Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-100-2024.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/100/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom AK 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D., v konaní o zaplatenie 18 522,98 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti pre sumu 358,20 Eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 18 522,98 Eur na istine, sumu 430,81 Eur na úroku, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 18 628,70 Eur od 15.03.2024 do 18.04.2024, zo sumy 18 519,56 Eur od 19.04.2024 do 16.05.2024 a zo sumy 18 486,95 Eur od 17.05.2024 až do zaplatenia, čo zdôvodnil tým, že strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol úverové prostriedky 19 783,- Eur, žalovaný sa zaviazal tieto vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 320,02 Eur a v počte 96. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností a napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil. Na základe toho žalobca v zmysle obchodných podmienok dňa 28.02.2024 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaný ani v poskytnutej lehote 15 dní na plnenie tieto dlžné sumy neuhradil. Ku dňu podania žaloby na úver žalovaný zaplatil len 2 847,50 Eur, zostal však dlžný sumu 18 953,79 Eur, ktorá pozostáva na dlžných splátkach z istiny 276,31 Eur (8. až 11. splátka úveru), ďalej z úroku vo výške 430,81 Eur (úrok z 8. až 11. splátky úveru), ako aj zo zosplatnenej istiny vo výšky 18 210,64 Eur, kde žalobca započítal len istinu zosplatnených splátok (od 12. po 96. splátku), k týmto sumám žalobca pripočítal poistenie vo výške 36,03 Eur. Na záver žaloby žalobca doplnil, že pred poskytnutím úveru si splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z.z. a preveril bonitu žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu.
2. Po podaní žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) došlo ešte k úprave žalovanej sumy zo strany žalobcu tak, že uplatnená istina predstavuje 18 308,33 Eur, úrok pevnú sumu 645,46 Eur a úroky z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne boli vyčíslené zo sumy 18 628,70 Eur od 15.03.2024 do 18.04.2024, zo sumy 18 450,50 Eur od 19.04.2024 do 16.05.2024 a zo sumy 18 272,30 Eur od 17.05.2024 až do zaplatenia. Žalobca v tomto svojom korigujúcom podaní dokonca vopred uviedol, že vo výzve zo 17.12.2023 oznamoval dlžnú sumu žalovaného vo výške 935,68 Eur, čo predstavovalo neuhradenie 7. splátky, splatnej dňa 15.10.2023 a nasledovných. K vyhláseniu predčasnej splatnosti splátok výzvou
k splateniu celého úveru zo dňa 28.02.2024 došlo pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.11.2023, 15.12.2023, 15.01.2024 a 15.02.2024. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca tiež uviedol, že k nemu pristúpil správne, aj napriek svojmu presvedčeniu, že ustanovenie § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka, po prijatí ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa stalo obsolentným a podľa logického výkladu právnej normy tieto zákonné ustanovenia nemôžu popri sebe obstáť a teda nie je dôvod na označovanie omeškaných splátok, čo potvrdzuje aj pripravovaná novela Občianskeho zákonníka, ktorá vyslovene vylučuje aplikáciu ustanovenia § 565 pri použití ustanovenia § 53 dos. 9 OZ.
3. Voči platobnému rozkazu upomínacieho súdu č.k. 29Up/177/2024-34 zo dňa 23.10.2024, ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor a v tomto namietal viaceré skutočnosti v postupe žalobcu pri zosplatnení úveru, ako aj pri samotnom poskytovaní úveru. V prvom rade namietal výšku dohodnutých úrokov z poskytnutého úveru, keď tieto pre rozpor s dobrými mravmi považuje za neplatné, a to najmä po porovnaní s úrovňou úrokov úverov so splatnosťou nad 5 rokov v hodnote 4,44 % ročne, pričom v predmetnom úvere boli tieto dohodnuté na úrovni 10,86 % ročne, čo je hodnota prevyšujúca priemerné úročenie o 144,59 %. Ďalej žalovaný namietal, že predčasná splatnosť realizovaná zo strany žalobcu je v rozpore s ustanoveniami zákona, teda § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom v VI. hlave § 2 písm. a) úverových zmluvných podmienok žalobcu bola táto možnosť zosplatnenia formulovaná v rozpore so zákonom. Chýba v nej totiž povinnosť poskytovateľa úveru upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia v zmysle § 73 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom takéto pochybenie bolo potvrdené aj rozhodnutím Národnej banky Slovenska pri prieskume úverových podmienok žalobcu ako poskytovateľa úverov. Ide teda o neplatné zmluvné dojednanie medzi stranami. Žalovaný tiež vo svojom odpore uviedol, že úverová zmluva neobsahovala všetky potrebné údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je táto zmluva sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou v zmysle § 11 uvedeného zákona. Žalovaný napokon namietal nedostatok odbornej starostlivosti žalobcu pri poskytovaní úveru vo vzťahu k bonite žalovaného a nedodržanie pravidiel podľa § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že pri dojednávaní úveru dostatočne skúmal bonitu žalovaného, keď zohľadňoval výšku jeho príjmu, rodinný stav a podmienky bývania ku dňu uzatvorenia zmluvy, mal k dispozícii úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti splácať spotrebiteľský úver a mal k dispozícii aj výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania jeho príjmu a výdavkov. Taktiež bolo vzaté do úvahy, že predmetný úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Okrem toho samotné refinancovanie iného úveru týmto úverom vylučuje aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorom žalovaný zakladá svoju procesnú obranu. Žalobca tiež poukázal na to, že až do zosplatnenia žalovaný uhradil na predmetný úver 2 491,10 Eur, v čase poskytnutia úveru teda bonita žalovaného bola na dostatočnej úrovni. K namietanému spôsobu a nezákonnosti zosplatnenia žalobca uviedol, že strata výhody splátok bola dohodnutá v samotnej úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob výkonu tohto práva je daný zákonom, čo neskôr žalobca realizoval výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo 17.12.2023, ktorá bola žalovanému doručená 22.12.2023 a následne žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru zásielkou z 28.02.2024, ktorá mu bola doručená 04.03.2024. Boli teda splnené zákonné požiadavky pre takéto zosplatnenie. Vo vzťahu k výške dohodnutého úročenia predmetného úveru žalobca dal do pozornosti výšku maximálnej odplaty spotrebiteľských úverov, ako je stanovená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v § 1 ods. 4 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., resp. § 1a ods. 1 tohto nariadenia. V čase poskytovania úveru bola táto maximálna hodnota úročenia stanovená na 20,05 % ročne a prekročená nebola, keďže v predmetnej úverovej zmluve RPMN predstavuje hodnotu 11,40 %.
5. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku k veci, pričom na vytýčenom pojednávaní dňa 25.04.2025 zároveň navrhol zmierlivé riešenie sporu dohodnutým splácaním sumy 18 000,- Eur, k zmieru medzi stranami však nedošlo, najmä pre nezhodu v otázke znášania trov konania.
6. Na základe uvedeného súd vec prejednal a napokon žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:
7. V prvom rade súd skúmal okolnosti zosplatnenia predmetného úveru, a to z hľadiska platnosti právneho úkonu žalobcu listom z 28.02.2024. Zohľadnil pritom súdnu prax, ktorá bola v tejto otázke
zjednotená stanoviskom Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
8. Súd pri zhodnotení tohto právneho úkonu vychádzal z doložených listín ako príloh k žalobe, kde jednak z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobca sa ako poskytovateľ úveru zaviazal k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 19 783,- Eur, ktoré mali byť zo strany žalovaného splatené 96-timi splátkami mesačne, vždy po 320,02 Eur, s určenou úrokovou sadzbou 10,86 % ročne a hodnotou RPMN 11,4 %. Celková čiastka na splatenie bola žalobcom vyčíslená na 29 568,96 Eur, splátky mali byť splácané od 30.04.2023, každá splátka bola splatná do 15-teho dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci na určený účet. Úver bol viazaný na splatenie záväzku žalovaného z predchádzajúceho úverového vzťahu u iného poskytovateľa úveru, a týmto v zmysle prílohy č. 1, na ktorú úverová zmluva odkazovala, mal byť úver od Tatra banky a.s. z 08.09.2022, kde k 27.02.2023 bol záväzok z uvedeného úverového vzťahu vyčíslený na 19 782,- Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že dohodnutý splátkový kalendár nie je zo strany žalovaného riadne plnený a že sa žalovaný dostáva do omeškania so svojimi splátkami, a to napriek upomínaniu zo strany žalobcu, na čo žalobca reagoval listom zo 17.12.2023, ktorý žalobca doložil ako listinný dôkaz v kópií a z tohto vyplynulo, že žalobca písomne žalovanému oznámil omeškanie so splátkami, pričom k 17.12.2023 celková dlžná suma na predmetný úver je 971,68 Eur, z toho nezaplatené úroky predstavujú 508,01 Eur, istina 391,64 Eur, zmluvné pokuty 36,- Eur a poistenie 36,03 Eur. Žalovanému boli na ťarchu pripočítané aj náklady upomienky vo výške 12,- Eur. Žalobca uvedeným listom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a to bezodkladne s upozornením, že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí ani do 15. dní od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne kroky, ktoré môžu viesť aj k vzniku ďalších nákladov zvyšujúcich dlh. Následne žalobca listom z 28.02.2024 vyzval žalovaného na splatenie celého úveru, v liste žalobca konštatuje, že v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č. 1302047773 ho žalobca vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy. Vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 19 382,19 Eur obratom, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Žalobca tu taktiež uviedol platobné údaje, t.j. číslo účtu a variabilný symbol pre platbu, zhodný s číslom predmetnej úverovej zmluvy a zároveň žalovaného upozornil, že ak dlžnú čiastku v stanovenej lehote nezaplatí, je žalobca pripravený podniknúť ďalšie právne kroky, s ktorými môžu byť spojené ďalšie náklady. Žalovaný bol listom upozornený taktiež na to, že naďalej u neho trvá povinnosť hradiť príslušenstvo a prípadné zmluvné sankcie, dlžná čiastka sa teda každým ďalším dňom zvyšuje, pričom spolu s ukončením úverovej zmluvy dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané. Z elektronického portálu Slovenskej pošty vyplýva doručenie oboch zásielok žalovanému, v prípade prvej z nich 22.12.2023 a v prípade druhej z nich dňa 04.03.2024. Doručenie týchto zásielok napokon nebolo žalovaným rozporované a súd ho považoval za nesporné.
9. Z hľadiska súdnej praxe, ktorá bola zjednotená citovaným stanoviskom Najvyššieho súdu SR, však bolo nevyhnutné zhodnotiť uvedené právne úkony žalobcu pri zosplatnení z hľadiska ich určitostí a platnosti, s konštatovaním, že predmetné zosplatnenie z 28.02.2024, ani výzva, ktorá mu predchádzala, v žiadnej svojej časti neobsahujú označenie dlžnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza. Výzva k splateniu celého úveru teda trpí neurčitosťou v tejto časti, čo v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje jeho neplatnosť. Doplnenie údajov a konkretizácia rozhodujúcej splátky v priebehu konania daný nedostatok konvalidovať nemohla. Dôsledkom takejto vady je zároveň to, že žalobca bol oprávnený od žalovaného aj naďalej požadovať len dovtedy splatné splátky z predmetného úveru a ich vzniknuté príslušenstvo (úroky z omeškania, prípadné sankcie, poplatky), nie však zosplatnenú sumu úveru ako takého. Po takomto závere však zároveň súd nemohol žalobcovi priznať ani plnenie z titulu už splatných splátok, ktoré doteraz zostali zo strany žalovaného neuhradené, vychádzajúc zo súdnej praxe, formulovanej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 4Cdo/85/2021, rozhodnutie z 12.02.2024, v zmysle ktorého by v takomto prípade súd prekročil rámec žalobcom vymedzeného petitu a v prípade, že by dlžné splátky boli priznané, išlo by o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobcom návrhu. Ako Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol, aj keď sa poskytovateľ úveru domáhal priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aké bolo priznané prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke bolo tvrdené, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v tomto smere aj produkoval k svojim tvrdeniam dôkazy. Ak teda
súd (v tam posudzovaných rozhodnutiach) dospel k záveru, že zosplatnenie úveru je neplatné, nebolo možné priznať ani časť nároku spočívajúcu v splatných a nezaplatených splátkach, pretože by došlo k prekročeniu návrhu strán v zmysle § 216 C.s.p., naviac s ochranou slabšej strany, ktorou je žalovaný a porušil by tým zásadu ne ultra petitum, čím by porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Súd preto ani v tomto prípade nepristúpil k priznaniu čo len časti uplatneného nároku zo strany žalobcu, keďže žaloba jasne formulovala uplatnený nárok ako vzniknutý v dôsledku zosplatnenia predmetného úveru, ktoré bolo následne súdom vyhodnotené ako neplatné, a teda nebolo možné priznávať žalobcovi peňažné plnenie z iného právneho dôvodu, než aký bol v žalobe vymedzený. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Keďže žalobca vo svojom poslednom podaní k tejto veci oznámil súdu úhradu súm zo strany žalovaného po podaní žaloby, a to vo výške 178,20 Eur dňa 16.08.2024 a sumy 180,- Eur dňa 14.01.2025, a vzal žalobu v tejto časti späť, súd konanie v časti pre sumu istiny 358,20 Eur zastavil, v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p.
11. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď v spore bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, patrí mu preto nárok na náhradu trov konania, žalovaný si však túto náhradu neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).