeho práva a namieta, že ho súd napadnutým rozsudkom núti uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu k neexistujúcemu predmetu kúpy, na druhej strane sám žalovaný uzavrel s pôvodnou spoluvlastníčkou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je aj spoluvlastnícky podiel na stavbe súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. 3485 (o ktorej tvrdí, že neexistuje). Z potvrdenia stavebného úradu o odstránení stavby, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nie je možné vyvodiť dôkaz o neexistencii stavby, pretože toto potvrdenie nie je podpísané, keď podľa žalobcu skutočnosti v ňom uvedené neboli preukázané a stavba sa stále nachádza na pozemku a naviac je aj zapísaná na liste vlastníctva.
21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací dospel k záveru, že pre posúdenie toho, či bolo porušené predkupné právo žalobcu, či prišlo k zmene ponuky uzatvorením kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je aj stavba, oproti ponuke doručenej žalobcovi, je potrebné jednoznačne ustáliť, či v čase ponuky adresovanej žalobcovi bola v skutočnosti na pozemku parcelné číslo 3485 umiestnená stavba, a teda či pre naplnenie znakov riadnej ponuky na realizáciu predkupného práva bolo nevyhnutné ponúknuť žalobcovi na kúpu aj túto stavbu (s prihliadnutím na to, že tvorila predmet kúpnej zmluvy medzi pôvodnou spoluvlastníčkou a žalovaným). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 150 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a na čl. 8 C. s. p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Odvolací súd konštatuje že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k zisteniu existencie stavby na pozemku parcelné číslo 3485, pričom ide o vady týkajúce sa skutkových zistení súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorých nie je možné jednoznačne posúdiť správnosť napadnutého rozhodnutia nie je ho teda možné potvrdiť ani zmeniť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. v napadnutom I. výroku a závislom II. výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne preskúma najmä vo vzťahu k existencii stavby na pozemku parc. č. 3485 a následne opätovne posúdi, či bolo predkupné právo žalobcu porušené, bude sa teda zaoberať vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku. Vykonané dokazovanie komplexne vyhodnotí, následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. riadne odôvodní s prihliadnutím na konkrétne zistenia vo veci, pričom sa vyrovná aj s argumentáciou strán uvedenou v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 3 C. s. p.).
23. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).