Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-10-2024.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, zast. primátorom mesta, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, proti žalovanému: INSTA Investment, s.r.o., so sídlom Košice, Letná 45, IČO: 31369057, zast. správcom konkurznej podstaty Správcovská k.s., so sídlom Nová štvrť 196/49, Kapušany, o zaplatenie 179,25 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 14C/732/2000-227 zo dňa 21.11.2023 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 59,75 € (1.800,- Sk) za obdobie 4. štvrťroka 1998 so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % z dlžnej sumy nájomného za každý deň omeškania od 5.10.1998 až do zaplatenia, sumy 59,75 € za 1. štvrťrok 1999 so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % z dlžnej sumy nájomného za každý deň omeškania od 5.1.1999 až do zaplatenia, sumy 59,75 € za 2. štvrťrok 1999 so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % z dlžnej sumy nájomného za každý deň omeškania od 5.4.1999 až do zaplatenia, titulom nájomného za prenájom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre kat. územie A. – B..
2. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.) a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.). Uznesenie odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K 63/2001 zo dňa 16.11.2001 bol na majetok dlžníka (žalovaného) vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu súd prvej inštancie uznesením 14C/723/2000-59 zo dňa 23.8.2005 prerušil súdne konanie do zrušenia konkurzu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3K 63/2001. Súd prvej inštancie aplikoval na vec ustanovenia § 44 ods. 1, § 47 ods. 1 a 4, § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyzval žalovaného (dlžníka) ako aj správcu konkurznej podstaty, aby v lehote 30 dní navrhli pokračovanie v konaní a zároveň ich poučil o tom, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Žalovaný a správca konkurznej podstaty výzvu súdu prevzali, avšak návrh na pokračovanie v konaní nepodali. Súd konštatoval, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má účinky späťvzatia žaloby aj vo vzťahu k dlžníkovi v postavení žalovaného, s poukazom na § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého cieľom je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci (za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v danej veci účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona a vzhľadom na to, že v zákonom stanovenej lehote dlžník na strane žalovaného nenavrhol pokračovať v konaní a ani správca nevyjadril súhlas s pokračovaním v konaní, v dôsledku účinkov späťvzatia žaloby konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzhľadom na to, že zákonným
dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť vyplývajúca z osobitného predpisu, ku ktorej došlo v prebiehajúcom konaní, čím žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie a zastavením konania na základe ust. § 47 ods. 1, § 47 ods. 4 a § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2005, resp. 1.1.2006 (čl. I), pričom konkurz na žalovaného bol vyhlásený dňa 16.11.2001. Poukázal na prechodné ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa názoru žalobcu súd mal rozhodovať a vec posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného (16.11.2001) a nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a úpadcom má účinky späťvzatia žaloby. Mal za to, že súd rozhodol v rozpore s právnym predpisom.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie prerušené konanie zastavil podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je nesprávne a bolo vydané v rozpore so zákonom.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu vymedzenom námietkami odvolateľa dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP v prejednávanej veci je preukázaný. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie konanie v prejednávanej veci počas trvania účinkov konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu (žalovaného) zastavil, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie zvolil pri svojom rozhodovaní nesprávny právny predpis, pokiaľ dospel k záveru o potrebe aplikovať na vec zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2005, resp. 1.1.2006, a to ust. § 47 ods. 4 cit. zákona účinné od 1.1.2020 v spojení s prechodným ust. § 206j k zákonu č. 390/2019 Z.z., ktorým bol cit. zákon novelizovaný (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2020), ktoré navyše aj mylne interpretoval, pretože súdne konanie v danom prípade bolo začaté pred účinnosťou cit. zákona, t.j. pred 1.1.2006 (dňa 19.7.2000) a konkurz na majetok žalovaného dlžníka bol vyhlásený podľa právnej úpravy zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005 (uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K/63/01 zo dňa 16.11.2001). Na prebiehajúce konanie sa zákon č. 7/2005 Z.z., a tým ani ust. § 47 ods. 4 doplnené novelou vykonanou zákonom č. 390/2019 Z.z. účinným od 1.1.2020 (ním upravená možnosť pokračovať v prebiehajúcom súdnom konaní, prerušenom počas účinkov konkurzu, a to na návrh správcu konkurznej podstaty alebo úpadcu), nevzťahuje. V zmysle prechodných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. v súdnych konaniach začatých do 1.1.2006 sa postupuje podľa pôvodnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. účinného do 1.1.2006.
8. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na prechodné ust. § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. (s účinnosťou do 31.12.2011), ktoré v danej veci pokladá za relevantné. Podľa tohto ustanovenia konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Prechodné ustanovenia zabezpečujú, že konkurzné konania, v ktorých bol konkurz vyhlásený alebo v ktorých bolo povolené vyrovnanie do 1.1.2006, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Rovnako aj právne vzťahy súvisiace s týmito konaniami sa spravujú podľa doterajších predpisov. Vo všetkých konaniach, v ktorých bol návrh na vyhlásenie konkurzu a návrh na povolenie vyrovnania podaný do 1.1.2006, sa teda postupuje podľa pôvodnej právnej úpravy (platnej a účinnej do 1.1.2006). Týmto právnym režimom sa budú spravovať aj právne vzťahy, ktoré s uvedeným konaním vznikli [Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár, 4. vydanie, C.H.Beck v Prahe, 2021, str. 1418].
9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v tomto konaní, ktoré bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného úpadcu podľa skôr platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nepostupoval procesne správne a v súlade so zákonom, pokiaľ výzvou zo dňa 26.9.2023 podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (ktoré v danej veci nemožno aplikovať) vyzval žalovaného, ako aj správcu úpadcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy oznámili, či navrhujú pokračovať v prerušenom konaní a súčasne ich poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Následne súd nesprávne vyvodil existenciu dôvodu na zastavenie konania, ktorý v prejednávanej veci nie je daný, preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, muselo byť odvolacím súdom zrušené podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude ďalej pokračovať v konaní v režime zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, účinného do 1.1.2006.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.