Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-19-2025.pdf
PDF · 128.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, D., zastúpenej: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka so sídlom E. F. G. XXXX/XXX, D. B. domnelému otcovi (otec): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., v konaní o návrhu matky na určenie otcovstva k maloletej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/4/2023-153 zo dňa 26. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/4/2023-153 zo dňa 26. septembra 2024 v časti výroku IV., ktorým okresný súd uložil A. A. povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. za obdobie od 24.02.2023 do 31.08.2024 sumou 200,- Eur mesačne, p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/4/2023-153 zo dňa 26. septembra 2024 v časti výroku IV., ktorým okresný súd uložil A. A. povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. s účinnosťou od 01.09.2024 naďalej sumou 300,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a vo výrokoch V. a VI. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku výrokom I. určil, že domnelý otec je otcom maloletej; výrokom II. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky; výrokom III. určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia; výrokom IV. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej za obdobie od 24.02.2023 do 31.08.2024 sumou 220 Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2024 naďalej sumou 300 Eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom V. povolil otcovi dlh na výživnom za obdobie od 24.02.2023 do 30.09.2024 v celkovej výške 4.380 Eur splácať v splátkach po 183 Eur mesačne k rukám matky popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; výrokom VI. uložil otcovi povinnosť nahradiť matke trovy konania vo výške 100 %. 2. Okresný súd citujúc § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že domnelý otec je otcom maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej okresný súd konštatoval, že maloletá je od narodenia v osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník k starostlivosti matky o maloletú nemal žiadne výhrady, otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, preto okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať
a spravovať majetok v bežných veciach maloletej ponechal obom rodičom. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej okresný súd uviedol, že maloletá má 15 rokov, je žiačkou 1. ročníka strednej školy. Matke vznikajú zvýšené výdavky spojené so zdravotnými problémami maloletej, ktoré matka v konaní preukázala. Vyživovacia povinnosť matky je čiastočne kompenzovaná tým, že o maloletú sa osobne stará a hradí náklady spojené s jej výchovou a starostlivosťou. Tieto hradila od marca 2023 výlučne sama, keďže otec naposledy na báze dobrovoľnosti prispel na výživu maloletej vo februári 2023 sumou 100 Eur. Matka v konaní odôvodnené výdavky na maloletú, vrátane výdavkov súvisiacich so zdravotnými problémami riadne preukázala listinnými dôkazmi, pričom okresný súd mal preukázané rovnako výdavky matky, ako aj otca. Príjmy matky a otca okresný súd vyhodnotil ako približne rovnaké od 24.02.2023, rozdiel bol preukázaný v ich majetkových pomeroch. Príjem matky predstavoval sumu 1.100 Eur mesačne v čistom, vrátane daňového bonusu. Matka je poberateľkou rodinného prídavku vo výške 60 Eur mesačne. U otca jeho aktuálny príjem predstavuje sumu 1.071 Eur mesačne v čistom. Otec má vo vlastníctve nehnuteľnosti, z prenájmu ktorých by mohol dosahovať príjmy, ktoré by mu mohli finančne pomôcť pri plnení si vyživovacej povinnosti. Vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt, v ktorom býva a auto. Vychádzajúc z vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení, ako aj zo skutočnosti, že si dobrovoľne otec plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej do februára 2023, do ktorého času sa cítil byť otcom maloletej, mal otec vedomosť, že za predpokladu, že sa s matkou nedohodne a otcovstvo nebude určené súhlasným vyhlásením rodičov, bude mu v konaní o určenie otcovstva určená jeho vyživovacia povinnosť k maloletej spätne vo výške zodpovedajúcej jeho príjmovým možnostiam a schopnostiam, ako aj celkovým majetkovým pomerom. Z výpovede otca okresný súd nadobudol dojem o jeho neobvyklom spolužití s manželkou, pretože napriek tomu, že manželka otca je spoluvlastníčkou bytu, v ktorom otec žije, uhrádza výlučne otec náklady vyčíslené v sume 173 Eur mesačne. Zároveň otec uhrádzal náklady za stravu a hygienu vo výške 400 Eur mesačne. Táto suma sa okresnému súdu javila ako neprimerane vysoká s poukazom na to, že otec nemá žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Ako neprimeraná sa okresnému súdu javila aj suma vyčíslená otcom na pohonné hmoty vo výške 200 Eur mesačne, keďže otec tvrdil, že jazdí autom na návštevy k synovi a na chalupu. Mesačné náklady maloletej otec nespochybňoval, no bol ochotný prispievať na jej výživu iba sumou 200 Eur mesačne. Výšku vyživovacej povinnosti otca okresný súd určil za obdobie od podania návrhu, teda od 24.02.2023 do 31.08.2024 vo výške 220 Eur mesačne, nakoľko maloletá v tomto období navštevovala základnú školu a od 01.09.2024 do budúcna, odkedy začala maloletá navštevovať strednú školu, určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 300 Eur mesačne, majúc za to, že uvedená suma výživného zohľadňuje všetky odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti a možnosti otca s poukazom na jeho príjmy a majetkové pomery. Dlh na výživnom povolil okresný súd otcovi splácať v splátkach za podmienok určených vo výroku rozsudku, ktoré pokrývajú obdobie približne dvoch kalendárnych rokov. 4. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 53 CMP vzhľadom na postoj otca ku konaniu, keďže svoje otcovstvo k maloletej nechcel uznať súhlasným vyhlásením rodičov i napriek tomu, že sa cítil byť jej otcom, o čom nasvedčuje skutočnosť, že do februára 2023 dobrovoľne platil výživné. Od marca 2023, kedy matka podala návrh na určenie otcovstva, prestal otec svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Naviac otec trval na nariadení znaleckého dokazovania a v súvislosti s touto skutočnosťou matka uhradila všetky trovy s tým súvisiace, preto okresný súd považoval priznanie náhrady trov konania vo výške 100 % matke za spravodlivé.
5. Proti výroku IV., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku otec vzniesol námietku neprimeranosti výšky uloženej vyživovacej povinnosti v sume 300 Eur mesačne. Uviedol, že je starobným dôchodcom s výškou dôchodku 905,40 Eur mesačne a popri dôchodku sa snaží naďalej pracovať, vďaka čomu v súčasnosti na základe dohody o pracovnej činnosti dokáže zarobiť sumu približne 200 Eur mesačne. Nakoľko sa jedná len o dočasnú dohodu, táto mu môže z rôznych nečakaných dôvodov zaniknúť a bude už poberateľom len starobného dôchodku. Výška okresným súdom uloženej vyživovacej povinnosti v sume 300 Eur mesačne sa mu zdá vzhľadom na výšku jeho súčasného príjmu v sume 1.071 Eur mesačne neprimerane vysoká, a to aj s ohľadom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, v zmysle ktorej by mala byť výška vyživovacej povinnosti rodiča určená vo výške 20 % z čistého príjmu. V tomto prípade 20 % z jeho čistého príjmu 1.071 Eur predstavuje sumu 214,20 Eur, a nie 300 Eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že finančné príjmy rodičov sú zhodné, avšak jeho majetkové pomery sú lepšie ako majetkové pomery matky. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že má vo vlastníctve nehnuteľnosti, z ktorých by mohol dosahovať príjmy na plnenie si vyživovacej povinnosti. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko nehnuteľnosti o výmere
3,5 ha v katastrálnom území Mírovce už prenajíma za odplatu vo výške 500 Eur ročne, čo uviedol aj pred súdom prvej inštancie. Žiadne iné nehnuteľnosti, ktoré by mohol prenajať, nevlastní. Rovnaká situácia je aj ohľadom trávnatých porastov v podiele 60/10440 o výmere 679 m2 zapísaných na LV č. XXX, za ktoré nepoberá žiadny nájom, nakoľko ho nie je možné poberať vzhľadom na malú výmeru pozemku. Nájom za tento druh nehnuteľnosti by mohol poberať až od rozlohy 1000 m2. V žiadnom prípade sa nejedná o lukratívne nehnuteľnosti, z ktorých by mohol poberať nejaký iný, väčší, finančný prospech oproti tomu, aký z toho v súčasnosti poberá. Uviedol, že nechce spochybňovať výdavky maloletej, nakoľko o nich nemá žiadny prehľad, avšak zdá sa mu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu ohľadom zvýšenia nákladov na maloletú jej nástupom na strednú školu od 01.09.2024 oproti dovtedajším výdavkom počas štúdia na základnej škole je nedostatočné. Maloletá základnú školu vyštudovala na sídlisku Juh v D. a strednú školu študuje na Jilemnického učilišti taktiež v D.. Vyjadril sa, že zvýšenie nákladov mohlo čiastočne nastať úhradou mestskej hromadnej dopravy, či kúpou stredoškolských učebných pomôcok, avšak má za to, že nemohlo vzrásť o 80 Eur mesačne, teda zo sumy 220 Eur na 300 Eur, keďže maloletá stále býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej iné mesačné výdavky (hygiena, strava, lieky, atď.) sa nemenia.
6. Otec vo svojom odvolaní vo vzťahu k výroku V. napadnutého rozsudku uviedol, že určená vyživovacia povinnosť vo výške 300 Eur mesačne spolu so splátkou dlžného výživného v sume 183 Eur mesačne znamená, že bude povinný platiť mesačne k rukám matky sumu 483 Eur, čo považuje za neprimerane vysoké. Po odpočítaní sumy 483 Eur zo sumy jeho starobného dôchodku 905,40 Eur mu ostane na mesačnú spotrebu suma 422,40 Eur mesačne, teda suma nižšia ako je určená výška jeho vyživovacej povinnosti. Mal za to, že vyživovacia povinnosť mala byť určená len od 26.09.2024 do budúcnosti. Zo strany súdu prvej inštancie nemalo dôjsť k určeniu povinnosti platenia dlhu na výživnom od 24.02.2023 do 30.09.2024 v prospech maloletej, nakoľko sa jedná už o spotrebované výživné. K výroku VI. napadnutého rozsudku otec vyjadril nesúhlas s povinnosťou úhrady trov súdneho konania matke maloletej vo výške 100 % pozostávajúcich z odplaty znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku, trov právneho zastúpenia priznaného advokátke matky a nákladov spojených s úhradou súdneho poplatku. Od začiatku súdneho konania nepopieral zákonnú povinnosť plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej v prípade, ak sa znaleckým dokazovaním preukáže, že je biologickým otcom. S vykonaním znaleckého dokazovania na preukázanie otcovstva k maloletej súhlasil len z toho dôvodu, aby si bol istý, či je skutočne jej biologickým otcom. Jeho pochybnosť o otcovstve posilnilo aj vedomie o spôsobe mimomanželského života matky v rozhodnom období. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov IV., V. a VI. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne vo veci rozhodol sám.
7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a otca zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Podotkla, že pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že je poberateľom starobného dôchodku, ide o dôchodok predčasný, pričom sám sa rozhodol, že na dôchodok pôjde. Dohodu o pracovnej činnosti má otec uzatvorenú so spoločnosťou, ktorá má rovnakého vlastníka ako spoločnosti, s ktorými mal predtým uzatvorený riadny pracovný pomer. Jedná sa o spoločnosti vykonávajúce správu bytov, zabezpečujúce vykurovanie bytov a podobne, pričom pri svojom výsluchu na pojednávaní otec uviedol, že je držiteľom špecifických certifikátov oprávňujúcich ho na výkon určitých druhov činností spojených s jeho aj aktuálnou pracovnou činnosťou. Otec má za to, že určené výživné je neadekvátne jeho príjmovým pomerom a výdavkom, pričom vo svojej výpovedi nevedel uviesť, aký je príjem jeho manželky. Uvádzal, že náklady na spoločné bývanie hradí výlučne on. Naviac platí náklady na rodinný dom v obci H.. Okresným súdom bolo zistené, že je podielovým spoluvlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti – ďalšieho rodinného domu v obci H., z čoho nemá žiaden príjem, aj keď nehnuteľnosť neužíva. Hotovosť, ktorá mu bola vyplatená za 4 mesiace starobného dôchodku v sume 3.982,72 Eur, otec použil na rekonštrukciu chalupy, v ktorej reálne nežije, keďže býva v byte v Trenčíne. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal pri svojom rozhodovaní a v odôvodnení rozsudku. Maloletá je v súčasnosti jedinou vyživovacou povinnosťou otca a matka považuje výživné určené okresným súdom za adekvátne vzhľadom na majetkové pomery otca.
8. Matka vo vyjadrení ďalej uviedla, že pokiaľ ide o určenie splátok zročného výživného, otec do februára 2023 platil výživné, ktoré mali spolu dohodnuté v sume 100 Eur mesačne. Výživné na maloletú nezačal platiť otec ani potom, ako mu bol v apríli 2024 doručený posudok znalca vyhotovený v súdnom konaní a odkedy preukázateľne vedel, že je otcom maloletej. Zrejme sa spoliehal na to, že okresný súd mu
prípadné zročné výživné určí v splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom, čo by však nebolo v záujme maloletej. Sama a jediná sa podieľala na výžive a starostlivosti o maloletú, a to po dobu viac ako 1,5 roka. Jedná sa o financie dávno spotrebované, pričom je aj v rozpore s dobrými mravmi, aby úverovala otca maloletej pri plnení si jeho zákonnej povinnosti. V konaní pred súdom prvej inštancie žiadala úhradu zročného výživného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ale okresný súd jej návrhu nevyhovel a dlžné výživné rozpočítal na obdobie 2 rokov. Poukázala na to, že povolenie splátok zročného výživného nie je dané automaticky a je možné výlučne vtedy, ak pomery povinného rodiča neumožňujú jeho úhradu jednou platbou. Ak súd povolí splátky, musí prihliadnuť na záujem dieťaťa, aby bol počet splátok čo najnižší, na čo podľa matky súd prvej inštancie primerane prihliadol. Nestotožnila sa ani s názorom otca, že okresný súd mal priznať výživné len od určenia otcovstva do budúcnosti a nemal riešiť zročné výživné. Otec je biologickým otcom maloletej od jej narodenia a o tejto skutočnosti má vedomosť od roku 2020, kedy si dali spraviť DNA testy. Pokiaľ ide o výrok okresného súdu vo vzťahu k náhrade trov konania, matka podotkla, že otcovi nič nebránilo dobrovoľne uznať otcovstvo k maloletej najneskôr po doručení testov vyhotovených v súdnom konaní. Rovnako mu nič nebránilo podieľať sa finančne na znaleckom dokazovaní v súdnom konaní, kedy mohol prevziať za seba časť nákladov za zhotovenie znaleckého posudku. Priznanie trov súdom prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé, keďže otec svojím správaním v celom rozsahu spôsobil dôvodnosť súdneho konania, a to aj vzhľadom na okolnosti, ktoré konaniu predchádzali. Otec napriek tomu, že vedel od roku 2020, že je otcom maloletej, k tejto si do februára 2023 dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť, v konaní ale trval na vyhotovení genetických testov. Jeho postoj v celom konaní považuje za účelový.
9. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že do starobného dôchodku skutočne išiel predčasne, avšak nie z dôvodu, že by sa mu už nechcelo pracovať, ale z dôvodu, že to bolo pre neho finančne výhodnejšie. Jeho čistý príjem dosahovaný u zamestnávateľa v čase trvalého pracovného pomeru bol o 20 Eur nižší ako jeho súčasný finančný príjem pozostávajúci zo starobného dôchodku a príjmu na základe dohody o pracovnej činnosti. Do predčasného dôchodku išiel aj z dôvodu, že sa v danom čase obával možného prepustenia zo zamestnania a taktiež, že požiadanie o predčasný dôchodok ku dňu 31.12.2023 bolo oveľa výhodnejšie, ako keby odišiel do starobného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku. Interpretácia jeho majetkových pomerov matkou vo vyjadrení k jeho odvolaniu je nepresná a zrejme zámerne zavádzajúca. Je podielovým spoluvlastníkom (vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) spolu so svojou sestrou (taktiež vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) starého rodinného domu po rodičoch v obci H.. Nakoľko sa dlhodobo so sestrou nevedia na ďalšom využití tohto rodinného domu dohodnúť, je rodinný dom pre neho len príťažou. Musí ako podielový spoluvlastník platiť náklady spojené s jeho udržiavaním v stave aspoň takom, v akom je. Druhý dom, ktorý vlastní, je v jeho výlučnom vlastníctve vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, však tiež sa jedná o starú chalupu, ktorú bolo nutné aspoň čiastočne opraviť. Preto finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené za 4 mesiace starobného dôchodku, použil na jej rekonštrukciu. Vlastníkom iných nehnuteľností v obci H. nie je. Je pravdou, že podľa znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným súdnym znalcom je biologickým otcom maloletej od jej narodenia, avšak o tejto skutočnosti sa s istotou dozvedel až na základe záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku v roku 2024. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že o svojom otcovstve k maloletej má vedomosť už od roku 2020. Túto skutočnosť si v tom čase len pripúšťal, avšak nebol si ňou úplne istý, nakoľko v tomto čase si touto skutočnosťou nebola istá ani matka. Práve z tohto dôvodu súhlasil s vykonaním znaleckého posudku. Pokiaľ vo svojom odvolaní namietal výrok VI. napadnutého rozsudku, a to vo veci nesúhlasu s povinnosťou úhrady trov súdneho konania matke maloletej vo výške 100 %, ktoré pozostávajú z odplaty znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku, trov právneho zastúpenia priznané advokátke matky a nákladov spojených s úhradou súdneho poplatku, toto svoje vyjadrenie korigoval s tým, že jeho nesúhlas s povinnosťou uhradiť trovy súdneho konania navrhovateľke pozostáva z povinnosti úhrady trov právneho zastúpenia priznaného advokátke matky a nákladov spojených s úhradou súdneho poplatku, avšak nie proti odplate priznanej súdnemu znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku, keďže s týmto vyhotovením súhlasil a tento finančný náklad bol pre rozhodnutie vo veci samej dôvodný.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v časti napadnutého výroku IV., ktorým okresný súd uložil A. A. povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. za obdobie od 24.02.2023 do
31.08.2024 sumou 200,- Eur mesačne je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil; v časti výroku IV., ktorým okresný súd uložil A. A. povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. s účinnosťou od 01.09.2024 na ďalej sumou 300,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v súvisiacich výrokoch V. a VI. bolo potrebné napadnutý rozsudok procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie otcovstva domnelého otca k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie určil, že domnelý otec je otcom maloletého dieťaťa a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k nemu tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vrátane povinnosti otca uhradiť zameškané výživné, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej, ako i závislý výrok o zameškanom výživnom otca na maloletú a o povinnosti nahradiť matke trovy konania.
12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca voči výrokom rozsudku, ktorými súd prvej inštancie upravil otázku výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu ako . čiastočne dôvodné. K tomuto zhŕňajúcemu záveru odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania
16. K odvolaním napadnutému výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie primárne odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej v časti jej určenia od 24.02.2023 do 31.08.2024 vo výške 200 Eur mesačne, odvolanie otca neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k označenej časti napadnutého výroku okresného súdu. Záver okresného súdu sa opiera aj o vyjadrenie otca v opravnom prostriedku, že „Námietka odporcu proti výroku č. IV. napadnutého rozhodnutia spočíva v neprimeranosti výšky súdom uloženej vyživovacej povinnosti v sume 300,- Eur mesačne“. Dodáva sa, že odvolateľ je pritom povinný vymedziť, z akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 – 366 CSP v spojení s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s
konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedených v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého výroku rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.“ 17. K postupu okresného súdu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú za obdobie od 01.09.2024 do budúcna vo výške 300 Eur mesačne sa odvolací súd čiastočne stotožnil s odvolacou argumentáciou otca. Odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu ani preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch. Zvýrazňuje sa, že je potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia, právne argumenty účastníkov, ktoré okresný súd uviedol v úvode svojho rozhodnutia, od skutočne vykonaného dokazovania a následne vyslovenej právnej vety, ktorá musí vyplývať z vykonaného dokazovania, ktoré musí byť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne odôvodnené a musí obsahovať zrozumiteľne vysvetlené úvahy súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania. Nie je správne, aby sa skutočnosti uvádzané v rovinách tvrdení účastníkov prelínali s dôkazmi, musí byť rozlíšené, aké dôkazy účastník navrhuje, čo tvrdí a následne súd konkrétne vykonané dôkazy uvedie v rozhodnutí (ako aj dôkazy vykonané súdom bez návrhu) ako aj zistenia, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, tieto vyhodnotí jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Okresný súd s účinnosťou od 01.09.2024 určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške 300 Eur mesačne, dôvodiac, že „od septembra 2024 nastúpila maloletá na strednú školu, čím jej vznikli zvýšené výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb, cestovného, stravy a ďalších súvisiacich nákladov“. Aj keď je vo všeobecnosti zrejmé a rozhodovacou praxou súdov akceptované (čo nakoniec nespochybňuje v odvolaní ani otec maloletej), že prechod maloletého dieťaťa zo základnej na strednú školu je objektívnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť vyššiu výšku výživného, nie je možné vychádzať iba z tejto všeobecnej skúsenosti, ale je nevyhnutné konkrétne ustáliť, o koľko sa výdavky dieťaťa zvýšili a aké položky tento nárast spôsobujú. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti však neobsahuje žiadne konkrétne vyčíslenie nákladov maloletej po nástupe na strednú školu, ani ich porovnanie so stavom pred týmto obdobím. Súd prvej inštancie opisuje a uvádza v odseku 1. a 6. napadnutého rozsudku vyčíslené výdavky maloletej matkou, ktoré obsahujú iba ich popis, ale nie ich vyhodnotenie. Nie je zrejmé, či niektoré výdavky ubudli (napr. náklady typické pre základnú školu, či konkrétne výdavky maloletej s doučovaním anglického jazyka,...), a ktoré nové výdavky pribudli, v akej výške (napr. okresným súdom konštatované zvýšené náklady na cestovné, stravu, zabezpečenie školských potrieb, prípadne konkrétne aké ďalšie súvisiace náklady), a či ide o pravidelné alebo jednorazové náklady. Bez týchto skutkových zistení nie je možné preskúmať, ako okresný súd dospel práve k zvýšeniu výživného o 80 Eur mesačne, t. j. zo sumy 220 Eur na sumu 300 Eur, čo predstavuje nárast o 36,36 % (80 Eur/220 Eur x 100). 18. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní namietal, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výživné na maloleté dieťa by malo predstavovať 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, tak za tejto situácie odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993 je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu (otec poukazoval však na rozhodnutie krajského súdu) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu stotožniť sa s argumentáciou otca v odvolaní, v ktorom naznačuje odklon súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolací súd dodáva, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti percentuálne (okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by povinnému rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Dodáva sa, že určenie
výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach.
19. Ak otec naznačoval vo svojej odvolacej argumentácii nestálosť svojho príjmu ustáleného okresným súdom, uvádza odvolací súd, že procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia, ako je otcom uvádzaná možnosť ukončenia dohody o pracovnej činnosti. Nebolo možné stotožniť sa ani s ďalšou odvolacou námietkou otca, podľa ktorej okresný súd nemal určiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej odo dňa podania návrhu na začatie konania matkou, ale až od vyhlásenia napadnutého rozsudku do budúcnosti, teda od 26.09.2024. Okresný súd správne určil začiatok plynutia vyživovacej povinnosti otca odo dňa podania návrhu, teda od 24.02.2023, pričom otec tento deň ako počiatok plynutia svojej vyživovacej povinnosti vo výroku IV. nenamietal. Nebolo sporné, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenom období neplnil dobrovoľne, a preto okresný súd správne dopočítal dlžné výživné za čas od podania návrhu do času vyhlásenia rozsudku, čím zabezpečil, aby maloletá dostala „náhradu“ za obdobie, keď jej nebola poskytovaná primeraná výživa zo strany otca a jej náklady boli hradené výlučne matkou. V prípade, ak by odvolací súd pripustil argumentáciu otca, tak povinný rodič by mohol „čakať“ na rozhodnutie súdu bez plnenia si vyživovacej povinnosti a nebol by nijako za porušovanie tejto zákonnej povinnosti „postihnutý“. Argumentácia otca o tzv. spotrebovanom výživnom neobstojí, keďže v danej veci nejde o spätné zníženie už zaplateného výživného, ale o určenie povinnosti doplatiť výživné, ktoré nebolo v minulosti vôbec zaplatené. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej od 24.02.2023 do 31.08.2024 vo výške 200 Eur mesačne potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od 01.09.2024 do budúcna vo výške 300 Eur mesačne a súvisiacich výrokoch, ktorými okresný súd otcovi povolil splácať dlh na výživnom (výrok V.) a uložil povinnosť otcovi nahradiť trovy konania (výrok VI.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil v danom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní riadne vykoná dokazovanie, odstráni nezodpovedané otázky, následne nanovo rozhodne o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu za obdobie od 01.09.2024 do budúcna; konkrétne vyhodnotí zmenu v opodstatnených výdavkov maloletej, tieto vyčísli a rozhodne nanovo o výške dlhu na výživnom za obdobie od 24.02.2023. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania. 22. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023. 23. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.