Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-176-2016.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu SPRAVBYT s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dlhá ulica 2039/2, IČO: 31 647 669, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Stránska 3155/7, IČO: 51 164 353 proti žalovanému H. F., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., H. XX, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária Hrčka - Sabó s.r.o., so sídlom Sečovce, Obchodná 187/6, o zaplatenie 320,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 172,87 Eur od 01. 07. 2016 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 06. 12. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 320,07 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu zo strany žalovaného.
2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas.
3. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný je vlastníkom bytu v obytnej budove číslo súpisné XXXX, X. H. N. Č.. XX Y. L.C. L., pričom vlastníctvo k tomuto bytu vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., S. L. L.. Žalobca ďalej uviedol, že na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov zmluvu o výkone správy, podľa ktorej správou bytového domu bola poverená obchodná spoločnosť žalobcu. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 01. 10. 2015. Žalobca ďalej uvádzal, že vlastník je povinný mesačne poukázať preddavky úhrad na plnenie spojené s užívaním bytu ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a zároveň je povinný platiť správcovi mesačný paušálny poplatok za výkon správy a to vždy do 25. dňa príslušného mesiaca. Žalobca ako správca je potom povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a vzniknuté nedoplatky vymáhať.
4. Žalobca teda v žalobe tvrdil, že podľa údajov z mesačného predpisu a jednotlivých úhrad žalovaný k 31. 10. 2016 vykazuje nedoplatky v roku 2015 za platbu vopred 1/2015 vo výške 55,10 Eur a za rozdiely v zálohových platbách v mesiacoch 1/2015 vo výške 4,04 Eur, 2/2015 vo výške 14,52 Eur, 3/2015 vo výške 10,82 Eur, 4 a 5/2015 vo výške 10,63 Eur za mesiac, 7/2015 vo výške 79,95 Eur, 8/2015 vo výške 76,93 Eur, 8/2015 vo výške 46,63 Eur a mesiac 9/2015 vo výške 10,82 Eur. Spolu teda dlžná suma podľa tvrdenia žalobcu k 31. 10. 2016 mala predstavovať sumu 320,07 Eur. Prvostupňový súd rozsudkom pod číslom konania 13Csp/176/2016 - 198 zo dňa 23. 04. 2019 potom rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 172,87 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku s tým, že žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na takúto náhradu právo.
5. Súd vychádzal z právneho názoru, že domáhať sa zaplatenia mesačného zálohového predpisu môže správca len v priebehu roku, pokiaľ k takejto úhrade zo strany vlastníka bytu nedôjde. Po tom, čo kalendárny rok skončí a u správcu existuje povinnosť do 31. mája toho ktorého roku spracovať vyúčtovanie, môže sa správca na základe zmluvy o výkone správy domáhať len zaplatenia tej sumy, ktorá predstavuje nedoplatok a vyplýva z vyúčtovania za ten ktorý konkrétny rok. Podľa názoru súdu teda nie je možné na jednej strane sa domáhať zálohových platieb v čase, keď sú už známe skutočné náklady za spotrebované služby, ktoré boli poskytnuté s užívaním bytu, pričom tieto nemôžu byť niekoľko násobne nižšie ako sú zálohové platby. Z uvedeného potom mal súd za to, že pokiaľ v konaní bolo vykonané dokazovanie ročnými vyúčtovaniami za rok 2013, 2014 a 2015, je zrejmá skutočná nákladovosť poskytnutých služieb žalovanému a taktiež je zrejmé, aké zálohy žalovaný v týchto rokoch poskytol. Následne súd zistil, že z vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 u žalovaného existoval preplatok vo výške 258,53 Eur, z vyúčtovania za rok od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 súd zistil, že preplatok na konte žalovaného predstavuje sumu 111,42 Eur a z vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 vyplýva, že nedoplatok z vyúčtovania predstavuje sumu 172,87 Eur.
6. Z uvedeného dôvodu potom súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 172,87 Eur ako nedoplatku, ktorý bol vyčíslený v poslednom vyúčtovaní za obdobie roku 2015.
7. Na odvolanie žalobcu v rozsahu, v ktorom súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici a to rozsudkom pod číslom konania 14Co/169/2019 - 240 zo dňa 10. 12. 2019, pričom z výroku tohto rozhodnutia potom vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod číslom konania 13Csp/176/2016 - 198 zo dňa 23. 04. 2019 vo výroku II. v časti, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie istiny nad priznanú sumu 172,87 Eur (v časti o zamietnutí istiny 147,20 Eur), potvrdzuje a rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny za jednotlivé obdobia omeškania v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ súd ustálil nedoplatok vo výške 172,87 Eur, ktorého povinnosť zaplatiť súd uložil výrokom I. žalovanému v súdom určenej lehote a výrokom II. nad rámec priznanej istiny nárok zamietol, je rozhodnutie súdu v tejto časti ohľadom priznanej sumy 172,87 Eur a zamietnutej istiny vo zvyšnej časti, t. j. 147,20 Eur vecne právne a v tejto časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V časti, v ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené, Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že súd prvej inštancie zrejme upomenul o tejto časti nároku rozhodnúť, pretože sa nevysporiadal, či už v zmysle jeho priznania istiny alebo zamietnutia z iného právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu potom nariadil opätovne právne posúdiť opätovný nárok žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil z istiny aj úroky z omeškania.
9. Právny zástupca žalobcu osobne na pojednávaní navrhol v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu a následne odvolacieho súdu rozhodnúť tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie 5,05 % ročného úroku z priznanej sumy vo výške 172,87 Eur od 01. 07. 2016 do zaplatenia vzhľadom k tomu, že posledné vyúčtovanie bolo spracované v roku 2015 a úhrada nedoplatku mala byť splnená do 30. 06. 2016, teda od 01. 07. 2016 tu existuje omeškanie žalovaného.
10. Súd na základe uvedeného návrhu potom pripustil zmenu žaloby tak, že v časti, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté, žaloba znie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 172,87 Eur od 01. 07. 2016 až do zaplatenia.
11. Žalovaný so zmenenou žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že podľa jeho názoru došlo k určitej dohode, kedy sumu, za ktorú bol pôvodne prvostupňovým súdom zaviazaný zaplatiť, už zaplatil a nesúhlasí s ďalším nárokom, ktorým mal vyplývať z úrokov z omeškania. Tvrdil, že žalobca od počiatku nevedel riadnym spôsobom preukázať istinu a tak isto úroky z omeškania. Z tohto dôvodu žiadal takýto návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.
12. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31. 10. 2018 správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
13. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaným právnym predpisom mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vyúčtovanie za rok 2015 bolo doručené žalovanému dňa 09. 06. 2016 tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný s tým, že takto vyúčtovaný nedoplatok mal byť uhradený do 30. 06. 2016. Je potom zrejmé, že pokiaľ žalovaný v tejto lehote uvedený nedoplatok nezaplatil, dostal sa do omeškania od 01. 07. 2016. Z uvedeného dôvodu preto potom súd žalobnému návrhu v časti príslušenstva tak, ako ho žiadal žalobca, vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
15. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP a nasledujúcich, keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 54 % a neúspešný v rozsahu 46 %, čo súd považoval za stav, kedy je možné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že strana v spore, ktorá mala úspech len čiastočný, môže súd vysloviť, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelí, resp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uvedeného dôvodu v zmysle tohto zákonného ustanovenia rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže obe sporové strany mali v spore úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.