Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/180/2025

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX E., právne zastúpený: JUDr. Martin Benický, advokát, so sídlom Oravská Polhora 1236, IČO : 50 432 265, proti žalovanému 1/ : A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX E., žalovanému 2/ : G. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A. XXXX/X, XXX XX C., žalovanému 3/ : G. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX, XXX XX C., žalovanému 4/ : ORNEXT, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO : 47 933 747, o určenie spoločníka spoločnosti, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom o veľkosti 40 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 1/ do základného imania spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 10 200 eur a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom o veľkosti 30 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 2/ do základného imania spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 7 650 eur, a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalovaný 3/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom o veľkosti 30 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 2/ do základného imania spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 7 650 eur, a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,

3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/-4/ vydania nasledovného rozsudku : Žalovaný 1/ je spoločníkom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L (žalovaný 4/) s obchodným podielom vo veľkosti 100 % zodpovedajúcim vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 25 500,- eur. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1/- 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 18.08.2007 v E. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klenovec, zväzok 5, ročník 2007, na strane 8, pod poradovým číslom 5. Manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 20. februára 2025 č.k. – 122. Cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2025. Okamihom uzatvorenia manželstva prišlo v súlade s ku konštituovaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „“). Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo podľa za trvania manželstva zrušené, ani nedošlo k zúženiu jeho zákonné rozsahu alebo k vyhradeniu vzniku ku dňu zániku manželstva. Manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ trvalo a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov existovalo od 18.08.2007 do 12.03.2025. Uviedol, že dňa 07.11.2014 bola do obchodného registra Okresného súdu Žilina zapísaná spoločnosť ORNEXT, s. r. o., IČO: 47 933 747, (žalovaný 4/). Jediným zakladateľom a spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 100% bol pri jej založení žalovaný 1/. Základné imanie spoločnosti žalovaného 4/ bolo pri jej založení tvorené peňažným vkladom jediného zakladateľa – žalovaného 1/ a predstavovalo 25 500,- eur a bolo splatené ku dňu vzniku spoločnosti. V roku 2024 prišlo k rozdeleniu obchodného podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. (žalovaný 4/) a k prevodu časti obchodného podielu vo veľkosti 30 %, ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur, zo žalovaného 1/ ako prevádzajúceho na žalovaného 2/ ako nadobúdateľa a k prevodu ďalšej časti obchodného podielu vo veľkosti 30 %, ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650 eur, zo žalovaného 1/ ako prevádzajúceho na žalovaného 3/ ako nadobúdateľa. Žalovaný 1/ previedol po častiach 60% zo svojho stopercentného obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. . Uviedol, že považuje oba prevody obchodných podielov žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ za neplatné.

3. Žalobca nedisponuje zmluvami o prevode obchodných podielov, pretože žalovaný 1/ ako prevádzajúci a súčasne konateľ žalovaného 4/ jemu odmietol zmluvy o prevode obchodných podielov poskytnúť a zmluvy o prevode obchodných podielov sa nezakladajú ani do zbierky listín obchodného registra, preto nie sú verejne prístupnými dokumentami spoločnosti. Na základe uvedeného navrhol žalobca, aby súd v súlade s uložil žalovaným predložiť súdu listiny – zmluvy o prevode obchodného podielu, predmetom ktorých je prevod obchodných podielov v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., pretože ide o listiny potrebné na zistenie skutkového stavu a alternatívne navrhol žalobca, aby si súd vyžiadal z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zmluvy o prevode obchodných podielov, na základe ktorých prišlo k prevodu obchodných podielov v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Z informatívneho elektronického výpisu spoločnosti ORNEXT, s. r. o. z obchodného registra vyplýva, že prišlo k zmene spoločníkov spoločnosti a k zmene účasti žalovaného 1/ v spoločnosti. pripúšťa realizáciu takýchto zmien účasti v spoločnosti výlučne cestou rozdelenia obchodného podielu a prevodu častí obchodného podielu zmluvou o prevode obchodného podielu uzatvorenou v súlade s § a nasl. . Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. To znamená, že ak sa žalovaný 1/ stal za trvania manželstva spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, zákonná úprava prezumuje, že obchodný podiel tohto manžela v spoločnosti, v ktorej je spoločníkom, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalovaný v prvom rade založil ako jediný zakladateľ a spoločník spoločnosť ORNEXT, s. r. o. v novembri roku 2014 (spoločnosť vznikla, teda bola zapísaná do príslušného obchodného registra dňa 07.11.2014) , teda počas trvania manželstva so žalobcom (manželstvo bolo právoplatne rozvedené v marci roku 2025). Obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. predstavoval 100%, a to v období od vzniku spoločnosti až do prevodu častí obchodného podielu v roku 2024, ku ktorým prevodom prišlo počas trvania manželstva. Obchodný podiel v spoločnosti žalovaného 4/ predstavuje majetkovú hodnotu tvoriacu súčasť žalobcu a žalovaného 1/.

4. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí do , ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov. Tieto spoločné prostriedky sa transformujú do obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. Tento záver vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2007, sp. zn. bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2007 ako R 27/2007) , ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia . Uviedol, že na uvedené rozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 25. júna 2008, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že „podľa ustálenej judikatúry hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov“. Predmetom dovolacieho konania v danej veci bolo vyriešenie právnej otázky, či nedostatok súhlasu manžela s uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutého zo spoločných prostriedkov manželov druhým manželom, zapísaným v obchodnom registri ako spoločník, je dôvodom neplatnosti takejto zmluvy. Dovolací súd vyslovil, že nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Uviedol, že pokiaľ spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t. j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami , najmä s Obč. z.. Na vyššie citované rozhodnutia napokon nadviazalo aj ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktoré potvrdilo, že obchodný podiel je predmetom a disponovať s ním je možné len so súhlasom oboch manželov. Konkrétne Najvyšší súd SR uviedol, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, vychádzajúc z in fine Obč. z. a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia Obč. z., analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou .

5. Uviedol, že žalovaný 1/ prevádzal jednotlivé časti svojho pôvodne 100% obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ bez vedomia a súhlasu žalobcu. Pretože obchodný podiel predstavuje majetkovú hodnotu tvoriacu súčasť žalobcu a žalovaného 1/, a pretože disponovanie s týmito majetkovými hodnotami presahuje rámec bežného nakladania s nimi, bol potrebný na prevody častí obchodných podielov v spoločnostiach súhlas žalobcu, ktorý s ich nakladaním nikdy súhlas, či už výslovne alebo konkludentne, priamo alebo nepriamo neprejavil. Žalovaný 1/ v súvislosti s dispozíciou s obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. bez súhlasu žalobcu porušil ustanovenie Obč. z.. Podľa Obč. z. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Žalobca sa ako osoba oprávnená dovolala v súlade s v spojení s relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou žalovaný 1/ ako prevádzajúci previedol v roku 2024 časť svojho obchodného podielu vo veľkosti 30% v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. , ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7650,- eur, na žalovaného 2/ako nadobúdateľa a žalovaný 2 /sa tak stal spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 30% a relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou žalovaný 1/ako prevádzajúci previedol v roku 2024

časť svojho obchodného podielu vo veľkosti 30% v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur, na žalovaného 3/ a žalovaný 3/ sa tak stal spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 30%. Urobil tak mimosúdne, jednostrannými písomnými právnymi úkonmi zo dňa 31.07.2025 adresovanými žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ ako účastníkom zmlúv o prevode obchodných podielov. Obsahom písomnosti z 31.07.2025 dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je konkretizácia právneho úkonu, ktorého relatívnej neplatnosti sa žalobca dovolával a súčasne samotné dovolanie sa relatívnej neplatnosti tej-ktorej zmluvy o prevode obchodného podielu ako prejav vôle, z ktorého vyplýva, že sa obnovuje právny stav pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu. Všetky písomnosti adresované žalovaným boli dňa 31.07.2025 podané na poštovú prepravu, doporučene na doručenie na adresy žalovaných uvedené v žalobe. Momentom doručenia písomností žalovaným (písomnosti sa dostali do sféry vplyvu adresátov) sa žalobca účinne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaného2/ a žalovaného 3/ časti svojho obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. V danom prípade treba upozorniť aj na správanie žalovaného 3/, ktorý dňa 01.08.2025 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, že prečo mu posielali listy a že „on si v piatky poštu nepreberá“ Dovolaním sa neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov nastávajú právne účinky ako v prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu. K tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn.4 Cdo 136/2009, podľa ktorého dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Neplatnosť zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorými žalovaný 1/ previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/, nastala spätne, tzv. ex tunc, teda od momentu, keď bol dotknutý právny úkon urobený. Na zmluvy o prevode obchodného podielu sa potom hľadí akoby neboli urobené, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalovaný 1/ bol a je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom 100% a teda by mal žalovanému 1/ aj svedčať zápis jediného spoločníka spoločnosti so 100% obchodným podielom v obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L pri spoločnosti ORNEXT, s. r. o.. Následne by mal byť predmetom vysporiadania zaniknutého medzi žalobcom a žalovaným 1/ obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo veľkosti 100% a nie vo veľkosti 40% ako to aktuálne vyplýva zo zápisu v obchodnom registri.

6. Uviedol, že na základe uvedeného sa žalobca touto žalobou domáha v súlade s (ďalej len „“) určenia, že žalovaný v prvom rade je spoločníkom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L (žalovaný 4/) s obchodným podielom vo veľkosti 100% zodpovedajúcim vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 25 500,- eur. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore je daná skutočnosťou, že žalovaní 1/-3/ sú účastníkmi zmlúv o prevode obchodných podielov, ktorými boli prevedené časti obchodného podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ako nadobúdateľov týchto obchodných podielov, teda sa bude na základe žaloby konať o ich právach a povinnostiach súvisiacich s ich účasťou v spoločnosti ORNEXT, s. r. o.. Z povahy veci vyplýva, že v konaní predmetom, ktorého je určenie kto je spoločníkom spoločnosti, sa koná aj o právach a povinnostiach spoločnosti, a preto aj spoločnosť ORNEXT, s. r. o. musí byť v konaní o určenie kto je jej spoločníkom stranou takéhoto sporu . Z tohto dôvodu musela žaloba nevyhnutne smerovať voči všetkým subjektom, ktorých práva môžu byť týmto určením dotknuté a voči tým, ktoré toto právo upierajú, teda žaloba smeruje okrem žalovaného 1/ aj voči spoločnosti ORNEXT, s. r. o., pretože pri žalobe o určenie spoločníka spoločnosti je prejednávané a rozhodované aj o právach a povinnostiach príslušnej spoločnosti, teda táto spoločnosť musí byť stranou sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného). Ak by súd rozhodol o žalobe o určenie spoločníka spoločnosti za situácie, ak by dotknutá spoločnosť nebola stranou takéhoto sporu, rozhodnutie súdu by nebolo záväzné pre túto spoločnosť. V zmysle totiž výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Na základe takéhoto rozhodnutia by potom nebolo možné vykonať zápis spoločníka pri spoločnosti v príslušnom obchodnom registri.

8. V prípade žalobcom požadovaného určenia právnej skutočnosti podľa je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti žaloby existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca má za to, že jej právny záujem na požadovanom určení je daný. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje žalobca existenciou nezhody medzi ním a žalovaným 1/ ohľadom nakladania s majetkovými hodnotami spadajúcimi do ich , keď žalovaný 1/ popiera existenciu práva žalobcu ako manželky spolurozhodovať o právnom a skutkovom osude ich spoločných majetkových hodnôt. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (pozri rozsudok bývalého Najvyššieho súdu z 24.02.1971, sp.zn. , uverejnený pod č. 17 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972). Naliehavý právny záujem na určení je daný aj v prípade, ak sa určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie nie je možné riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. U žalobcu ide o prípad neistoty v jeho právnom postavení, keď tvrdí, že obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo veľkosti 100% predstavuje majetkovú hodnotu tvoriacu súčasť žalobcu a žalovaného /1, pričom túto skutočnosť sporuje tak žalovaný 1/ (manžel) ako aj žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a žalovaný 4/. Pre žalobcu v prvom rade je relevantnou skutočnosť, či bude do masy po jeho zrušení rozvodom manželstva, zahrnutý obchodný podiel v spoločnosti vo veľkosti 40% alebo vo veľkosti 100%, teda inými slovami, či sa bude v rámci vysporiadania zaniknutého žalobcu a žalovaného 1/ vysporiadavať 100% hodnoty obchodného podielu v spoločnosti alebo len 40% hodnoty obchodného podielu v spoločnosti. Žalobca si je vedomý, že pri vysporiadaní zaniknutého bude obchodný podiel v spoločnosti prikázaný žalovanému 1/ ako spoločníkovi spoločnosti, ale má záujem na tom, aby v rámci vysporiadania bola vyporadúvaná hodnota 100% obchodného podielu v spoločnosti a nie len jej časť, pretože do patrí obchodný podiel spoločnosti vo veľkosti 100%. Otázka, aký rozsah dotknutého obchodného podielu žalovaného v prvom rade v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (40% alebo 100%) nemôže byť riešená ako predbežná otázka v spore o vysporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, ak by súd v konaní žalobcu a žalovaného 1/ o vysporiadanie zaniknutého prejudiciálne riešil, či v momente zániku manželstva bol súčasťou obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. v rozsahu 40% alebo 100%, rozsudok ako výsledok takéhoto konania by nebol záväzný pre žalovaných 2/- 4/, pretože žalovaní by neboli stranami sporu v konaní o vysporiadanie zaniknutého . Toto tvrdenie vyplýva z , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku s výnimkou uvedenou v ods. 2 cit. ustanovenia (určenia vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti), o ktorý prípad v prejednávanej veci nejde. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu, že rozsudok o vysporiadaní zaniknutého je záväzný len pre sporové strany, nie je možné uprieť naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení voči žalovaným 1/-4/. V konkrétnych okolnostiach nemá žalobca iný právny nástroj ako sa domáhať svojho práva k obchodnému podielu a dosiahnuť, aby predmetom vysporiadania bol obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo veľkosti 100% a nie vo veľkosti 40%. Na účasť v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. si robia ako spoločníci nároky tretie osoby, a to žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a žalobca tvrdí, že prevody časti obchodného podielu žalovaným 1/ na žalovaných 2/ a 3/ sú relatívne neplatnými právnymi úkonmi, pretože žalovaný v prvom rade sa stal spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. počas trvania , teda obchodný podiel patrí do a časti tohto obchodného podielu boli bez jeho vedomia a súhlasu prevedené na žalovaných 2/ a 3/.

9. Tento spor nemôže vyriešiť obchodný register, v ktorom sú žalovaný 2/ a žalovaný 3/ zapísaní ako spoločníci spoločnosti ORNEXT, s. r. o. a nemôže ho vyriešiť ani súd, ktorý bude rozhodovať o vysporiadaní zrušeného žalobcu a žalovaného 1/, pretože stranami sporu v takomto konaní nie je spoločnosť a všetci účastníci zmlúv o prevode obchodného podielu a bez vyriešenia spornej otázky, či sú zmluvy o prevode obchodného podielu neplatnými právnymi úkonmi, a preto je žalovaný v prvom rade 100% spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. nebude vyriešený rozsah zaniknutého , ktoré je potrebné vysporiadať. Záujem na požadovanom určení je daný tým, že rozhodnutie súdu v tejto veci by mohlo vytvoriť právny rámec pre uzatvorenie dohody o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným 1/. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je totiž možné vysporiadať aj dohodou bývalých manželov (nielen cestou súdu), ktorej základom by sa stalo aj požadované rozhodnutie súdu vo veci sporného obchodného podielu. Rozhodnutie v tejto

veci tak môže predísť ďalším sporovým konaniam, resp. pokračovaniu v konaní. Žaloba, ktorou žalobca požaduje určenie, že žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 100%, má preventívny charakter, jej prostredníctvom môže žalobca eliminovať svoj stav neistoty vo vzťahu ku rozsahu masy zrušeného , k odstráneniu stavu neistoty žalobcu ohľadom masy nie je možné dospieť inak a prostredníctvom tejto žaloby, resp. rozhodnutia súdu o požadovanom určení, je možné vytvoriť určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Tieto funkcie žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu na tomto určení.

10. Žalobca spolu so žalobným návrhom podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal aby súd uložil nasledovné :Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva , zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný 3/ je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva , zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

11. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca súčasne s určením, že žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o., žiada v súlade s o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným 1/ až 3/ nakladať s obchodnými podielmi v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O vydanie neodkladného opatrenia žalobca žiada z dôvodu potreby bezodkladne upraviť existujúce pomery strán sporu. Žalovaní v prvom až treťom rade sú zapísaní v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/ L ako spoločníci obchodnej spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodnými podielmi : žalovaný v prvom rade vo veľkosti 40%, čo zodpovedá peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 10 200,- eur, žalovaní v druhom a treťom rade vo veľkosti 30%, čo zodpovedá peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur. Obchodný register je verejný zoznam zákonom určených údajov o zapisovaných subjektoch. Verejnosť obchodného registra sa prejavuje v princípe formálnej publicity (prístupnosť zapísaných údajov v prospech tretích osôb bez preukazovania právneho záujmu) a v princípe materiálnej publicity, t. j. v účinkoch zapísaných údajov vo vzťahu ku zapísanému subjektu a ku tretím osobám. Princípom materiálnej publicity vo vzťahu ku tretím osobám sa realizuje zásada ochrany dobrej viery tretích osôb. To znamená, že tak príslušný obchodný register ako aj každá tretia osoba bude v dôsledku materiálnej publicity vychádzať pri akomkoľvek právnom úkone týkajúcom sa sporných obchodných podielov zo skutočnosti, že žalovaní v druhom a treťom rade sú spoločníkmi spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodnými podielmi vo veľkosti uvedenej v obchodnom registri a nebude skúmať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalovaní nadobudli obchodné podiely. Žalovaný 1/ počas trvania manželstva so žalobcom a v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov založil ako jediný zakladateľ a spoločník spoločnosť ORNEXT, s. r. o.. Obchodný podiel žalovaného v prvom rade v spoločnosti vo veľkosti 100% teda patrí do žalobcu a žalovaného 1/. Žalovaný v prvom rade v októbri roku 2024, teda tesne pred rozvodom manželstva, keď bol konfrontovaný s úmyslom

žalobcu podať návrh na rozvod ich manželstva, previedol časti obchodného podielu na tretie subjekty (žalovaného 2/ a žalovaného 3/), bez súhlasu a vedomia žalobcu zjavne v úmysle zmenšiť masu , z ktorej bude potrebné sa vysporiadať. Tieto právne úkony žalovaného 1/ – scudzenie častí obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s.r.o.- sú relatívne neplatnými právnymi úkonmi, pričom žalobca sa ich neplatnosti dovolal, čo má vo vzťahu ku zmluvám o prevode obchodných podielov za následok rovnaké právne účinky ako v prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu (pozri bod 8 a bod 9 žaloby). Žalobca má za to, že skutkovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe v jej časti I riadne vymedzil svoj nárok a dôkazmi pripojenými k žalobe dostatočne spoľahlivo osvedčil základné skutkové okolnosti tvrdené v žalobe a možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti . Zo strany žalobcu teda nejde o zjavne neexistujúci nárok vo veci samej, a preto je možné žiadať o poskytnutie ochrany aj prostredníctvom neodkladného opatrenia. Vo vzťahu ku existencii bezprostredne hroziacej ujmy a nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, žalobca nemôže aktuálne osvedčiť, že žalovaní 1/ až 3/ robia kroky smerujúce k nakladaniu so svojimi obchodnými podielmi v spoločnosti. Z konštantnej judikatúry súdov však vyplýva, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v tomto prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaných, neodkladné opatrenie by už nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že príslušný obchodný register vychádza z aktuálneho zápisu údajov o spoločnosti ORNEXT, s. r. o. ,v ktorom žalovaný 2/a žalovaný 3/ figurujú ako spoločníci spoločnosti a zákonná lehota registrového súdu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri predstavuje dva pracovné dni, zatiaľ čo súd je povinný o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť v 30-dňovej lehote. Úmysel žalovaných nakladať so spornými obchodnými podielmi je možné postaviť naisto až potom, čo bude zmena zapísaných údajov v obchodnom registri zrealizovaná. V tomto okamihu však už nebude existovať žiaden priestor na to, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nemá byť poskytovanie neefektívnej ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Žalobca poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov vo veciach, ktoré by bolo možné analogicky vztiahnuť k tejto veci , a to napr. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“ Podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. : „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ Žalobca sa na základe predchádzajúcej skúsenosti , keď žalovaný 1/ bez jeho súhlasu a vedomia, rozdelil obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT s.r.o. a previedol časti obchodného podielu na tretie subjekty, a to zjavne v súvislosti s rozvodom manželstva, domnieva, že žalovaný bude postupovať obdobne a v súvislosti s vysporiadaním masy , ktoré nasleduje po rozvode manželstva, sa bude snažiť scudziť alebo zaťažiť svoj obchodný podiel v spoločnosti, čím príde k reťazeniu majiteľov obchodného podielu, ktorí dotknutý obchodný podiel nadobudnú dobromyseľne. Analogicky ako v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. postupoval žalovaný 1/ tesne pred začatím konania o rozvod manželstva aj v spoločnosti RENT NO, s.r.o. , so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 53 040 236, keď v októbri roku 2024 svoj 100% obchodný podiel v tejto spoločnosti rozdelil a jeho časti previedol zmluvami na žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj len potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil

medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s obchodnými podielmi by mal v tomto význame aj deklarovaný preventívny účinok. Uviedol, že v danom prípade má za to, že žalovaný 1/ sa snažil účelovo vyviesť majetok zo spoločného a „znehodnotiť“, resp. zmenšiť obchodný podiel danej spoločnosti. Poukázal na to, že daná spoločnosť vlastní značný nehnuteľný majetok, medzi inými lukratívnu nehnuteľnosť v centre I. na LV č. XXXX pre obec k.ú. I.. V danom prípade preto prevod obchodných podielov zo žalovaného 1/ na svojich bratov (žalovaný 2/ a žalovaný 3/) v čase keď žalobca signalizoval žalovanému 1/, že podá návrh na rozvod manželstva je jednoznačne účelový. Pokiaľ ide o zohľadnenie princípu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a možných následkov zásahov do práv strán sporu jeho nariadením, tu žalobca uvádza, že ak nie je úmyslom žalovaných nakladať s obchodnými podielmi, zásah do vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania s nimi nebude mať na žalovaných žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaných bolo obchodné podiely scudziť prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalovaní nebudú neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) je možné dospieť k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej. Žalobca sa prostredníctvom žaloby o určenie, že žalovaný v prvom rade je spoločníkom spoločnosti s obchodným podielom vo veľkosti 100%, domáha ochrany svojich práv ako bezpodielového spoluvlastníka, pretože dotknutý obchodný podiel je súčasťou masy zrušeného a súčasne prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa nezákonných zásahov aj do jej spoluvlastníctva. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel nie je možné dosiahnuť v tomto prípade zabezpečovacím opatrením. Toto konštatovanie vyplýva z povahy veci. Žalobca nemá k dispozícii možnosť žiadať neodkladné opatrenie s iným obsahom, ako je uvedené v petite návrhu.

12. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa Článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

20. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

21. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.08.2025, ako aj s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom, a to : rozsudok č.k. (č.l.12-14 súdneho spisu), výpisom z OR (č.l.15 súdneho spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 16-17 súdneho spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 18 súdneho spisu), výpisom z OR (č.l. 19 súdneho spisu), podacím lístkom (č.l. 20 -21 súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej neplatnosti (č.l. 22 súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej neplatnosti (rub č.l. 23-24 súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej neplatnosti (č.l. 25 súdneho spisu) a potvrdením o doručení (č.l. 33 a nasl. súdneho spisu), pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.

22. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania, otázku či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.

23. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď v hlavičke žalobného návrhu je uvedený aj žalovaný 4/, súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje len proti žalovanému 1/-3/, preto mal súd za to, že predmetné neodkladné opatrenie sa žalovaného 4/ netýka. Okruh účastníkov neodkladného opatrenia nemusí byť totožný s okruhom osôb v konaní vo veci samej, aj keď ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania. Pokiaľ ide o návrh neodkladného opatrenia, vo výrokovej časti nesmeruje voči žalovanému 4/ žiaden petit návrhu, preto vo vzťahu k nemu súd ani nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani ho nezamietol. Keďže voči žalovanému 4/ nesmeruje výrok navrhnutého rozhodnutia, mal súd za to, že ohľadom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je sporovou stranou na jednej strane len žalobca a na strane druhej žalovaný 1/ až žalovaný 3/. Jednotlivými výrokmi sa žalobca domáha uloženia povinnosti len vo

vzťahu k žalovanému 1/ až 3/. Keďže nenavrhoval žalobca vo vzťahu k žalovanému 4/ uložiť žiadnu povinnosť, súd vo vzťahu k nemu nemohol návrh ani zamietnuť a ani mu vyhovieť. Súd mal za to, že žalovaný 4/ nie je účastníkom časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu, alebo pasívnu) skúma súd aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naopak ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

25. Pokiaľ ide o dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd mal za to, že žalobca osvedčil, že došlo k rozvodu manželstva žalobcu a žalovaného 1/ - viď rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -122 zo dňa 20.02.2025, pričom právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo rozvedené dňa 12.03.2025. Zároveň žalobca osvedčil, že do dňa 17.10.2024 bol jedným spoločníkom žalovaného 4/ žalovaný 1/ a počnúc dňom 18.10.2024 sa ďalšími spoločníkmi žalovaného 4/ stali aj žalovaný 2/ (30%) a žalovaný 3/ (30%). Rovnako mal súd osvedčené, že žalovaný 1/ sa stal 100% spoločníkom žalovaného 4/ počas trvania manželstva so žalobcom, pričom podľa tvrdenia žalobcu, počas trvania manželstva so žalovaným bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené, nedošlo k jeho zníženiu jeho zákonného rozsahu alebo k vyhradeniu vzniku ku dňu zániku manželstva. Keďže uzavretím manželstva priamo zo zákona vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k jeho zrušeniu, zúženiu a pod. môže dôjsť len v zákonom stanovených prípadoch a zákonom stanoveným spôsobom, ktoré v danom prípade neboli osvedčené, súd mal za to že bolo osvedčené, že predmetný obchodný podiel nadobudol žalobca a žalovaný 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď v obchodnom registri bol ako majiteľ obchodného podielu – spoločník žalovaného 4/ uvedený len žalovaný 1/. V prípade ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne majetok a to aj obchodný podiel za prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tento sa stáva- resp. hodnota obchodného podielu sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá je potom predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď rozhodnutie NS SR 2Cdo/168/2005- R27/2007, rozhodnutie NS SR ).

26. Vzhľadom k tomu, že manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo rozvedené, následkom uvedeného bude buď dohoda žalobcu a žalovaného 1/ o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde by mala patriť aj hodnota obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 4/.

27. Zároveň, ak dotknutý obchodný podiel je súčasťou bezpodielového vlastníctva manželov, v prípade jeho prevodu počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže ho manžel, na ktorého je predmetný obchodný podiel napísaný previesť na inú osobu bez súhlasu druhého manžela, nakoľko nejde o bežnú vec. Ak tak urobí, uvedené je v rozpore s ust. a podľa je taký úkon relatívne neplatný (viď rozhodnutie NS SR ). Súd mal osvedčené z výpisu z obchodného registra, že žalovaný 1/ previedol počas trvania manželstva obchodný podiel o veľkosti 30% na základnom imaní žalovaného 4/ na žalovaného 2/ a obchodný podiel o veľkosti 30% na základnom imaní žalovaného 4/ na žalovaného 3/.

28. Súd mal zároveň osvedčené, že žalobca sa domáhal voči žalovanému 1/ až žalovanému 3/ listami zo dňa 31.07.2025 relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorými žalovaný 1/ previedol obchodný o veľkosti 30% na základnom imaní spoločnosti na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ (č.l.22-25). Súd mal osvedčené odoslanie predmetných listov žalovaným 1/ až 3/ z podacích lístkov na č.l. 20-21 súdneho spisu. A ich doručenie mal preukázané z dokladov ma č.l. 33 a nasl. súdneho spisu.

29. Súd mal zároveň osvedčené, že návrhom vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT, s.r.o. patrí žalovanému 1/ v rozsahu 100%, teda že žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s.r.o. s obchodným podielom vo veľkosti 100%.

30. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že v danom prípade existuje dôvodnosť ako i trvanie nároku žalobcu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha poskytnutia predbežnej, neodkladnej ochrany.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, smerujúcej k obmedzeniu práva navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

32. Aj keď v konkrétnom prípade žalobca neosvedčil skutočnosť, žeby žalovaný 1/ až 3/ mali v úmysle ďalej svoje obchodné podiely previesť na ďalšie osoby, či ich zaťažiť právami tretích osôb, a teda nepreukázal konanie žalovaných 1/-3/, ktoré by smerovalo k akémukoľvek nakladaniu s predmetnými obchodnými podielmi, súd sa v danom prípade stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade ide o výnimočnú situáciu v tom, že kým o návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje v lehote do 30 dní od doručenia návrhu na súd, o zápise zmeny v obchodnom registri sa rozhoduje do dvoch dní, preto v prípade ak by už reálne došlo k prevodu obchodného podielu na iný subjekt, príp. jeho zaťaženiu iným právom, záložným právom, ručením a pod. tretej osoby, žalobca by už nevedel na danú situáciu zareagovať, a musel by prijať aktuálny stav. Na podporu uvedeného je nutné ešte dodať, že pri prevode obchodného podielu, o ktorom by sa mohol žalobca dozvedieť až z výpisu z obchodného registra platí, že zápis do obchodného registra má len deklaratórne účinky. A aj keď v prípade zriadenia záložného práva na obchodný podiel má zápis tohto práva v obchodnom registri konštitutívne účinky, je malá pravdepodobnosť, žeby sa žalobca o prípadnom zriadení záložného práva zo strany žalovaných 1/-3/ dozvedel pred jeho zápisom do obchodného registra. Zároveň sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie po začatí konania, neodkladnosť úpravy pomerov je daná v tomto prípade aj potrebou zachovania skutkového a právneho stavu, aký existoval v čase začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, a to v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

33. Zároveň súd dodáva, že zámer dispozície s obchodným podielom sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane - zápis do obchodného registra. Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s obchodným podielom poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno spravidla zabrániť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia, ktoré vo svojom návrhu označil žalobca a, to rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. .

34. Súd zároveň prihliadol ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, a ktorú mal osvedčenú z výpisu z obchodného registra, že žalovaný 1/ analogicky ako v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. postupoval pred začatím konania o rozvod manželstva aj v spoločnosti RENT NO, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 53 040 236, keď v októbri roku 2024 svoj 100% obchodný podiel v tejto spoločnosti previedol zmluvami na žalovaného 2/ (30%) a žalovaného 3/ (30%).

35. Zároveň pokiaľ ide o proporcionalitu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k právam žalovaných súd mal za to, že tak ako to uviedol žalobca vo svojom podaní, nakoľko predmetným neodkladným opatrením sa navrhuje zdržať sa úkonov, ktoré by viedli k scudzeniu, prevodu, zriadeniu záložného práva, či zabezpečovacieho práva a pod. na obchodný podiel, ak žalovaný 1/ až 3/ nemajú v úmysle nakladať s obchodným podielom, neznamená pre žalovaného 1/ až 3/ nariadenie neodkladného opatrenia žiaden zásah do ich práv a v prípade ak by mali v úmysle predmetné obchodné podiely previesť na inú osobu, hrozí bezprostredná ujma na právach žalobcu.

36. Súd uvádza, že vo výroku tohto uznesenia bližšie špecifikoval jednotlivé obchodné podiely žalovaného 1/až 3/, pričom žalobcu na bližšiu špecifikáciu týchto podielov nevyzval výzvou na odstránenie vád podania, nakoľko z navrhovaného petitu ako aj podľa obsahu návrhu bolo zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k obchodným podielom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

37. Súd mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvoril nenávratný stav medzi stranami sporu.

38. Vyššie uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení.

39. Na záver súd uvádza, že v danej veci nebolo možné dosiahnuť účel sledovaný neodkladným opatrením zabezpečovacím opatrením vylučuje to predmet neodkladného opatrenia, nakoľko inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s ustanovením , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici ( ).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie, je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.