Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/124/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. D. XXXX/XX, proti povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi - E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., B. G. XXX/XX, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -36 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u je .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zaviazal otca, ako osobu povinnú z vyživovacej povinnosti, platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 290,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 09.07.2024. Na zameškanom výživnom z obdobia odo dňa 09.07.2024 do 22.01.2025 vo výške 840,- Eur, povolil otcovi splátky po 70,- Eur, splatné spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -47 zo dňa 26.02.2018, došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -47 zo dňa 26.02.2018 bol otec zaviazaný platiť výživné pre navrhovateľku (v tom čase maloletú) v sume 50,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola navrhovateľka vo veku 12 rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy. V súčasnosti je vo veku 19 rokov a ako okresný súd zistil z potvrdenia o návšteve školy je študentkou Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v A., kde študuje dennou formou štúdia v odbore sociológia a sociálna antropológia. Otec bol v čase posledného rozhodnutia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bol bez príjmu. V súčasnosti je zamestnaný ako operátor CNC sústruhov vo firme H. C. C. C. C. I. X, J., kde dosahoval príjem v období od februára do decembra 2024 vo výške 13.484,41 Eur v čistom (priemerne 1.225,88 Eur mesačne), jeho príjem sa teda oproti času posledného rozhodnutia o výživnom výrazne zvýšil. Okrem navrhovateľky v čase posledného rozhodnutia o výživnom otec nemal inú vyživovaciu povinnosť, ktorú nemá ani v súčasnosti. Čiastočne má vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorú mal aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom.

2. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 290,- Eur mesačne je v súčasnej dobe primerané, zodpovedá jednak potrebám navrhovateľky, ako i možnostiam a schopnostiach otca a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, keď sa domáhala výživného v rozsahu 450,- Eur mesačne. Na zameškanom výživnom za obdobie od 09.07.2024 - do dňa podania návrhu do 22.01.2025, t.j. do vyhlásenia rozsudku súd prvej inštancie povolil otcovi splátky po 70,- Eur splatné spolu s bežným výživným majúc za to, že takéto splátky taktiež zodpovedajú možnostiam a schopnostiam otca a nemôžu mu spôsobiť existenčné problémy pri zabezpečení jeho základných životných potrieb. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec, ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne, keďže nie je v jeho možnostiach prispievať sumou ako mu určil súd prvej inštancie (v sume 290,- Eur mesačne). Poukazoval na to, že nevlastní majetok väčšej hodnoty len 21-ročné motorové vozidlo K. I. a jeho jediným príjmom je mzda, keď pracuje ako tzv. agentúrny zamestnanec z pozície operátora CNC sústruhov. Pokiaľ súd zistil jeho mzdu za posledné mesiace, tak zdôraznil, že jeho príjem reálne je 7,04 Eur za jednu odpracovanú hodinu, čo znamená celkový príjem mesačný čistý v rozpätí od 1.000,- do 1.100,- Eur. V kalendárnom roku 2024 boli do jeho príjmu zahrnuté letné aj zimné odmeny, pričom v roku 2025 spoločnosť J., pre ktorú pracuje ako agentúrny zamestnanec, zrušila tieto odmeny, a teda takúto mzdu dosahovať nebude. Jeho manželka má zdravotné problémy, má bezlepkovú diétu, lebo má intoleranciu na bielkoviny, čo taktiež zvyšuje náklady na zabezpečenie jej potravín. Matka navrhovateľky na druhej strane minulý rok zdedila po svojich rodičoch 3-izbový byt, aj záhradu s obytnou chatou, čím sa zvýšili jej majetkové možnosti a schopnosti.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Veľmi negatívne vnímala argumentáciu odporcu na jeho nedostatočný príjem, nakoľko tento má vysokoškolské vzdelanie, štátne skúšky z cudzieho jazyka, ako aj pracovné a manažérske skúsenosti z predchádzajúcich zamestnaní, kde pôsobil ako manažér v rôznych organizáciach na Slovensku aj v Česku. Ku dňu spracovania vyjadrenia v regióne L. J. sú inzerované voľné pracovné miesta na pozícii obsluhy CNC strojov v počte cca 20 + s ponúkaným nástupným platom od 1.500,- do 2.500,- Eur. Je podľa jej názoru nepochopiteľné, že sa zamestnal ako agentúrny zamestnanec v regióne, kde ponúkajú zamestnanie na plný úväzok za dvojnásobne vyššiu mzdu ako deklaruje. Pokiaľ poukazoval na intoleranciu na laktózu zo strany svojej manželky, ako i z jeho strany, tu zdôraznila, že aj ona má intoleranciu na viaceré druhy potravín, o čom sám odporca veľmi dobre podľa jej názoru vie.

5. Vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach navrhovateľka i otec zotrvali na svojich tvrdeniach. Navzájom spochybňovali svoje vyjadrenia, keď odporca popieral možnosť vyššieho zárobku s tým, že sa pokúšal nájsť si zamestnanie a vždy prišla zamietavá odpoveď, i na inzeráty, v ktorých bol pôvodne ponúkaný vyšší príjem. Ponúkané platy, ktoré uvádzala navrhovateľka, sú v hrubom, nie v čistom a on má v súčasnosti tiež plat v hrubom okolo 1.500,- Eur. Navrhovateľka spochybňovala tvrdenia otca týkajúce sa sumy 5.000,- Eur, ktorú mala jej matka vyplatiť otcovi z titulu vyporiadania BSM, lebo dňa 01.09.2012 bola uzavretá Dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mama mala splácať dlh vo výške 5000,- Eur, a taktiež v tom čase odo dňa 15.08.2012 mal otec platiť na ňu výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Keďže otec nebol schopný sumu mesačne poskytovať, uzavreli Dohodu dňa 26.02.2018, kedy sa suma výživného znížila na 50,- Eur mesačne so splatnosťou od 01.09.2017, ale len z dôvodu neschopnosti platiť výživné zo strany otca.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s hodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (vo výroku o výživnom, zameškanom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania) ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

7. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Zákonná úprava v citovanom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky, a to v dôsledku fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj na strane povinného (v tomto prípade otca), v dôsledku zvýšenia resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia poprípade zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne. Vždy sa musí jednať ale o zmenu trvalého charakteru, pričom súd rozhodujúci o novej – zmenenej úprave výživného už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia (lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia), ale je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase novej úpravy – nového rozhodovania.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu navrhovateľky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -47, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.03.2018) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V tomto smere vykonal vo veci aj dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné zo sumy 50,- Eur na sumu 290,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na začatie konania.

10. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy bola vo veku 12 rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy, pričom v súčasnej dobe je študentkou vysokej školy, čím nepochybne výrazne a nepomerne narástli náklady na zabezpečenie jej životných potrieb a preto výživné v sume 50,- Eur mesačne v žiadnom prípade už nemohlo postačovať ani na zabezpečenie jej najzákladnejších životných potrieb. K zmene pomerov došlo, ale aj na strane otca, ktorého príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výrazne zvýšil. V čase predchádzajúcej úpravy bol nezamestnaným, pričom v súčasnej dobe dosahuje príjem zo zamestnania cca 1.255,88 Eur. Pokiaľ otec poukazoval na to, že v roku 2025 sa tento príjem zníži o jeho odmeny je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne postupoval pri zisťovaní príjmu otca, keď vychádzal z reálneho príjmu v rozhodnom období pred rozhodnutím vo veci. Povinnosťou súdu je zistiť skutočný stav veci a nemôže vychádzať z predpokladov, ktoré by mohli, resp. nemuseli nastať v budúcnosti. Na tomto mieste je ale potrebné zdôrazniť, že aj pri otcom deklarovanom príjme 1.500,- Eur mesačne v hrubom je podľa názoru odvolacieho súdu v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné pre navrhovateľku v sume 290,- Eur mesačne, tak ako to určil súd prvej inštancie.

11. V situácii, keď zákonná úprava ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t.j. aj rodičovi objektívne nezamestnanému bez akéhokoľvek príjmu plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení, ktorá suma predstavuje cca 37,50 Eur mesačne, možno i výživné v sume 290,- Eur na dospelé plnoleté dieťa študujúce na vysokej škole považovať za minimálne, nepostačujúce ani na pokrytie najzákladnejších bežných životných potrieb (cca 9,60/deň).

12. Pokiaľ otec poukazoval v ďalšom na majetkové pomery na strane matky navrhovateľky, ktorá mala nadobudnúť určité majetkové hodnoty formou dedenia, tu je potrebné zdôrazniť, že ani táto skutočnosť nezbavuje otca plnenia vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov, a teda pokiaľ životná úroveň niektorého z rodičov je vyššia a tento rodič má možnosť hradiť náklady súvisiace so zabezpečením potrieb dieťaťa vo väčšom rozsahu, táto skutočnosť neznižuje vyživovaciu povinnosť zo strany druhého rodiča. Odvolací súd taktiež neprehliadol námietky otca týkajúce sa vyporiadania BSM, lebo táto skutočnosť je vecou vyporiadania medzi rodičmi navrhovateľky. Pokiaľ otec k odvolaniu pripojil bez bližšieho komentára zmluvu o pôžičke – spotrebiteľskom úvere, ani na túto skutočnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže povinnosťou každého z rodičov je korigovať si svoje výdavky tak, aby si v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona a zvážiť aké rizika na seba berie. Naviac je potrebné predpokladať, že pokiaľ niekto uzavrie zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

poprípade o inom úvere, získa finančnú hotovosť a je len na ňom, akým spôsobom tieto prostriedky použije.

13. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď umožnil otcovi splácať zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu v 70,- eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným, lebo i podľa názoru odvolacieho súdu sú takéto splátky primerané vzhľadom na výšku zameškaného výživného a zároveň nemôžu spôsobiť existenčné problémy navrhovateľovi pri zabezpečení jeho základných životných potrieb.

14. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, odvolaním napadnutom zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedoknutý.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).