Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/36/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., toho času G. XXXX/XX, F., zastúpenému: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -14 zo dňa 22.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II.

Ruší uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do priestorov bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcelách KN-C číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 258 m2, číslo XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2, číslo XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2, číslo XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2, číslo XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a číslo XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F., na ulici E., F..

II. Žalovanému ukladá povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni A. B. na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

III. Poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať proti žalovanej A. B., bytom E. XXXX/X, F. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalobu o zrušenie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

IV. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala 21.7.2025 na súd prvej inštancie návrh, ktorým žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému tak, že mu súd zakáže dočasne

vstupovať do bytového domu v meste F. na adrese E. XXXX/X a tiež mu uloží povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci.

3. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili manželstvo 26.6.2004, ktoré stále trvá a pochádzajú z neho dve maloleté deti, a to B. B., nar. X.X.XXXX a H. B., nar. X.X.XXXX. Spoločne bývajú v bytovom dome na ul. E. XXXX/X I. F., kde vlastnia 2,5 izbový byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

4. Žalobkyňa v odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný je voči nej dlhodobo násilný, správa sa tak, že na ňu fyzicky útočí, rozbíja zariadenie domácnosti, robí na ňu psychický nátlak, ponižuje ju, znevažuje a sústavne jej nadáva. Z jeho správania má strach a bojí sa o svoj život a bojí sa byť so žalovaným v jednej domácnosti. Žalovaný ju psychicky týra neodpovedaním na jej dôležité otázky, následkom čoho dôjde k hádke a výbuchu hnevu. Žalovaný ju permanentne uráža, osočuje, nadáva jej a fyzicky na ňu útočí. K fyzickým útokom dochádzalo opakovane už v minulosti, ale nevolala hliadku polície, lebo sa žalovaného bála a tiež nevyhľadala ani lekársku pomoc. Má však fotodokumentáciu modrín po fyzických útokoch žalovaného a tiež fotografie zo zničeného nábytku.

5. Políciu sa rozhodla kontaktovať až po poslednom útoku žalovaného, niekoľko dní potom, čo ju fyzicky napadol, následkom čoho bol žalovaný vykázaný zo spoločnej domácnosti. Fyzické útoky žalovaného na ňu potvrdila pred príslušníkmi polície aj maloletá dcéra H.. Po poslednom útoku žalovaného vyhľadala lekárske ošetrenie, o čom predkladá súdu správu.

6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , (ďalej „“).

7. Podľa súdu prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, lebo preukázala, že žalovaný sa voči nej dlhodobo správa násilne a k poslednému incidentu došlo 11.7.2025, kedy žalobkyňu fyzicky napadol. Žalobkyňa dňa 14.7.2025 privolala hliadku polície, ktorá žalovaného vykázala zo spoločného obydlia na dobu 14 dní, pričom vykázanie sa vzťahuje aj na priestor bytového domu a jeho okolia na vzdialenosť 50 m. Ohrozenou osobou je žalobkyňa a spoločným bytom je byt na adrese E. XXXX/X I. F..

8. Žalobkyňa predložila aj potvrdenie o tom, že dňa 14.7.2025 podala voči žalovanému oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch. Potrebu neodkladného opatrenia žalobkyňa preukazovala aj fotografiami, na ktorých má viditeľné modriny a tiež fotografie, na ktorých je znázornený poškodený nábytok. Žalobkyňa predložila aj lekársku správu z 15.7.2025, kde pri ošetrení uviedla, že 11.7.2025 bola doma napadnutá manželom.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tvrdenými skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne a spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie žalovaného napĺňa pojmové znaky ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, v dôsledku ktorého bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia. Žalobkyňa skutkovo opísala správanie sa žalovaného tak, že sa bojí o svoj život a bojí sa byť so žalovaným v spoločnej domácnosti. Tvrdí, že žalovaný ju psychicky týra, ponižuje ju, znevažuje ju, permanentne ju uráža, osočuje a sústavne jej nadáva. Ničí zariadenie domácnosti a jeho útoky sú opakované. Hoci v minulosti nevolala hliadku polície a nebola ani na lekárskom ošetrení, po útokoch žalovaného, vyhotovila si fotodokumentáciu so stopami fyzického násilia v podobe modrín na jej tele. Súd prvej inštancie má za to, že ak by nevyhovel návrhu a neuložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytového domu, v ktorom sa nachádza spoločný byt, žalovaný by sa do obydlia vrátil a naďalej vyvolával konfliktné situácie. Spoločné bývanie strán sporu by sa stalo nebezpečným z dôvodu možného opakovania fyzických útokov voči žalobkyni, čo by malo negatívny

dopad nielen na jej fyzické, ale aj duševné zdravie. V kolízii základných práv tak musí právo žalovaného na obydlie ustúpiť ochrane života a zdravia žalobkyne.

11. Súd prvej inštancie vyhovel aj návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou úkonov v konaní pred orgánmi verejnej moci.

12. Žalobkyňa uviedla, že zo žalovaného má strach, lebo je voči nej násilný, ponižuje ju, sústavne jej nadáva a permanentne ju uráža.

13. Ak by súd vyhovel návrhu len v časti uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytového domu, žalovaný by mohol kontaktovať žalobkyňu mimo priestorov bytového domu a fyzicky ju napadnúť na verejnosti, prípadne jej nadávať a správať sa voči nej urážlivo.

14. Správanie sa žalovaného vykazuje znaky agresívneho správania, umožňujúceho vzbudiť u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život, zdravie a duševnú integritu. Žalobkyňa má zo správania sa žalovaného dôvodnú obavu, bojí sa o svoj život a zdravie a preto je potrebné zabezpečiť, aby sa k nej žalovaný nepribližoval nielen v priestoroch bytového domu, kde sa nachádza spoločný byt, ale aj na mieste verejne prístupnom, čo súd prvej inštancie zabezpečil nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 s výnimkou úkonov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Takýmto obmedzením zároveň nebude žiadnym spôsobom negatívne zasiahnuté do práv žalovaného, lebo nie je nevyhnutné, aby sa k žalobkyni približoval na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

16. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplynula potreba neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia žalobkyne, ako aj slobody pohybu a pobytu, a to s poukazom na a SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej a duševnej integrity a súkromia žalobkyne, ktoré je jednoznačne konaním žalovaného ohrozené. Ochranu hore uvedených práv žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, než nariadením neodkladného opatrenia, ktoré vyplýva z výrokov I. a II. tohto uznesenia, preto súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

17. Súd prvej inštancie zároveň poučil žalovaného o tom, že má možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a tiež sa môže samostatnou žalobou domáhať zrušenia zákazu priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, lebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v takom rozsahu, ako to žalobkyňa žiadala.

20. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v , d), f) a h) .

21. Podľa žalovaného žalobkyňa podala návrh účelovo a tvrdenia, ktoré uviedla vo svojom návrhu sú nepravdivé. Žalovaný poprel, že by bol voči nej násilný a fyzicky na ňu útočil, rozbíjal zariadenie domácnosti, robil na ňu fyzický nátlak. Poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi 21 rokov, počas ktorého obdobia žalobkyňa nikdy nevolala políciu, nikdy nebola na ošetrení, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojom návrhu. Podľa žalovaného je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že ju urážal a nadával žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, že jej modriny spôsobil žalovaný a že nábytok poškodil žalovaný. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že žalobkyňa kontaktovala políciu až niekoľko dní po tom, ako ju mal údajne fyzicky napadnúť s tým, že tieto útoky mala potvrdiť aj maloletá dcéra H.. Podľa žalovaného je dcéra H. žalobkyňou zmanipulovaná. Aj lekárske ošetrenie vyhľadala žalobkyňa až niekoľko dní po údajnom útoku, a to podľa žalovaného z toho dôvodu, že v čase údajného útoku bola žalobkyňa opitá. Žalovaný nepožíva na rozdiel od žalobkyne alkoholické nápoje,

nie je agresívny, ale je hlboko veriaci človek. Je pravdou, že sa venuje prevažne dospievajúcemu synovi, ale žalobkyňa bráni žalovanému stretávať sa s maloletou dcérou a bráni mu rozvíjať si s ňou rodičovský vzťah. Podľa žalovaného je žalobkyňa neopodstatnene žiarlivá na žalovaného. Žalovaný vyslovil presvedčenie o tom, že podaný návrh je žalobkyňou podaný účelovou, aby ostala bývať v spoločnom byte a získala vyjednávaciu výhodu pri vyporiadaní majetku po rozvode. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní neboli podľa žalovaného nijako preukázané a ide len o špekulácie a výmysly žalobkyne. Samotné potvrdenie z polície nie je podľa žalovaného potvrdením, že sa žalovaný skutočne dopustil násilia voči žalobkyni. Ide len o tvrdenie jednej strany, žalobkyne.

22. Podľa názoru žalovaného bol žalovaný zo strany polície vykázaný zo spoločného obydlia nezákonne.

23. Podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu je predčasné. V spoločnej domácnosti s účastníkmi býva aj 17 ročný syn, ktorý do vydania neodkladného opatrenia nebol na polícii vypočutý. Pri všetkej úcte k maloletej H., podľa názoru žalovaného je svedectvo syna vyššej hodnoty, a to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť syna. Rovnako tak žalovaný namietol výrok IV. uznesenia z osobitných dôvodov. Žalovaný je v hmotnej núdzi a bola mu priznaná bezplatná právna pomoc. Podľa žalovaného na jeho strane existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú, aby súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko priznanie plnej náhrady trov konania by mohlo mať negatívny vplyv na uspokojenie základných potrieb životných potrieb žalovaného, ktorý je už tak v ťažkej životnej situácii. K aplikácii ustanovenia podľa žalovaného dôjsť aj zo sociálnych dôvodov, pričom z rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že žalovanému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci na základe predložených dokladov o príjme a informácii o majetkovej situácii žiadateľa, keď bolo preukázané, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze.

24. V rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, resp. zamietol uznesenie v celom rozsahu a aby žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

25. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Poukázala na to, že podanie návrhu na neodkladné opatrenie nebolo z jej strany účelové, ale bolo podané po dlhodobom fyzickom a psychickom násilí zo strany žalovaného, kedy si už povedala, že stačilo a má vážnu obavu o svoj život, zdravie a rovnako aj o ujmu na majetku tak, ako to popisovala vo svojom návrhu.

26. Odmietla tvrdenie žalovaného, že vyhľadala lekársku pomoc s časovým odstupom z dôvodu, že v čase údajného útoku bola pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa alkohol konzumuje príležitostne, a to, čo tvrdí žalovaný nie je pravda, nakoľko ju chce očierniť a poškodiť. Žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia nemá žiaden dôvod, aby si násilie vymýšľala, pričom oneskorené vyhľadanie pomoci po napadnutiach nijako neznižuje pravdivosť jej tvrdení, ani závažnosť prežitého násilia. Podľa žalobkyne je prirodzenou reakciou, že obete domáceho násilia po útoku môžu prežívať šok, strach z ďalšieho napadnutia, hanbu, či obavy z reakcie okolia a úradov. Tieto pocity často vedú k tomu, že obeť nevyhľadá pomoc okamžite. To, že pomoc vyhľadala až po niekoľkých dňoch neznamená, že k násiliu nedošlo, ale naopak potvrdzuje, že musela nájsť odvahu a bezpečný okamih, kedy sa mohla obrátiť na príslušné inštitúcie.

27. Tvrdenie žalovaného, že ničím nepreukázala zničenie domácnosti alebo ujmu na zdraví je podľa žalobkyne nepravdivé, nakoľko k návrhu priložila fotodokumentáciu modrín aj zničeného zariadenia bytu, kontaktovala políciu, ktorá vyhodnotila situáciu tak, že došlo k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia. Maloletá dcéra H., ktorá má 14 rokov, bola očitou svedkyňou niekoľkých útokov voči žalobkyni zo strany žalovaného, čo aj vypovedala na polícii pri plnom vedomí a dobrovoľne pod dozorom kolíznej opatrovníčky. Preto žalobkyňa považovala svedectvo dcéry ako dôveryhodné.

28. K rozvodu a údajnej výhode pri prípadnom vyporiadaní BSM žalobkyňa uviedla, že nebolo v jej záujme sa rozviesť, hľadala všetky spôsoby ako vzťah zlepšiť a dúfala, že násilie skončí. Navštívila kňaza, ktorý odporučil manželskú poradňu a tú začala 7.3.2025 navštevovať, ale sama, nakoľko žalovaný túto možnosť odmietol. Po tomto psychologickom tlaku, ako aj fyzických útokoch musela vyhľadať pomoc psychologičky. Žalobkyňa zároveň poukázala, že prítomnosť fyzického a psychického

násilia má na dieťa veľmi negatívny vplyv a deti účastníkov sú nútené žiť v stresujúcom prostredí, ktoré im spôsobuje hlboké psychické traumy.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výrokom, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia a nepribližovať sa k žalobkyni (výroky I. a II.) nie je dôvodné a naopak proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaného, že môže podať návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému (výroky III. a IV.) je opodstatnené.

30. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

31. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

32. Podľa o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

33. Ustanovenie predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického, či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

35. Obsah nedôkladného opatrenia v zmysle vychádza zo znenia .1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

36. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

37. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobkyňa snahou zabrániť opakovaniu zjavnej agresivity žalovaného voči nej, ktorý ju uráža, ničí spoločné zariadenie bytu a dokonca voči nej použil aj fyzické násilie.

38. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že o vykázaní žalovaného zo spoločnej domácnosti bolo rozhodnuté po privolaní policajnej hliadky a vypočutí žalobkyne a žalovaného, a teda nebolo neodôvodnené a založené len na výpovedi žalobkyne. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo osvedčené, že oprávnenie policajta podľa bolo vykonané v rozpore so zákonom, pričom platí prezumpcia pravdivosti skutočností uvedených vo verejnej listine, ktorou je potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, že by proti tomuto rozhodnutiu policajta podal sťažnosť, o ktorej bolo kladne rozhodnuté.

39. Podľa názoru odvolacieho súdu ak keď samotné vydanie potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia nie je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ale takéto vykázanie má výrazne podporný charakter, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu mal odvolací súd pre potreby vydania požadovaného neodkladného opatrenia osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni a jej maloletej dcére. Takéto správanie žalovaného nepriaznivo vplýva nielen na žalobkyňu, ale aj maloletú dcéru, pričom dcéra bola vypočutá za prítomnosti kolízneho opatrovníka pred orgánom polície, preto tvrdenia žalovaného o jej údajnom klamstve neobstojí. Uvedenému napokon nasvedčujú aj fotografie modrín žalobkyne a potvrdenie o ošetrení, z ktorých nepochybne vyplýva, že voči žalobkyni došlo nielen k verbálnemu, ale aj fyzickému útoku.

40. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu odvolací súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasnom obmedzení žalovaného o vstupe do spoločnej nehnuteľnosti (bytu), ako aj zákazu priblíženia sa k žalobkyni, čím jej poskytuje dočasnú ochranu pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje pokojné bývanie. Odvolací súd má za osvedčený taký stupeň intenzity násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby zotrvala so žalovaným v spoločnej domácnosti. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozené má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo alebo aj právo na obydlie toho, kto ohrozuje. Napokon sám žalovaný vo svojom odvolaní uviedol svoj prechodný pobyt, z čoho podľa odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že si dočasne zabezpečil iné obydlie.

41. K ďalšej odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že samotná dĺžka manželstva (21 rokov), ani okolnosť, že nikdy predtým nevolala políciu a nebola na ošetrení, nepreukazuje klamstvo žalobkyne, ale je známy fakt, že obete domáceho násilia vyhľadajú pomoc zvyčajne až po dlhšom čase, kedy dochádza k stupňovaniu agresie voči nim a tieto útoky presiahnu mieru, kedy nimi postihnutá osoby ich dokáže znášať.

42. Rovnako tak sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovaného o účelovosti takéhoto návrhu žalobkyne z dôvodu získania vyjednávacej výhody pri vyporiadavaní majetku po rozvode, keď samotná okolnosť, že v tomto byte ostala bývať žalobkyňa, neznamená, že žalobkyni bude pri prípadnom vyporiadaní BSM po rozvode manželstva účastníkov, len z tohto dôvodu prikázaný väčší majetok ako žalovanému. Bez ohľadu ktorému z účastníkov bude byt prikázaný do výlučného vlastníctva, bude musieť druhému bývalému manželovi zaplatiť 1 z tržnej hodnoty tohto bytu.

43. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne).

44. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa lací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o zákaze vstupu žalovaného a zákaze priblíženia sa žalovaného ako vecne správne. Naopak, pokiaľ sa týka výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaného, že môže podať návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia, a to v procesnom postavení žalobcu, ako aj žalobu o zrušenie zákazu priblíženia sa k žalobkyni, mal odvolací súd za to, že takéto poučenie žalovaného je nesprávne a mylné, kde návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a už vôbec nedochádza k nemu k zmene procesného postavenia strán sporu, kde podľa súd takéto neodkladné opatrenie na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

45. Uvedené poučenie súd prvej inštancie vydal podľa , podľa ktorého ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie je úplne iný inštitút, ako je inštitút zrušenia neodkladného opatrenia podľa , keď podľa naviac môže súd poučiť strany sporu, t.j. aj žalovaného, ktorému bola uložená určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, kde návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za návrh vo veci samej, ale len za procesný inštitút v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

46. Z uvedeného vyplýva, že ak súd prvej inštancie nechcel postupovať v zmysle ustanovenia až 4 , a to uložiť povinnosť žalobkyni podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej predpokladal, že týmto neodkladným opatrením možno odstrániť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto postupoval podľa , mal žalovaného poučiť o možnosti podať žalobu vo veci samej, čo však neurobil a mylne ho poučil o možnosti podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa . Z uvedeného dôvodu neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len ako napadnuté uznesenie v tomto výroku (III.) zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, aby bol žalovaný, ak má súd prvej inštancie za to, že nie je možné aplikovať vo veci ustanovenie , správne poučený o možnosti podať žalobu vo veci samej, nie procesný návrh na zrušenie vydaného neodkladného opatrenia.

47. Rovnako musel odvolací súd zrušiť aj závislý výrok o náhrade trov konania, keď jednak nie je zrejmé, či žalobkyňa bude v celom rozsahu úspešná (odvolací súd zrušil a vrátil na rozhodnutie uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III.) a rovnako tak z dôvodu možnej aplikácie ustanovenia , keď správne odvolateľ podotkol, že k jeho aplikácii môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov, kde z právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že žalovaný sa v čase podania tejto žiadosti nachádzal v stave materiálnej núdze. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto bezpečne zistiť majetkové pomery a až keď bude mať za bezpečne ustálené, že žalovaný čo i len čiastočne nespĺňa možnosť aplikácie a žalovaný bude v celom rozsahu (vrátane výroku III.) v konaní neúspešný, rozhodne podľa zásady úspechu v spore. Zároveň súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).