Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-22-2023.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14376/2023-20-II zo dňa 12.04.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 14376/2023-20-II zo dňa 12.04.2023, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 08.03.2023 bola ministerstvu spravodlivosti emailom doručená žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „info zákon“), v ktorej požiadal o sprístupnenie celého obsahu spisu vedeného vo veci podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči exekútorke F. G. zo dňa 04.08.2022 (č. 11206/2023/152).
2. Túto žiadosť vybavil žalovaný tak, že emailom z 13.03.2023 adresovaným žalobcovi sprístupnil anonymizované dokumenty; Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu zo dňa 20.02.2023, adresované podávateľovi podnetu a Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu zo dňa 20.02.2023, adresované dotknutej súdnej exekútorke. Vo vzťahu k ostatným požadovaným informáciám, ako aj vykonanej anonymizácii sprístupňovaných dokumentov bolo vydané rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií č. 180/2023-142-I zo dňa 13.03.2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný v nadväznosti na ust. § 9 ods. 1 a 2 a ust. § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. nevyhovel žiadosti a I. požadované informácie, s výnimkou dvoch dokumentov s názvom Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu, podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z., nesprístupnil, nakoľko požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov, pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru,
II. v časti vykonanej anonymizácie sprístupňovaného dokumentu s názvom Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu, a to podľa ust. § 12 zák. č. 211/000 Z. z. vo vzťahu k identifikácii fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, kontaktné údaje) a k identifikácii
exekučných konaní, a tým na základe predmetnej žiadosti požadované informácie vo vyššie uvedenej časti nesprístupnil, nakoľko sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a predstavujú osobné údaje dotknutých osôb, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR nemá k dispozícii písomný súhlas na sprístupnenie týchto údajov a ich sprístupnenie neustanovuje osobitný zákon.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. V rozklade namietal, že vybavovanie podnetu na disciplinárne potrestanie exekútora nie je výkonom dohľadu, ale prípravou podkladu pre výkon právomoci ministra. Taktiež namietal, že žalovaný opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie. Podľa žalobcu nepostačuje iba zákonný základ na obmedzenia práva na informácie (formálna podmienka), ale takéto obmedzenie musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov (materiálna podmienka). S materiálnou podmienkou sa žalovaný nevysporiadal. Podľa žalobcu neexistuje ani legitímny verejný záujem na paušálnom utajovaní informácii o pripravovaní podkladov pre výkon právomoci ministra, ani keby išlo o výkon dohľadu. Takýto záujem by mohol byť daný počas trvania údajného dohľadu, určite nie po jeho skončení. Utajovať informácie o príprave podkladov pre výkon právomoci ministra nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu žiadneho z chránených záujmov.
4. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 14376/2023-20-II zo dňa 12.04.2023 bol rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ten sa stotožnil so záverom, ako aj odôvodnením uvedeným v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí, kde prvostupňový orgán zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, na základe ktorých pristúpil k čiastočnému nesprístupneniu požadovaných informácii a žalovaný na toto jeho odôvodnenie v celom rozsahu odkázal. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti žiadateľa postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, keď v súlade s § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. žiadateľovi po vykonanej anonymizácii sprístupnil dokument s názvom Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu. Konštatoval, že prvostupňový orgán bol viazaný zákonným príkazom vyjadreným v § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. ktorý uvádza, že požadovanú informáciu povinná osoba nesprístupní alebo obmedzí sprístupnenie, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, keďže v tomto prípade sa uplatňuje výkon dohľadu ministerstva podľa čl. 25h písm. a) Organizačného poriadku č. 12/2016, ktorého výsledkom môže byť realizácia postupu podľa § 17 písm. a) zák. č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok), nejde o informáciu o rozhodnutí alebo inom výsledku dohľadu.
II.
Argumenty žalobcu
5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 6. Žalobca citujúc § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 4, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) namieta, že žalovaný úplne opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie, aj keď sa ho žalobca v rozklade dovolával. Nevysporiadanie sa s relevantnými argumentmi žalobcu predstavuje porušenie práva na riadne odôvodnenie a zakladá neodstrániteľnú vadu rozhodnutia. 7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v rozhodnutí o rozklade žalobcu sa podrobne venoval otázke aplikácie obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré ani nedáva možnosť pre viac výkladov, keďže je jasné a zrozumiteľné. Celkom jednoznačne obsahuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa výkonu kontroly, dozoru
alebo dohľadu, pričom celkom jednoznačne hovorí, že sprístupní sa len informácia o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu. Žiadateľovi boli sprístupnené dokumenty, ktorými bol predmetný dohľad ukončený. Uvedené ustanovenie pri žiadnej interpretácii nedáva možnosť vykladať ho tak, že po skončení kontroly, dozoru alebo dohľadu sa sprístupní celý obsah spisu týkajúci sa kontroly, dozoru alebo dohľadu. Žalovaný sa preto v rozhodnutí o rozklade žalobcu venoval práve otázke správnej aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. a nepovažoval za potrebné, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo akékoľvek hlbšie odôvodnenie aspektov, ktorých zohľadnenia sa dožadoval žalobca.
9. Žiadosť žalobcu bola vybavená v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., teda s ohľadom na charakter požadovaných informácií. Povinnej osobe vznikol zákonný dôvod na obmedzenie sprístupňovaných informácií a na vydanie písomného rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení informácií z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. a z dôvodu vykonania anonymizácie podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z. z.
10. Žalovaný poukázal na článok 2 odseku 2 Ústavy SR, pričom má za to, že zákon č. 211/2000 Z. z. umožňuje vo svojom režime sprístupniť len informácie ohľadne výsledku dohľadu. Správny orgán nie je oprávnený sprístupniť žiadne iné dokumenty, vyjadrenia a listiny týkajúce sa priebehu výkonu dohľadu alebo súvisiace s výkonom dohľadu. Z uvedeného dôvodu bol z pozície povinnej osoby oprávnený žiadateľovi sprístupniť výlučne Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu adresovaného podávateľovi podnetu a Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu adresované dotknutej súdnej exekútorke, a to z dôvodu, že uvedené listiny majú charakter informácie o výsledku dohľadu (v tomto prípade je touto informáciou skutočnosť, že ministerstvo v rámci vykonaného dohľadu nezistil také pochybenie v postupe súdnej exekútorky, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania).
11. Činnosť ministerstva, v ktorej žalobca požadoval sprístupniť celý obsah administratívneho spisu, predstavuje výkon dohľadu ministerstva nad činnosťou exekútorov, čo vyplýva z § 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Žalovaný má za to, že žiadnou výkladovou metódou nemožno dospieť k záveru, že by povinná osoba mala realizovať úvahu, či ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z., ktoré obsahuje zákonné obmedzenie prístupu k sprístupneniu informácií, je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov. Z uvedeného dôvodu nepovažuje žalovaný za dôvodnú námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že sprístupnením fotokópie celého spisu nemôže dôjsť k narušeniu ani poškodeniu záujmov štátu.
13. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
14. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 15. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 16. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
17. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
19. Podľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
21. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 24b)
23. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
24. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., ministerstvo vykonáva štátny dohľad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov a) sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov exekútorov v konkrétnych veciach, b) pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a exekučných spisov, c) hodnotením správ komory o činnosti komory a činnosti exekútorov.
25. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
27. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
28. Právo na informácie o činnosti orgánov verejnej správy je zakotvené v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako politické právo, v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony. Z tohto ustanovenia vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému, avšak „je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou.“...“všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“ (bližšie pozri Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007)
29. Zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon o utajovaných skutočnostiach) môžu určiť, že niektorá informácia sprístupneniu nepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Medzi tieto patrí aj právna sila prameňa práva ustanovujúceho takéto výnimky, teda že ich možno ustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v zákonnom texte. (bližšie pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 522/2021)
30. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ust. § 8 až § 12 obmedzuje prístup k informáciám a rovnako aj niektoré osobitné zákony, pričom však v prípade neposkytnutia informácie (resp. jej čiastočného sprístupnenia) zo strany povinnej osoby je nevyhnutné riadne a vyčerpávajúco túto skutočnosť odôvodniť. Nie je postačujúce bez bližšieho odôvodnenia len stroho poukázať na príslušné ustanovenie zákona.
31. Z obsahu administratívneho spisu ako aj predložených správnych rozhodnutí mal správny súd za preukázané, že žalovaný ako povinná osoba prvostupňovým rozhodnutím čiastočne nesprístupnil podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. žalobcom požadované informácie (s výnimkou dvoch anonymizovaných dokumentov s názvom Upovedomenie o výsledku prešetrenia podnetu na vykonanie štátneho dohľadu), pretože požadované informácie sa týkali výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov, pričom nejde o informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru.
32. Žalobca žiadal sprístupniť celý obsah spisu vedeného vo veci podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči exekútorke F. G. zo dňa 04.08.2022 (č. 11206/2023/152).
33. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho relevantnými argumentmi, keď úplne ponechal bez povšimnutia ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie, aj keď sa ho v rozklade dovolával.
34. V samotnom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca nestotožnil s tým, že by vybavovanie podnetu na disciplinárne potrestanie exekútora bolo výkonom dohľadu. Podľa jeho názoru je vybavovanie podnetu prípravou podkladu pre výkon právomoci ministra. Ďalej vytýkal prvostupňovému orgánu, že úplne opomenul zohľadniť ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt práva na informácie, podľa jeho mienky nepostačuje iba zákonný základ obmedzenia práva na informácie (formálna podmienka), ale takéto obmedzenie musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov (materiálna podmienka). S materiálnou podmienkou sa prvostupňový orgán ani len nepokúsil vysporiadať. Podľa žalobcu neexistuje legitímny verejný záujem na paušálnom utajovaní informácií o pripravovaní podkladov pre výkon právomoci ministra, ani keby formálne išlo o výkon dohľadu. Takýto záujem by podľa neho mohol byť daný počas trvania údajného dohľadu, určite však nie po jeho skončení. Navrhol, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené a bol mu sprístupnený celý obsah spisu.
35. Žalovaný nevyhovel rozkladu žalobcu a tento zamietol, pričom sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, na ktorý v celom rozsahu poukázal. Nesúhlasil s tým, že by utajoval informácie o pripravovaní podkladov pre výkon právomoci ministra, najmä preto, že postupoval zákonom predpokladaným spôsobom (§11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z.), keď obmedzil sprístupnenie požadovanej informácie, keďže sa týka výkonu dohľadu ministerstva podľa § 25h písm. a) Organizačného poriadku č. 12/2016.
36. Správny súd, viazaný žalobnými dôvodmi, pristúpil k prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
37. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, vyhodnotil žalobcovu námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ako dôvodnú. Žalobca oprávnene namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s materiálnou podmienkou obmedzenia práva na informácie, a to v situácii, keď už bol výkon dohľadu ukončený. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadnu úvahu, prečo by po skončení dohľadu mal existovať legitímny záujem na utajovaní požadovaných informácií.
38. Správny súd si je vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022 z 20.06.2024, bod 40)
39. Podstatnou otázkou v tejto veci bolo, či možno obmedziť prístup k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. aj v prípade, kedy už bol dohľad ukončený. Žalovaný na túto otázku neodpovedal. V prípade ukončeného dohľadu totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu dohľadu). Preto mal správny orgán skúmať, či by sprístupnenie informácie v čase rozhodovania mohlo reálne zasiahnuť do zákonom chráneného záujmu. (materiálnej podmienky).
40. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na stanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 z 13.12.2017 bod 33)
41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že povinná osoba nemá posudzovať, či ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z. je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov. Podľa názoru správneho súdu toto doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe však nemôže nahrádzať chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tak konvalidovať rozhodnutie dodatočným vysvetlením dôvodov preskúmavaného rozhodnutia. Avšak aj s prihliadnutím na skutkovú okolnosť ukončeného dohľadu v čase rozhodovania povinnej osoby o poskytnutí, resp. neposkytnutí požadovanej informácie, sa súd s dodatočne prezentovaným právnym názorom žalovaného, bez jeho ďalšieho odôvodnenia, nestotožňuje, pretože postráda vyhodnotenie vhodnosti poskytnutia alebo neposkytnutia zvyšných listín z dohľadového spisu v kontexte ústavných obmedzení poskytovania informácií, napr. podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a ako aj v kontexte zabezpečenia ochrany ústavných práv fyzických osôb garantovaných Ústavou SR.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
43. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného náležite sa vysporiadať so zásadnými rozkladovými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie v súlade so zákonom odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu. V tej súvislosti dáva správny súd do pozornosti žalovanému judikatúru týkajúcu sa výkladu § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z. z., napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 z 13.12.2017 bod 34. alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 522/2021 bod 18.-19.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.