Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-39-2025.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/39/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 14.02.2025 sp. zn. 31T/43/2024 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
II. Obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. X
za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona odsudzuje
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na v trvaní 1 (jedného) roka.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 31T/43/2024 zo dňa 14. februára 2025 obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX uznal vinným za skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spáchaný tak, že
v Košiciach v parku na Moyzesovej ulici oproti podniku Karaoke club, Moyzesova č. 36 dňa 29.03.2024 v čase 0 03:00 hod. na verejne prístupnom mieste zaútočil na poškodeného E. F. tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu takto spôsobil zranenia, a to zlomeninu ľavej strany prednej čeľustnej prínosovej dutiny, zlomeninu spodiny a vonkajšej steny ľavej očnice s posunom kostených úlomkov, zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom kostených úlomkov a pomliaždenie hornej pery, s dobou liečenia a práceneschopnosti 28 dní, počas ktorých bol obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného.
Za to mu súd uložil podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona) úhrnný trest povinnej práce vo výmere 222 (dvestodvadsaťdva) hodín.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - B., E. XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku prokurátor podal odvolanie, kde v písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.
Druh trestu uložený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 31T/43/2024 zo dňa 14.02.2025 považuje vzhľadom na okolnosti prípadu, následok spôsobený trestným činom a osobu obvineného za neprimerane mierny. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, veta prvá, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Práve s poukazom na následok činu a osobu obvineného považuje uložený druh trestu, teda trest povinnej práve za neprimerane mierny. Následkom konania obžalovaného bolo spôsobenie viacerých zranení poškodenému, vrátane zlomenín v tvárovej časti, ktoré si súhrnne vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28 dní, počas ktorých bol aj obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného. Spôsobený následok je potrebné považovať za závažný, a to najmä s ohľadom na to, že predmetom útoku v tomto prípade bolo zdravie poškodeného, ktoré bolo v dôsledku útoku obžalovaného poškodené na nie krátky čas, pričom zranenia spôsobené útokom obžalovaného výrazne obmedzovali poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života.
Uložený druh trestu je neprimeraný aj s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti právoplatne odsúdený za totožnú trestnú činnosť, keď bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/21/2022 zo dňa 13.07.2022 odsúdený na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Hoci sa v tomto prípade na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, je nutné toto odsúdenie brať na zreteľ pri určovaní druhu trestu.. K neprimeranosti uloženého druhu trestu s ohľadom na osobu obžalovaného poukazuje tiež na jeho priestupkové postihnutie zo dňa 18.10.2021, kedy mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 30 € za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V tomto prípade jeho konanie, ktorého sa dopustil dňa 17.07.2021 spočívalo vtom, že fyzicky napadol oznamovateľa priestupku päsťou do oblasti tváre. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa pred spáchaním skutku opakovane dopustil násilného konania, teda totožného konania ako v tomto prípade s tým, že v prípade priestupkového postihnutia doba liečenia u napadnutej osoby nepresiahla dobu liečenia 7 dní. Druh trestu uložený napadnutým rozsudkom považuje za neprimeraný tak s ohľadom na individuálnu ako aj generálnu prevenciu. S argumentáciou súdu týkajúcou sa výhod trestu povinnej práce sa v tomto prípade stotožniť nemožno, nakoľko obvinenému hrozil za ním spáchaný trestný čin podmienečný trest odňatia slobody. Použitá argumentácia súdu sa vzťahuje na prípady, kedy páchateľovi hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody a súd namiesto uväznenia osoby zvolí alternatívny trest v podobe trestu povinnej práce. S touto argumentáciou by sa preto bolo možné stotožniť iba v prípade, že by obžalovanému hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom v tomto prípade podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody splnené nie sú. Súd v odôvodnení rozsudku tiež uvádza, že predchádzajúce podmienečné tresty nemali zjavne na obžalovaného taký vplyv ako by mali mať, a preto sa súd rozhodol uložiť trest povinnej práce.
S uvedenou argumentáciou súdu sa stotožniť nemožno. Práve naopak, podmienečné tresty uložené obžalovanému v minulosti na neho mali výchovný vplyv, pretože v priebehu skúšobnej doby prvého aj druhého odsúdenia obžalovaný viedol riadny život, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu o jeho
osvedčení sa v skúšobnej dobe toho - ktorého podmienečného odsúdenia. Uložené podmienečné tresty teda svoj účel splnili aspoň na určitý čas, kedy obžalovanému zabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nemožno považovať za spoločensky závažný trestný čin. V tomto prípade je potrebné osobu obžalovaného aj v kontexte jeho predchádzajúceho násilného správania vedúceho k právoplatnému odsúdeniu a priestupkovému postihnutiu považovať za nebezpečnú a samotný skutok vedúci k ujme na zdraví poškodeného s dobou liečenia 28 dní je nutné považovať za spoločensky závažný trestný čin.
Zhrnutím vyššie uvedeného má za to, že u obvineného pri posúdení všetkých okolností určujúcich druh trestu a jeho výmeru, najmä s akcentom na následok spáchaného činu a osobu obvineného je na mieste uloženie úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Na podklade odvolania prokurátora, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.
Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 258 ods. 7, 8 Tr. por. Z uvedeného dôvodu mestský súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste a náhrady škody. Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, mestský súd uložil obžalovanému napadnutý úhrnný trest povinnej práce vo výmere 222 hodín.
Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že mestský súd vykonal na hlavnom pojednávaní zákonné dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne vyhodnotil. Napádaný trest bol ukladaný podľa príslušného zákonného ustanovenia v zmysle zásad pre trestanie zbiehajúcej sa trestnej činnosti, po správnom ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v zákonnom stanovenej výmere.
Odvolací súd preskúmal uložený trest povinnej práce vo výmere 222 hodín z pohľadu odvolacích námietok prokurátora a dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a nimi ukladané druhy a výšky sankcii, ako aj predchádzajúcu priestupkovú činnosť možno považovať obžalovaného za páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa násilného správania, a u ktorého predchádzajúce sankcie evidentne neviedli k dosiahnutiu jeho nápravy. Preto je potrebné súhlasiť s prokurátorom v tom, že je žiaduce pristúpiť k sprísneniu ukladaného trestu. Ukladaný trest povinnej práce, a to aj vo výmere 222 hodín sa skutočne javí byť neprimerane mierny, a to nielen s ohľadom na osobu obžalovaného, ale aj vzhľadom na závažnosť spôsobeného následku, čo v konečnom dôsledku odôvodňuje ukladanie prísnejšieho druhu trestu. Teda aj podľa názoru odvolacieho súdu, recidíva obžalovaného si vyžaduje ukladanie sprísnenej sankcie. Rovnako tak aj spôsobený následok na zdraví poškodeného si vyžaduje prísnejšie postihnutie obžalovaného. Za najvhodnejší považoval odvolací súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pretože takýto druh trestu je nepochybne prísnejším trestom oproti trestu povinnej práce, ktorý zároveň spôsobí, že obžalovaný bude po určitú dobu, vystavený hrozbe nepodmienečného trestu odňatia slobody, čím bude motivovaný k vedeniu riadneho života a tým sa dosiahne nielen väčšia ochrana spoločnosti, ale sa vytvoria podmienky aj na to, aby sa prevychoval a viedol riadny život, čo bude naplnením nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie.
Vzhľadom k uvedenému a zároveň aj vďaka tomu, že mestský súd vyčerpávajúco objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol odvolací súd rozhodnúť sám a uložiť obžalovanému trest vyhovujúci vyššie popísaným úvahám bez zrušenia a vrátenia veci mestskému súdu.
Na základe uvedeného odvolací súd po zrušení výroku o treste prikročil sám k ukladaniu trestu na základe týchto úvah.
V predmetnej veci mestský súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine ku skutku právne kvalifikovanom ako jednočinný súbeh prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Na základe uvedeného bol nutné ukladať trest v zmysle zásad ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. , kde najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov je prečin výtržníctva, pri ktorom Trestný zákon v § 364 ods. 1 ustanovuje trestnú sadzbu až na 3 roky. Podľa tohto ustanovenia preto súd ukladal a aj vymeriaval trest.
V súlade so zisteniami mestského súdu aj odvolací súd mal za preukázané, že obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval, čím naplnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že už bol za rovnakú trestnú činnosť odsúdený, avšak predchádzajúce odsúdenia už má zahladené s fikciou neodsúdenia. Keďže v priznanom skutku ide o spáchanie dvoch prečinov jedným konaním, priznal súd obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Na základe uvedeného súd konštatuje vyrovnaný pomer 1 poľahčujúcej a 1 priťažujúcej okolností, v dôsledku čoho súd vymeriaval trest v rámci celej zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, odvolací súd konštatuje, že ide o spoločensky závažnú činnosť, ohrozujúcu významne chránené spoločenské vzťahy, a to ľudské zdravie a verejný poriadok, ktorej typologická závažnosť nebola zvyšovaná nejakými osobitnými okolnosťami, pričom išlo o konanie zo strany poškodeného nijak nevyprovokované. Z konania obžalovaného je zrejmá jeho úmyselná forma konania v podobe priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., čo odôvodňuje ukladanie prísnejšieho trestu, než je to u nedbanlivostných formách zavinenia. Zavrhnutiahodnosť konania obžalovaného zvyšuje skutočnosť, že ani samotný obžalovaný nevedel vysvetliť dôvod svojho správania, teda išlo o absolútne bezdôvodné a samoúčelné násilie. U obžalovaného bola nepochybne preukázaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Napriek tomu, že obžalovaný má zahladené predchádzajúce odsúdenia, nebolo možné mu priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko z lustrácie priestupkov je zrejmé postihnutie za druhovo rovnaký priestupok. Zahladenie predchádzajúcich odsúdení posúdil súd len ako prekážku pre priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Na druhej strane priťažovalo obžalovanému spáchanie dvoch prečinov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. Iné negatívne, či pozitívne poznatky k osobe obžalovaného a k jeho pomerom významné pre ukladanie trestu neboli zistené. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na náchylnosť obžalovaného k páchaniu násilných deliktov, dospel senát k záveru o nutnosti ukladania trestu odňatia slobody, a to vo výmere vyššej, než bola výmera predchádzajúceho trestu. Vychádzajúc z § 34 Tr. zák. považoval súd za nevyhnutný a primeraný, na dosiahnutie účelu trestu, trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovaným a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tiež odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.
Kriticky postoj obžalovaného k jeho trestnému činu, ktorý vyjadril svojím vyhlásením o vine odôvodňuje predpoklad určitej pozitívnej prognózy do budúcnosti, a to aj pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody. Úvahy o ukladaní iného alternatívneho trestu neboli opodstatnené, a to s poukazom na to, že obžalovaný sa po skutku nijako nesnažil urovnať spôsobený následok s poškodeným.
To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.