Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/20/2019

Potvrdené rozhodnutím 24Co/64/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: H. H. - MASYDA nar. XX.X.XXXX, adresa Y.-R., C. XXX/B, proti žalovanej: Mgr. Y. R., nar. XX.X.XXXX, adresa Z. X. Y. XXX, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/20/2019-87 zo dňa 9.7.2021, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci žalobcu : H. H., H., R. H. J. H. Č.. XXX, A.: XXX XXX XX, prechodné bydlisko Š.-R., C. XXX/B, proti žalovanému: H.. Y. R., X.. XX.X.XXXX, L. Z.K. X. Y. Č.. XXX, o vydanie vecí, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vydať žalobcovi súpravu záhradného sedenia dreveného 4 ks, stoličku záhradnú drevenú 5 ks, výčapné zariadenie Lidr pigmy 40k 1 ks, kufrík s Cd nosičom 120 ks, osvetlenie disco svetlá 1 ks, hotovosť BETEX automatu 1 ks, kufrík s náradím Gola sada 1 ks, vŕtačku Bosch s príklepom a kufríkom 1 ks, elektrický navijak Proteco 1 ks, predlžovací kábel na bubne 50 m, LCD televízor 80 cm uhlopriečka, Samsung. Žalobca uviedol v žalobe, že niektoré z veci boli použité, zakúpené od súkromných osôb a určil celková hodnota vecí na sumu 3381,01 €. Žalovaná mu počas nájomného vzťahu bez predchádzajúcej výzvy uzatvorila priestory, ktoré sú jej vlastníctvom a neumožnila si veci zobrať. Žalobca ju vyzval, aby mu umožnila si prevziať veci. Reagovala tým spôsobom, že mu doručila výpoveď z nájmu a napriek opätovnej výzve mu odmietla veci vydať. Žalobca eventuálnym petitom žiadal zaplatiť cenu zadržaných vecí, ktorú určí znalec.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 10.07.2017 uzatvorila so žalobcom nájomnú zmluvu, v ktorej je uvedené v ČI. Ill ods. 1 - nájomca sa zaviazal platiť nájomné vo výške 450,- € mesačne vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca a v ČI. IV ods. 4, že prenajímateľ má právo až do odovzdania a prevzatia prevádzky vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie si svojho majetku a pohľadávok, príp. i zadržať veci nájomcom do prevádzky vnesené, ak by hroziaca výška škody na strane prenajímateľa odôvodnene vyžadovala takéto opatrenie. Zároveň citovala zákonné ustanovenie o možnosti zadržania hnuteľnej veci na zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči tomu, komu je inak povinná vec vydať. Ide o inštitút tzv. práv k cudzím veciam a to je to dôležitý nástroj, ako môže veriteľ jednostranne získať zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky a zo zadržanej veci sa uspokojit dokonca prednostne pred záložným veriteľom. Žalovaná uviedla, že na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky na nájomnom, zadržala hnuteľné veci žalobcu. Žalobca jej dlžné nájomné doteraz nezaplatil. Dňa 03.05.2019 žalovaná podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu nezaplatenia nájomného vo výške 1446,- €. Dňa 21.05.2019 bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému žalovaný podal odpor. Vec nie je právoplatne skončená. Napriek tomu, že nájomné žalobca nezaplatil, žalovaná žalobcovi zaslala výzvu na prevzatie vecí z nehnuteľnosti J. na deň 28.11.2020 o 10.00 hod.. Následne žalovaná predložila súdu protokol o

prevzatí vecí dňa 28.11.2020 žalobcom a zároveň uviedla, že mu nezadržiavam žiadne veci, všetky mu odovzdala, žiada žalobu na vydanie vecí zamietnuť z dôvodu ich odovzdania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to fotodokumentáciou, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Dňa 10.07.2017 účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Z. X. Y. R.. Č.. XXX a to P. J. + vináreň + dvor, zapísané na LV č. XXX ( J.. Č.. XX/X, XX/, XX/X, XXX/ XXX ) pre k. ú. Z. X. Y. a to na dobu určitú, jeden rok. Žalobca v priestoroch podnikal a pre potreby v súvislosti s podnikaním si do prenajatých priestoroch prevádzky vniesol svoje osobné hnuteľné veci. O tom, aké konkrétne veci žalobcu a od akého času sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalovanej sa neviedol žiaden záznam. Žalovaná z dôvodu nezaplatenia nájomného, ničenia a devastovania nehnuteľnosti a zabezpečenia nehnuteľnosti proti ďalším škodám, dala žalobcovi výpoveď dňa 06.02.2019 a súčasne ho žiadala o vypratanie nehnuteľnosti do 11.02.2019. Zásielku si prevzal až dňa 28.02.2019. Žalobca neplatil faktúry za odber elektrickej energie a nehnuteľnosť bola v mesiaci január ( cca v polovici mesiaca) odpojená od prívodu el. energie a samotné odpojenie od elektriny v zimnom mesiaci spôsobilo žalovanej viaceré škody. Žalovaná si v súlade s ČI. IV ods. 4 nájomnej zmluvy zadržala veci nájomcom do prevádzky vnesené. Dňa 25.04.2019 žalobca doručil žalovanej faktúru na sumu 3381,01 €, ktorou jej vyfakturoval veci, ktoré mu žalovaná odmietla vydať. Všetky veci, ktoré boli uvedené vo faktúre žalobca žiadal v predmetnej žalobe vydať, s výnimkou p. č. 4 - zvuková aparatúra s kabelážou a rackami v cene 416,67 € bez DPH. V priebehu konania, žalovaná výzvou zo dňa 03.11.2020, vyzvala žalobcu na prevzatie vecí z nehnuteľnosti J. na deň 28.11.2020 o 10.00 hod., kde špecifikovala, ktoré veci žalobcu sa nachádzajú v prevádzke. Podľa protokolu o prevzatí vecí si žalobca veci prevzal dňa 28.11.2020 v prítomnosti svedkov. Prevzal si tiež veci, ktoré neboli uvedené v žalobe, ani vo vystavenej faktúre. Súd vyzval žalobcu, či vzhľadom na prevzatie vecí trvá na podanej žalobe, žalobca žiadal nariadiť pojednávanie, pretože mu žalovaná nevrátila všetky veci a niektoré veci boli nesprávne skladované, čím sa poškodili. Žalobca trval na tom, že v nehnuteľnosti boli 4 záhradné sedenia Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu a na predložených fotografiách špecifikovala, ako bolo záhradné sedenie rozmiestnené v priestore. Vo výzve na prevzatie vecí žalovaná vyzvala žalobcu na prevzatie 3 ks záhradného sedenia, na čo žalobca nereagoval. Žalobca mal následne záujem pokračovať v súdnom spore a túto skutočnosť preukázať svedeckými výpoveďami. V protokole o prevzatí vecí podpísal tiež prevzatie výčapného zariadenia, ale podľa jeho tvrdenia si ho neprevzal. Žiadal, aby žalovaná predložila fotografie, ktoré ako dokumentáciu z preberania vecí zabezpečovala žalovaná a predložila ju v konaní sp. zn. XXC/XX/ XXXX na OS Levice. Za účelom doplnenie dokazovania súd odročil pojednávanie na termín 09.07.2021. Žalobca bol nečinný, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná predložila fotodokumentáciu z preberania vecí žalobcom. Fotodokumentácia bola založená vo veci vedenej na OS Levice a žalovaný mal dostatok času sa s ňou oboznámiť. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že pokým žalobca platil nájom bolo všetko v poriadku, ale keď prestal platiť nájom a ničil jej majetok, tak mu musela dať výpoveď. Podľa jej vyjadrenia mu odovzdala všetky veci, ktoré si žalobca do nehnuteľnosti priviezol. V akom stave ich tam mal, v takom stave si ich i prevzal. Nikdy v zariadení nemal 4 súpravy záhradného sedenia, iba tri, tak ako je uvedené v protokole a vidieť na fotodokumentácii. Čo sa týka výčapného zariadenia, tak si ho prevzal, prevzatie podpísal. Samotný kufor s náradím nešpecifikoval a taktiež, ktorý tam bol, ten si zobral a v takom stave, v akom si ho tam nechal. Predlžovací kábel na bubne sám považoval za nepodstatný, žalovaná o ňom nemala žiadnu vedomosť. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca má vo svojej sfére disponovania všetky hnuteľné veci, ktoré žiadal vydať a preto žiadala žalobu zamietnuť. K takémuto riešeniu sporu pristúpila vzhľadom sna svoj vážny zdravotný stav, keď sa chce vyhnúť ďalšieho stresu. Zadržala žalobcovi veci iba z toho dôvodu, aby sa jej mohlo z časti kompenzovať nezaplatené nájomné. Voči žalobcovi sú vedené mnohé exekúcie, takže to bola jedna z možností, ako si uspokojiť svoju pohľadávku a ich zadržanie bolo v súlade s písomne uzatvorenou nájomnou zmluvou.

5. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 6. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 7. Podľa , obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

8. Podľa Z.z (ďalej len "”), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 9. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 10. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 11. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 13. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( ). Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V predmetnom spore bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k všetkým hmotnoprávnym skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, a to, že žalobca je vlastníkom konkrétnych a nezameniteľne špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu a že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá je pre uvedený spor pasívne vecne legitimovaná.

14. Žalobca nepreukázal, že je vlastníkom ktorejkoľvek z hnuteľných vecí, ktoré žiadal, aby mu žalovaná vydala. Žalobca doručil žalovanej vlastnú faktúru na predmet vydania, ktorá je bez právneho významu a nemožno ju hodnotiť ako dôkaz v predmetnom konaní. Žalovaná označila veci žalobcu, ktoré mala v držbe, ich existenciu výslovne nepoprela, vlastníctvo žalobcu k nim nespochybňovala, čím mal súd toto tvrdenie žalobcu v zmysle za nesporné. Spornou zostalo 1 záhradné sedenie a výčapné zariadenie. Žalobca mohol napr. výsluchom svedkov a inými dôkazmi tvrdenú skutočnosť preukázať, čo však neučinil, teda v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaná naopak, predložila fotodokumentáciu nehnuteľnosti na ktorej sú veci žalobcu identifikovateľné. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v čase rozhodnutia súdu sú hnuteľné veci žalobcu v jeho dispozičnej sfére, žalovaná ich dobrovoľne vydala. Existenciu iných hnuteľných vecí, ktoré by žalovaná žalobcovi zadržiavala žalobca nepreukázal, preto súd žalobu zamietol. 15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech súd nepriznal nárok náhradu trov konania z dôvodu, že sa jej výslovne vzdala.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.