Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-21-2025.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 469,48 eura s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 440,80 eur zastavuje.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19.03.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 467,08 eura, sumy vo výške 2,40 eur uplatnenej titulom poštových sadzieb spojených s vymáhaním, ako aj náhrady trov konania.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 18C/21/2025-12, zo dňa 21.03.2025, žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 440,80 eur späť ( nárok uplatnený za obdobie od 02/11
- 02/2022). Súd preto postupoval podľa § 144 a nasl. CSP a konanie v tejto časti zastavil.
6. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, pričom dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu ostatných listinných dôkazov nevykonal, pretože boli protistrane doručené a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien. Povinnosťou žalovaného bolo platiť predmetné úhrady mesačne. Kontrolou úhrad bolo zistené,
že žalovaný nezaplatil od 01.02.2011 do 31.12.2022 sumu 450,08 eura. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie pokuty vo výške 17 eur a sumy 2,40 eura titulom uhradeného poštovného. Po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo predmetom sporu zaplatenie sumy vo výške 9,28 eura, pokuty vo výške 17 eur, zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,40 eura.
9. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
15. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
16. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
18. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zákona, z ktorého pre žalovaného vyplýva povinnosť po splnení zákonných podmienok, platiť úhrady za služby verejnosti, ktoré sú poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný si svoje povinnosti nesplnil riadne a včas, pričom žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil na služby poskytnuté verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska. Povinnosťou žalovaného v zmysle vyššie cit. zák. ust. bolo platiť úhrady za predmetné služby v sume 4,64 eur ( kategória predpisu § 6 ods.1 zák.).
19. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal z titulu koncesionárskych poplatkov u žalobcu neuhradené viaceré mesačné poplatky po 4,64 eura. Nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od marca 2022 do júla 2023 uhradil žalobcovi spolu sumu 78,88 eura. Žalobca však tieto platby započítal na skôr splatné omeškané poplatky za predchádzajúce obdobia a preto spornou otázkou bolo ako zohľadniť splnenie viac dlhov tomu istému veriteľovi - žalobcovi, ak plnenie nestačí na úhradu všetkých dlhov a žalovaný ako dlžník neurčil, ktoré z viac dlhov hodlá predmetnou platbou vyrovnať
20. V Občianskom zákonníku absentuje pozitívna právna úprava čiastočného plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzku. Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.), ktorý je ale na daný občianskoprávny vzťah nepoužiteľný, keďže upravuje obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods. 1 a § 261) v § 330 upravuje započítanie plnení a v ods. 1 zakotvuje, že ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na plnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Predmetná úprava v Obchodnom zákonníku vychádza teda zo zásady priority založenej na dobe splatnosti dlhov. Ak neobsahuje zákon výslovnú úpravu ako postupovať a nie je možné použiť ani analógiu (§ 853 OZ), ako je tomu i v danom prípade, musí súd svoj rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch slovenského právneho poriadku, ktorým sa riadi právna úprava občianskoprávnych vzťahov. NS ČR sa v období zhodnej právnej úpravy so Slovenskou republikou predmetnou otázkou opakovane zaoberal vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých dospel k zhodným záverom (napr. rozhodnutia NS ČR 21Cdo 236/2004, 26Cdo 1649/2004, 33Cdo 1112/2003, 20Cdo 1527/2009, 28Cdo 1128/2014, 26Cdo 687/2014).
21. S poukazom na uvedené mal súd zato, že pri započítaní predmetných plnení žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, pričom poskytované plnenia nestačili na splnenie všetkých záväzkov, a keďže žalovaný pri predmetných plneniach neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo potrebné vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené záväzky najskôr splatné. Žalobca preto správne uhradené platby žalovaného započítaval na skôr splatné záväzky predchádzajúce tomuto obdobiu. Započítaniu plnení žalovaného ako dlžníka v zmysle uvedenej zásady priority nijako nebráni ani prípadné premlčanie skorších dlhov, ktorých sa započítanie dotklo. V zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka premlčanie je kvalifikované plynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje pri uplatnení súdnou cestou. Uplynutie premlčacej doby pri skorších dlhoch, na ktoré majú byť platby dlžníka započítané, nijako nebráni uplatneniu započítania podľa vyššie uvedenej zásady priority založenej na dobe splatnosti. Po takomto splnení dlhu sa už dlžník nemôže následne s úspechom dovolávať premlčania dlhu, na ktorý bolo uvedeným spôsobom plnenie započítané.
22. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal sumu 28,68 eur, nakoľko žalobca vzal v časti zaplatenia sumy vo výške 440,80 eur žalobcu späť. Predmetná suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške 9,28 eura. Žalobca preukázateľne žalovaného výzvou zo dňa 02.08.2023 vyzval na zaplatenie úhrady, na čo žalovaný nereagoval a dostal sa do omeškania; vzhľadom na túto skutočnosť je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi popri úhrade za služby verejnosti aj pokutu v sume 17 eur podľa § 10 ods. 1, ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. Keďže žalovaný bol naďalej nečinný a s platením dlžnej sumy sa dostal do omeškania, žalobca podal žalobu na súd na vymoženie dlžnej sumy podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.
23. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 2,40 eura predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28,68 eura.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 469,48 eura (100%), čiastočné späťvzatie žalobcu v sume 440,80 eura súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že práve žalobca zavinil čiastočné zastavenie
konania a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jeho neúspech. Žalobca bol úspešný bol v časti zaplatenia sumy 28,68 eura (6,11%), úspech žalovaného bol 93,89 %. Čistý úspech žalovaného je v rozsahu 87,78 %. Súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník, a bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a žalovaný ani nežiadal priznať náhradu trov konania, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP) Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP) V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.