Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/63/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: U. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XA, D., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO : 36 836 460 proti žalovanému : J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XA, D., zastúpený Mgr. Jarmila Chomová, advokátka, Partizánska 25, Svätý Jur o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -24 zo dňa 23. decembra 2020 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala, aby žalovaný nevstupoval do bytu č. 2 nachádzajúcom sa na prízemí rodinného domu s 2 bytovými jednotkami, súp. č. XXXX, vchod B, postavenom na parcele č. XXXXX/ XXX a XXXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. D., obec D., s adresou Q. XA, D..

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodňovala tým, že so žalovaným začali spoločný partnerský vzťah v roku 2013, zo vzťahu sa im narodili dvaja synovia P.: G., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Vzťah sporových strán bol spočiatku bezproblémový, pričom prvé problémy sa objavili až počas prvého tehotenstva žalobkyne, kedy začal byť žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nepríjemný, začal ju ponižovať a vyhrážať sa jej, začal ju aj obmedzovať v osobnej slobode tým, že ju nepúšťal von z domu a v prípade, ak chcela odísť, zamkol vchodové dvere, schoval kľúče a odoberal jej mobilný telefón. Situácia medzi sporovými stranami sa vyhrotila v priebehu rokov 2017-2018. Žalovaný niekedy v roku 2017 nútil žalobkyňu k pohlavnému styku, čo táto odmietla. Žalobkyňa s maloletým utiekla k svojej matke, počas ktorého pobytu u matky podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G., ktoré konanie skončilo vydaním rozsudku. Počas jej pobytu u svojej matky ju žalovaný zahrňoval telefonátmi v snahe obnoviť spolužitie s a sľubmi nápravy. Žalobkyňa v snahe udržania kompletnej rodiny sa vrátila, pričom jeho správanie sa v tomto období skutočne zlepšilo, tento upustil od agresívneho správania. Po opätovnom otehotnení žalobkyne s mal. A. (rok 2019) sa žalovaného správanie vrátilo do starých koľají. Vo februári 2020 po slovnej nezhode medzi sporovými stranami, žalovaný fyzicky zaútočil na žalobkyňu, ktorá nasledujúci deň navštívila centrálny príjem v Ružinovskej nemocnici, kde pracuje jej známa - lekárka L. B., ktorú žalobkyňa zo strachu požiadala o zatajenie pôvodu jej zranenia a následne ani po ďalšom fyzickom útoku pri návšteve ambulancie v septembri 2020 žalobkyňa odmietla definovať pôvod jej zranenia. Dňa 22.08.2020 žalobkyňa so žalovaným uzavreli manželstvo, ktoré žalobkyňa uzavrela z dôvodu naliehania žalovaného. Po uzavretí manželstva žalovaný naďalej pokračuje vo svojom správaní, dokonca nadviazal mimomanželský vzťah. Nakoľko sa pred agresivitou žalovaného schovávala v jednotlivých izbách domu, tento skryl všetky kľúče nachádzajúce sa v dome a neskôr zvesil všetky dvere z pántov v snahe zabrániť

jej schovávaniu v čase jeho najväčších výbuchov zlosti. Pri poslednom incidente v decembri 2020 po výbuchoch zlosti žalovaného, keď žalobkyňa po slovných útokoch sedela na posteli, žalovaný položil vedľa nej kovovú tyč a začal sa jej vyhrážať ublížením na zdraví. V silnom citovom rozrušení, žalobkyňa požiadala žalovaného, aby ju pustil aspoň do obchodu pre cigarety, čomu on vyhovel, ale pustil ju s vyhradenou sumou peňazí, bez osobných vecí. V nasledujúci deň si žalovaný vzal dovolenku v snahe sledovania žalobkyne a znemožnenia jej úteku, pričom ak v tento deň potreboval niekam odísť, vzal so sebou i mal. G.. Počas neprítomnosti žalovaného v domácnosti žalobkyňa zavolala na linku pre týrané ženy, kde jej odporučili pri ďalšom útoku zavolať policajnú hliadku. V nasledujúci deň po oznámení žalobkyne žalovanému, že sa chce rozviesť, tento jej odobral mobilný telefón so slovami, že si ide prelustrovať jej telefonáty a správy. Žalobkyňa mu však oponovala a uviedla, že utečie k susedom a privolá políciu, čoho sa žalovaný prvotne zľakol, avšak následne ju zamkol v dome a pri jej pokusoch o odchod jej trhal z rúk osobné veci v snahe znemožniť jej odchod. Na základe uvedeného žalobkyňa privolala policajnú hliadku, ktorí na jej žiadosť o pomoc a vykázanie žalovaného z domu, keď žalovaný uviedol, že sa nič nedeje, uviedli, že nemôžu nič robiť, lebo žalovaný má v dome trvalý pobyt. Žalobkyňa následne z domu odišla, avšak z dôvodu, že žalobkyňa nemala dostatok financií na zabezpečenie si novej domácnosti sa opäť do domácnosti po dvoch dňoch vrátila. Zo strachu z žalovaného z reakcie po jej návrate sa neodvážila vstúpiť do domu a pred vstupom za účelom ochrany vlastnej bezpečnosti privolala policajnú hliadku. Žalovaný však opäť nebol políciou vykázaný, ale zo spoločného bydliska odišiel sám, ale po 30 minútach sa vrátil. Žalobkyňa opätovne privolala policajnú hliadku, žalovaný však opätovne odišiel dobrovoľne sám, teda nebol vykázaný, pričom sa na ďalší deň opäť vrátil. Na ďalší deň sa žalobkyňa rozhodla ísť osobne na políciu v snahe oznámenia odporcovho správania do zápisnice, ale z dôvodu, že na polícii nebol žiaden vyšetrovateľ, len policajt, táto sa rozhodla počkať v aute. Na parkovisku čakal žalovaný, preto sa zo strachu z žalovaného rozhodla ísť domov a nechala na dome vymeniť zámky. V súčasnosti žije v strachu, kedy sa žalovaný dostane do domu, opätovne jej ublíži, nakoľko tomuto nebol do dnešného dňa obmedzený vstup do domu legálnym spôsobom. Žalobkyňa sa bojí o svoj život, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, nakoľko nevie predpokladať, čoho všetkého je žalovaný pri jeho stupňujúcej sa agresivite schopný. Žalobkyňa sa obáva možných verbálnych a fyzických atakov. Poukázala na to, že prejavy agresivity žalovaného neboli sprevádzané akýmkoľvek neprimeraným správaním žalobkyne, ale k týmto dochádzalo podľa aktuálnej nálady žalovaného, príp. snahy žalobkyne o útek alebo v prípade jej oponovania. Obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv nežiadúci. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaného voči nej, ako i z dôvodu odvodeného práva žalovaného ako manžela na užívanie bytu, v ktorom spoločne žijú. Žalobkyňa na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy a to LV č. XXXX kat. úz. D., rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -84 zo dňa 18.09.2017, lekárske správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Ružinov zo dňa 04.02.2020, zo dňa 27.09.2020, čestné prehlásenia L. T.B. zo dňa 11.12.2020, L. B. zo dňa 12.12.2020, L.. D. P. zo dňa 20.12.2020, T. F.¨ zo dňa 20.12.2020, C. P.M. zo dňa 11.12.2020, L. Q. zo dňa 11.12.2020.

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § , , , , zdôrazňujúc, že z obsahu a listinných dokladov doložených žalobkyňou vôbec nemal preukázané, žeby so žalovaným boli manželia, nakoľko žalobkyňa nepriložila k návrhu sobášny list ani rodné listy mal. detí. Ako sama žalobkyňa v návrhu uvádzala, agresívne správanie žalovaného pretrváva od roku 2017, pričom aj napriek tvrdenej agresivite voči nej, psychickému a fyzickému napádaniu údajne v auguste 2020 uzavrela s ním manželstvo. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou však relevantne nepreukázala. Odhliadnuc od skutočnosti, že nepreukázala odvodené právo žalovaného užívať predmetnú nehnuteľnosť, nepreukázala ani to, žeby privolávala orgány polície v dôsledku negatívneho správania sa žalovaného voči nej, ktoré by zakladalo zákaz mu vstupovať do predmetného bytu. Sama žalobkyňa uvádzala, že chcela podať trestné oznámenie v decembri 2020, čo napokon vôbec neurobila, dokonca sama uviedla, že na predmetnej nehnuteľnosti vymenila zámky a žalovaný sa v nej nezdržuje. Čestné prehlásenia, ktoré žalobkyňa k návrhu pripojila, preukazujú prevažne to, čo sama žalobkyňa uvedeným osobám tvrdila. Navyše ani lekárske správy vôbec nepreukazujú, žeby zlomeninu prsta spôsobil žalobkyni žalovaný.

1.3. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd nezistil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia ohľadne správania sa žalovaného

voči nej relevantne nepodložila listinnými dôkazmi a rovnako nepreukázala, žeby údajné týranie žalobkyne bolo takej intenzity, ktoré by si vyžadovalo bezodkladnú úpravu neodkladného zásahu do 24 hodín. Súd prvej inštancie preto s prihliadnutím na nepreukázanie v čase rozhodovania súdu osvedčenosti svojho nároku, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia návrh žalobkyne zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Vytkla súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania nesprávne a neúplné zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Založila rodný list mal. G. a mal. A. a sobášny list, čím dostatočne osvedčila uzavretie manželstva, ako aj narodenie ich maloletých detí. Nestotožnila sa s vyhodnotením čestných prehlásení priložených k návrhu. Z viacerých čestných prehlásení vyplýva, že osoby predkladajúce prehlásenia boli priamymi svedkami neakceptovateľného správania sa žalovaného (napr. čestné prehlásenie L. Q., C. P., T. F., L.. D. P.). Podanie trestného oznámenia nemožno považovať za povinnú náležitosť v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom je vecou tej ktorej osoby, ako v zložitej životnej situácií postupuje, a ktorý spôsob ochrany pred násilníkom uprednostní ako primárny. Samotné podanie trestného oznámenia pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu akéhokoľvek rozhodnutia o ktoré žalobkyňa vo svojom návrhu opisuje, pričom takýto postup nepredpokladá ani . Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie promptnej ochrany žalobkyne pred násilím páchaným na jeho osobe, pričom ukladaním podmienok na jeho nariadenie spočívajúcich v povinnosti vykonať akékoľvek procesné úkony, a to či už v civilnom alebo trestnom konaní, by bolo celkom zrejme v rozpore s jeho podstatou a dôvodmi jeho zakomponovania do . Skutkový stav opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol nepochybne osvedčený prostredníctvom viacerých dôkazov predložených zo strany žalobkyne, kedy boli viaceré čestné prehlásenia svedkov podložené ich priamym svedectvom. Rozsiahlu časť odvolania žalobkyňa venuje odbornej literatúre zaoberajúcej sa domácim násilím. 2.1. Ďalej uviedla, že žalovaný dlhodobo a sústavne na ňu vyvíja nátlak, tento ju uráža, ponižuje, podkopáva jej sebaúctu a núti ju ku konania v rozpore s jej vôľou a presvedčením. V súvislosti s inštitútom neodkladného opatrenia uvádza, že tento má slúžiť ako účinná a aktuálna ochrana práv navrhovateľa na ochranu osobnosti a ochranu pred páchaným násilím. Vzhľadom na vzťahy je zrejmé, že medzi týmito nejde o jednorazový exces, ale že z právneho ako aj morálneho hľadiska neprijateľné správanie žalovaného voči nej trvá dlhšiu dobu, pričom toto nemá klesajúcu tendenciu. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu uplatneného petitu. 3. V písomnom doplnení odvolania žalobkyňa uviedla, že žalovaný v čase podania návrhu nemal prístup do nehnuteľnosti v ktorej ona žije. Žalovaný ale má k dispozícii kľúče od domu od brata, ktorý je spoluvlastníkom nehnuteľnosti , dom pravidelne navštevuje, a to pod zámienkou styku s maloletými deťmi, avšak z jeho správania počas „styku“ možno vyvodiť jeho celkom odlišný zámer, ktorým je sexuálne obťažovanie. Maximálne neúnosným sa pre žalobkyňu stalo zotrvávanie v dome aj cez noc, pričom sa opakovane snaží žalobkyňu prinútiť k pohlavnému styku. Okrem nevhodného sexuálneho správania a prenasledovania žalobkyne v domácnosti, ju prenasleduje aj mimo nej, napr. pri jej zamestnaní a dožaduje sa jej pozornosti, alebo napríklad v prípade, že mu táto oznámi, že nie je doma, jazdí autom po okolí a žalobkyňu hľadá. Pri poslednom fyzickom dožadovaní sa žalobkyne zo strany žalovaného dňa 20.02.2021, bol výsledkom opäť zlomený prst žalobkyne (lekárska správa zo dňa 21.02.2021 a fotografia zranenia žalobkyne). Zo strany žalovaného dochádza v súčasnosti k tak závažnému ohrozovaniu integrity žalobkyne a rôznym formám násilia voči jej osobe, že je tejto nepochybne potrebné poskytnúť rýchlu ochranu na dosiahnutie jej bezpečnosti pred zásahmi zo strany žalovaného. Žalobkyňa má zo žalovaného čoraz väčší strach, pričom kvalita jej života je zásahmi zo strany žalovaného, ako aj neustálym napätím, narušená enormným spôsobom a preto žiadala aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a neodkladné opatrenie nariadil. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu a doplneniu odvolania uviedol, že mu nebolo doručené uznesenie a môže sa vyjadriť iba k doručenému návrhu, odvolaniu a doplneniu odvolania. Žalovaný predložil opis a vývoj svojho vzťahu s žalobkyňou tvrdiac, že situácie, ako ich opísala žalobkyňa sú opísané skreslene a nepravdivo. Z pohľadu žalovaného mali spolu veľmi pekný vyrovnaný vzťah, obaja pracovali a trávili spolu každý voľný čas. Mierne nezhody začali v období, keď žalobkyňa zistila, že je tehotná. Je medzi nimi je väčší vekový rozdiel, žalovaný je o 14 rokov starší a žalobkyňa mala pochybnosti, či dieťa vôbec chce. Počas tehotenstva začala mať emočné výkyvy a vyčítala žalovanému, že je stále v robote a unavený. Žalobkyňa bola veľmi unavená, nakoľko v noci musela často dojčiť a z vypätia a únavy veľa krát žalovanému nadávala, kričala na neho a fyzicky ho napádala /čo si na

nasledujúci deň vyčítala/. Vzájomné hádky sa žalobkyňa rozhodla riešiť tak, že odišla aj so synom G. k mame do U.. Je pravdou, že počas bývania u matky v U. žalobkyňa iniciovala súdne konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G.. V tom období žalovaný počas týždňa pracoval v Bratislave a chodil za nimi cez víkendy. Obaja boli z tohto stavu nešťastní. Do Q. nešla žalobkyňa pod žiadnym nátlakom. Následne spoločný život v Q. bol veľmi pekný, každý víkend chodili ako rodina na výlety aj s malým G.. Cez leto boli na dovolenke v K., kde žalobkyňa zistila, že je tehotná. Keďže vždy chceli mať dve deti, tejto správe sa obaja potešili. Žalobkyňa bola na rodičovskej dovolenke a začala byť zase nespokojná, že žalovaný chodí do práce a venuje sa iba prácam okolo rodinného domu a nevenuje sa rodine. A. mal taktiež problémy so spaním (ako predtým G.) a v noci sa dojčil aj 8-10 krát, z čoho bola žalobkyňa unavená a depresívna a opakovali sa situácie ako v tom veku pri G.. Výčitky žalobkyne boli sprevádzané jej nadávkami a taktiež aj fyzickým napádaním. V domácnosti vznikali štandardné problémy ako v rodinách, ktoré mali dve malé deti a žalovaný ako otec sa snažil rodinu zabezpečiť zo všetkých strán a ešte aj mal prácu okolo rodinného domu a žalobkyňa ako matka bola unavená zo starostlivosti o dve deti. Žalovaný uviedol, že vo februári 2020 vznikol slovný konflikt, avšak zase neprebiehal tak ako to uvádza žalobkyňa. Dňa 22.08.2020 mali svadbu. Tvrdenie žalobkyne uvedené v návrhu o tom, že žalobkyňa už nevidela iné východisko zo svojej situácie ako svadbu, nie je veľmi uveriteľné. Žalobkyňa by si predsa žalovaného nebola zobrala, keby bol na ňu agresívny a zlý. Žalobkyňa sa na svadbu tešila a chcela aby sa termín svadby vybavil čo najskôr. Zaobstarala si svadobné šaty a svadbu skutočne aj plánovala, o čom svedčí aj priložený dokument z plánovania svadby žalobkyňou. Žalobkyňa bola hospitalizovaná v dňoch od 03.11.2020 do 05.11.2020, pričom žalovaný sa zatiaľ staral o obidve maloleté deti. Počas hospitalizácie si vymenili množstvo správ cez Messenger, kde okrem iného žalobkyňa posielala aj svoje nahé fotografie, čo vie žalovaný aj preukázať. Predložil výňatky z niektorých správ na preukázanie dobrého vzťahu medzi nimi. Keby bola žalobkyňa v nemocnici následkom násilia zo strany žalovaného určite by nemali medzi sebou takú peknú komunikáciu. 4.1. Ďalej žalovaný uviedol, že v decembri 2020 došlo ku konfliktu, avšak taktiež ani tento konflikt neprebiehal tak ako ho opisuje žalobkyňa. Konflikt začal slovným osočovaním a ako vždy keď mala emočné vypätie, začala ho biť päsťami. Vyhrážala sa že ho vyhodí z domu a zavolá na neho políciu. Žalobkyňa vykrikovala že už ho nemiluje, že chce, aby sa odsťahoval z domu a že ho o všetko oberie. Žalobkyňa kričala a nadávala mu aj pred deťmi a povedala aj, že si vymyslí veci, aby ho o všetko obrala. Žalovanému to následne pripadalo, akoby to mala žalobkyňa dopredu premyslené a pripravené. Žalobkyňa žiadala políciu, aby mu zamedzila prístup do domu, avšak policajti konštatovali po prešetrení situácie, že nič sa u nich nedeje, takže to nie je možné. Žalovaný sa však následne aj tak dobrovoľne rozhodol, že si pobalí veci a odíde z domu, aby ukľudnil celú situáciu. Následne podal dňa 13.12.2020 vo veci trestné oznámenie na žalobkyňu, nakoľko mal potrebu sa brániť legálnym spôsobom proti konaniam žalobkyne / Záznam z polície Č.: G.-U.-XXX/SC-G.-XXXX/. K žalobkyňou predloženým čestným vyhláseniam uviedol, že všetky čestné vyhlásenia obsahujú najmä skutočnosti, ktoré týmto osobám povedala samotná žalobkyňa. Tieto osoby sú v blízkom vzťahu s žalobkyňou (matka, najlepšia kamarátka, jej sesternica a manžel sesternice) a sú vo vzťahu k žalovanému zaujatí. Napriek tomu, že žalobkyňa nie je ani výlučnou vlastníčkou rodinného domu, vymenila na ňom svojvoľne zámky bez súhlasu jeho spoluvlastníka - brata žalovaného a nové kľúče odovzdala až za asistencie polície (čo potvrdila aj v Doplnení odvolania). Žalobkyňa má momentálne snahu získať rodinný dom do svojho vlastníctva a neustále vydiera, že mu neumožní sa stretávať s deťmi a všeličo si na neho povymýšľa, keď nevyjde v ústrety jej predstavám o vyporiadaní rodinného domu a najmä výške kúpnej ceny. Úraz prsta, ktorý si žalobkyňa privodila vo februári 2021, ktorý je uvedený v Doplnení odvolania, si žalobkyňa spôsobila sama tým, že fyzicky zase bila žalovaného päsťami a prst si tým zlomila. Žalovaný od decembra 2020 už v rodinnom dome nebýva, o deti sa riadne stará, aj sa im venuje, chodí s nimi vonku a platí aj výživné. Žalovaný predložil výňatky z SMS komunikácie s žalobkyňou z posledného obdobia, aby bolo zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú štandardné a podal toto vyjadrenie najmä aby sa bránil proti nepravdám zo strany žalobkyne a mohol naďalej sa zúčastňovať výchovy svojich detí bez obmedzenia jeho užívacích práv v rodinnom dome. 4.2. Záverom vo svojom vyjadrení uviedol, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia a tieto dôvody ani neexistujú. Žalobkyňa nepredložila ani žiadny dôkaz v konaní o tom, že by bolo uskutočnené nejaké relevantné šetrenie údajného násilného správania a takýto dôkaz ani neexistuje, keďže on sa voči žalobkyni nesprával násilne. To že žalobkyňa zavolala políciu z dôvodu údajného psychického týrania a že polícia ani neurobila žiadny úkon, nie je žiadny dôkaz o jej psychickom týraní zo strany žalovaného. Žalobkyňa do dnešného dňa ani nepodala na neho trestné oznámenie. Žalobkyňa neosvedčila existenciu predpokladov na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nakoľko nepreukázala ani danosť svojho práva, a ani naliehavosť požadovanej

úpravy a neosvedčila ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v predmetnej veci. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6.1. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6.2. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, 6.3. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 6.4. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 7. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, t.j., že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby. 8. Odvolací súd v zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami rozhodujúcimi skutočnosťami, nakoľko neosvedčila dôvodné podozrenie z násilného konania žalovaného, ktoré by vykazovalo známky takej intenzity, žeby oprávňovalo súd zakázať žalovanému vstup do obydlia. Neodkladné opatrenie požadovaného obsahu zaťažuje žalobkyňu bremenom tvrdenia, ktorým musí osvedčiť existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Typickými dôkazmi sú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa o Policajnom zbore v znení a pod., predovšetkým z tohto dôvodu, že takéto objektívne dôkazy majú vyššiu váhu ako subjektívne vyjadrenia žalobkyne a svedectvá priateľov vypovedajúce o znevažovaní, znižovaní sebavedomia a urážaní žalobkyne. Váha dôkazov nie je zákonom predpísaná, ale určuje ju podľa svojej úvahy súd a ak dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou existenciu odôvodneného podozrenia z násilia nepreukazujú jeho záverom nie je čo vytknúť.

8.1. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne predostretej v odvolaní, že podanie trestného oznámenia nemožno považovať za povinnú náležitosť v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade však vzhľadom na žalobkyňou tvrdené násilie pretrvávajúce šesť rokov, ktoré je údajne takej intenzity, že spolužitie v jednom byte sa javí neznesiteľným, by bol vyššie uvedený dôkaz indíciou osvedčujúcou pretrvávajúce násilie. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov manželov. Opodstatnenosť neodkladného opatrenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle a SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle SR. 9. Žalobkyňa spolu s návrhom predložila čestné prehlásenia (L. T. zo dňa 11.12.2020, L. B. zo dňa 12.12.2020, L.. D. P. zo dňa 20.12.2020, T. F.¨zo dňa 20.12.2020, C. P. zo dňa 11.12.2020, L. Q. zo dňa 11.12.2020), ktorých obsah súd prvej inštancie správne zhodnotil, že „preukazujú prevažne to, čo sama žalobkyňa uvedeným osobám tvrdila“. 9.1. K odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúc na nesprávne vyhodnotenie čestných prehlásení je nutné dodať, že je pravdou, že tieto sú svojím obsahom sčasti aj výpoveďou, čo uvedené osoby vnímali aj svojimi zmyslami (T. F.¨uviedol, že bol svedkom napadnutia, v prípade ktorom musel zasiahnuť, pretože žalovaný agresívne stlačil ruky žalobkyni; C. P. uviedla, že bola svedkom ponižovania, citového vydierania a na svadobnej oslave jej vyčítal, ako všetko robí zle; L. Q. uviedla, že vzťah vníma ako náročný, vo vzťahu sú časté hádky od narodenia prvého syna. L.. D. P.C. uviedla, že bola

svedkom agresívneho správania žalovaného, ponižovania a urážania žalobkyne). Z týchto dôkazov však nemožno dovodiť, že by správanie žalovaného voči žalobkyni nadobúdalo takú intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie ich spolužitie v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia žalobkyne, a to z dôvodu absencie bezprostredne hroziacej ujmy. V kontexte rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu, ako aj okolností plynúcich z čestných prehlásení možno mať za osvedčené, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je „náročný“. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobkyne ohrozené. Žalobkyňa opísala žalovaného ako osobu impulzívnu, ktorá má problémy so sebaovládaním. Napriek tomu, žalobkyňa plne vedomá údajne impulzívnej a majetníckej povahy žalovaného uzatvorila v auguste 2020 so žalovaným manželstvo, pričom celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia popisuje prvky agresie, ponižovania a hrubého sexuálneho nátlaku zo strany žalovaného za uplynulých šesť rokov, v dôsledku čoho odvolací súd zastáva názor, že nariadeniu neodkladného opatrenia v súdenej veci bráni aj princíp bezprostrednosti a opodstatnenosti. Neodkladné opatrenie je totiž mimoriadny inštitút občianskeho sporového konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy.

10. Žalobkyňa k odvolaniu pripojila lekársku správa zo dňa 21.02.2021 a fotografiu zranenia žalobkyne. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je s poukazom na ustanovenia relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je preto vylúčené aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. V prejednávanej veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol dňa 23. decembra 2021 a žalobkyňou predložená lekárska správa a fotografia zranenia žalobkyne je zo dňa 21. februára, v dôsledku čoho odvolací súd na tieto skutočnosti nemohol s odkazom na ustanovenia prihliadnuť keď predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. V prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie za splnenia podmienok podľa sa môže žalobkyňa domáhať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. K zmene napadnutého rozhodnutia nemôže prispieť ani dodatočne založený sobášny list a rodné listy maloletých, dôkazy ktoré sú z hľadiska posúdenia naliehavosti bezprostrednej ujmy nepodstatné. 11. Nad rámec správnosti napadnutého uznesenia tiež treba uviesť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa žalobu vo veci samej nepodala a z obsahu návrhu neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že by žalobu vo veci samej chcela podať, preto sa javí, že žalobkyňa mala v úmysle neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Aj keď ustanovenie umožňuje trvalú úpravu pomerov neodkladným opatrením odvolací súd zastáva názor, že v prípade zákazu vstupovať do obydlia trvalá úprava pomerov nie je možná. Žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie teda nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý by mohol byť riadne uplatnený žalobou, z dôvodu ktorého je využitie tohto procesného prostriedku neprípustné. Podstatným znakom neodkladného opatrenia ktorého obsahom je vylúčenie z užívania bytu je predbežný - dočasný charakter čo priamo vyplýva zo znenia ustanovenia .. Znamená to, že sa ním upravujú pomery strán alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie a preto neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe vo veci samej. Opodstatnenosť opatrenia je priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví neodkladným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe žaloby. Keďže aj takáto spojitosť absentuje, nie je aj z tejto príčiny, daný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v zmysle bude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).