Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Cpr-27-2020.pdf
PDF · 113.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: R.. L. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, 949 01 Nitra, právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNER, s.r.o. , advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovaným v l. rade W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, 949 01 Nitra , v 2. rade O. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, 949 01 Nitra , právne zastúpení Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Mostná 46 o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Súd priznáva žalovaným náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľ podal dňa 4.12.2020 návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia na Okresný súd Nitra, ktorá vec bola postúpená na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Topoľčanoch, dňa 15.12.2020. Návrh odôvodnil tak, že žalovaný v l. rade v rámci prepravy, ktorú vykonával ako vodič kamiónovej dopravy pre svojho vtedajšieho zamestnávateľa od 3.12.2018 s nákladnou súpravou ťahača EČ: BL XXXKX a návesu, EČ: NR XXX YO bol kontrolovaný dňa 5.12.2018 britskou pohraničnou službou - border force, ktorá v súprave zistila nelegálne prepravovaný tabak o hmotnosti 96 kg v hodnote 22.464 GBP. Na základe uvedeného bola celá nákladná súprava britskou hraničnou službou zadržaná s tým, že nákladnú súpravu bolo možné vydať po úhrade poplatku vo výške 22.464 GBP. Napriek tomu, že oprávnený užívateľ nákladnej súpravy (na základe leasingových zmlúv) podal proti rozhodnutiu o jej zadržaní britskými colnými orgánmi odvolal, resp. využil aj ďalšie mimoriadne opravné prostriedky, jeho odvolaniam nebolo vyhovené a nákladná súprava v hodnote cca 20.000,- EUR je podľa vedomosti žalobcu aj naďalej zadržiavaná vo Veľkej Británii. Ako pritom vyplýva aj z odpovedi colného úradníka, pána Z. zo dňa 5.3.2019, pri pašovaní tabaku bol vodičom súpravy žalovaný I., označovaný v prípise ako „W. Z.“. Podľa popisu bola súprava kontrolovaná rőntgenovým skenerom, ktoré zistilo anomáliu v nákladovom priestore. Na základe uvedeného bola colnými úradníkmi vykonaná kontrola, či už nákladového priestoru, ale aj kabíny ťahača, kde bol nájdený colne nedeklarovaný tabak, a to aj v kabíne vodiča, a aj v nákladovom priestore v rámci obalov (paliet/krabíc) prepravovaného tovaru. Na základe vypočutia žalovaného I. colnými úradíkmi Veľkej Británie žalovaný I. tvrdil, že pašovaný tabak kúpil v Českej republike, pričom muž, ktorý mu ho odovzdal, mu odovzdal aj sumu 800,- EUR za jeho prepravenie na Slovensko. Už toto vyjadrenie žalovaného I. je zjavne nepravdivé, ak k naloženiu tabaku do súpravy došlo pri jeho ceste smerom do Veľkej Británie, a nie späť na Slovensko. Rozpor je aj v tom, že žalovaný I. mal tabak na jednu stranu kúpiť, avšak na druhú stranu mal prijať aj 800,- EUR, za jeho prepravu na Slovensko. Suma údajného prepravného vo výške 800,- EUR je jednak neadekvátna preprave z Českej republiky na Slovensko, a jednak nie je zrejmé ani, kde mala byť zásielka vyložené, ani prečo časť tabaku žalovaný I. uložil v kabíne ťahača. K zadržanému tabaku žalovaný I. nepredložil ani orgánom Veľkej Británie, ani svojmu zamestnávateľovi akékoľvek doklady, najmä nákladný list objednávku, prepravné inštrukcie, z ktorých by vyplývalo, kedy a kde ma byť tabak
vyložený, resp. komu odovzdaný. Je teda už aj objektívne zjavné, že žalovaný I. klamal, nepochybne uvedomujúc si, že preváža tabak v množstve, ktoré zjavne mnohonásobne prekračuje množstvo pre vlastnú potrebu, t. j. v množstve, ktoré nepochybne podlieha colnej deklarácii a clu, a to nie len pri vstupe na územie Veľkej Británie. Skutočnosť, že žalovaný I. tabak pašoval, tzn. mal ho bez deklarovania previezť do Veľkej Británie, napokon žalovaný I. potvrdil bezprostredne po zaistení nákladnej súpravy aj samotnému žalobcovi, ktorý ho bol osobne vyzdvihnúť vo Veľkej Británii, keďže sa žalovaný I. nemal bez zaistenej nákladnej súpravy ako inak dopraviť naspäť na Slovensko. Žalovaný I. pritom prisľúbiš, že vzniknuté škody nahradí, a to v splátkach, zo svojho príjmu, alebo že si zoberie úver. Dohodu o splátkach alebo zrážkach zo mzdy však podpísať odmietol. Namiesto čo i len postupného splácania, napríklad aj z príjmu, ktorý dosahoval u svojho zamestnávateľa, žalovaný I. svoj pracovný pomer ku dňu 31.5.2019 ukončil. Žalobca pritom aktuálne nemá vedomosť o akýchkoľvek aktuálnych príjmoch žalovaného I. Po návrate na Slovensko vykonal zamestnávateľ žalovaného I. na základe zistených skutočností so žalovaný I. dňa 12.2.2019 pohovor o vzniknutej situácii, na ktorom sa mu žalovaný I. opätovne priznal, že pašovaný tabak do nákladnej súpravy (do kabíny, aj do priestorom návesu) skutočne naložil on, a to jeden deň po odchode so súpravou zo Slovenska, na území Českej republiky, v Rozvadove (na česko
- nemeckej hranici).
O uvedenom pohovore vyhotovil zamestnávateľ písomný záznam, v ktorom je síce nesprávne uvedený dátum colnej kontroly vo Veľkej Británii (6/12/2019 vs. prípis BF 5/12/2018), avšak všetky ostatné okolnosti zodpovedajú skutočnosti (zadržanie súpravy vo Veľkej Británii, colná hodnota tabaku 22.464,- GBP, miesto naloženia tabaku žalovaný I. m a pod.). Oproti svojej výpovedi britským colným úradníkom, žalovaný I. žalobcovi zamlčal, že by mal za pašovanie tabaku prijať 800,- EUR. Čo sa týka preskúmania rozhodnutia o zadržania nákladnej súpravy, resp. jej vydanie za poplatok 22.464,- GBP, podľa vedomosti žalobcu boli využité všetky spomínané opravné prostriedky, t. j. úradné preskúmanie rozhodnutia, resp. aj podanie žaloby na nezávislom súde, avšak bezúspešne. Pre doplnenie, na okraj predmetu veci, podania žalobcu prikladám taktiež prílohou. Z vyššie uvedeného je najmä s ohľadom a pašované množstvo tabaku zrejmé, že žalovaný I. sa tým, že do súpravy naložil 96 kg tabaku, ktorý ako osobitnú komoditu podliehajúcu spotrebným a iným daniam, resp. clu počas prepravy nijako úradne, teda ani colne príslušným orgánom nedeklaroval, dopustil sa protiprávneho konania, a to či už vo vzťahu k právnym predpisom Veľkej Británie, ale aj Európskej únie a Slovenskej republiky. V priamom dôsledku uvedeného protiprávneho konania žalovaného I. a zadržania nákladnej súpravy vznikla postupcovi škoda, ktorá k 30.11.2019 pozostávala zo:
- skutočnej škody
- márne uhradených leasingových splátok spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. za ťahač (BL XXX KX) 1.997,44 EUR mesačne za obdobie od 5.12.2018 do 30.11.2019, ktoré bol napriek zadržaniu súpravy žalobca aj naďalej povinný platiť, ktorých výška ku dňu podania tejto žaloby predstavuje sumu 23.969,28 EUR,
- márne uhradených leasingových splátok spoločnosti IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o. za náves (I YO) XXX,XX EUR mesačne za obdobie od 5.12.2018 do 10.11.2019, spolu vo výške 7.943,76 EUR,
- poplatku za vydanie súpravy colnými orgánmi Veľkej Británie vo výške 22.464,- GBP, čo ku dňu oznámenia UK Border Force zo dňa 5.3.2019 predstavuje podľa výmenného kurzu EUR - GBP podľa kurzového lístka NBS sumu 26.012,65 EUR,
- ušlého príjmu, o ktorý žalobca prišiel v dôsledku nemožnosti prevádzkovať predmetnú zadržanú nákladnú súpravu, ktorý za 12 mesiacov (za obdobie od 5.12.2018 do 30.11.2019) predstavuje spolu sumu cca 113.000,- EUR, ako priemerné mesačné inkaso z vykonaných prepráv na predmetnej/ obdobnej súprave za bezprostredne predchádzajúce obdobie spočítané za obdobie 12 mesiacov po odrátaní nevynaložených nákladov (PHM, cestné a mýtne poplatky a apod.) vypočítaných podľa priemerne mesačne najazdených kilometrov a priemerných nákladov na PHM a cestné poplatky na 1 km jazdy, ktoré žalobca nevynaložil, t. j. cca 9.416,66 EUR mesačne, vynásobené počtom 12 mesiacov. Na základe uvedeného predstavovali nároky postupcu voči žalovanému I. k 30.11.2019 len v časti skutočnej škody spolu sumu až 57.925,69 EUR. Spolu s ušlým príjmom, ktorý k 30.11.2019 narástol až na sumu 113.000,- EUR v dôsledku nemožnosti zadržanú nákladnú súpravu prevádzkovať v rámci podnikania postupcu za účelom dosahovania zisku, predstavujú celkové zodpovednostné nároky, ktoré žalobca nadobudol od postupcu k 30.11.2019 až sumy 170.925,69 EUR, tzn. v tejto výške má žalobca voči žalovanému I. peňažnú pohľadávku. Napriek ústnemu prísľubu žalovaného I., tento na spôsobenú škodu doposiaľ žalobcovi akokoľvek neplnil, a to ani len čiastočne. Leasingová zmluva VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a súvisiaca dokumentácia Leasingová zmluva IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o.
Prepočet poplatku za uvoľnenie súpravy colnými orgánmi UK podľa výmenného kurzu EUR - GBP podľa kurzového lístka NBS ku dňu 5.3.2019 Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním je obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že zo strany žalovaného I. ide o občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, nakoľko pašovanie tabaku nijako nesúviselo s porušením právnej povinnosti pri plnení pracovných úloh žalovaného I., resp. v priamej súvislosti s ním, keď išlo o všeobecné protiprávne, naviac zjavne úmyselné konanie žalovaného I., v rozpore s objektívnym právom, nesúvisiace akokoľvek s plnení pracovných úloh. V tejto súvislosti poukazuje na komentované znenie ustanovenia § 179 Zákonníka práce (Z., H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1188 s.), podľa ktorého je obsah pojmu „plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s ním zakotvená v ustanovení § 222 ZP, pričom v aplikačnej praxi najčastejšie rozhoduje o tom, či v konkrétnom prípadne založiť pracovnoprávnu alebo občianskoprávnu zodpovednosť. Pri posudzovaní splnenia predpokladu pre pracovnoprávnu zodpovednosť je rozhodujúce, či činnosť zamestnanca možno z vecného, časového alebo miestneho hľadiska považovať za činnosť konanú pre zamestnávateľa. Plnenie týchto úloh bezprostredne súvisí so skutočnosťou, či ich charakter a obsah napĺňajú pojmy „pracovnoprávne vzťahy“ alebo „občianskoprávne vzťahy“. V tomto zmysle je nepochybne zrejmé, že pašovanie tabaku nijako nesúviselo s plnením jeho pracovných úloh, nebolo možné ho ani z vecného, ani z časového, ani z miestneho hľadiska považovať za činnosť vykonávanú pre zamestnávateľa, keď jednoznačne išlo o všeobecné protiprávne konanie v rozpore s objektívnym právom, v dôsledku čoho nevyhnutne nastúpila všeobecná občianskoprávna zodpovednosť žalovaného I. za škody tým spôsobené. Keďže ďalej ide o škodu spôsobenú úmyselne, zodpovednosť žalovaného I. nie je, čo sa rozsahu jeho povinnosti nahradiť ju, nijako obmedzená (limitovaná). Z vyššie uvedeného a vyššie uvedených skutočností, ktoré zároveň napĺňajú aj náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, vyplývajú rozhodujúce skutočnosti, ktoré objektívne a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nárokov žalobcu, ktoré voči žalovanému I. má. Čo sa týka režimu dotknutého majetku, napriek tomu, že dotknutý nehnuteľný majetok, ohľadom ktorého sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je podľa údajov katastra v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného I. a jeho manželky, pani O. Z., rod. H., žalobca proti manželke nemá akékoľvek nároky, a preto ohľadom nárokov žalobcu, ktoré žalobca žiada zabezpečiť zabezpečovacím opatrením na základe tohto návrhu, nemôže byť (a ani nebude) manželka žalovaného I. stranou žalovanou v meritórnom spore. Z tohto hľadiska teda nejde o procesné spoločenstvo, ktoré by vyžadovalo účasť manželky žalovaného I., ako sporovej strany. Keďže však žalobca nežiada, a vzhľadom na subsidiaritu ani nemôže žiadať, vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zakázalo nakladať predmetným majetkom, ktoré by logicky mohlo, resp. malo smerovať aj proti manželke žalovaného I., ktorej by sa popri žalovanom taktiež zakázalo nakladať predmetným majetkom, a žalobca týmto návrhom žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom nedotýka obmedzenia nakladania majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ani z tohto hľadiska nejde vo vzťahu k manželke žalovaného I. o procesné spoločenstvo, ktoré by vyžadovalo účasť manželky žalovaného I. ako sporovej strany. Napriek uvedenému, aj s ohľadom nejednotnú rozhodovaciu prax súdov, keďže je možné, že nariadeným zabezpečovacím opatrením bude dotknutá aj manželka žalovaného I., návrh z opatrnosti smeruje aj proti nej, ako bezpodielovej spoluvlastníčke. Ako je uvedené aj vyššie, žalovaný I. ukončil u pôvodného zamestnávateľa, ktorému spôsobil škodu, pracovný pomer účelovo, aby sa priamo vyhol jej náhrade, a to i len čiastočne. Žalovaný sa mal pritom opakovane a výslovne vyjadriť aj v tom zmysle, že na škodu ktorú spôsobil nič nezaplatí. Žalobca pritom nemá vedomosť ani o akomkoľvek príjme žalovaného I. Iný majetok žalovaného I., postačujúci na úhradu jeho nárokov nie je žalobcovi známy. Aj len pravdepodobná absencia akéhokoľvek ďalšieho relevantného majetku žalovaného I. predstavuje vzhľadom na vyššie špecifikované nároky žalobcu, podstatnú a najmä neistotu žalobcu ohľadom vymoženia čo i len časti jeho nárokov v budúcnosti. Z hľadiska rozhodujúcej skutočností odôvodňujúcej potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, t. j. obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená spočíva podľa žalobcu, a to objektívne, práve v tom, že žalovaný I. zjavne iný majetok nemá s tým, že počas vedenia sporu v merite veci, t. j. o náhradu škody, nie je s ohľadom na jej výšku vylúčená ani obava, že by sa žalovaný I. zbavil svojho uvedeného jediného žalobcovi známeho majetku.
V tomto zmysel sú podľa žalobcu aj podaním tohto návrhu splnené zákonné procesné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nižšie uvedený majetok žalovaného I. je spôsobilým, prevoditeľným predmetom záložného práva s tým, že navrhované zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať vyššie špecifikovanú peňažnú pohľadávku žalobcu. Keďže napriek prvotnému prísľubu, žalovaný I. do dnešného dňa na škodovú pohľadávku, ktorú vedome, zavinene a úmyselne spôsobil akokoľvek neplnil, na viac zmaril aj čo i len jej postupné umorovanie splátkami z príjmu, ktorý mal u pôvodného zamestnávateľa tým, že pracovný pomer u neho účelovo ukončil, je daná aj dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, a to aj s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky a jediný majetok žalovaného I., ktorý žalobca dohľadal lustráciou v dostupných registroch , keď, okrem bytu, ktorý má žalovaný I. v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou O., rod. H., trvale bytom K. XXXX/XX, 949 01 Nitra, a to byt č. XX, na 8. poschodí bytového domu o. č. XX, ktorý je spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XX/ XXXX zapísaný na liste vlastníctva Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pre okres Nitra, obec Nitra, katastrálne územie Nitra LV č. XXXX, nezistil žiaden iný majetok. V tomto zmysle je podľa žalobcu obava o neskoršie ohrozenie exekúcie daná aj objektívne. Na predmetnom byte a uvedenom spoluvlastníckom podiele viazne podľa V XXXXX/XX záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. Rovnako je daná obava v tom, že budúca exekúcia bude ohrozená, ak by žalovaný I. uvedený byt zaťažil iným ďalším záložným právom alebo právom tretej osoby, a to aj účelovo, čím by pri súčasnej existencii záložného práva banky, ktorej pohľadávka je zrejme žalovaný I. a jeho manželkou doposiaľ podľa všetkého pravidelne splácaná, nepochybne bolo uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu, alebo jej podstatná miera, vzhľadom na poradie tiarch viaznucich na predmetnom byte, výrazne ohrozené, ak nie priamo vylúčené. Na druhú stranu zriadenie záložného práva súdom na základe tohto návrhu nepredstavuje aktuálne neprimerané obmedzenie alebo ohrozenie žalovaného I., ani jeho manželky, ako žalovanej v II., a to aj s poukazom na už existujúce záložné právo banky v prvom poradí, zriadené na pohľadávku, ktorá bude predpokladane uhradená v plnej, resp. podstatnej výške. Žalobca má za to, že účel sledovaný v tejto fáze jeho podaním, predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, je možné efektívne dosiahnuť práve zriadením záložného práva týmto zabezpečovacím opatrením, ktoré žiada nariadiť. Ak to súd považuje za potrebné, navrhujem, aby žalobcovi pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia uložil povinnosť v primeranej lehote žalobu vo veci samej, t. j. vo veci náhrady škody. Bez ohľadu na uloženie tejto povinnosti, žalobca bude voči žalovanému škodu uplatňovať osobitne samostatnou meritórnou žalobou. Žalobca preto z opísaných dôvodov, za účelom zabezpečenia svojej vyššie uvedenej peňažnej pohľadávky navrhuje zriadenie záložného práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti a preto navrhuje, aby súd vydal nasledovné uznesenie, ktorým súd zriaďuje k bytu č. XX, na 8. poschodí bytového domu o. č. XX, ako aj spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XX/XXXX, zapísaným na liste vlastníctva Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pre okres Nitra, obec Nitra, katastrálne územie Nitra LV č. XXXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného I. a žalovanej II. v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu 1/1 záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky titulom náhrady škody vo výške 170.925,69 EUR s príslušenstvom.
2./ Zmluvou o postúpení pohľadávok na čl. 7 - 8 zo dňa 31.12.2019 ZOBORTRANS EU , s.r.o. postúpená pohľadávka voči W. Z.Y. a to na R.. L. M. ako postupníka. Zo mzdového listu na čl. 9 - 10 vyplýva, že žalovaný v l. rade dosiahol v priebehu mesiaca január - máj 2019 vrátane čistú mzdu vo výške 2.680,75 eur a v roku 2018 za celý rok čistú mzdu 5.899, 06 eur a že bol u žalobcu v pracovnom pomere od 29.11.2016 do 31.5.2019. Zo záznamu o skutku na čl. 11 zo dňa 12.2.2019 vyplýva, že žalovaný v l . rade sa vyjadril vrámci objasnenia ku kontrole orgánmi ÚK, kedy bolo zistené, že mal u seba tabak a ťahač s návesom boli zadržané, kde sa vyjadril, že čo sa týka tabaku tento bol naložený na Slovensku , Českej republike a v čase jeden deň po odchode zo Slovenska do Českej republiky - Rozvadov , pričom tento tabak nebol nikomu určený a nedostal žiadnu finančnú odmenu. Z objednávky na prepravu prepravnej zmluvy na čl. 12 - 17 vyplýva, že bola vykonaná preprava , kde vykládla mala byť dňa 7.12.2018 a dátum nakládky 29.11.2018. Zo záznamu na čl. 18 - zadržané vozidlo vyplýva, že motorové vozidlo EČ: BL XXXKX bolo zadržané dňa 5.12.2018 a to v Dover Eastern Docks, pričom bolo zadržané podľa ustanovenia § 141 ods. 1
písm. a) Zákona o colnej a spotrebnej dani z roku 1989 a vozidlo bude vydané na základe úhrady sumy 22. 464 GBP. Z čiastočného výpisu listu vlastnícka č. XXXX pre kat. územie Nitra na čl. 51 vyplýva, že žalovaný v l. rade a žalovaná v 2. rade sú vlastníci nehnuteľnosti - bytu v bytovom dome č. XX,XX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX , súpisné číslo XXXX , číslo bytu XX , poschodie X a zároveň podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v 67/2971-in.
3./ Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 25CoPr/1/2021 zo dňa 17.5.2021 zrušil uznesenie Okresného súdu Topoľčany, ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu, pričom v odôvodnení pod bodom 8 uviedol, že súd sa nevyporiadal so základnou otázkou potreby nariadenia zabezpečovacieho nariadenia spočívajúceho v konaní žalovaných v znižovaní ich majetku a takisto sa vôbec nezaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu posúdením zmluvy o postúpení pohľadávky a jej výškou. Ďalej uviedol, že bola postúpená pohľadávka, ktorá vznikla počas trvania pracovného pomeru žalovaného v 1.rade u svojho zamestnávateľa, ktorý ju postúpil ako právnická osoba fyzickej osobe - žalobcovi, pričom základným vzťahom je teda vzťah zamestnávateľa a zamestnanca a zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú škodu, ktorý sa nezmenil postúpením pohľadávky.
4./ Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (§ 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „ CSP“)) Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie ( § 344 CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP). Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 316 ods.1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5./ Súd vydá zabezpečovacie opatrenie, ak je to naliehavé a ak nemá závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Mieru osvedčenia skúma vo vzťahu ku konkrétnej veci, a osvedčenie tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Je evidentné, že pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov(zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2) právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
6./ Súd poukazuje na to, že zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať i znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej žalovaným osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.
7./ Súd v zmysle ods. 8 uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoPr/1/2021 zo dňa 17.5.2021 sa zaoberal aktívnou legitimáciou navrhovateľa, pričom bol viazaný názorom krajského súdu vysloveného v tomto uznesení, že základným vzťahom je vzťah zamestnávateľa a zamestnanca a zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorý sa nezmenil ani postúpením pohľadávky. Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný preukázať zavinenie okrem prípadov uvedených v §§182 a 185. Tu súd konštatuje, že už v pôvodnom rozhodnutí uložil žalobcovi , aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 170.925,69 eur, pričom, iba za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby neuloží, je zrejmé, že v tomto prípade by musela byť uložená táto povinnosť - musela by smerovať - byť uložená žalobcovi, ktorý ale nebol a nie je vo vzťahu zamestnávateľa voči žalovanému v prvom rade a je teda zrejmé, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto prípade, pretože ako už bolo hore skonštatované, vzťah zamestnávateľa a zamestnanca sa nezmenil ani postúpením pohľadávky. Ustanovenie bodu 2.4.zmluvy na č.l. 7-8 o postúpení pohľadávky výslovne odkazuje na ustanovenie § 530 OZ a hovorí o tom, že zmluvné strany sa dohodli, že postupca bude pohľadávku vymáhať sám vo svojom mene avšak na účet postupníka - žalobcu, a teda nič nebránilo a nebráni tomu, aby pôvodný veriteľ teda ZOBORTRANS EU, s.r.o,, vymáhal pohľadávku, teda aby uplatňoval nárok na náhradu škody na súde, nakoľko iba on môže byť aktívne legitimovaný na takýto postup.
Po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, doloženými listinami ako aj s poukazom na obsah uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoPr/1/2021 zo dňa 17.05.2021 súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V zásade platí, že ak je potrebné neodkladne upraviť pomery strán je možné nariadiť aj neodkladné opatrenie. Musí však byť ak nie preukázaná, tak aspoň osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia budúcej exekúcie a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie podľa princípov sporového konania. To však neznamená, že navrhovateľ nemusí osvedčiť (spravidla listinnými dôkazmi), skutočnosti, na základe ktorých sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prihliadol v tomto prípade na to, že v prípade nehnuteľností v katastrálnom území Nitra žalovaní neurobili žiaden úkon, respektíve navrhovateľ neosvedčil, že by žalovaní urobili akýkoľvek úkon, z ktorého by sa dalo usudzovať, že ich zámerom by bolo tieto nehnuteľnosti scudziť alebo zriadiť na nich v prospech tretej osoby vecné právo k cudzej veci. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žiadne konkrétne skutočnosti (okrem vyslovovaných hypotetických obáv žalobcu), z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnosť obavy, že by mal žalovaný úmysel zmariť výkon rozhodnutia (ohroziť exekúciu) v konaní neosvedčil, preto návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia - nariadenie záložného práva k nehnuteľnosti - zamietol.
8./ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Vzhľadom k tomu, že v konaní boli úspešní žalovaní, súd im preto priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno podať podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie na Okresnom súde Topoľčany do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).