Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-161-2023.pdf
PDF · 104.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/161/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov – matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, E. a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, A. XXXXX, G. F., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Liama sumou 300,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2023 do 31.03.2024 a sumou 500,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.12.2023 do 30.09.2025 na mal. Liama v sume 10.025,80 eur, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom osobne podaným na súde dňa 19.12.2023 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Keď mal maloletý asi 3 roky, išla na návštevu k svojej rodine na Slovensko, s čím otec súhlasil. Po roku sa rozhodla, že sa do Talianska už nevráti a našla si tu prácu. Otec jej po odchode na Slovensko posielal výživné v sume asi 320 eur, niekedy poslal viac, niekedy menej. Po tom, ako mu oznámila, že sa už nechce vrátiť, prestal jej výživné zasielať. S otcom komunikuje cez sociálne siete.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery na výzvu súdu nezdokladoval.
3. Súd skôr, než začal vo veci konať, riešil otázku právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, pretože sa jedná o vec s cudzím prvkom, keďže otec mal. dieťaťa je občanom Talianskej republiky, na území ktorej aj býva. Matka spolu s maloletým Liamom sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.
4. Slovenská republika aj Talianska republika sú členské štáty Európskej únie, je preto potrebné aplikovať príslušné nariadenie.
5. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
6. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, veci uvedené v odseku 1 písm. b) môžu zahŕňať najmä opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom. 7. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. e) Nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Vo vzťahu k otázke osobnej starostlivosti o maloletého a zastupovania mal. dieťaťa sa na danú vec aplikujú ustanovenia Nariadenia. Keďže sa maloletý zdržiava na území Slovenskej republiky od svojich troch rokoch, možno konštatovať, že tu má obvyklý pobyt, preto je daná právomoc slovenského súdu.
10. Otázka rozhodného práva je upravená v Dohovore o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag 19. októbra 1996, ozn. č. 344/2002 Z. z. v znení neskorším oznámení; ďalej len Dohovor o rozhodnom práve).
11. Podľa č. 1 písm. b) Dohovoru o rozhodnom práve, cieľom tohto dohovoru je určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci.
12. Podľa čl. 3 písm. b) Dohovoru o rozhodnom práve, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
13. Podľa čl. 17 Dohovoru o rozhodnom práve, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.
14. Súd z uvedeného vyvodil, že vo veci osobnej starostlivosti a zastupovania mal. dieťaťa sa bude riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže mal. dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
15. Otázku právomoci vo veciach výživného upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie Rady č. 4/2009“), ktorým je viazaná Slovenská republika aj Talianska republika.
16. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady č. 4/2009, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
17. Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
18. Podľa čl. 15 Nariadenia Rady č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
20. Aj v otázke výživného súd ustálil, že má právomoc vo veci konať a bude sa riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.
21. Na pojednávanie uskutočnené v tejto veci dňa 08.09.2025 sa nedostavil otec, ktorý svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie mal doručené oznámením o doručovaní písomnosti. Na adresu uvedenú matkou v návrhu sa otcovi nepodarilo písomnosti doručiť ani cestou dožiadaného súdu, ani priamo otcovi. Matka na pojednávaní uviedla, že otcovi termín pojednávania písomne oznámila, tento jej oznámil, že nepríde. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez prítomnosti otca.
22. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
24. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
28. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. dieťaťu
30. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec uvedené nenamietal. Preto súd mal. Liama zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Úprava výživného na mal. dieťa 31. Mal. Liam je v 3. ročníku základnej školy, pričom aktuálne chodí do školy v Bratislave. K zmene bydliska z Čadce do Bratislavy došlo v 04/2024. Za družinu sa v Čadci platilo 20,- eur, v Bratislave je to 45,- eur mesačne, ZRPŠ ešte matka neplatila, ale mal by byť ten poplatok okolo 20-30,- eur. Školské potreby vrátane oblečenia zakupovala matka v sume cca tých 100-150,- eur. Pracovné zošity a učebnice z cudzieho jazyka ešte nevie uviesť cenu, strava sa platí 38,- eur za obedy na dva mesiace. Maloletý navštevoval futbal v Čadci, ktorý vychádzal 15,- eur mesačne, v Bratislave je to 50,- eur mesačne. Maloletému pripravuje doma raňajky, takisto mu chystá desiatu, musí mu dať olovrant, aj večeru, takže strava, oblečenie a obuv a hygienické potreby vychádzajú cca tých 300,- eur mesačne. Medzi jeho záľuby patrí Lego a koľajničky, ide o výdavok 20-30,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka nejakých voľnočasových aktivít, navštevujú s maloletým kino, chodia na výlety, v lete chodili veľa na kúpalisko, kde kino pre ňu a maloletého vychádza 30,- eur. Keď idú niekde na zmrzlinu, to je 10 - 20,- eur. Na mobil to vychádza 10 eur. Maloletému šetrí, ide o sumu 100 eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, trpí len na bežné ochorenia. Dáva mu vitamíny pre deti, čo môže predstavovať 20,- eur mesačne. Za dentálnu hygienu minulý rok vynaložila 80,- eur na maloletého. Pomerná časť nákladom na bývanie predstavovala v Čadci sumu 150 eur a v Bratislave sumu 350 eur.
32. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka pracuje v kaviarni na dohodu s oficiálnym mesačným príjmom v priemere v 47 eur mesačne v r. 2025. Neoficiálne má príjem ako trénerka vo fitness centre, tam si zarobí od tých 500 do 1.000,- eur, už podľa toho, aký je mesiac. Teraz bol taký slabší mesiac, pretože všetci boli na dovolenkách. Jej príjem teda v priemere môže byť z tejto činnosti 750,- eur mesačne. Finančne jej pomáha rodina, najmä otec, ktorý žije v Mongolsku.
33. Výdavky matky predstavujú náklady na bývanie, kde v čase, keď bývala v E., na bývanie neprispievala, ale robievala nákupy do domácnosti v sume 200 – 300 eur mesačne. V Bratislave za nájom bytu platí 700 eur mesačne. Ako dôvod sťahovania sa do Bratislavy matka uviedla, že do bytu, v ktorom bývala spolu so svojou matkou a starou matkou, sa mal vrátiť aj jej brat a mal tam prísť bývať aj bratranec, čo už by bolo neúnosné, tak veľa ľudí v byte. Preto hľadala ďalšie možnosti, ale keď prechádzala podnájmy, tak v Čadci by platila 600,- eur, takto dala 700,- eur v Bratislave, kde je aj viac možností pracovných pre ňu, aj pre maloletého na jeho vývin. Oblečenie si kupuje príležitostne. Hygienické potreby uviedla v sume 200,- eur, ide o výdavky na ňu aj na domácnosť. Táto suma sa súdu javí ako nadhodnotená, za adekvátnu sumu by súd považoval 60 eur mesačne. Má jeden veľký paušál, kde platí 80,- eur - tam je paušál pre ňu a 10,- eurový paušál pre maloletého a je v tom TV a internet. V rámci voľnočasových aktivít chodí do fitnes centra, kde sa platí 100,- eur mesačne. Zdravotný stav má dobrý, je zdravá, lieky na predpis neužíva, vitamíny užíva viaceré druhy. Ide o výdavok 50,- eur mesačne. U zubára v roku 2024 platila za dentálnu hygienu 80,- eur. Má šetrenie pre maloletého 100,- eur mesačne, aj pre seba 100,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V minulosti, keď bola dobrovoľne nezamestnaná, platila si zdravotné odvody, to bolo tých 50-60,- eur.
34. Pri určovaní vyživovacej povinnosti však súd vychádzal najmä z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý na výzvu súdu svoje pomery žiadnym spôsobom nezdokladoval, neuviedol ani svoje príjmy, ani svoje výdavky.
35. Matka na pojednávaní uviedla, že otec je schopný zarobiť aj sumu 5.000 eur mesačne, otec vie zarobiť peniaze. Po tom, ako mu oznámila, že s ním už nechce ďalej žiť, na maloletého už nič neposlal. Kým ešte tvorili pár a bola s maloletým na Slovensku, posielal jej okolo tých 600 – 800 eur. Nahliadnutím do mobilu preukázala čiastkové platby v sumách 120 -130 eur, malo ísť o týždenné platby.
36. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.
38. Otec je ešte v produktívnom veku, preto musí vyvinúť úsilie a hľadať si zamestnanie tak, aby dokázal prispievať na výživu maloletého. Podľa údajov dostupných na internete sa priemerná mzda v Taliansku v posledných troch rokoch pohybovala na úrovni cca 2.700 eur mesačne v hrubom. Je potrebné zohľadniť odvody a dane, ktoré sa zo mzdy platia. Môže ísť potom o sumu cca 1.400 eur mesačne v čistom. Podľa informácii dostupných na internete je odhad životných nákladov v Taliansku cca 688 eur. Pokiaľ matka uvádzala, že otec peniaze má a vie si zarobiť aj 5.000 eur mesačne, súd toto jej tvrdenie akceptoval aj s poukazom na skutočnosť, že kým spolu žili, posielal jej týždenné platby na maloletého v sume 120-130 eur. Až po tom, ako s ním ukončila partnerské spolužitie prestal posielať výživné, o maloletého sa nezaujíma, nestretáva sa s ním, nekúpi mu darček k jeho sviatku či na Vianoce. Potenciálny príjem otca súd preto ustálil vo výške 5.000 eur mesačne v hrubom, t. j. cca 3.000 eur mesačne v čistom, vychádzajúc z informácií, ktoré boli dostupné na internete ohľadom odvodov a daní.
39. Súd určil výživné diferencovane v dvoch sumách, a to v sume 300 eur za obdobie od 19.12.2023 (od podania návrhu) do 31.03.2024, t. j. do času, kým maloletý spolu s matkou žili v Čadci, kde boli nižšie výdavky na živobytie a v sume 500 eur za obdobie od 01.04.2024, nakoľko sa matka začiatkom tohto mesiaca presťahovala aj s maloletým do Bratislavy, kde sú vyššie výdavky na život.
40. Súd má teda za to, že výživné vo výške 300 eur a následne v sume 500 eur na mal. A., je vo vzťahu k príjmu otca primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, zohľadniac skutočnosť, že otec sa o maloletého nezaujíma, nestretáva sa s ním, súd nedisponuje informáciou o ďalšej jeho vyživovacej povinnosti. Otec svoju životnú úroveň neopísal a nepreukázal, preto súd vychádzal aj z tvrdení matky. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu mal. dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa, zabezpečuje mu bývanie, venuje mu svoj čas, ktorý sa snaží s maloletým tráviť aj aktívne.
41. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
42. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 19.12.2023 (t. j. od podania návrhu), otcovi vznikol nedoplatok do 30.09.2025 na mal. Liama v celkovej sume 10.025,80 eur (t. j. alikvotná čiastka za 12/2023 v sume 125,80 eur a za 3 mesiace x 300 eur = 900 eur a 18 mesiacov x 500 eur = 9.000 eur), pričom otec za predmetné obdobie neuhradil na výživu maloletého žiadnu sumu, ktorú by mohol súd započítať. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko ide o vyššiu sumu.
44. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
45. Podľa § 57 CMP, o trovách štátu súd rozhoduje aj bez návrhu. Nakoľko v konaní bolo potrebné preložiť písomnosti do talianskeho jazyka, ktorému otec rozumie či zabezpečiť účasť tlmočníka na pojednávaní pre prípad, že by otec prišiel, pričom náklady tohto prekladu/tlmočenia znáša štát, keďže účastníci majú právo konať v jazyku, ktorému rozumejú, rozhodol súd tak, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
46. Po vyhlásení rozhodnutia sa matka aj kolízna opatrovníčka vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.