Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/74/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, o určenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -106 zo dňa 22. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vrátenie daru podľa ust. (ďalej len „“) a na základe toho určil žalobkyňu za vlastníčku spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska aplikácie ust. považoval súd prvej inštancie za významné, či sa obdarovaný k darcovi (alebo členovi jeho rodiny) správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Za také správanie považoval aj hrubé urážky. Mal za preukázané, že žalobca vynadal žalobkyni do pí* a ku*iev nielen dňa 03.05.2022, ale že žalovaný takto vulgárne nadával svojej dcére takmer vždy, keď si do domu „Brvnište č. 265“ prišiel pre poštu a nielen v jej prítomnosti, ale takto sa o nej vyjadril aj pred tretími osobami a dokonca aj vtedy, keď je sám na dvore. Podľa súdu prvej inštancie porušil žalovaný voči žalobkyni dobré mravy aj so značnou intenzitou, keď výrazy „ku*va“ a „pi*a“ patria medzi najhoršie vulgarizmy, a je preto neakceptovateľné použiť ich vo vzťahu k vlastnej dcére. Pokiaľ pre horeuvedené správanie vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie daru, právny vzťah z darovania zanikol okamihom, keď bola „Výzva na vrátenie daru“ doručená žalovanému - t. j. 14.04.2023, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. K námietke neurčitosti výzvy súd prvej inštancie uviedol, že niektorí ľudia ich jednoducho odmietajú používať - a preto nie je možné sankcionovať výzvu na vrátenie daru neplatnosťou iba preto, že žalobkyňa v nej doslovne necitovala nadávky, ktorými jej žalovaný nadával a namiesto toho uviedla (iba) slovné spojenie „vulgárne správate“. Výzva je podľa súdu prvej inštancie určitá aj čo do určenia času, kedy sa toto vulgárne spávanie odohralo, keďže z výzvy jasne vyplýva, že žalobkyňa myslí na tie incidenty, kvôli ktorým podala oznámenia na polícii, a ktoré následne riešil OÚ-odbor všeobecnej vnútornej správy (t. j. incident, ku ktorému došlo dňa 03.05.2022 okolo 9,00 hod. a incident spočívajúci v tom, že žalovaný sa v júli 2022 na verejnosti na adresu dcéry A. B. vyjadril, že chľastá s bezdomovcami, má za frajera bezdomovca a kurví sa s bezdomovcami). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že pri pluralite darcov musia obdarovaného vyzvať na vrátenie daru všetci títo

darcovia, keď v danom prípade sa žalobkyňa domáhala vrátenia iba toho majetku, ktorý žalovanému darovala práve iba ona, a teda v súdenej veci nebolo pre platnosť výzvy na vrátenie daru nutné, aby spolu so žalobkyňou vyzval žalovaného aj D. B., ktorý bol tiež ako darca účastníkom darovacej zmluvy, no ten daroval žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel odlišný od podielu žalobkyne. K námietke žalovaného, že priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že konanie tvrdené žalobkyňou sa nepreukázalo, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle je viazaný iba rozhodnutím o tom, že priestupok bol spáchaný. Rozhodnutie o zastavení konania vo veci priestupkov však nie je takýmto „odsudzujúcim“ rozhodnutím, v dôsledku čoho môže súd dospieť aj k úplne opačného názoru, než správny orgán.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, žalobu nepovažoval za dôvodnú a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatok účastníctva D. B. v konaní, pretože bol druhým darcom podľa dotknutej darovacej zmluvy. Pokiaľ na jej základe dvaja darcovia darovali svoje spoluvlastnícke podiely dvom obdarovaným bez presného určenia kto, koľko a komu daruje, nemožno prijať záver, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných práve polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu, ako konštatoval súd prvej inštancie. Takýto výklad darovacej zmluvy nemá podľa žalovaného zákonný základ, a preto podľa neho neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa A. B. darovala polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu matke a polovicu otcovi (žalovanému) a rovnako takto daroval svoj spoluvlastnícky podiel aj brat žalobkyne C. B.. Preto bolo podľa žalovaného nevyhnutné, aby stranou sporu bol ako darca aj brat žalobkyne D. B..

4. Ďalej žalovaný namietal svedecké výpovede, keď podľa neho súd prvej inštancie uveril svedkom žalobkyne, a naopak, neuveril svedkom navrhnutých žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel vierohodnosť viacerých svedkov o konštatovanie, že nevyšla najavo ich zlá povesť, alebo osobitný vzťah k stranám sporu, považoval to žalovaný za nelogické, keď nemožno preukazovať neexistenciu nejakej skutočnosti a súčasne za nepodložené vykonaným dokazovaním, keď napr. k prepojeniu svedkov na kriminálne prostredie nebol vykonaný žiaden dôkaz. Zároveň žalobca považoval za nepravdivé, že svedkovia žaloby nemajú k žalobkyni žiaden osobitný vzťah, keď svedkyne E. a B. jednoznačne uviedli priateľský vzťah k žalobkyni, svedok D. B. je brat žalobkyne a syn žalovaného a svedkyňa F. B. jeho dcéra. Už len uvedené rodinné vzťahy zakladajú osobitný vzťah svedkov k stranám sporu, a tým spôsobenú zaujatosť. Ťažko možno v tejto situácii podľa žalovaného uveriť, že takíto svedkovia neboli informovaní o predmete sporu a dôvode ich výpovede. Na druhú stranu žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neuveril svedeckej výpovedi družky žalovaného, ktorú považoval za nedôveryhodnú pre rozpor jej výpovede pred správnym orgánom v roku 2022 a na pojednávaní súdu v roku 2024. Pri zohľadnení časového odstupu výpovedí a popisovanej udalosti (03.05.2022), a veku svedkyne, nízkeho významu rozpornej skutočnosti, nebol podľa žalovaného dôvod, aby súd prvej inštancie tejto svedeckej výpovedi v prospech žalovaného neuveril. Za neprípustné považoval označenie družky žalovaného ako vopred pripravenej svedkyne, s čím je potom ale podľa žalovaného v protiklade, že by došlo k rozporu v jej výpovediach. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na vyššie uvedených svedeckých výpovediach, neobstojí podľa žalovaného ako určité, presvedčivé a zákonné, čo zakladá odvolací dôvod podľa .

5. Za nesprávny považoval žalovaný aj záver súdu prvej inštancie o určitosti výzvy na vrátenie daru, keď podľa neho nie je z výzvy zrejmé, konkrétne konanie žalovaného, ktoré má byť dôvodom vrátenia daru, keď výzva všeobecne uvádza, že sa žalovaný ako otec k žalobkyni vulgárne správa, čím porušuje dobré mravy, čo bola žalobkyňa nútená riešiť aj trestným oznámením na polícii, ktorá konanie kvalifikovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a vec bola následne riešená Okresným úradom Považská Bystrica. Takáto formulácia podľa žalobcu, a ani ďalší text výzvy neobsahuje konkrétne konanie žalovaného špecifikované miestom, časom a obsahom. Absenciu konkrétneho popisu nemožno podľa žalovaného odôvodniť ostychom žalobkyne používať vulgarizmy, keď okrem iného výzvu formuloval právny zástupca, ktorý s uvádzaním vulgarizmov v konaní problém nemal. Ďalej žalovaný namietal označenie konania žalovaného vo výzve ako priestupok, keď v konaní vyšlo najavo, že spáchanie priestupku nebolo preukázané a konanie bolo zastavené. Výzva na vrátenie daru bolo podľa žalovaného aj z tohto dôvodu neurčitá a založená na nepravdivých tvrdeniach, teda nespôsobilá vyvolať zamýšľané následky.

6. Záverom odvolania namietal žalovaný nevykonateľnosť výroku napadnutého rozsudku, keď tento určuje vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu parcely, no predmetom vlastníckeho práva môže byť len pozemok, ako časť zemského povrchu definovaná v ust. a nie parcela ako geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v mape alebo geometrickom pláne v zmysle

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žiadala potvrdiť.

8. V ďalších podaniach v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich skorších stanoviskách.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a nasl. (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

10. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

12. Nie je dôvodná námietka žalovaného o nedostatku účastníctva v tomto spore, keď má zato, že podmienkou úspešného uplatnenia žaloby bola aj účasť ďalšieho darcu zúčastneného na darovacej zmluve, a to brata žalobkyne D. B.. Je nesporné, že dotknutú darovaciu zmluvu uzatvárali na jednej strane ako darcovia žalobkyňa a jej brat D. B., v tom čase podieloví spoluvlastníci darovanej nehnuteľnosti, každý v podiele 1. Obdarovanými boli ich rodičia, toho času nebohá matka a žalovaný ako ich otec, ktorí nadobudli darovanú nehnuteľnosť rovnako do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že za danej situácie neprichádza do úvahy len to, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných rovnakú časť svojho spoluvlastníckeho podielu, ale aj prevod v iných podieloch (napr. každý z darcov daruje celý svoj podiel len jednému z obdarovaných). Je rovnako nesporné, že darovacia zmluva o tejto otázke mlčí a konštatuje len toľko, že darcovia svoje spoluvlastnícke podiely v celosti prevádzajú na obdarovaných. Za danej situácie je potom namieste súdom prvej inštancie prijatý výklad obsahu darovacej zmluvy v tom zmysle, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných svoj spoluvlastnícky podiel rovným dielom. Tento výklad darovacej zmluvy je v súlade s princípom podielového spoluvlastníctva, že pokiaľ nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, sú podiely spoluvlastníkov rovnaké (137 ods. 2 ).

13. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku nesprávnych skutkových zistení založených na hodnotení svedeckých výpovedí. V prvom rade je potrebné uviesť, že pri hodnotení vierohodnosti svedkov kritériom zlej povesti, či blízkosti ku kriminálnemu prostrediu, súd prvej inštancie nekonštatoval ako zistený záver, že tieto atribúty u svedkov preukázateľne nie sú, ale že nevyšli najavo. Preto nie je dôvod namietať, že k tomu neboli vykonávané dôkazy, a že sa jedná o negatívnu skutočnosť, ktorá je nepreukázateľná. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádza z konštrukcie domnienky, že pokiaľ uvedené atribúty majúce vplyv na vierohodnosť svedka nevyjdú najavo, niet dôvod ich svedkovi prisudzovať. Čo sa týka osobitného vzťahu svedkov k stranám sporu, sú rodinné väzby samozrejme úplne zrejmé a tomuto typu konania sú svedecké výpovede rodinných príslušníkov priam vlastné. Hoci súd prvej inštancie mohol existenciu vzťahov svedkov a strán sporu v odôvodnení precizovať, nie je bez toho daná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí. Nemožno totiž opomenúť, že rodinní príslušníci žalobkyne sú rovnako aj rodinnými príslušníkmi žalovaného ako jej otca. Nejedná sa o asymetriu v existencii rodinného pomeru svedka len k jednej strane sporu. Nie je dôvod pochybovať o nestrannosti svedka len preto, že je rodinným príslušníkom oboch strán sporu. Súčasne nemožno očakávať, že k okolnostiam týkajúcim sa súkromného života je možné zabezpečiť ako svedkov osoby stojace mimo okruh takéhoto súkromného života, a preto sú v obdobných sporoch typicky svedkami rodinní príslušníci, alebo priatelia. Vylúčenie takýchto svedkov len z titulu existencie bližšieho vzťahu so stranou sporu by prakticky znemožnilo dokazovanie svedeckou výpoveďou v tomto type sporu. Súd prvej inštancie preto v tomto prípade nepochybil, keď podstatné skutkové zistenia založil

na svedeckých výpovediach svedkov, u ktorých je daný rodinný pomer (aj) so žalobkyňou. Ako bolo uvedené, títo svedkovia majú rovnako rodinný pomer aj k žalovanému. Čo sa týka namietaného priklonenia sa k skutkovým okolnostiam vyplývajúcim zo svedeckých výpovedí svedkov žalujúcej strany a neprijatia skutkových tvrdení podloženými svedeckou výpoveďou družky žalovaného, v prospech správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie hovorí skôr než nekonzistentnosť výpovede družky žalovaného ako svedkyne to, že jej svedecká výpoveď ostala oproti početnosti výpovedí svedkov žalujúcej strany v zjavnej menšine. Ohľadom odvolacích námietok k svedeckým výpovediam ostáva dodať, že označenie družky žalovaného, ako vopred pripravenej svedkyne, nemôže mať dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, pretože nepochádza zo strany súdu prvej inštancie, ale ako uviedol aj žalovaný v odvolaní, mala sa takto vyjadriť strana žalujúca. Preto je uvedené bez vplyvu na správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení o existencii správania sa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi neboli vzhľadom na vyššie uvedené dôvodné.

14. Súd prvej inštancie nepochybil ani v závere o určitosti výzvy na vrátenie daru, ktorej nedostatok vníma žalovaný v tom, že z nej nie je zrejmé konkrétne konanie žalovaného, ktoré má byť dôvodom vrátenia daru a výzva iba všeobecne uvádza, že sa žalovaný ako otec k žalobkyni vulgárne správa, čím porušuje dobré mravy, čo bola žalobkyňa nútená riešiť aj trestným oznámením na polícii. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa dňa 23.03.2023 písomne požiadala žalovaného o vrátenie daru z dôvodu, že žalovaný sa k nej vulgárne správa, čo riešila aj trestným oznámením na polícii; žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 14.04.2023. Súčasne zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 03.05.2022 dostavila na OO PZ Považská Bystrica za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný jej dňa 03.05.2022 v čase okolo 9:00 hod. začal bezdôvodne nadávať do ku*iev a pí*, pričom takto po nej kričal približne pol hodinu. Obdobne súd prvej inštancie zistil, že dňa 29.07.2022 sa žalobkyňa dostavila na OO PZ Považská Bystrica za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný o nej v Papradne od 04.07.2022 šíri, že chlastá s bezdomovcami, má bezdomovca frajera a kurví sa s bezdomovcami a že dňa 29.07.2022 jej povedal, že „ešte uvidí“.

15. Výzva na vrátenie daru sama o sebe skutočne z hľadiska popisu konania žalovaného obsahuje iba to, že žalovaný sa k žalobkyni vulgárne správa. To samo o sebe by skutočne nebolo dostatočným na to, aby bolo možné spoľahlivo identifikovať konanie žalovaného, ktoré by malo byť dôvodom na vrátenie daru v zmysle ust. . Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, z výzvy jasne vyplýva, že žalobkyňa myslí na tie incidenty, kvôli ktorým podala oznámenia na polícii a ku ktorým došlo dňa 03.05.2022 okolo 9,00 hod. a v júli 2022. V týchto oznámeniach je konanie žalovaného presne špecifikované s uvedením použitých vulgarizmov. Ako každý právny úkon, tak aj výzvu na vrátenie daru nemožno interpretovať izolovane, ale v kontexte udalostí a konania účastníkov právneho úkonu. Pri takomto komplexnom nazeraní na obsah výzvy na vrátenie daru adresovanej žalovanému je v spojení s obsahom oznámení známym tak žalobkyni, ako aj žalovanému úplne zrejmé a jednoznačné, v čom malo spočívať vulgárne správanie žalovaného voči žalobkyni, pre ktoré žalobkyňa žiadala vrátenie daru. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že výzva na vrátenie daru bola dostatočne určitá a nemala formálne nedostatky, pre ktoré by nebola spôsobilá privodiť následky predpokladané ustanovením . Na tom nič nemení prípadné označenie konania žalovaného ako priestupok a ani spôsob rozhodnutia správneho orgánu o takomto konaní, pretože to je len právnym posúdením konkrétneho správania, pričom z hľadiska popisu konania, ktoré má byť dôvodom pre vrátenie daru nie je podstatná právna kvalifikácia tohto správania, ale jeho skutkový popis. Ako bolo uvedené, ten bol z výzvy v spojení s oznámeniami žalobkyne na polícii úplne jednoznačný. Súčasne ani zastavenie správneho konania a neexistencia verejnoprávnej sankcie za konanie, ktoré je darcom namietané ako dôvod vrátenia daru nevylučuje, aby bolo takéto konanie súdom posúdené ako spôsobilé pre vrátenie daru.

16. Napokon nebola dôvodná ani námietka žalovaného o nevykonateľnosti výroku napadnutého rozsudku spočívajúca v nepoužití pojmu pozemok, ale parcela. Odvolací súd súhlasí, že uvedené pojmy majú svoj zákonný obsah, tak ako ho žalovaný uvádza v odvolaní, a že predmetom právnych vzťahov je pozemok, resp spoluvlastnícky podiel na ňom a nie parcela. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie skutočne dopustil terminologickej nepresnosti v použití uvedených pojmov, nepovažuje to odvolací súd za dôvod tak prísneho následku, akým je nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia vo forme nespôsobilosti verejnej listiny na zápis do katastra. I keď sa jedná o jav z hľadiska právnej terminológie nežiadúci,

je známe, že právna prax všeobecne uvedené pojmy pozemok a parcela nedostatočne rozlišuje a táto skutočnosť nie je v prípade súkromných listín dôvodom pre konštatovanie takej vady, ktorá by mala byť prekážkou zápisu vecných práv do katastra nehnuteľností. Preto odvolací súd neočakáva iný prístup ani v prípade verejnej listiny. Dovolí si však do budúcnosti očakávať dôslednejšie rozlišovanie uvedených pojmov zo strany súdu prvej inštancie.

17. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolanie žalovaného dôvodné, napadnuté rozhodnutie bolo z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správne, a odvolací súd ho preto potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).