Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-169-2024.pdf
PDF · 168.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, zastúpeného: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: GREF Thurzovka s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 64, IČO: 51 694 522, zastúpenému: MG Legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 6, IČO: 53 549 996, o nahradenie prejavu vôle, zaplatenie náhrady škody a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28. marca 2024 sp.zn. K2-37C/9/2022 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2024 č.k. K2-37C/9/2022-526
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 28. marca 2024 č.k. K2-37C/9/2022-490 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2024 č.k. K2-37C/9/2022-526 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 28. marca 2024 č.k. K2-37C/9/2022-490 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.9.2024 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.1. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 25.2.2022 (doplnená podaním doručeným súdu dňa 27.6.2022), ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému: 1/ uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v zmysle Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy č. XXX zo dňa X.X.XXXX, v znení Dodatku č. 2, medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, smerujúcu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie XXXXXX - E. F., ako byt č. XX G. X. H. I. J. K. L., C., vchod „M.“ spolu s podielom na priestore, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, a to v rozsahu 6642/724539, za kúpnu cenu 148.156 €, 2/ zaplatenia sumy 10.149,10 € spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) titulom náhrady škody, 3/ zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 500 € vrátane náhrady trov konania. 2.2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny vzťah medzi ním a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX uzatvorenej dňa X.X.XXXX (ďalej len „ZoBZ“), v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi predmet plnenia - byt spolu s príslušenstvom a previesť na neho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. V zmysle ZoBZ žalobca uhradil žalovanému prvú časť kúpnej ceny vo výške 28.101 € ako aj doplatok v zmysle Dodatku č. 1 vo výške 1.530 €. Podľa čl. 3 ods. 1 ZoBZ mal žalovaný adresovať žalobcovi výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to najneskôr do dňa 31.3.2021. Zmluvné strany pristúpili k Dodatku č. 1 k ZoBZ, ktorým ku dňu 20.5.2020 upravili predmet ZoBZ a to tak, že okrem iného menili „štandard vyhotovenia bytu“. Žalobca tvrdil, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok odovzdať byt žalobcovi do termínu 31.3.2021 a v súvislosti s nesplnením tohto záväzku žalovaného, došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu Dodatku č. 2 ku ZoBZ, ktorým ku dňu 31.3.2021
ZoBZ upravili tak, že (okrem iného) predlžili termín pristúpenia k podpísaniu riadnej kúpnej zmluvy, najneskôr ku dňu 31.10.2021. Okrem uvedeného uzatvorením Dodatku č. 2 bola zo ZoBZ vypustená kontraktačná povinnosť žalovaného, a to vzhľadom na novo formulovaný obsah čl. 3 bod 3.1.. Dodatok č. 2 zakotvoval povinnosť žalovaného dokončiť stavbu do 30.9.2021, pričom povinnosť podpísania kúpnej zmluvy bola dohodnutá najneskôr do 31.10.2021. V máji roku 2021 s viac ako mesačným oneskorením odovzdal žalovaný žalobcovi byt do predčasného užívania na základe Protokolu o obhliadke a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.5.2021. Žalobca ďalej tvrdil, že ZoBZ upravovala 3 podmienky, pri ktorých existencii malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Týmito podmienkami bolo nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby bytového domu, zaplatenie prvej časti kúpnej ceny za budúci predmet prevodu, vo forme riadne a včasnej úhrady zálohovej platby vrátane DPH a zároveň splnenie zo strany budúceho kupujúceho všetkých povinností vyplývajúcich so ZoBZ, ku ktorým sa zaviazal a na príslušnom liste vlastníctva nebude vyznačená plomba o zmene vecných práv k budúcemu predmetu prevodu, ani na príslušnom liste vlastníctva nebudú v časti „C“ evidované žiadne ťarchy ani práva tretích osôb s výnimkou záložného práva banky, ktorá poskytuje finančné prostriedky budúcemu kupujúcemu na účely nadobudnutia budúceho predmetu prevodu budúcim kupujúcim, záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z.. Kolaudačné rozhodnutie ku stavbe bytový dom - K. X, X, X nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2021, čo podľa žalobcu znamená, že stavba bola dokončená najneskôr dňa 23.9.2021. Týmto momentom podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalobca mal za to, že v zmysle ZoBZ mal vyzvať na uzavretie kúpnej zmluvy žalovaný, nakoľko podmienka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, kolaudácia stavby, bola bez objektívnej možnosti ovplyvnenia žalobcom a o momente kolaudácie sa dozvedel ako prvý práve žalovaný. Žalovaný však 3 dni pred uplynutím lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy zaslal žalobcovi Dodatok č. 3 s tým, že ak nebude zo strany žalobcu podpísaný, nedôjde k predĺženiu platnosti ZoBZ, a tým pádom žalovaný nepodpíše so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu. Žalovaným zaslaný Dodatok č. 3 bol ako podmienka ďalšej kontraktácie zasielaný aj napriek skutočnosti, že podpisu kúpnej zmluvy v tom čase nič nebránilo, stavebné podmienky v zmysle zmluvy boli splnené, stavba dokončená, byt č. XX od mája 2021 bol žalobcovi odovzdaný do užívania. Návrh Dodatku č. 3 obsahoval ustanovenia o predlžení platnosti doby na uzavretie kúpnej zmluvy a menil celú dohodnutú kúpnu zmluvu, keďže žalovaným bol novo naformulovaný obsah kúpnej zmluvy, ktorá obsahovala ustanovenia, ktoré dovtedy neboli dohodnuté a obmedzovali ďalšie vlastnícke dispozície žalobcu s kúpenou nehnuteľnosťou, sankcionovali ich pokutou vo výške 20.000 € v prípade, ak sa naplnia podmienky prevodu vlastníckeho práva k bytu z kupujúceho (žalobcu) na akúkoľvek tretiu osobu počas lehoty 12 mesiacov od kúpy, pričom žalovaný si do tohto dodatku inkorporoval aj právo spätnej kúpy. Žalobca tvrdil, že predmetný dodatok nemohol uzavrieť, nakoľko sa v tom čase nachádzal na dovolenke a rovnako ho odmietol podpísať, nakoľko mal za to, že podmienky vnesené do Dodatku č. 3 žalovaným sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v rozpore so samotnou zmluvou. Žalovaný do vyhotovenia žaloby neuzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, hoci bytovka je riadne dokončená, byty sú odovzdané do užívania spotrebiteľom. So spotrebiteľmi, ktorí uzatvorili Dodatok č. 3, žalovaný uzatvoril kúpne zmluvy. Žalobca inicioval voči žalovanému niekoľko pokusov o mimosúdne usporiadanie veci a o riadne dokončenie kontraktačného procesu dohodnutého v ZoBZ. Žalobca vyzýval žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy počas celého obdobia po 31.10.2021. Vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy dňa 7.2.2022 aj písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v čase, keď žalobca mal vedomosť, že sú splnené kumulatívne podmienky ZoBZ a v čase - na základe skutočnosti - keď k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného skutočne nedochádzalo. O tom, že žalobca má záujem o predmetný byt, ale bez podmienok vnesených do kontraktačného procesu žalovaným, komunikoval žalobca ako fyzická osoba aj počas mesiacov november a december 2021. Odo dňa 31.10.2021 bol žalovaný voči žalobcovi absolútne pasívny, spoliehajúc sa na to, že žalobca prijal argumentáciu o padnutí, resp. ukončení zmluvy, napriek tomu neoslovil žalobcu ani na usporiadanie vzťahov ohľadne žalovaným už inkasovanej prvej časti kúpnej ceny, ale túto naďalej využíval a čerpal z jej držby výhody. Žalovaný týmto svojim postojom zneužíval právo, t.j. svojho postavenia ako dodávateľa, zneužíval postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Postup žalovaného ako dodávateľa spočívajúci v zaslaní v návrhu na uzavretie Dodatku č. 3 k zmluve, len dva dni (29.10.2021) pred uplynutím najneskoršieho dátumu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy (31.10.2021) je možné podľa žalobcu vnímať ako ovplyvňovanie a vyvíjanie nátlaku na spotrebiteľa, aby tento uskutočnil vážne ekonomické rozhodnutie, v čo najkratšom časovom okamihu za súčasného zavádzania jeho osoby prezentovaním nepravdivých, resp. skreslených tvrdení, a to s cieľom dosiahnutia vlastného majetkového prospechu. Nevôľa žalobcu pristúpiť k dodávateľom predloženému zneniu spotrebiteľskej zmluvy, bola zo strany žalovaného „postihovaná“ neuzatvorením budúcej kúpnej
zmluvy, čím sa žalobca dostal do vážneho stavu právnej neistoty. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, žalobca tento odôvodnil tým, že žalovaný bez oprávnených dôvodov nedodal predmet ZoBZ v zmysle jej vlastného obsahu a teda od 31.3.2021, teda odo dňa Dodatku č. 2 ku ZoBZ, žalobca znáša zvýšené náklady na nájom, ktoré si musel nevyhnutne platiť a platí si ich až do dnes. V súvislosti s nárokom na náhradu škody mal žalobca tiež za to, že žalovaný bez oprávnených dôvodov neuzatvoril kúpnu zmluvu v zmysle ZoBZ. Od februára roku 2021 až doposiaľ žalobca platí nájom v meste Praha, kde od januára 2021 žije, nakoľko byt v Košiciach mu nebol dodaný a žalobca bol donútený vziať prácu, aká mu bola k dispozícii. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhradu škody žalobca uviedol, že mesačná úhrada nájomného činí sumu 780,70 €, čo v čase podania žaloby je to suma za 13 mesiacov omeškania s dodaním bytu, a teda 10.149,10 €. Žalobca si rovnako v konaní uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 500 €, a to v zmysle čl. 3 bod 3.2. ZoBZ, a to ako sankciu za nepodpísanie kúpnej zmluvy.
3.1. Súd mal za preukázané, že žalobca (v zmluve označený ako „budúci kupujúci“) a žalovaný (v zmluve označený ako „budúci predávajúci“) uzavreli dňa X.X.XXXX Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX. V čl. 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v lehote a za podmienok uvedených v ustanoveniach zmluvy uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, ktorou budúci predávajúci prevedie na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu, a to k bytu v projektovej dokumentácii označenom ako byt č. C5F s príslušenstvom na 4. poschodí Bytového domu, Thurzova ulica, Košice, zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu, zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu na pozemku zastavanom bytovom domom a na priľahlom pozemku, nebytový priestor - pivnica C.7 o výmere 2,13 m2 v suteréne bytového domu, zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru - pivnici na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve bytového domu a zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru - pivnice na pozemku zastavanom bytovým domom a na priľahlom pozemku. Podľa čl. 3 bod 3.1 zmluvy budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaviazali za podmienok dojednaných zmluvou, že uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, a to v znení uvedenom bode 3.2 tejto zmluvy, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k budúcemu predmetu prevodu z budúceho predávajúceho do vlastníctva budúceho kupujúceho, a to najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr však do 31.3.2021 a to za predpokladu splnenia nasledujúcich podmienok: a/nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby bytového domu, b/ zaplatenie prvej časti kúpnej ceny za budúci predmet prevodu vo forme riadnej a včasnej úhrady zálohovej platby vrátane DPH podľa čl. VI bod 6.4 písm. a) zmluvy a zároveň budúci kupujúci splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, ku ktorým sa zaviazal, c/ na príslušnom liste vlastníctva nebude vyznačená plomba o zmene vecných práv k budúcemu predmetu prevodu aj na príslušnom na liste vlastníctva nebudú v časti „C“ evidované žiadne ťarchy ani práva tretích osôb s výnimkou záložného práva banky, ktorá poskytuje finančné prostriedky budúcemu kupujúcemu na účely nadobudnutia budúceho predmetu prevodu budúcim kupujúcim, záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, vecného bremena v rozsahu práva umiestnenia sieti, prevádzkovania sieti, práva vjazdu motorovými vozidlami a vstupu osôb za účelom rekonštrukcie, opravy, pravidelnej údržby a kontroly sieti na pozemku zastavanom bytovým domom a na priľahlom pozemku v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je dodávateľ energii pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a s výnimkou záložného práva banky, ktorá poskytla budúcemu predávajúcemu finančné prostriedky na financovanie výstavby bytového domu, ktorý sa budúci predávajúci zaviazal v lehote najneskôr 60 dní odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k budúcemu predmetu prevodu budúcom kupujúcim. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v čl. 3 bod 3.2 obsahovala znenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, a to označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, kúpna cena a platobné podmienky, popis a rozloha bytu a nebytového priestoru - garážového státia, úprava práv k pozemku zastavanom stavbou bytového domu a k priľahlým pozemkom, ťarchy a nadobudnutia vlastníckeho práva, technický stav predmetu kúpy, termín odovzdania a prevzatia predmetu kúpy, úpravu doručovania písomnosti a záverečné ustanovenia. V čl. 5 zmluvy sa budúci predávajúci ako stavebník zaviazal postupovať v priebehu výstavby bytového domu a zabezpečiť jeho výstavbu tak, aby výstavba bola dokončená najneskôr do 30.9.2020, a to za podmienky riadneho a včasného spolupôsobenia budúceho kupujúceho a ďalších podmienok postupu plnení podľa tejto zmluvy. Žalobca ako budúci kupujúci sa zaviazal uhradiť budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu za nadobudnutie budúceho predmetu prevodu takým spôsobom, že prvú časť kúpnej ceny o veľkosti 20% z celkovej kúpnej ceny spolu s DPH, čo predstavovalo sumu 28.101 €, sa zaviazal uhradiť najneskôr do
5 dní odo dňa podpisu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny o veľkosti 80 % z celkovej kúpnej ceny, sa žalobca zaviazal uhradiť spolu s príslušnou DPH, čo predstavovalo sumu 112.405 €, po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, do 5 dní odo dňa podpisu budúcej kúpnej zmluvy. V článku XIII bod 13.3 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich práva a povinnosti neupravené touto zmluvou sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, za subsidiárneho použitia ustanovení Občianskeho zákonníka a za použitia ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. (Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX N. J. X.X.XXXX G. O. XX). 3.2. Dňa 20.5.2020 žalobca a žalovaný uzavreli k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX Dodatok č. 1, ktorým dodatkom zmluvné strany upravili predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak, že okrem iného menili štandard vyhotovenia bytu v súvislosti s čím sa žalobca zaviazal do 10 kalendárnych dní odo dňa podpisu dodatku všetkými zmluvnými stranami, zaplatiť žalovanému doplatok prvej časti kúpnej ceny vo výške 1.530 € (Dodatok č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX na č.l. 34, nesporná skutočnosť). 3.3. Za nesporné súd považoval tvrdenie žalobcu, že v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalobca uhradil žalovanému prvú časť kúpnej ceny vo výške 28.101 € dňa 7.8.2019 a doplatok prvej časti kúpnej ceny v zmysle Dodatku č. 1 vo výške 1.530 € dňa 25.5.2020. 3.4. Dňa 31.3.2021 žalobca a žalovaný uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX. Predmetným Dodatkom č. 2 zmluvné strany okrem iného upravili čl. 3 bod 3.1, a to konkrétne predlžili termín pristúpenia k podpísaniu riadnej kúpnej zmluvy, najneskôr ku dňu 31.10.2021. Ďalšia zmena čl. 3 bod 3.1 sa týkala zmeny zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to z jednostranne kontraktačne zaväzujúcej na obojstranne kontraktačne zaväzujúcu, nakoľko v zmysle nového znenia čl. 3 bod 3.1 boli oprávnené urobiť výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy obe zmluvné strany, teda tak žalobca ako aj žalovaný. V zmysle nového znenia čl. 3 bod 3.1 zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade, ak budúci predávajúci nepristúpi na výzvu budúceho kupujúceho k podpisu budúcej kúpnej zmluvy v lehote podľa tohto bodu, bude budúci predávajúci povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 500 eur, a to do 5 dní odo dňa uplynutia lehoty na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Dodatok č. 2 zároveň zakotvoval povinnosť žalovaného dokončiť stavbu najneskôr do 30.9.2021, a to za podmienky riadneho a včasného spolupôsobenia budúceho kupujúceho a ďalších podmienok postupu plnení podľa zmluvy o budúcej zmluve (čl. 5 bod 5.1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). V zmysle nového znenia čl. 5 bod 5.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení Dodatku č. 2, sa žalobca ako budúci kupujúci zaviazal hradiť odo dňa 1.4.2021 na účet žalovaného ako budúceho predávajúceho zálohové platby na spotrebu vody, tepla, elektrickej energie, ako aj na náklady súvisiace s prevádzkou a údržbou bytového domu (t.j. náklady na prevádzku, údržbu a servis výťahov/náklady na upratovanie spoločných priestorov bytového domu/platba za zrážkovú vodu/náklady na údržbu a prevádzku kamerového systému v spoločných priestoroch bytového domu/ náklady súvisiace so zabezpečovaním kontajnerov a odvozu odpadu/iné náklady súvisiace s údržbou spoločných priestorov bytového domu), a to vo výške 90 € vrátane DPH mesačne (bez ohľadu na to, či zo strany budúceho kupujúceho dôjde k prevzatiu budúceho predmetu prevodu, alebo jeho časti pred uzatvorením budúcej kúpnej zmluvy). Žalobca sa zaviazal platiť zálohové platby do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že ku dňu predchádzajúcemu dňu, keď prevezme správu bytového domu správcovská spoločnosť, bude zo strany budúceho predávajúceho uskutočnený odpočet meračov vody, tepla a elektrickej energie a do 30-tich dní od dňa tohto odpočtu bude budúcemu kupujúcemu doručené vyúčtovanie reálne spotrebovanej vody, tepla a elektrickej energie, ako aj reálnych nákladov súvisiacich s prevádzkou a údržbou bytového domu (Dodatok č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX na č.l. 37). 3.5. Mesto Košice pracovisko Košice - Staré mesto, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 2.2.2021 č. MK/A/2021/07380-06/I/KUS, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 3.2.2021, povolilo užívanie časti stavby „Bytový dom, K., C.“, byty, blok „I.“, blok „M.“ a časť prvého podzemného podlažia (Kolaudačné rozhodnutie mesta Košice zo dňa 2.2.2021 na č.l. 276). 3.6. Dňa 12.5.2021 žalovaný odovzdal žalobcovi do predčasného užívania 3- izbový byt č. M. s príslušenstvom a objednaným štandardom, nachádzajúci sa na 4. pochodí bytového domu, K. L., C., v katastrálnom území E. F. (Protokol o obhliadke a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.5.2021 na č.l. 52). Ako z nesporného súd vyšiel z tvrdenia žalovaného, že žalobcovi odovzdaný byt sa nachádzal v skolaudovanej časti stavby, užívanie ktorej bolo povolené mestom Košice, pracoviskom Košice - Staré mesto ako stavebným úradom. 3.7. Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, rozhodlo kolaudačným rozhodnutím zo dňa 23.9.2021, č. F./XXXXXX-XX/P., ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 28.9.2021, o povolení užívania časti stavby „Bytový dom, K., C.“, sekcia „Q.“ (okrem prvého podzemného podlažia) sekcia „B“, sekcia „C“- prvé nadzemné podlažie pre navrhovateľa GREF Thurzovka, s.r.o., Hlavná 64, Košice, IČO: 51 694 522 (Kolaudačné rozhodnutie mesta Košice zo dňa 23.9.2021 na č.l. 433). 3.8. Mestská časť Košice - Staré mesto dňa 18.10.2021 určila na základe žiadosti GREF Thurzovka s.r.o., so sídlom Hlavná 64, Košice zo dňa 11.10.2021, súpisné číslo a orientačné čísla vchodov bytovej budovy, súpisné č. XXXX, G. L. K., katastrálne územie E. F. (listina zo dňa 18.10.2021 označená ako „Oznámenie o určení súpisného čísla a orientačného čísla budovy“ na č.l. 438). 3.9. Ako z nesporného súd vyšiel z tvrdenia žalobcu, že 3 dni pred uplynutím lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, t.j. 3 dni pred dňom 31.10.2021, zaslal žalovaný žalobcovi Dodatok č. 3, obsahujúci ustanovenia o predlžení platnosti doby na uzavretie kúpnej zmluvy a obsahujúci tiež ustanovenia meniace dohodnutú kúpnu zmluvu spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasil. V konaní nebolo sporné, že k podpisu Dodatku č. 3 medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. 3.10. Listom zo dňa 7.2.2022 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení Dodatku č. 2 uzatvoreného dňa 31.3.2021 (listina zo dňa 7.2.2022 označená ako „Výzva na uzatvorenie Kúpnej zmluvy“, tiež nesporná skutočnosť).
4. Právne vec posúdil podľa § 137 písm. a/, § 229 Civilného sporového poriadku (CSP) spolu s § 50a, § 588, § 52, § 583 Občianskeho zákonníka (OZ), majúc za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto sa na právny vzťah žalobcu a žalovaného prednostne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka (napriek tomu, že zmluvné strany si v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 6.8.2019 dojednali, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom).
5. V prejednávanej veci sporové strany v ZoBZ sledovali za cieľ uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, ktorou sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom v ZoBZ si stanovili lehotu, do ktorej malo dôjsť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy, t. j. do 31.3.2021, ktorá lehota bola Dodatkom č. 2 ku ZoBZ predĺžená do 31.10.2021. Zmluvné strany v ZoBZ zároveň dojednali aj podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve tak obsahovala obligatórne náležitosti vyžadované zákonom a jednalo sa o obojstranne zaväzujúcu zmluvu, nakoľko v zmysle Dodatku č. 2 k ZoBZ článok II bod 1, ktorým bol zmenený čl. III bod 3.1 ZoBZ, boli oprávnené urobiť výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy obe zmluvné strany, tak žalobca ako aj žalovaný.
6.1. V konaní nebolo sporné, že do dňa 31.10.2021 ani jedna zo zmluvných strán nevyzvala druhú zmluvu stranu na uzavretie realizačnej zmluvy. Žalovaný 3 dní pred uplynutím lehoty na uzavretie realizačnej zmluvy kontaktoval žalobcu s návrhom na uzavretie Dodatku č. 3, ktorým dodatkom žalovaný navrhol opätovne predĺžiť lehotu na uzavretie realizačnej zmluvy. K podpisu Dodatku č. 3 nedošlo pre nesúhlas žalobcu s tým, ako Dodatok č. 3 podstatne menil podmienky ZoBZ, ktoré podmienky podľa žalobcu ho znevýhodňovali ako spotrebiteľa. 6.2. Žalobca listom zo dňa 7.2.2022 vyzval žalovaného na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení Dodatku č. 2 uzatvoreného dňa 31.3.2021, avšak bezúspešne.
7. Súd vychádzal z úvahy, že márnym uplynutím dojednanej lehoty žalobcovi v zmysle ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok domáhať sa na súde nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovaného, keďže zákon uplatnenie tohto nároku viaže len na objektívnu okolnosť, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, pričom prípadné zavinenie niektorého z účastníkov zmluvy ani iné okolnosti, pre ktoré zmluva nebola uzavretá, nič nemenia na nároku vzniknutom uplynutím doby (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.10.2007, sp. zn. 26Odo/386/2006). Nakoľko k uzavretiu budúcej zmluvy malo dôjsť do 31.10.2021 a žaloba na súd bola žalobcom podaná dňa 25.2.2022, podľa názoru súdu žalobca si svoje právo, domáhať sa nahradenia vyhlásenia vôle povinnej osoby súdom, uplatnil včas.
8.1. Žalovaný v konaní prezentoval argumentáciu, že ani jedna zmluvná strana nevyzvala druhú zmluvnú stranu do dohodnutej lehoty 31.10.2021 na uzavretie realizačnej zmluvy, preto táto povinnosť zmluvných strán zanikla ku dňu 31.10.2021 a ďalšie jednania medzi žalobcom a žalovaným podľa žalovaného prebiehali iba v rámci zmluvnej voľnosti. 8.2. S týmto výkladom ust. § 50a Občianskeho zákonníka sa súd nestotožnil a dal za pravdu argumentácii žalobcu. Z ust. § 50a Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by ZoBZ mala zaniknúť v prípade, ak k
uzavretiu budúcej zmluvy nedôjde v dohodnutej lehote. Podľa názoru súdu ZoBZ nezanikla. K zániku práva žalobcu vyzvať žalovaného na uzavretie realizačnej zmluvy po 31.10.2021, neuplatnením tohto práva do 31.10.2021 nedošlo, nakoľko zákon v ust. § 50a Občianskeho zákonníka nič také v prípade, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu realizačnej zmluvy, nestanovuje. K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, pritom dochádza len v prípadoch uvedených v zákone (§ 583 veta prvá Občianskeho zákonníka).
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku dňu 31.10.2021 bola stavba „Bytový dom, K., C.“ ako celok zrealizovaná, ukončená a schválená príslušným stavebným úradom na účely riadneho užívania, čo vyplýva z rozhodnutia mesta Košice pracovisko Košice - Staré mesto, ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu, ktorý kolaudačným rozhodnutím zo dňa 2.2.2021 č. F./XXXXX-XX/P., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 3.2.2021, povolil užívanie časti stavby „Bytový dom, K., C.“, byty, blok „I.“, blok „M.“ a časť prvého podzemného podlažia a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 23.9.2021, č. F./XXXXXX-XX/P., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 28.9.2021, povolil užívanie časti stavby „Bytový dom, K., C.“, sekcia „Q.“ (okrem prvého podzemného podlažia) sekcia „I.“, sekcia „M.“- prvé nadzemné podlažie pre žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru súdu ku dňu 31.10.2021 z tohto hľadiska nič nebránilo žalobcovi, resp. žalovanému vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov a podpísať ju, keďže už v období pred 31.10.2021 bolo možné v návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemkov špecifikovať podstatné obsahové a formálne náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov v súlade s Občianskym zákonníkom a katastrálnymi predpismi.
10. Súd však konštatoval, že záväzok uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov bol viazaný na splnenie podmienok, uvedených v čl. III bod 3.1 ZoBZ v znení Dodatku č. 2.. Jednou z podmienok vzniku záväzku na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, bolo podľa čl. III bod 3.1. písm. b) ZoBZ aj zaplatenie prvej časti kúpnej ceny žalobcom za budúci predmet prevodu vo forme riadnej a včasnej úhrady zálohovej platby vrátane DPH podľa čl. VI bod 6.4 písm. a) zmluvy a zároveň splnenie žalobcom všetkých povinností vyplývajúcich zo ZoBZ, ku ktorým sa zaviazal.
11. V konaní nebolo sporné, že žalobca prvú časť kúpnej ceny žalovanému riadne a včas zaplatil.
12. Súd však vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalobca si nesplnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo ZoBZ, ku ktorým sa zaviazal, a to nielen do termínu, do kedy mala byť budúca zmluva uzavretá, t. j. do 31.10.2021, ale ani ku dňu 7.2.2022, kedy žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení Dodatku č. 2 a ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu.
13.1. Žalobca ako budúci kupujúci sa totiž v ZoBZ v znení Dodatku č. 2, v čl. V bod 5.5 zaviazal hradiť odo dňa 1.4.2021 na účet žalovaného ako budúceho predávajúceho zálohové platby na spotrebu vody, tepla, elektrickej energie, ako aj na náklady súvisiace s prevádzkou a údržbou bytového domu (t.j. náklady na prevádzku, údržbu a servis výťahov/náklady na upratovanie spoločných priestorov bytového domu/platba za zrážkovú vodu/náklady na údržbu a prevádzku kamerového systému v spoločných priestoroch bytového domu/náklady súvisiace so zabezpečovaním kontajnerov a odvozu odpadu/iné náklady súvisiace s údržbou spoločných priestorov bytového domu), a to vo výške 90 € vrátane DPH mesačne (bez ohľadu na to, či zo strany budúceho kupujúceho dôjde k prevzatiu budúceho predmetu prevodu, alebo jeho časti pred uzatvorením budúcej kúpnej zmluvy). Žalobca sa zaviazal platiť zálohové platby do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 13.2. Žalovaný tvrdil, že žalobca neuhradil ani jednu zálohovú platbu. Žalobca v rámci svojej výpovede najprv nevedel uviesť koľko zálohových platieb a v akej výške žalovanému uhradil, napokon len neisto uviedol, že asi jednu platbu, o ktorej skutočnosti však súdu nepredložil žiaden dôkaz.
14. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že žalobca nesplnil jednu z podmienok, na splnenie ktorej bol viazaný vznik záväzku žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, v dôsledku čoho žalovanému takýto záväzok nevznikol. Po tomto konštatovaní súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
15.1. V otázke dôvodnosti právneho základu uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému, súd vychádzal z úvahy, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú zavinené porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. 15.2.1. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie právnej povinnosti spočívajúce v omeškaní žalovaného s dodaním nehnuteľnosti od 31.3.2021, súd prvej inštancie uviedol, že ZoBZ v pôvodnom znení, neobsahovala záväzok žalovaného odovzdať žalobcovi predmet kúpy - byt, v lehote do 31.3.2021. ZoBZ v pôvodnom znení, čl. III bod 3.1 obsahovala záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, a to na základe výzvy žalovaného na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Podľa čl. VIII budúcej kúpnej zmluvy bol predávajúci povinný predmet kúpy odovzdať kupujúcemu najneskôr do 5-tich pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. 15.2.2. Za podstatné súd považoval, že žalobca a žalovaný podpísaním Dodatku č. 2 dojednanú dobu uzavretia budúcej, realizačnej zmluvy predlžili do 31.10.2021. Popísaním Dodatku č. 2 obe zmluvné strany slobodne prejavili svoju vôľu v zmluvnom vzťahu pokračovať a za tým účelom súhlasili so zmenou záväzku, týkajúceho sa lehoty na uzavretie budúcej zmluvy. Následkom tejto skutočnosti bol zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov do 31.3.2021, keďže zmluvné strany sa dohodli na predĺžení tejto doby, a to dňa 31.3.2021 (dátum podpisu Dodatku č. 2), v ktorom okamihu žalovaný ani nebol v omeškaní, so splnením svojho záväzku. 15.3. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie právnej povinnosti spočívajúce v omeškaní s podpísaním kúpnej zmluvy v zmysle ZoBZ odo dňa 31.10.2021, súd odkázal na tie časti odôvodnenia svojho rozsudku, v ktorých odôvodnil záver, že žalovanému nevznikol záväzok uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, a to pre nesplnenie zmluvnej podmienky zo strany žalobcu, na splnenie ktorej bol viazaný vznik záväzku žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov. 15.4. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že nebola splnená hneď prvá podmienka pre vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným. Vzhľadom na uvedený záver považoval za nadbytočné skúmať splnenie ďalších predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody. Nad rámec uvedeného súd vyjadril názor, že platby nájomného nemôžu byť v danom prípade škodou, nakoľko ich vynaloženie nemalo žiaden súvis s budúcim predmetom kúpy.
16.1. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný v ZoBZ v znení Dodatku č. 2, v čl. III bod 3.1 dojednali zmluvnú pokutu vo výške 500 €. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá pre prípad, ak by žalovaný ako budúci predávajúci nepristúpil na výzvu žalobcu ako budúceho kupujúceho k podpisu budúcej kúpenej zmluvy v lehote do 31.10.2021. 16.2. Súd v prvom rade poukázal na to, že žalobca v období predchádzajúcom dňu 31.10.2021, žalovaného nevyzval na podpis budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení Dodatku č. 2, až listom zo dňa 7.2.2022. Súd však v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovanému nevznikol záväzok uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, a to pre nesplnenie zmluvnej podmienky zo strany žalobcu, na splnenie ktorej bol viazaný vznik záväzku žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov. Súd tak považoval žalobu za nedôvodnú aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty.
17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
18. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Podľa odvolateľa súd v napádanom rozhodnutí vecne správne vyhodnotil povinnosť žalovaného na podpísanie zmluvy, rovnako ako vecne správne vyhodnotil možnosť žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle, avšak nesprávne skutkovo vyhodnotil dôkazy, ktoré v konaní mal, predovšetkým Dodatok č. 2, pretože: 19.1. Súd sa podľa neho zaoberal otázkou ne/zaplatenia zálohových platieb, ktoré do začiatku súdneho konania žalovaný ani len nespomínal a netvorili dôvod, prečo žalovaný odmietol podpísať KZ.
Predmetnú KZ odmietol žalovaný podpísať preto, že trval na svojej argumentácii, že „zmluva padla“. Otázka neuhradenia zálohových platieb bola riešená až v súdnom konaní, a netvorila kauzu sporu nepodpísania KZ zo strany žalovaného (žalovaný nezaplatenie ako dôvod nepodpísania KZ nikdy nespomínal), bola to až jeho procesná obrana v súdnom konaní, ktoré žalobca inicioval. 19.2. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil povinnosť žalobcu vyučtovať zálohové platby pred podpisom KZ. Podľa žalobcu až ak by nebol zaplatený vyúčtovaný nedoplatok, neboli by splnené podmienky pre podpísanie kúpnej zmluvy. Súd preto nesprávne nedoplatok na zálohách v plnej výške (450 €) vyhodnotil ako prekážku podpisu KZ, ale opomenul vyhodnotiť a vziať v úvahu povinnosť žalovaného vyúčtovať tento nedoplatok pred podpisom KZ. O tejto povinnosti žalovaného pritom hovorí ten istý Dodatok č. 2, z ktorého povinnosť platiť zálohové platby vychádza. Z obsahu Dodatku č. 2 vyplýva, že samotná ZoBZ v znení Dodatku č. 2 predvídala možnosť existencie nedoplatkov na zálohových platbách za energie. Dodatok č. 2 teda riešil aj prípad pravidelného neplatenia zálohových platieb spotrebiteľom (v praxi bežne vyskytujúce sa dlžné na „SIPO“ platbách za energie), ktorý mal byť žalovaným pred podpísaním KZ zúčtovaný, vyúčtovanie žalobcovi malo byť zaslané, a logicky – mohol byť a aj by bol zaplatený napr. s druhou časťou kúpnej ceny za byt. Podľa žalobcu ak by nebol zaplatený nedoplatok po zúčtovaní a teda po postupe, ktorý predvída Dodatok č. 2 – až potom by sa táto skutočnosť mohla preklenúť do podmienky pre zánik povinnosti podpísať KZ zo strany žalovaného. Súd však opomenul, že vyúčtovanie sa malo/muselo udiať pred podpisom kúpnej zmluvy a až po tom, ak by tieto vyúčtovacie povinnosti boli zo strany žalovaného splnené, žalovaný by vedel preukázať doručenie takéhoto vyúčtovania žalobcovi a toto by zostalo neuhradené, až vtedy by neuhradenie zálohových platieb mohlo tvoriť dôvod odmietnutia podpísania zmluvy v zmysle článku 3. 1. písm. b/ Dodatku č. 2. 19.3. Napádané rozhodnutie je podľa odvolateľa extrémne nespravodlivé v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, v rozpore so základnými princípmi CSP. Rozhodnutie okrem iného je v rozsahu čiastočnej argumentácie zmätočné a nepreskúmateľné. Je „protispotrebiteľské“ a neproporcionálne - nie je predsa mysliteľné, že súd má za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému prvú časť kúpnej ceny bytu v hodnote cca 30 000 € (ktorú žalovaný držal a dodnes drží), ale súd zamietol žalobu pre nesplnenie povinnosti žalobcu uhradiť 450 € za 5 mesiacov využívania bytu (5 zálohových platieb). 19.4. Súd sa absolútne nevenoval tomu, či žalovaný mohol inkasovať zálohové platby za energie, nakoľko nebol správcom bytového domu a nemal oprávnenie na vystavovanie faktúr a inkasovanie záloh za energie. Podľa odvolateľa je právne nesúladný samotný režim úhrad záloh za energie, keďže nie je zrejmé v akom postavení mal žalobca za tieto platiť. Žalobca v čase, kedy zmluva vytvárala povinnosť na ich úhrady nebol ani nájomcom, ani vlastníkom nehnuteľnosti. V uvedenom rozsahu, vyžadovanie uhradenia zálohových platieb ako celku (ad generalia) ako podmienky pre podpis KZ je krajne protispotrebiteľskou podmienkou. Súd prvej inštancie sa s predmetnými právnymi kontextmi tejto veci vôbec nevysporiadal, iba sa uspokojil s konštatáciou nezaplatenia zálohových platieb ale opomenul povinnosť žalovaného vyúčtovať žalobcovi nedoplatok (na čo žalobca poukazoval už počas súdneho konania). Súd sa nevenoval ani skutočnosti, že na úhradu zálohových platieb za energie nikdy nebol zo strany žalovaného vyzvaný (poznámka žalobcu: ani nemohol byť, pretože neboli dané zákonné podmienky pre fakturáciu energií pretože dom nebol v tom čase zapísaný ako celok na LV a nemal zabezpečený žiadny výkon správy). Po právnej stránke, nebol žalovaný oprávnený na príjem týchto platieb, nakoľko nebol správcom bytového domu a nemal oprávnenie na vystavovanie faktúr a inkasovanie záloh za energie. Povinnosť platiť tieto zálohové platby bola povinnosťou vytvorenou Dodatkom č. 2 platiť za využívanie bytu bez právneho titulu v prospech cudzieho držiteľa a vlastníka bytu. Na úhrady týchto platieb na strane žalovaného neexistoval právny titul, ani nárok, do Dodatku č. 2 túto povinnosť vniesol developer, a išlo o celkom zjavnú nekalú podmienku v sptrebiteľskej zmluve, pretože táto vytvárala povinnosť žalobcu platiť v prospech tretieho. Rovnako možnosť inkasovania platieb zo strany žalovaného mohla byť viazaná na odovzdanie predmetu zmluvy, ale ten nebol odovzdaný ako celok – v konaní nebolo sporné a zo strany žalovaného spochybnené, že k odovzdaniu pivnice žalobcovi zo strany žalovaného nedošlo. 19.5. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil aj vznik škody na strane žalobcu, a porušenie povinnosti na strane žalovaného, pretože je celkom zrejmé, že predlžovanie dodania diela žalovaným bolo príčinou, a bolo v príčinnej súvislosti s nákladmi na ďalšie nájmy, ktoré by žalobcovi neboli vznikali keby žalovaný dodal dielo v čase v akom pôvodne mal. V tomto rozsahu súd nesprávne právne vyhodnotil to, že aj ak bola škoda žalobcom uplatnená v širšom rozsahu ako bolo relevantné obdobie „predlžovania dodania“, súd mohol predmetný nárok v časti priznať a v časti zamietnuť. Nie je predsa logické, ak by žalobca disponoval predmetným bytom, aby mu tento „ležal úhorom“. Buď by ho využíval osobne, alebo by ho prenajímal, teda v tomto prípade by svoje vlastníctvo zhodnocoval. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody žalobca má za to, že preukázal porušenie právnej povinnosti
žalovaným, vznik nákladov na nájom a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. 19.5. Odôvodnenie rozhodnutia v časti zamietnutiu zmluvnej pokuty považuje žalobca za zmätočné, arbitrárne a žalobca nerozumie, prečo došlo k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti, keďže vyjadrenia súdu si odporujú.
20.1. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že rozsudok považuje za správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil, pretože sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorú považuje za zavádzajúcu a zneužívajúcu postavenie odvolateľa ako spotrebiteľa. Podľa žalovaného súd prvého stupňa správne posúdil, či ne/bol žalovaný povinný uzavrieť kúpnu zmluvu, teda či ne/ boli splnené podmienky, resp. predpoklady, ktorých splnenie podmieňuje vznik kontraktačnej povinnosti žalovaného. 20.2. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu o bezvýznamnosti jeho povinnosti platiť zálohové platby a naopak zdôraznením povinnosti doručiť vyúčtovanie a platobný predpis, obsahujúci dlžnú sumu. Pritom sám nad rámec zmluvného dojednania konštruuje, že vyúčtovanie malo byť doručené pri podpise kúpnej zmluvy, aj keď zmluva takéto dojednanie nezakotvuje. (zdôrazniac, že pri podpise kúpnej zmluvy nie je zrejmé, či dôjde k prevodu vlastníckeho práva alebo k podaniu návrhu na vklad na kataster, odstúpeniu od zmluvy a pod.) Namietal aj argumentáciu žalobcu o tom, že nemal právo inkasovať zálohové platby namietajúc, že Občiansky zákonník, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákon o správcoch bytových domov ani iný predpis takúto dohodu zmluvných strán nevylučujú. Poukázal na možnosť takého dojednania pri štandardnom nájomnom vzťahu, kde prenajímateľ tiež nezabezpečuje správu bytového domu a inkasuje takéto platby. Tvrdenia o tom, že bytový dom nemal zabezpečenú správu je irelevantné pre toto konanie a nemá vplyv na porušenie povinnosti žalobcu plniť zálohové platby. Žalovaný doplnil, že ku dňu písania vyjadrenia už nedoplatok na zálohových platbách nečiní 450 €, ale minimálne 2.690 €, nakoľko aj naďalej si žalobca túto povinnosť neplní (už 41 mesiacov). 20.3. Žalovaný nenamieta, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, avšak pripomína, že zmluvu uzatvoril dobrovoľne, táto nemala povahu tzv. formulárovej zmluvy, ani zmluvy uzatvorenej na diaľku a predchádzal jej štandardný kontraktačný proces, v rámci ktorého mal možnosť uviesť svoje výhrady a navrhnúť úpravu znenia pred jej uzatvorením. Nedostatky, ktoré SOI identifikovala (na čo poukazuje žalobca), spočívali v iných ustanoveniach ako sú tie, ktorých sa týka argumentácia žalobcu, a povinnosť žalobcu platiť zálohové platby nevyhodnotila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani iným spôsobom ako povinnosť znevýhodňujúcu žalobcu. S poukazom na výpoveď žalobcu o tom, že si bol vedomý povinnosti hradiť zálohové platby, ale dobrovoľne úmyselne ich neplatil, podľa žalovaného nie je možné poskytnúť ochranu takémuto konaniu žalobcu. 20.4. Aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody a zmluvnú pokutu sa žalovaný stotožňuje so závermi súdu, ktorý jasne, zrozumiteľne a správne uviedol, na základe čoho dospel k záveru o nenaplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
21.1. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že k porušeniu povinnosti uhradiť zálohy ku dňu podpisu kúpnej zmluvy by nikdy nebolo došlo, ak by žalovaný dodržal povinnosti vyplývajúce pre neho z jej obsahu (teda neplatenie záloh by nespôsobilo právne účinky spočívajúce v nenaplnení podmienok pre podpísanie kúpnej zmluvy, ak by žalovaný plnil obsah zmluvy a pred podpisom kúpnej zmluvy a po uzavretí zmluvy o správe bytového domu predložil žalobcovi vyúčtovanie. Rovnako zdôraznil, že povinnosť platiť zálohové platby za odobraté energie nebola súčasťou zmluvného dojednania pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve a bola následkom niekoľkokrát predlžovaného procesu dodania diela, ako aj priebežného odovzdania bytu - hoci nie v celom rozsahu. Zároveň poukázal na povinnosť súdu v priebehu celého konania (pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom aj dovolacím súdom, či dokonca v exekučnom konaní) posudzovať neprijateľnosť zmluvných dojednaní, pričom pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Opakovane upriamil pozornosť na to, že okrem povinnosti doručiť vyúčtovanie žalovaný porušil aj povinnosť uzavrieť správu bytového domu, pričom súd opomenul vyhodnotiť tie časti zmluvy, ktoré hovoria o povinnosti vyúčtovať odobraté energie pred podpisom zmluvy napriek tomu, že ich existencia má podľa žalobcu na posúdenie veci samej vplyv. Napokon žalobca upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaný mu doručil aj návrh dodatku č. 3, a teda neplatenie zálohových platieb neoznačil ako dôvod prekážky pokračovania v kontraktačnom procese
a neplatenie zálohových platieb ani raz neoznačil ako porušovanie zmluvných povinností žalobcom a ani mu nepredložil vyúčtovanie či výzvu na ich úhradu. 21.2. Žalobca tiež opakovane poukazoval na to, že aj keď bol byt odovzdaný so žalovaným boli v neustálom kontakte, nakoľko byt mal vady, ktoré dodnes nie sú opravené a tiež za absurdné považuje to, že žalovaný stále má prvú časť kúpnej ceny, ktorú mu nevrátil, hoci v konaní tvrdí, že nemá povinnosť podpísať zmluvu. Obsah zmluvy a dodatkov pripravoval žalovaný (a to aj zmätočne), do ktorého obsahu žalobca nemohol zasahovať.
22. V odvolacej duplike žalovaný zotrval na tvrdení o povinnosti uhrádzať mesačné zálohové platby v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (v znení dodatkov) a nie na základe vyúčtovaní alebo faktúr. Zdôraznil, že žalobca úmyselne a vedome zálohové platby neplatil a nečakal na žiadne vyúčtovanie. Požadovanie predloženia vyúčtovania ku dňu podpisu zmluvy podľa žalovaného postráda elementárnu logiku a odporuje praxi, keďže podpisom zmluvy sa kupujúci nestáva vlastníkom (a naďalej spotrebúva energie, za ktoré platí predávajúci ako aktuálny majiteľ). Opakovane poukázal na kontrolu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá nekonštatovala ani len čiastočne, že by ustanovenie zmluvy ukladajúce žalobcovi povinnosť platiť zálohové platby a ani ako povinnosti, ktorá je podmienkou pre vznik povinnosti uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, mala byť neprijateľnou podmienkou alebo znevýhodňovala spotrebiteľa. Dodatok č.2 obsahuje jednoznačne, zrozumiteľne a určito formulovaný záväzok žalobcu uhrádzať mesačné zálohové platby, ktorú povinnosť žalobca porušil. K výkladu zmluvných dojednaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/81/2011, v zmysle ktorého podmienkou preto, aby mohol súd prihliadať k vôli účastníkov je, aby táto nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu (ktorý sa musí ako prvý aplikovať) a výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (vychádzajúc z obsahu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
24. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k predčasným a nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
25. Zároveň odvolaním napadnutý rozsudok nemá náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné a rozporné, nie je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.
26. Tým došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.
27. Žalobca sa v konaní domáha uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, keďže v dojednanej dobe nedošlo k jej uzatvoreniu, náhrady škody a zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy č. 356 zo dňa 7.8.2018 (ZoBZ), v znení Dodatku č. 2..
28. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože dospel k záveru, že žalobca nesplnil jednu z podmienok, na splnenie ktorej bol viazaný vznik záväzku žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov, v dôsledku čoho žalovanému takýto záväzok
nevznikol. Pretože nedošlo k porušenie právnej povinnosti žalovaným, nebola splnená prvá podmienka pre vznik nároku na náhradu škody a ani nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
29. Podstatou odvolacích námietok je nesprávne posúdenie ne/splnenie podmienok na uzavretie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov (na vznik záväzku žalovaného uzatvoriť zmluvu), vyplývajúcich zo ZoBZ, v znení Dodatku č. 2., pretože: 1. súd neskúmal ne/platnosť dohody o povinnosti platiť zálohové platby (vrátane posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve) a neproporcionalitu následku k nesplnenej povinnosti (oproti splnenej povinnosti) a 2. prekážku podpisu KZ tvorí až nezaplatenie prípadného nedoplatku z vyučtovania zálohových platieb
30. Odvolací súd považuje uvedené odvolacie námietky za dôvodné.
31. Súd vychádzal zo správnej úvahy, že márnym uplynutím dojednanej lehoty žalobcovi v zmysle ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok domáhať sa na súde nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovaného, keďže zákon uplatnenie tohto nároku viaže len na objektívnu okolnosť, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
32. Za správny možno považovať aj úvahu súdu, že záväzok uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov bol viazaný aj na splnenie zmluvne dojednaných podmienok, a to uvedených v čl. III bod 3.1 ZoBZ v znení Dodatku č. 2. Preto súd správne zameral svoje úvahy na posúdenie ne/ splnenia týchto podmienok, avšak jeho závery pri posúdení tejto otázky sú predčasné a nesprávne.
33. Súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k správnemu záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, úplne opomenul okrem prednostného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka dôsledne posúdiť jednotlivé zmluvné dojednania z hľadiska ne/existencie neprijateľných zmluvných podmienok, a to najmä tie, ktoré upravovali podmienky na uzatvorenie KZ a tie, ktoré ukladali jednotlivé povinnosti budúcemu kupujúcemu (ako spotrebiteľovi). Takéto posúdenie je v zmysle platnej právnej úpravy nevyhnutné (a súd je povinný to skúmať ex offo) vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Žalobca v tomto konaní namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalé konanie žalovaného, napriek tomu súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že časti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré boli podkladom pre záver o neexistencii povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu boli uzavreté v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd nepovažuje za správne, pokiaľ súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok zmluvu o budúcej zmluve a jej dodatky.
35. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Záver súdu o nesplnení podmienok na uzatvorenie kúpnej zmluvy je tak predčasný a aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
36. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu čl. III bod 3.1 ZoBZ v znení Dodatku č. 2. z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť tú skutočnosť, že vyžaduje „splnenie všetkých povinností kupujúceho vyplývajúce zo ZoBZ, ku ktorým sa zaviazal“, bez ďalšej špecifikácie o aké povinnosti sa jedná a nešpecifikuje ich ani z pohľadu kvantity a proporcionality. Na základe takejto formulácie by bolo možné uvažovať o tom, že každé (akékoľvek) nesplnenie povinností- i to najmenšie, napr. nedoplatok 1 euro- by bolo možné považovať za prekážku uzatvorenia KZ. Preto odvolací súd upriamuje pozornosť aj na potrebu vyhodnotiť čl. III bod 3.1 ZoBZ v znení Dodatku č. 2. jednak z pohľadu určitosti ale aj z pohľadu proporcionality.
37. Dôvodne žalobca namieta potrebu skúmať proporcionalitu porušenia povinností a následku, pretože akékoľvek drobné porušenie povinnosti nemôže vyvolať rovnaký následok (v danom prípade nesplnenie podmienok na uzatvorenie KZ) bez reflektovania intenzity porušenia povinností (charakteru a závažnosti
porušenej povinnosti, napr. výšky dlhu alebo dĺžky trvania nesplnenia povinnosti a pod). Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa a môže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nevyhnutné skúmať či takéto dojednanie nedeformuje obchodné prostredie, nepôsobí v určitom rozsahu monopolne a či sankcia nepôsobí disproporčne.
38. Dôležitosť skúmania proporcionality medzi porušením povinností spotrebiteľom a následkami, ktoré nastanú, vyplýva nielen zo súdnej praxe, ale odráža sa aj v zmenách právnej úpravy, ako napr. v novelizácii ustanovení Občianskeho zákonníka zákonom č. 254/2024 Z.z. (účinnej od 1. novembra 2024), ktorej cieľom bolo zosúladiť platnú právnu úpravu v Občianskom zákonníku so závermi vyslovenými Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku č. C 598/21 vo veci SP, CI verzus Všeobecná úverová banka a.s., ktoré poukázali na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s právnymi normami Európskej únie, najmä so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v platnom znení. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že súčasná právna úprava nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi/obchodníkovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o úvere, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, ako je výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca/obchodník môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Nová právna úprava upravuje "možnosť" obchodníka požadovať úhradu celého plnenia, resp. celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú "omeškanú" výšku vo vzťahu k výške poskytnutého úveru alebo iného plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy.
39. Pretože súd prvej inštancie týmto otázkam nevenoval pozornosť odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.
40. V prípade ak by súd tieto skutočnosti skúmal a dospel by k záveru o platnosti vyššie uvedeného dojednania podmienok uzatvorenia KZ, bolo nevyhnutné následne dôsledne vyhodnotiť či žalobca ne/ splnil všetky jeho povinnosti. Pritom bolo potrebné dôsledne skúmať aké povinnosti vyplynuli pre žalobcu zo ZoBZ v znení Dodatku č. 2 a v tej súvislosti posúdiť aj ne/platnosť zmluvou uložených povinností, vrátane povinnosti platiť zálohové platby, a to opäť aj z pohľadu ne/existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem iného tu odvolací súd upriamuje pozornosť na potrebu vyhodnotiť aj tú skutočnosť, že žalobca mal byť povinný uhrádzať zálohové platby bez ohľadu na to, či mu bol predmet zmluvy odovzdaný do užívania. Zároveň nie je zrejmé aký je titul vzniku nároku žalovaného a povinnosti žalobcu, tak ako to namieta v konaní žalobca, s čím sa súd vôbec nevysporiadal.
41. Napokon ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odvolateľa vo vzťahu k povinnosti žalovaného vyúčtovať zálohové platby, a to s poukazom na čl. V bod 5.5. ZoBZ v znení Dodatku č.2. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že vychádzajúc zo všeobecnej konštrukcie vzájomných práv a povinností strán pri uhrádzaní nákladov súvisiacich s prevádzkou bytového domu, kde jedna strana uhrádza zálohové platby, je potrebné vychádzať z úvahy, že po vzniku povinnosti vykonať vyučtovanie skutočne poskytnutých služieb a uhradených záloh (v danom prípade vychádzajúc z čl. V.5.5. po prevzatí správy bytového domu správcovskou spoločnosťou), sa už druhá strana môže domáhať len zaplatenia skutočného nedoplatku vyplývajúceho z vyučtovania (nie nedoplatku na zálohových platbách). Uvedené v konaní nebolo preukázané a súd uvedené vôbec neskúmal.
42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 43. Po vrátení veci bude úlohou súdu opakovane posúdiť platnosť v zmluve dojednaných podmienok na uzatvorenie kúpnej zmluvy a povinností žalobcu platiť zálohové platby, následne opakovane posúdi či boli splnené podmienky (zákonné a zmluvné) na uzatvorenie KZ a vyhodnotí dôvodnosť podanej žaloby. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).