Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-36-2025.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matky – A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, D. a otca - E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. D. XXX, G., H. I., mal. dieťa bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I/ Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletej, počnúc dňom 01.04.2025.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/77/2011-99 zo dňa 17.01.2012 v časti o výživnom na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II/ Otec maloletej A. B. je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.04.2025 do 03.09.2025 vo výške 500 Eur do rúk matky maloletého dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 1.4.2025 matka mal. dieťaťa žiadala, aby súd otca mal. dieťaťa zaviazal, aby na jeho výživu prispieval sumou 250 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/77/2011-99 zo dňa 17.1.2012. Od tohto rozhodnutia došlo k zásadnej zmene pomerov. Zvýšili sa výdavky na stravu pre mal. dieťa, pretože jej bola diagnostikovaná laktózová intolerancia. Tiež sa zvýšili náklady na ošatenie, obuv a hygienu z dôvodu vysokej inflácie a všeobecného nárastu cien tovarov a služieb, ako aj fyzického rastu, vývinu a rozvíjajúcich sa záujmových aktivít dieťaťa. Aktuálne mal. dieťa navštevuje 8. ročník základnej školy, pričom výživné bolo naposledy určené, keď malo dieťa cca dva roky. Dieťa užíva aj lieky na astmu. Matka dieťaťa v návrhu deklarovala priemerné mesačné náklady na mal. dieťa vo výške 545,80 Eur mesačne. Matka dieťaťa ďalej uviedla, že okrem mal. A. B. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči plnoletej dcére A. I., nar. X.X.XXXX, ktorá je študentkou 2. ročníka J. K.. Otec mal. dieťaťa žije v H., na výživu dieťaťa prispieva sumou 150 Eur mesačne, t.j. podľa rozsudku z roku 2012. Otca dieťaťa požiadala o zvýšenie výživného a ten súhlasil so zvýšením výživného na sumu 250 Eur mesačne.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
3. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa čl. 1 rozhodnutia Rady ( ES ) z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ ES) týmto sa v mene Európskeho spoločenstva schvaľuje Haagsky protokol z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť.
Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007 pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 78 zákona o rodine:
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine:
(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka mal. dieťaťa sa domáha zvýšenia výživného na mal. dieťa na sumu 250 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ako aj ku zvýšeniu životných nákladov vo všeobecnosti, vplyvom inflácie.
5. Otec mal. dieťaťa s návrhom matky dieťaťa na zvýšenie výživného na 250 Eur mesačne súhlasil, nie však s priznaním zameškaného výživného. Uviedol, že je ochotný platiť zvýšené výživné od mesiaca nasledujúceho po vydaní rozsudku. Uviedol, že jeho mesačné príjmy sú 1200 Eur a nemá žiadne úspory, z ktorých by mohol zaplatiť zameškané výživné. Uviedol ešte, že žije od výplaty k výplate a v dôsledku výrazného zvýšenia životných nákladov v Chorvátsku po zavedení meny Euro je jeho príjem 1200 Eur veľmi nízky. Preto nemá možnosť ani úmysel zaplatiť akékoľvek spätné obdobie. 6. Na pojednávaní dňa 3.9.2025, na ktoré sa otec mal. dieťaťa nedostavil, bola vypočutá matka dieťaťa. V rámci svojho výsluchu uviedla, že býva v D., v spoločnej domácnosti s mal. A. B. a plnoletou dcérou A. I.. Uviedla ďalej, že mal. A. je žiačkou 9. ročníka základnej školy. Má astmu, látkové alergie a intoleranciu na laktózu. Kvôli bezlaktózovej diéte musí podľa potreby užívať prípravok, ktorý nahrádza enzým, ktorý pomáha spracovať laktózu. Musí jej zakupovať bezlaktózové výrobky, preto má zvýšené výdavky na stravu. Mal. dieťa navštevuje výtvarný odbor na základnej umeleckej škole, kde jej platí ročný poplatok 200 Eur . Okrem toho chodieva liezť na lezeckú stenu, kde jej zakúpila výstroj za 250 Eur. Matka dieťaťa ďalej uviedla, že ona je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 219,50 Eur mesačne. Od 1.9.2025 sa zamestnala na dohodu ako upratovačka v Materskej škole v D. na štyri hodiny denne. Má dohodnutú mzdu 5,50 Eur na hodinu. Od 16.12.2024 do 12.6.2024 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberala dávku v nezamestnanosti okolo 500 Eur mesačne. Doplnila, že otec mal. dieťaťa jej platí výživné 150 Eur mesačne. S dieťaťom sa nestretáva a nezaujíma sa oň. Na narodeniny otec dieťaťu posiela 100 Eur a na Vianoce niekedy 50 a niekedy 100 Eur. Aj starí rodičia dieťaťa zo strany otca dieťaťu posielajú na narodeniny a na Vianoce po 100 eur. Uviedla, že otec na dieťa naposledy zaplatil výživné dňa 18.8.2025. Vyjadrila želanie, aby sa otec o dcéru viacej zaujímal.
7. Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či má právomoc rozhodnúť vo veci, pretože v konaní sa vyskytuje cudzí prvok – otec mal. dieťaťa je občan H. republiky a má tam aj obvyklý pobyt. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že obvyklý pobyt mal. dieťaťa ako oprávnenej osoby na výživné je na území Slovenskej republiky, súd Slovenskej republiky má právomoc vo veci konať a pri svojom rozhodovaní bude rozhodným právom právo Slovenskej republiky ( právo štátu obvyklého pobytu oprávneného ).
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že naposledy bolo o výživnom na mal. deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/77/2011-99 zo dňa 17.01.2012. Týmto rozsudkom bol otec dieťaťa zaviazaný, aby na výživu mal. dieťaťa prispieval sumou 150 Eur mesačne. V čase vydania tohto rozsudku bolo mal. dieťa vo veku dvoch rokov a bolo doma v starostlivosti matky. V súčasnosti je mal. dieťa vo veku takmer 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy. Od vydania rozsudku uplynulo vyše trinásť rokov, pričom samotná táto skutočnosť je zmenou pomerov, pre ktorú je potrebné zmeniť rozhodnutie o výživnom. Potreby mal. dieťaťa sa zvýšili nielen v dôsledku jeho fyzického rastu a psychického vývoja, ale aj v dôsledku nástupu na štúdium v škole. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola matka dieťaťa na materskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok a prídavok na dve deti v sume 234 Eur mesačne. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške 219,50 Eur mesačne a príjem z dohody o vykonaní práce – 5,50 Eur za hodinu pri pracovnom úväzku štyri hodiny denne ( cca v hrubom 462 Eur mesačne ). Súd konštatuje, že oproti času posledného rozhodnutia o výživnom sa príjem matky dieťaťa zvýšil. V čase posledného rozhodnutia o výživnom otec mal. dieťaťa mal príjem 633,67 Eur mesačne, v súčasnosti má príjem zo zamestnania priemerne 1 203,64 Eur mesačne v čistom (vychádzajúc z potvrdenia o príjme od jeho zamestnávateľa ). Príjem otca mal. dieťaťa sa oproti času posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil. Súd konštatuje, že navrhnuté výživné 250 Eur mesačne zodpovedá potrebám mal. dieťaťa a tiež je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa, aby ho platil. Súd nezistil, že by otec mal. dieťaťa mal. okrem mal. A. ešte inú vyživovaciu povinnosť. Súd tiež poukazuje na to, že otec sa s dcérou nestretáva a nezaujíma sa o ňu, teda vyživovaciu povinnosť nevyvažuje ani svojou osobnou starostlivosťou. Nad rámec určeného výživného dáva dieťaťu len finančné darčeky k Vianociam a narodeninám – to však súd považuje za jeho osobné darčeky dieťaťu, ktoré nijako nemenia výšku jeho vyživovacej povinnosti.
9. Vzhľadom na to, že matka dieťaťa si uplatnila zvýšenie výživného odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa podania návrhu na súd, čo bolo dňa 1.4.2025, súd otca mal. dieťaťa zaviazal, aby zaplatil zameškané výživné odo dňa 1.4.2025 do dňa 3.9.2025, čo je deň vyhlásenia rozsudku. Nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje rozdiel medzi doteraz určeným výživným 150 Eur mesačne a novo určeným výživným 250 Eur mesačne, čo je 100 Eur mesačne. Pri splatnosti výživného vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa výživné platí, zameškané výživné za obdobie odo dňa 1.4.2025 do dňa 3.9.2025 predstavuje sumu 500 Eur. Súd preto napriek nesúhlasu otca dieťaťa ho zaviazal na zaplatenie nedoplatku na výživnom. Súd zdôrazňuje, že určujúcim kritériom pre rozhodnutie o zmene rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ku ktorej nepochybne došlo už ku dňu začatia konania dňa 1. 4. 2025, pretože táto spočívala hlavne v uplynutí času od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, počas ktorého dieťa vyrástlo a zvýšili sa jeho fyzické aj psychické potreby.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.