Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-6-2017.pdf
PDF · 298.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 9. júla 2021, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Bc. Karolíny Tomatovej a Violy Bakošovej, takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
Obžalovaného V. L., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom V. XXX, L.
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 734/16/3309 zo dňa 20. 12. 2017 pre skutok právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe, že
- dňa 27. 01. 2015 v obci N. uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke s poškodeným S. I. ako veriteľom, na podklade ktorej poskytol poškodený obvinenému pôžičku vo výške 40.000,- eur za účelom zrealizovania podnikateľského plánu - založenia spoločnosti v Holandsku podnikajúcej v oblasti on-line hazardných hier, pričom uvedenú pôžičku sa obvinený zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom, t .j. spolu vo výške 43.000,- eur, najneskôr do 31. 12. 2015,
- dňa 09. 04. 2015 uzatvoril v obci N. ako dlžník zmluvu o pôžičke s poškodeným S. I. ako veriteľom, na podklade ktorej poskytol poškodený obvinenému ďalšiu pôžičku a to vo výške 15.000,- eur, taktiež za účelom zrealizovania predmetného podnikateľského plánu, pričom túto pôžičku sa obvinený zaviazal splatiť v celosti najneskôr do 30. 06. 2015, avšak obvinený finančné prostriedky z predmetných pôžičiek nepoužil na dohodnutý účel a tieto poškodenému v lehote splatnosti a ani neskôr nevrátil, pričom už od počiatku vedel, že tieto poškodenému v lehote splatnosti ani nevráti, čím poškodenému S. I., trvale bytom N. XXX spôsobil škodu vo výške 58.000,- Eur
pretože skutok nie je trestným činom
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodený S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný V. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 25 ods. 1, písm. a) Tr. poriadku, že je nevinný, pričom následne využil svoje právo nevypovedať. Uviedol, že by chcel povedať, že fakt mu je to veľmi ľúto, celá situácia ho mrzí a pri preberaní peňazí ani nepomyslel na to, že by tieto peniaze nevráti. Je už fyzicky zlomený a už nevládze zato obdobie.
Keďže obžalovaný využil svoje právo nevypovedať na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní oboznámená čítaním zápisnica o výpovedi obžalovaného v prípravnom konaní, v ktorej uviedol: Tie zmluvy o pôžičke boli bezúčelové, takže bola to podľa mňa klasická pôžička s úrokom a ja som sa snažil tejto zmluvy držať. Ak sú svedectvá, neviem na akom účele, tak sú zaujaté voči mne, alebo sú tí ľudia nahnevaní. Ja sám so navrhol aj zabezpečenie tej zmluvy, k čomu viem priložiť listiny, čiže keby som chcel len vytiahnuť peniaze, tak by som toto ručenie nenavrhoval. Táto zmluva bola zabezpečená blankozmenkou, ale tú má pán I., potom uzatvorením zmluvy o pristúpení k záväzku, toto predkladám a tretím bolo zmluvou o zriadení záložného práva na patent, kde som v tejto zmluve dal výslovný súhlas na to, aby mohol dotyčný zriadiť záložné právo na tento užitný vzor, je to moja dlhoročná práca a má to nejakú hodnotu. Toto ani pán I. neurobil. Dokumenty k užitnému vzoru predkladám. Čo sa týka projektu, tak ja som pána I. informoval z čoho som chcel tieto peniaze vrátiť. Keby som to nechcel realizovať, tak by som si takú pôžičku nebral. Mňa to úprimne mrzí a ja mu tú pôžičku chcem vrátiť a aj mu ju na 100 percent vrátim. To bolo moje dobrovoľné rozhodnutie, že sa mohli ostatní k tomuto projektu pridať. Teraz by som chcel ukázať projekty, z ktorých som chcel peniaze vrátiť. Tu je prvá aplikácia A. pre šťastie, ktorú je už možné kúpiť na google play za 1 euro. Tu je druhá aplikácia L. Z., ktorá je tiež funkčná. Ja som tieto projekty realizoval, projekt s pánom I. je hotový. Tento projekt má zarábať tak, že ľudia si tieto aplikácie budú sťahovať a budú za ne platiť. Napublikovanie tohto projektu by bolo odo mňa nezodpovedné, vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie. Po ukončení vyšetrovania projekt napublikujem pre verejnosť a môžem začať so splátkami jeho pôžičky. Ak aj v minulosti som označil veci za nedorobené, tak to znamenalo z pohľadu vlastných tržieb, príjmov a vlastného napublikovania, ale nie to, že nie sú zrealizované. Takže projekt môže začať plnohodnotne fungovať, pričom teraz už ani nemusím zakladať spoločnosť v zahraničí a kvôli tomu vycestovať. V každom prípade na tieto projekty si dám vypracovať znalecké posudky v prípade nejakého sporu. Predkladám grafické znázornenie týchto aplikácii a tohto, ako by mali tieto aplikácie fungovať. Ja v oblasti hazardných hier pôsobím už od roku 2004. Nie som v tejto oblasti nejaký začiatočník, bol som držiteľom licencií, na základe čoho som prevádzkoval hazardné hry takéhoto druhu ako filmová lotéria a výherný kalendár a z tohto podnikania som mal aj normálne tržby. K tomuto predkladám vyúčtovanie k predaja lotérie Filmová lotéria. Tieto hry aj riadne fungovali. Tiež predkladám kópiu z časopisu J. P. Ja tým, že som robil tieto kroky nie ako právnická osoba ale ako fyzická osoba, som si nebol povinný viesť výdavky, ktoré som mal s týmto spojené a ani nikde som sa nezaviazal, že budem predkladať konkrétne vyúčtovanie. Ja nebudem uvádzať ľudí, s ktorými spolupracujem, lebo značne negatívne by to ovplyvnilo realizáciu projektu, lebo nechcem aby ich niekto obťažoval, teda polícia, lebo by sa to zmarilo. Chcem ten projekt zrealizovať chcem peniaze vrátiť. Toto vyšetrovanie bráni ukončeniu projektu, nakoľko v rámci vyšetrovania to ja nemôžem publikovať, nakoľko by sa to mohlo celé zmariť. Teraz by som chcel iba vymenovať jednotlivé kroky, ktoré som robil. Príprava herného plánu, získanie licencie v agentúrach, komunikácia a preklad textov, príprava marketingu, získanie licencie v rámci ministerstva, technická konzultácia hardwaru, návrh dizajnu a nastavení, konzultácia v rámci appstore a googleplay (informačné systémy iOS a M.), príprava distribučnej siete, technická platforma základného systému, platobné systémy lokálne, ktoré sa musia vyriešiť a kompletizácia jednotlivých atribútov, služobné cesty v rámci EU, zriadenie backoffice, kontakt obdobných prevádzkovateľov, personalistika, kto sa o to bude starať, lokálne legislatívne odsúhlasenie, implementácia do ostrej prevádzky, správa projektu lokálna, legislatívne konania v rámci celej EU, možnosti spotrebiteľských hier, legislatívny monitoring kolíznych štátov, implementácia licencie do praxe a získanie licencie iné úrady, nastavenie výherného systému, konzultácie právnici, platobné systémy globálne, vývoj interfacu svoj prostredí aplikácie, skúmanie legislatívnej bezpečnosti hry, potencionálny podporný reklamný kanál, služobná cesta ohľadne techniky, schválenie definitívneho dizajnu, potvrdenie herných plánov a nastavení, zriadenie developerskej konzoly, kontrola realizovaných úkonov, následne odstránenie nedostatkov, skúšobná prevádzka, spustenie globálnej prevádzky, zahraničné agentúry a používanie osobného automobilu, tankovanie, úhrada poplatkov, poštovné, nocľah. Čo sa týka trestného oznámenia pána O. tak bolo podané za účelom podpory tohto trestného oznámenia. Bol som predvolaný v Bratislave ako svedok na výsluch v auguste 2016 a po mojom výsluchu v tejto veci nebolo doposiaľ začaté ani trestné stíhanie ani vznesené obvinenie a ani následne realizované žiadne úkony v rámci mojej osoby, pretože v tomto prípade som projekt realizoval, dokonca dva. Hotová súťaž I. N. a hotový stierači žreb X. rich. S. uvádzam že som oslovil aj iné agentúry ohľadom predmetných projektov. Sú to agentúry, ktoré sa venujú zakladaniu spoločností alebo internetovým hrám, alebo v rámci full servisu, že vám to urobia na
komplet. Z uvedeného vyplýva, že som komunikoval dané veci aj v rámci realizácie daných projektov. Tu predkladám maily k tomu, ako som oslovil tieto agentúry. Advokátska kancelária Y. nemala skúsenosti s vybavovaním licencií alebo prevádzkovaním takýchto hier na internete, mali skúsenosti len s holým založením firmy, čiže ja keď som ich oslovil, tak štandardnú schému používali X. N. a ja som ich žiadal, aby mi vypracovali projekt k prevádzkovaniu hier. Prvotné informácie od nich som mal od nich 24.08.2015 a do 25.11.2015 mi takáto informácia, ktorá bola potrebná pre môj projekt, mi nebola poslaná. Potreboval som od nich informácie nie len k založeniu spoločnosti ale aj k prevádzkovaniu hier a prevádzkovaniu tohto projektu, aby som na ňom nebol stratový, ale aby sme na ňom zarobili. Neviedlo to teda nikde, lehota odkedy som pôžičku získal a kedy som ju mal splatiť, bola dosť dlhá na to, aby sa mohli okolnosti akokoľvek zmeniť, nejde ani o mesiac ani o dva. Boli tam objektívne príčiny, kvôli ktorým sa tá lehota nestihla. Tento projekt nemusí byť realizovaný výlučne formou subdodávky s faktúrou. Bežne, keď niekto pracuje na tomto projekte, tak hodinové sadzby sú 65 eur / hodinu plus hotové výdaje. Takže bolo odpracovaných min. 1875 hodín. Konkrétne osobné údaje osôb sú predmetom môjho know - how a môjho duševného vlastníctva, keby som to uviedol, mohli by to byť zneužité, nazretím do spisu sa môžu dostať do môjho know - how, lebo mám z minulosti informácie, keď som bol s pánom O., tak spomínal, že jeho právnici mu navrhli, aby si tento projekt urobili sami bezo mňa. Ešte chcem dodať, že pánovi I. som na jeho účet vložil pár krát po 20 euro, aby som mu dokázal, že mu chcel tie peniaze vrátiť. Ja sa cítim pod tlakom a nevládzem pracovať ďalej, pretože nemôžu na jednej strane človeka zničiť a na druhej strane, aby realizoval projekt a dával splátky. Mňa to fakt mrzí, ale ja to určite vrátim. Otázka vyšetrovateľa: K. I. ste deklaroval, že za účelom prevádzkovania tohto e- gamingu založíte firmu v Holandsku? Prečo práve v Holandsku? Odpoveď: Nie. Ani AK Y. neboli schopný spraviť spoločnosť v Holandsku Otázka vyšetrovateľa: Prečo je v prvej zmluve o pôžičke uvedené, že túto pôžičku ste oprávnený použiť na založenie firmy v Holandsku? Odpoveď: Lebo ja som pred tým komunikoval s jednou firmou v Holandsku, bol uvedená v jedných tých dokumentoch čo som predložil. Otázka vyšetrovateľa: Jedná sa o firmu Y. J. B.V.? Odpoveď: Áno aj. Otázka vyšetrovateľa: Predložil ste pánovi I. takýto prehľad výdavkov spojených s týmto projektom? (pozn. vyšetrovateľa: prehľad, ktorý bol súčasťou trestného oznámenia I., bol predložený obvinenému) Odpoveď: To neviem, toto si fakt nepamätám. Toto nie je podnikateľský plán presne označený, na základe ktorého sa podpísala zmluva o pôžičke s pánom I.. Načo sme potom chodili k Y.. Zmluva bola bezúčelová. Otázka prokurátora: Pripúšťate, že ste takýto podnikateľský plán vypracoval? Odpoveď: Nie. Otázka vyšetrovateľa: V tomto prehľade, ktorý predložil I. k trestnému oznámeniu, je uvedené, že prostredníctvom tejto spoločnosti Y. J. B.V. malo dôjsť k založeniu spoločnosti v zahraničí. Kontaktoval ste túto holandskú spoločnosť ohľadom založenia spoločnosti potom, ako vám pán I. poskytol pôžičku? Odpoveď: Ja som komunikoval paralelne so všetkými, len je podstatné vyhodnotiť to tak, aby ste ten projekt zrealizoval úspešne. Otázka vyšetrovateľa: Vrátite, že pôžičky boli bezúčelové, podľa vás pán I. by vám požičal finančné prostriedky v prípade, keby vedel, že nezaložíte spoločnosť v Holandsku za účelom prevádzkovania e- gaming? Odpoveď: No ten projekt by sa mohol urobiť akokoľvek inak, nemusela byť založený spoločnosť v Holandsku a aj som to tak urobil. Otázka vyšetrovateľa: Čiže založil ste nejakú spoločnosť, kde by ako spoločník figuroval aj pán I.? Odpoveď: Nie, nezaložil. Otázka vyšetrovateľa: Tvrdil ste pánovi I., že aplikácie, ktoré vyvíjate, alebo vyviniete, budú pôsobiť celosvetovo alebo aspoň v rámci EÚ? Odpoveď: Áno, to je len na nás ako si nastavíme herný plán. Otázka vyšetrovateľa: Tie aplikácie A. pre šťastie a L. Z. boli vyvinuté aj v inom jazyku ako slovenskom? Odpoveď: To je otázka napublikovania v developerskej konzole. Pretože tam si vyberáte jazykové mutácie, cenu. Musí sa to uspôsobiť DPH a legislatíve danej krajiny. Preklady sú niekedy automatické, podľa toho z ktorej krajiny sa prihlasuje, alebo sú aj texty ktoré prekladáte a dopĺňate, Tieto nemôžu byť v kolízii pre tú danú krajinu, v ktorej sa to publikuje. Môže to byť aj všeobecné, generálne.
Otázka vyšetrovateľa: V čase pôžičky od pána I. ste mal nejaký príjem? Ak áno aký? Odpoveď: Ja som mal svoje firmy, dokonca som riešil aj depozity na ministerstve financií. Neviem presne špecifikovať aký, ale príjem z nejakej firmy som mal. Otázka vyšetrovateľa: Tvrdil ste pánovi I., že v súvislosti s prebiehajúcou lotériou máte na Ministerstve financií SR vinkulovaných 100.000,- eur, ktoré vám má toto ministerstvo v najbližšej dobe uvoľniť? Bola toto pravda? Odpoveď: Ja som mu hovoril o depozitoch, ktoré máme, ale o sumách som mu nehovoril, ani som mu nevravel, ktorá firma a koľko má nejaký depozit. Pretože depozit sa skladá z viacerých častí a z viacerých firiem. Depozity som mu spomínal, ale ja som mu nedal a nepredkladal a nevyčísloval nejaké sumy. Otázka vyšetrovateľa: Za vývoj vami uvádzaných aplikácii ste niekomu aj zaplatil, ak áno komu, koľko a kedy? Odpoveď: To súvisí s tým, že ja nebudem do tohto nikoho zaťahovať, ja si nesiem sám zodpovednosť za túto vec. Otázka prokurátora: Bol ste sám vývojárom týchto aplikácií? Odpoveď: Áno bol som. V určitej časti som bol sám a v určitej časti som spolupracoval s inými osobami. Otázka prokurátora: Viete mi uviesť aspoň približnú hodnotu, fin. čiastku, ktorú vás stál vývoj týchto aplikácii? Odpoveď: Ja som uviedol, že hodinová sadzba je 65 eur/ hodinu. Čiže približná hodnota môže byť od 3.000,- eur do niekoľko miliónov eur. Ale v tomto prípade to je najmenej 121.875,- eur, avšak v závislosti od herného plánu. Otázka prokurátora: Uveďte mi časovo, kedy došlo k vytvoreniu týchto aplikácii? Odpoveď: To vám neviem povedať. Otázka prokurátora: Požadovala od vás AK Y. finančnú zálohu za poskytnutie právnej služby, ak áno, kedy ju požadoval a v akej výške a akou formou ju požadovala? Odpoveď: Nie. Otázka prokurátora: Kto prvý kontaktoval AK Y.? Odpoveď: Všetko to organizoval právnik pána I.. Otázka vyšetrovateľa: Požadoval ste od pána I. a pána O., aby vám poslali kópie pasov, s tým, že tieto potrebujete k založeniu spoločnosti v zahraničí a poslali vám tieto kópie pasov? Odpoveď: Áno pýtal som to od nich. To bolo v období, keď bola premkla s pánom Y.. Čiže ja som tieto doklady mohol použiť aj na akýkoľvek krok, ktorý súvisel s týmto projektom. Otázka vyšetrovateľa: Podieľali sa na vývoji niektorej z vami spomínanej aplikácie aj spoločnosť P. code? Q.: Ja ho do toho nechcem zaťahovať. Otázka vyšetrovateľa: Zaplatil ste spoločnosti P. code nejaké fin. prostriedky za vývoj niektorej z vašich aplikácií? Odpoveď: Čo sa týka P. U., nebudem hovoriť nič. S P. U. sa riešila iba určitá špecifická časť tohto projektu a testovanie tohto projektu. Táto časť nemá nič spoločné s týmito ostatnými vecami čo tu preberáme. Toto je ale dôkaz, že táto aplikácia bola vtom čase napublikovaná v googleplay a bola funkčná, takže je to dôkaz toho, že som kroky robil, aby som bezpečne a úspešne projekt aj otestoval aj zrealizoval. Otázka vyšetrovateľa: Aký projekt ste riešil s pánom Y. O.? Odpoveď: S tým som zrealizoval I. N. a X. V.. Otázka vyšetrovateľa: Aké finančné prostriedky investoval pán Y. O. do tohto vášho spoločného projektu? Odpoveď: On mi dal pôžičky, ja som mu vystavil zmenky, dokonca bez dátumu splatnosti, pričom ja som sa nezaviazal, že by to bolo do nejakého konkrétneho projektu. Boli to klasické pôžičky, kde bola vystavená klasická zmenka bez dátumu splatnosti. Ja som tú firmu založil preto, aby videl a získal kontrolu na to, ako sa použili fin. prostriedky. Otázka prokurátora: K dnešnému dňu máte dlžobu voči pánovi O.? Odpoveď: Tú pôžičku. Otázka prokurátora: V akej sume? Odpoveď: Vyčíslenie nie je možné vzhľadom ku krokom, nátlakom a mareniu zo strany právnikov pána O.. Uvidíme aký tam bude sumár. Otázka prokurátora: Došlo zo strany pána O. k uplatneniu zmenky? Odpoveď: Nie, nič. Otázka prokurátora: Vy ste jediný konateľ N.. N.F. I. G.? Odpoveď: Áno. Otázka prokurátora: Táto spoločnosti je fungujúca spoločnosť? Odpoveď: Áno.
Táto spoločnosť je na základe zmluvy o pristúpení k záväzku pristupujúcim dlžníkom. Pýtam sa vás, prečo ste teda ako pristupujúci dlžník nepristúpil k záväzku? Odpoveď: Lebo neboli v spoločnosti peniaze na to, aby spoločnosť uhradila dlh. Otázka prokurátora: Viete predložiť účtovníctvo spoločnosti N. filmové štádia G.? Odpoveď: Áno som. Otázka prokurátora: Máte v účtovníctve spol. N. filmové štádia G. riadne evidovanú aj túto zmluvu o pristúpení k záväzku? Odpoveď: Neviem nepamätám. Ja si účtovníctvo nevediem sám. Otázka prokurátora: Uveďte mi meno účtovníčky ktorá vám vedie účtovníctvo? Odpoveď: Ja neviem. Otázka prokurátora: A kde by to účtovníctvo malo byť? Odpoveď: Neviem. Otázka vyšetrovateľa: Prečo ste ten projekt, ktorý ste realizoval s pánom I., neriešil s pánom Y. O.? Odpoveď: Celé toto by záležalo na nastavené herného plánu. A od herného plánu ja musím splniť tie dané podmienky. A keď som ja istú časť riešil s právnikmi pána O. a istú časť som si riešil sám, ale úplne s tretími osobami, tak jednoducho, nemôžem povedať teraz, že to môže byť tá istá vec. S pánom I. som riešil iný projekt, s pánom O. som riešil projekt aj I. N.. O tom svedčí aj schéma, ktorú som predložil k výsluchu, čiže podľa toho z akých aplikácii by mi plynuli tržby, tak z tých by boli splácané pôžičku buď pána O. alebo pána I.. Otázka prokurátora: Vy ste nám dnes uviedol, že AK Y. od vás nepožadovala nejakú zálohu- Prílohou, ktorú ste nám predložil, je mail od AK Y., kde AK uvádzam, že založenie dvojkombinácie trvá približne 3 týždne a v zátvorke sa uvádza od dodania veškerých podkladov a zálohovej platby. Takže zotrvávate naďalej na svojej odpovedi, že od vás AK Y. žiadnu zálohu nepýtala a poskytnutie právnej služby nebolo závislé od jej úhrady? Odpoveď: Tak aby to bolo relevantné, nie, oni my iba poslali podmienky a kalkulácie. Teda nie, kalkulácie my neposlali. Ďalej už nebudem vypovedať, všetko som povedal a už nevládzem. Ďalej využívam právo nevypovedať.
Poškodený S. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastáva pozíciu konateľa spoločnosti, ktorá robí podriadeného finančného agenta. Obvineného spoznal cez svojho dlhoročného priateľa F.. F. O., ktorý ho oslovil, že má známeho, ktorý hľadá investora, pretože je úspešný podnikateľ v rámci hazardných hier, má za sebou zaujímavú históriu v rámci stieracích žrebov, a že chce založiť spoločnosť v E. a nakoľko má ešte nejaké vinkulované prostriedky vo výške hovoril minimálne 100 000 euro na ministerstve financií, tak potrebuje investora, aby tento biznis mohol sprocesovať. Ich prvé stretnutie v trojici, to znamená on, F. O. a V. L. bolo v Y. v kancelárii pána O., kde mu bol predložený podnikateľský zámer s vyčíslenými nákladmi a odprezentovaná stieracia aplikácia, volala sa Z., ktorá fungovala na smartphone, vlastne stieraním elektronického žrebu a jednoducho no bolo prezentované, že na slovensku už nie je takým spôsobom možné, alebo umožňované pánovi L. a jednoducho jeho skúsenosti z tohto biznisu chce preniesť na celosvetovú platformu. Za žiadnych okolností mu nebolo komunikované nič o nejakej pôžičke a sám povedal, že nie je človek, ktorý požičiava peniaze, to znamená, že išiel do toho cielene ako na biznis model, to znamená, že podmienené to celé bolo, že bude spolumajiteľom spoločnosti, ktorá bude založená. Na základe týchto vecí sa poradil, ako najlepšie by sa dalo zabezpečiť to, že v prípade keby tento projekt nevyšiel, ako by sa mohol domôcť naspäť k tej čiastke, ktorú od neho pán L. vylákal. Spravil zmluvu o pôžičke, ale s tým, že bola podmienená založením spoločnosti. Dal si stretnutie ešte aj z paní manželkou, ktorá pristúpila k záväzku, aby vedel v akom v rodinnom rozpoložení pán L. je. Snažil sa pozrieť si nejakú históriu fungovania firiem, našiel v obchodnom registri aj spoločnosti, kde pán L., ktoré teda ešte boli živé. Našiel skutočnosť, že v jednej spoločnosti, kde bola aj manželka parná L., boli podlžnosti voči sociálnej poisťovni, načo mu plán L. povedal, že to je v dnešnej dobe bežne, majú to poriešené, že toto aby neriešil. Po podpísaní zmeniek, s ktorými súhlasila aj manželka poslal 27. januára v Trenčíne v banke spravil prevod finančných prostriedkov za účet pani manželky pána L.. Následne bol oslovený niekedy v marci pánom L., že potrebuje na nejaké prechodné obdobie, že má z toho strašne veľa, že sa chce naplno venovať tomu, aby spoločnosť mohol založiť, aby ešte dofinancoval túto ich spoluprácu ďalšou čiastkou. Na základe jeho žoviálnosti a tým ako bol nadšený pre tento úžasný biznis, ktorý bude fungovať, tak mu poskytol ešte ďalšiu čiastkou, ktorá naozaj bola podmienená tým, že už čaká v najbližších dňoch uvoľnenie vinkulácie tých prostriedkov, ktoré má na ministerstve financií a jednoducho túto čiastku mu v priebehu 2 a pol mesiaca vráti. Keďže už dlhé roky podniká, sám sa do tohto projektu vložil a hľadal možnosti ako to spraviť čo najefektívnejšie v rámci toho, aby tá firma mohla fungovať, preto pri konzultáciách za
prítomnosti jeho, F. O., jeho brata S. I., ktorí mali byť taktiež spoločníci tejto firmy, tak hľadali možnosti a našli právnu kanceláriu v Prahe Z.. Y., ktorá zakladá spoločnosti v rámci iných krajín a dohodli sa, že plán L. bude s nimi komunikovať, keďže mal aktivity aj v Prahe. Odkomunikuje s touto právnou kanceláriou najoptimálnejšiu alternatívu. Dostali komplet spracovanú zložku od právnej kancelárie Z.. Y. s vyčíslením nákladov na založenie spoločnosti, na vedenie spoločnosti, celý ten biznis model akoby to najneefektívnejšie mohlo fungovať. Dostali informáciu, keďže boli v auguste spoločne v Prahe v tejto kancelárii, čo ako spoločníci tejto firmy potrebujeme dokladovať. Všetky tieto dokumenty doručili pánovi L. a dali mu jednoznačný pokyn, že sa všetci rozhodli ísť tou cestou založenia modelu, na základe návrhu advokátskej kancelárie Y.. Akonáhle malo potom prísť k zaplateniu zálohy kvôli tomu, aby sa pustili do biznisu, komunikácia s pánom L. skončila. Prestal a ním komunikovať, len mu napísal, že plánuje odísť zo Slovenska, má nejaké problémy. V tej chvíli dostal presvedčenie o tom, že cieľom pána L. vôbec nebolo založenie nejakej spoločnosti, biznis modelu, ale len zneužil skúsenosti na to, aby sa obohatil, pripravil ho o jeho finančné prostriedky a uviedol ho úplne od začiatku do omylu. Keď následne začal pátrať a zistil, že existuje nejaký register exekúcii, tak zistil, že v súčasnosti ku koncu januára je na obžalovaného 13 exekúcii, najstaršie ešte z roku 2010, kde sú sumy 44 000 euro, 16 000 euro, 17 700 euro až po poslednú z januára tohto roku, kde exekúcia je zo všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalších štátnych inštitúcií. V jednoducho mu z toho vyplýva, že všetky prostriedky, ktoré od neho dostal použil na účely, ktoré ho dobiehali z minulosti. Keď pozeral kataster nehnuteľností tak zistil, že v podstate pán L. je nevie či bezdomovec alebo bezmajetný človek a toto ho dostalo do presvedčenia, že cielene dlhodobo nevie od ktorého roku je v problémoch a našiel nielen jeho, ale je presvedčený, že aj iných ľudí, ktorý dostal do omylu a oklamal. Na otázky prokurátorky uviedol, že pokiaľ ide o podnikateľský plán celková čiastka presahovala 100 000 euro, jeho vklad do spoločnosti mal byť 30 %. To korešpondovalo s čiastkou, ktorú od neho ako investora požadoval. Pri v každom stretnutí sa ho pýtal, či v prípade keď budú potrebovať nejaké ďalšie finančné striedky či ich bude mať pán L. k dispozícii, bol ubezpečovaný, že žiadny problém, má vinkulované prostriedky na ministerstve financií. Pôsobil, že peniaze nie sú problém. Jemu aj pánovi O. boli odprezentované predchádzajúce aktivity stieracích žrebov klasických. Ukázal mu ako aplikácia funguje, boli tam symboly ako v klasickom stieracom žrebe, prstom na smartfóne ich zmazal a ukázal či je tam výhra alebo tam nie je výhra. Nepovedal, že z tej aplikácie sú nejaké tržby Odprezentoval im globálnu platformu, dostali taký kolaborát aké sú tržby obraty v rámci Európskej únie, koľko ľudia investujú do hazardu. Zdalo sa mu to ako zaujímavá obchodná príležitosť. Celosvetovo to chcel robiť L.. Hovoril, že na Slovensku mu hádžu polená pod nohy od ministerstva financií, že tu je nejaký kartel Y. ako štátnej inštitúcie a jednoducho jemu bránené v rozvoji podnikania. Mal aj nejaký patentový vzor. Tváril sa, že má velikánske know how. K záväzku obžalovaného pristúpila aj takto jeho spoločnosť filmové štúdiá Bratislava, ešte spomínal firmu D., ktorú si tiež lustroval. Ešte mu odprezentoval, že kvôli tomu založil viaceré spoločností, že pri každej emisii žrebov treba dávať vždy konkrétnu vinkuláciu. Minimálne raz za mesiac sa stretali vo štvorici on, O., I. S. a L., kde ich pán L. informoval v akom je to procese, že všetko rieši, že behá lieta, že má toho strašne veľa, aby ukončil podnikanie na Slovensku a mohol sa plne venovať založeniu ich spoločnosti. Nakoniec sa dohodlo, že tá spoločnosť nebude v Holandsku ale našli alternatívu off shorovej spoločnosti. Advokátska kancelária Y. bola jeho (poškodeného) aktivita. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný hľadal alebo oslovil inú advokátsku kanceláriu. Advokátska kancelária mu poslala informácie a povedali, že pán L. sa im neozval a prestal komunikovať. Kontaktoval obžalovaného, povedal, že už je všetko v takom stave, že všetci na neho tlačia, že nakoniec firmu ani zakladať nebude, a že mu chce vrátiť všetky peniaze. Na účet mu L. poslal 100 Euro 5x 20, že si ho váži a všetky peniaze do posledného eura mu vráti. Na prvom stretnutí bola informácia zo strany L., že má vinkulovaných 100 000 euro na ministerstve financií, hovoril, že to tam je niekde pozdržané. Tá čiastka nebola taká ako hovoril, a tie prostriedky keď mu prišli vo výške 13 000 euro, ktoré mal na účte a mohol mu ich vrátiť, tak tak neurobil. Keď sa dozvedel o tom, že existuje pán O. ako svedok, tak zistil na českom výpise v obchodnom registri, že pán drobný s pánom L. založili XX.XX.XXXX, čo je dva mesiace predtým ako ho oslovil, spoločnosť v Zlíne pod názvom J. K. do ktorej do toho času kým poskytol prvých 40 000, poskytol pán O. peniaze vo výške 50000 Euro ešte pred ním. Posledné prostriedky posielal pán O. v máji 2015, nejakých 10 000 Euro. Zdokladovanie použitia peňazí od obžalovaného nežiadal. Zabezpečovacie inštitúty k zmluvy nevyužil. Na otázku obhajcu, že na jednej strane je úkon nazvaný pôžička a na druhej strane vo svojom výsluchu zo dňa 15.11.2016 to hodnotíte ako podnikateľský zámer uviedol, že ho hodnotí ako podnikateľský zámer, zmluva o pôžičke sa uzatvorila na zabezpečenie tej čiastky. Bolo mu poradené, že to má dať ako pôžičku, ale s jednoznačným účelom, to znamená na čo tie prostriedky môže použiť. Ak by použil tie prostriedky na založenie spoločnosti stal by sa 30% spoluvlastníkom tej spoločnosti. Vrátenie sumy chcel dosiahnuť tým, že by bol spoločníkom tej spoločnosti, peniaze by sa nevracali. Presne si nepamätá aké by boli podiely ostatných osôb, 51 % chcel vlastniť pán L., 30% mal
vlastniť on, časť podielu chcel dať svojmu bratovi a zvyšok by vlastnil pán O.. Podiel pána O. musí vysvetliť on. Návratnosť zdrojov bolo dohodnuté do XX.XX.XXXX. Peniaze neposkytol postupne na základe nákladov na založenie spoločnosti preto, že bol kontaktovaný cez dlhoročného priateľa, ktorý mal s pánom L. niekoľko rokov obchodné aktivity. K. O. požičal obžalovanému určité čiastky, ktoré mu vždy vrátil. Vzbudil dôveru pána O., jeho presvedčilo aj to, že povedal, že má vinkulovaných 100 000 euro na ministerstve financií. Túto informáciu mal aj od pána O., že to tak v lotérii je. Vinkuláciu na ministerstve si nepreveril, lebo nevedel, či to je možné. Dostal od neho nejakú komunikáciu z ministerstva, že tie prostriedky tam sú. Sumu mu na ministerstve nikto nepotvrdil, len že sú tam vinkulované prostriedky. Nevie o aký produkt sa jednalo s pánom O. v Českej republike. Mali to byť hazardné hry, nevie ako sa to volalo. Majetkové pomery obžalovaného si nepreveroval. Obžalovaný sa prezentoval ako úspešný biznis podnikateľ. Pre neho bolo dôležité, že mal skúsenosti, že chcel fungovať v rámci celoeurópskeho biznis modelu, v rámci egamingu, to znamená internetu, kde sa točia miliónové obraty. To bola jeho vízia, to bolo to čo chcel. Boli v tom štyria. To ako boli dohodnutý pán O. s pánom L. neriešil. V čase prvého stretnutia sa ho nepýtal aká je jeho finančná situácia. Na stretnutí mu bol predložený rozpočet na založenie spoločnosti. Obžalovaný ho uviedol ho do omylu v tom, že prostriedky od neho cielene vylákal na to, že budú spolu robiť biznis a on na túto spoločnosť nevyvinul žiadnu aktivitu. Jeho cieľom vôbec nebolo založiť spoločnosť, pretože nepredložil žiadny doklad o tom, že niečo vyvinul. Keď dostal od advokátskej kancelárie pána Y. informáciu, že má zaplatiť zálohu prestal komunikovať. Vtedy zistil, že bol uvedený do omylu a žiadnu firmu založiť nechcel. Peniaze chce vrátiť, pretože ho uviedol do omylu a vôbec na tomto projekte nepracoval. Ďalších 15000 poskytol obžalovanému na základe toho, že si potreboval doriešiť nejaké veci, chcel sa konečne na 100% venovať ich biznisu. Nevie vysvetliť aké veci, chcel sa naplno venovať tomu, aby tá spoločnosť čo najrýchlejšie mohla fungovať. V druhej zmluvy o pôžičke neuviedol, že peniaze sú na založenie spoločnosti asi z rýchlosti, nevedomosti alebo v tej jeho predstavivosti, že už konečne bude firma založená na to nekládol až taký dôraz, alebo to spravil možno nedôsledne. Nebola dohoda, že 15000 môže použiť na čo chce. Bral to, že aj druhá pôžička bude použitá na založenie spoločnosti, ale nie ako pôžička pre L.. Na otázky predsedu senátu uviedol, že dostal predložený rozpočet, rozhodol sa, že chce byť spoločníkom v tej spoločnosti za tých podmienok, že vloží do tej spoločnosti 40000 euro. To bol jeho vklad do projektu a ten nenastal. Peniaze bolo možné použiť podľa rozpočtu na Založenie spoločnosti v zahraničí prostredníctvom Y. J. B.V. K. E. XX XXXX M. J. - 5550 eur, Ročný poplatok - vedenie spoločnosti cez e-L. 3 250,-€, Ročný poplatok - hracia licencia 4 800,-€, Bankový účet v zahraničí 3 500,-€, Jednorazový poplatok za licenciu 1 000,-€, A. aplikácie a stránky 1 600,-€, H. servis 1 000,-€, N. cesty, zahraničie X 000,-€, IT - informačné technológie 48 000,-€, Výroba herných plánov 7 000,-€, Výroba aplikácie 18 000,-€, Platobný systém mobilná platba - aktivácia 1 600,-€, G. a reklamácie 18 000,-€, L. záležitosti - právnik, audítor (ekonóm) XXXX,-€, S. - podpora predaja 15 000,-€, Rezerva 15 445,-€.
Svedok F. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho priateľ z detstva a s obžalovaným mal obchodný vzťah. Pracuje v odbore vzdelávania a marketingu. Okrem toho prednáša na univerzitách kto je členom vedeckých tímov, momentálne S. univerzity, predtým a H. univerzite v G.. K. I. pozná od detstva 40 rokov, pána L. spoznal okolo roku 2011, 2012, mali firmu, ktorá stavala obchodnej siete, v tom období vyhľadávali startupy, oslovili svojich obchodníkov, aby im poskytovali nejaké firmy. Tak sa obžalovaný nejako dostal do jeho kancelárie a predniesol mu svoj biznis plán. Na základe toho spravili svoje O. diligence pre tú firmu. Neboli to nejaké veľké peniaze, ktoré vtedy chcel, tak do toho išiel ako keby sám, ako fyzická osoba na základe avalovaných zmeniek. Potreboval zábezpeku nevie či v prospech národnej banky alebo ministerstva financií na papierové žreby. V rozmedzí 3 - 5000 euro mu pomáhal, aby mohol tú zábezpeku v prospech tej zákonnej požiadavky. Trvalo to možnože dva tri roky a potom prišiel s nejakým biznisplánom, že by mal byť ukončený, resp. nezarábal tak ako by mal, tržby tej firmy sa pohybovali okolo 100000 euro ročne, a že by mala byť demoneritizácia toho trhu, štát by ho uvoľnil a mohol by byť aj online hazard, aby sa zvýšil obrat firmy. Že potrebuje okolo 100 000 Euro na to, aby mohol založiť tieto firmy. Povedal, že tie peniaze nemá, tak sa ho pýtal či mu nevie pomôcť. Pozval obžalovaného a pána I. do jeho kancelárie, tam sa zoznámili a potom už to prebehlo v ich kontakte. Na otázky prokurátorky uviedol, že obchodná spolupráca prebiehala normálne. O 100 000 euro požiadal v roku 2012, 2013 možno 2014. Tieto peniaze mu nepožičal, povedal, že takéto peniaze nemá, že to musí mať nejakú štábnu kultúru, nech spraví nejaký biznisplán. Skontaktoval ho s pánom I.. Zoznámili sa u neho (svedkovej) v kancelárii. Poškodenému obžalovaného odprezentoval tak, že má niečo zaujímavé. Pán L. tam priniesol nejaké podklady, ktoré žiadal. Myslí si, že určite predložil biznisplán. Boli tam tie licencie koľko stojí čo v ktorom štáte, hľadali aj nejakú daňovú optimalizáciu. Bavili sa, že to nebude na Slovensku, že to bude celoeurópska licencia, rôzne modely sa tam. Nerozumie tomu, ale určite
ich predkladal on. Predložený biznis plán nebol kompletný. Od pána I. pýtal menej ako 100 000 Euro. Presne si nespomína o akú čiastku išlo. Peniaze mali smerovať k založeniu firmy na poskytovanie online hazardných služieb. Sídlo sa zvažovalo E. a I. G.. Poškodený povedal, že ho to zaujíma, že to vyzerá zaujímavo, a že by sa mohli dohodnúť. On sám sa podieľal na zábezpekách obžalovaného v štyroch alebo piatich licenciách. V jeho kancelárii nedošlo k podpísaniu žiadnych dokumentov. O zmluvách o pôžičkách nemá žiadnu vedomosť. Keď sa konkrétne už dohodli, pri tom nebol. V januári alebo ku koncu januára mu obžalovaný oznámil, že sa dohodli a že ukončia tieto staré firmy, a že založia novú firmu a tam bude mať podiel. Percentuálny podiel nevie, ale bolo mu oznámené, na základe spisu sa dozvedel, že tam bol nejaký mail a mal mať 19 %. V čase keď mu obžalovaný ponúkol podiel v spoločnosti, všetky predchádzajúce dlhy mali v podstate vyrovnané. V Prahe sa stretli s nejakým právnym zástupcom pánom Y., ktorý mal byť expert na založenie firiem v zahraničí s focusom na online hazard. Predložili nejaké doklady, sedeli tam ako spoločníci firmy, obžalovaný, on a pán I.. Bolo to také úvodné stretnutie, ktoré kroky by mali spraviť, čo sa bude od nich žiadať, aby mohli založiť spoločnosť. Nespomína si, či bola najaká požiadavka, aby zaplatili nejakú zálohu tejto právnickej kancelárii. Nemá informáciu ako to pokračovalo, prestala komunikácia. Pred Prahou nejak v apríli 2015 mu volal obžalovaný, aby mu pomohol ukončiť staré firmy, že tam má nejaké podlžnosti na sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, a na tie firmy previedol zhruba 500 Euro zo svojho účtu. Povedal, že má vinkulovaných v Z. vinkulovaných nejakých 100000 Euro, že nechce na ne siahať, že keď sa ukončia tieto staré firmy, že sa uvoľnia. 500 euro sa snažil dostať naspäť, ale už sa mu nepodarilo dovolať. V auguste 2015 mu odovzdali pasy. Na otázky obhajcu uviedol, že pánovi I. hovoril o listinných stieracích žreboch obžalovaného, a že sa to presunie na vyššiu formu online. Prezentoval obžalovaného pánovi I. ako človeka, ktorý má nejaký startup, ktorý má nejakú myšlienku, že chce založiť firmu a podniká v tom už dva tri roky, že nie je to niečo, čo by nebolo vyskúšané. Tých firiem na Slovensku, čo môžu, resp. podnikajú v hazarde nie je veľa. Vyžaduje to štátne licencie a určitú formu dôvery. Obžalovaný chcel ísť do elektronizácie. V tom období obžalovaný pôsobil dôveryhodne, plnil si čo boli dohodnutí, ale nebolo to ideálne. Z titulu biznisov nemá voči nemu pohľadávku. Do novej firmy neposkytoval žiadne finančné prostriedky. Peňažné prostriedky boli smerované na vývoj aplikácií k online hazardu, založenie firmy, IT technikom, vypracovať aplikáciu. Cestu v Prahe myslí, že financoval pán I.. Nevie na aký účel boli viazané peniaze požičané pánom I. v apríli 2015. Založenie spoločnosti malo stáť okolo 100000 Euro. Vklad dal zatiaľ len pán I. a neurobil sa ani bo A, založenie firmy. Nebola nejaká dohoda, ako sa bude financovať zvyšok. Jeho podiel vo firme mu bolo oznámené, súhlasil, zrejme to bral ako odmenu, že mali nejakú históriu. Nevie kto pripravoval zmluvy. Obžalovaný sa prezentoval v dobrej finančnej kondícii. Obžalovaný mal podľa všetkého zabezpečiť now know, oni boli ľudia, ktorí budú podporovať jeho myšlienku. Vie o aplikáciách obžalovaného predtým. Volali sa Z. a ešte jedna bola. Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že aplikácia bola poškodenému prezentovaná na stretnutí u neho. Na otázku predsedu senátu ohľadne myšlienky, ktorá bola prezentovaná zo strany obžalovaného uviedol, že v tom období si myslel, že to má hlavu a pätu, v súčasnosti by sa určite dala zrealizovať. Náklady na vývoj aplikácii sú 5 až 10 000 euro.
Svedok Y. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná trošku bližšie, lebo spolu robili niečo podobné ako so žalobcom. S obžalovaným bol obchodný partner. Mali alebo ešte majú spoločnú firmu. Poškodeného nepozná. Ku skutku vie uviesť, že bol predvolaný vyšetrovateľom na vypočutie s otázkami, či pozná pána L., aký majú vzťah. Obžalovaného pozná tak, že v roku 2009 aj s jeho manželkou, prostredníctvom jeho dobrého kamaráta pána H., ktorý ich zoznámi, či nechce ísť do nejakých stieracích losov. V tom čase odmietol vzhľadom na výšku požadovanej sumy, bolo to nejak 2 000 000 korún. Nevideli sa od roku 2009, až v roku 2014 ho opätovne oslovil s tým, že má nový nápad, stieracú elektronickú aplikáciu, tzv. apku, že má now how, má na to patent a vie to rozbehnúť, len treba na to peniaze, a že sa nemusí o nič starať a pán L., že to dotiahne do víťazného konca s tým, že je to problematické na Slovensku, v Čechách je to jednoduchšie čo sa týka legislatívy a právnych predpisov. Takže spoločne tam založili firmu. Celé to financoval s tým, že celé to bol jeho finančný vklad na podnikanie. Firma sa volala Z.. L. spoločnosť 50 na 50, založili účet s tým, že pán L. sa zaviazal do troch mesiacov, že sa aplikácia dá jednej spoločnosti, na ktorej boli obidvaja na rokovaní, dali im všetky podmienky, aby ju vytvorili. Niečo vytvorili, ale už tá komunikácia potom viazla medzi nimi, keď chcel viac informácií, ako spoločník. Stále ho odmietal, aby ho nechal pracovať, že je z toho nervózny, keď mu stále vyvoláva. Do spoločného podnikania vložil 60 000 Euro. 28.3. o 13:00 v Bratislave na Okresnom súde Bratislava III prebieha súd medzi ním a pánom L., je to sprenevera § 213, ods. 1, 3. Tam bolo usúdené, že to nie je podvod, ale sprenevera. Má to veľmi blízko k tomu, čo sa tuto rieši, lebo je to to isté ako cez kopirák. On bol prvý, tuto pán bol asi za ním poškodený. Nakoľko bol vypočúvaný
vyšetrovateľom k tomuto prípadu, tak vie o tom úplne všetko, čo je zapísané vo vyšetrovacom spise, čiže je to úplne to isté, čo sa týka v jeho prípade. Na otázky prokurátorky uviedol, že sú mu jasné skutkové okolnosti tohto prípadu, vie k tomu uviesť len to, že toto isté s pánom L. absolvoval aj on, len asi trošku v inom merítku, lebo oni založili spoločnosť na to čo malo byť cieľom podnikania. Pán L. prišiel za ním, že spoločne založia firmu na stieracie losy elekronickej aplikácie. V Čechách to budú vyvíjať, zaplatia to, pustia to v podstate Európa, celý svet. Ty mi dáš peniaze, ja sa o to celé postarám. Toto bol kontakt z jeho strany s pánom L.. Niečo podobné pri tom výsluchu, keď bol predvolaný ako svedok, mu to zapadá ako jedno koliesko do druhého s pánom poškodeným. Ten scenár, ty mi dáš peniaze a ja to celé zmenežujem. V jeho prípade išlo o aplikáciu stieracích 9 políčok s možnosťou zhody troch a výhry. Aplikáciu mu prezentoval na mobilnom telefóne. V Zlíne bola objednaná ich spoločnosťou spoločnosť, ktorá mala vyvinúť aplikáciu. Raz tam bol na stretnutí. Do celého projektu investoval 60 000 Euro etapovite 20, 20, 10 a 10 tisíc. Bolo to v roku 14, 15. Mesiace ťažko povedať posledné peniaze dostal niekedy pred Vianocami. Peniaze mu poslal prevodom na manželkyn účet. Mal to podchytené zmenkami. Asi po mesiaci tušil, keď mu odpovedal na jeho telefóny, aby ho nevyrušoval, aby ho nechal tak, že ho znervózňuje, že to musí celé v kľude vymyslieť, naštelovať, musí to byť tip top. Niekoľko krát mu nezvihol, na nejaké sms potom zareagoval, potom sa ešte zopár krát stretli, posledné stretnutie bolo už u nich v právnej kancelárii, bolo to 16 roku. Tam sa dohadovalo, že sa mala založiť spoločnosť v Holandsku, Curacau na spustenie aplikácie. Dal to celé preveriť svojmu právnikovi, tam mu povedali, že keď chce dať ďalšie peniaze do toho obchodu nech sa páči, ale aby radšej od toho obchodu upustil, lebo je to z ich pohľadu založené na podvode, a že tie peniaze už nikdy neuvidí. Konfrontoval s tým obžalovaného, chcel ho ešte ukecať, aby pokračovali, aby do toho dal ešte nejaké peniaze, ale povedal, že to bude riešiť už len s právnikmi. Použitie 60 000 odôvodnil, že mal náklady na dopravu, na cesty, na hotely. Potom si preveroval tú Zlínsku spoločnosť. Povedali, že im nezaplatil ani 1 cent. Vývoj aplikácie zvažovali, nevie, či mu aj telefonovali a či ho zažalovali. Za vykonanú prácu neodviedol ani cent. Nevedel vydokladovať použitie peňazí. Zažaloval ho aj na civilným súdom, ale nie je to právoplatné odsúdený podal odvolanie. Obžalovaný ho presvedčil tým, že má dar reči, vedel mu to tak pekne predostrieť, že ho dostal tam, kde chcel. Ukazoval mu predtým stieracie losy, že sa mu darilo. Vtedy v tom 2009 odmietol tie stieracie losy, lebo tam chcel nejaké veľké peniaze. Potom mu tam predostrel celú tú genézu, že ako to s manželkou robil, jak sa im darilo, ako im to išlo. Nejaká pani z Prahy ho podporila, tuná ho niekto podporil. Keď ho žiadal, aby mu ukázal vyúčtovanie doniesol mu body kde asi minul peniaze, to nevedel povedať ani vyšetrovateľovi. Keď už mal podozrenie, tak si ho trošku prelustroval cez internet, zistil, že má strašne veľa exekúcií, a že má podlžnosti voči štátu, vo výške nejakých 37 000. Možnože spravil nejaký úkon, ale nikoho za to nezaplatil. Založili spoločnosť, účet, zadala sa objednávka, aby im vytvorili aplikáciu, ale nikomu nezaplatil ani cent. Vývoj aplikácie malo byť asi 7000 euro. Nič mu nevrátil, vždy povedal, že má dobrú vôľu, že mu to raz vráti. To mu naposledy povedal. Na otázky obhajcu uviedol, že na jednaní obžalovaného s poškodeným poškodeného (I.) nebol. On s obžalovaným mali dosiahnuť to, že mali otvoriť hazardnú hru formou stieracieho losu. Keďže sa nepodaril vývoj aplikácie a naištalovať to, aby to fungovalo, tak mu pán L. ponúkol formou, že mu pomôže formou súťaže (vila N.) predať byt za milión Eur. Jeho manželka sa ponúkla, aby vyvinula na Facebooku stránku, ktorú aj vyvinula, potom ju aj stiahla na základe jeho pokynu, alebo manžela s tým, že jemu pán doktor z A. X. hneď odporučil, že toto, čo chce spraviť pán L. hraničí s trestným činom a ak nechce mať problémy, tak aby to ukončil. Tak to aj ukončil, aby sa to nikdy neudialo, lebo pán L. mu tvrdil, aby som ťa uspokojil, aby sa ti vrátili peniaze, ja s z toho nechcem ani cent, iba na náklady. Hovoril, že to spravia pod vedením televízie, pod nejakým bubnom sa to vylosuje. Jeden los bude stáť 200 Euro, bude im na to stačiť 5000 klientov a jedného z toho vylosujú. To bol nápad pána L.. Zrušil to na pokyn pána Z.. E. z A. X.. Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že má vedomosť, pri ich sedeniach a konzultáciách mu pán L. deklaroval záruku, hovoril stále o 50 000 na ministerstve financií. Už keď strácal trpezlivosť, pri tých koncových jednaniach, tak povedal poď sadneme do auta, ideme na to oddelenie nech nám vydokladujú, či to tam teda má. Na otázky obhajcu uviedol, že toto bolo iba v ústnej podobe. Tiež to spomenul aj v kancelárii A. X.. Druhú tranžu 20 000 zaplatil, lebo si to preveroval v spoločnosti, ktorá vyvíjala aplikáciu. Áno bola vystavená faktúra a pán L. to mal zaplatiť. Došiel za ním, že musí platiť úhrady v Čechách za vývoj aplikácie, a že potrebuje si nejaké veci popripravovať. Obžalovaného finančne nepreveroval, do účtov mu nešiel ani do šuplíkov. Zaujímalo ho to, obžalovaný mu povedal, že nemá ani cent na rozbehnutie, že má veľa dlžôb, a že musí si ich vysporiadať. Toto vedel a napriek tomu ho uchlácholil, aby mu dal na tú ich spoločnosť peniaze, aby to rozbehli. Povedal, že to je jeho posledná možnosť, z ktorej by sa vedel vymámiť, aj mu predostrel tie jeho menšie problémy. Ešte povedal, že keby mu náhodou nevrátil tie peniaze, že on si zoberie gitaru a bude hrať pred priorom a zarobí mu na to, aby mu to vrátil. Bol pre ten zámer veľmi zapálený, lenže tie peniaze použil na niečo úplne iné, keď si to potom dodatočne pozisťoval. Na otázku
obhajcu, aby povedal, čo ho viedlo k tomu, že mu obžalovaný povie, že je finančne na dne, že je to posledná jeho šanca a veríte tomu, že je preto zapálený a po daní prvých 20 000 ste ochotný poskytnúť tomu človeku, keď toto všetko povie ďalšie tri tranže uviedol, že tento jeho známy Z. H. mal veľmi dobrú spoluprácu s pánom L.. S pánom H. vyrastal od plienok a dal mu záruky za pána L.. To bola motivácia, keď mu najlepší kamarát, s ktorým vyrastal v podstate od jaslí dal záruku, že je to čestný človek, že spravil s ním nejaký biznis, tlačil mu nejaké veci, že je to dobrý človek, a že úmysel je daný, a že on by do toho určite išiel. To bola tá záruka, nie že pán L. mu povedal. K. L. veril tak na 50%. Videl možnosť získania nejakých finančných prostriedkov navyše s tým, že navrhol dobrý obchod. Do všetkých svojich podnikaní ide s rizikom. Keby nemal riziko tak dnes tu nie je a nezarobí ani cent, bol by niekde zamestnaný. Riziko vyhodnotil ako veľmi minimálne s tým, že prvé stretnutia boli veľmi elegantné. Asi tak v polovici celého obchodu alebo času mi nezdvíhal telefóny, prestal s ním komunikovať, začal by na neho trochu taký agresívny, že aby ho neznervózňoval, že vyvíja na neho nátlak. Povedal mu, že nátlak na neho nevyvíja, chce jednoducho vedieť, kde investoval, kde dal peniaze, ktoré vložil na vývin tej aplikácie. Projekt I. N. mu navrhol pán L.. Povedal, že aby bol kľudný, aby dostal aspoň nejaké tie peniaze, že to spraví s manželkou a spravia tú súťaž, zavolajú I. N.. To bol návrh pána L., ktorý potom stopol po konzultácii s právnikom. Obžalovaného vyhodnotil ako korektného, slušného človeka, ako osobu, pôsobil na neho veľmi dobre, vedel to deklarovať, má dar reči. Jeho si získa asi tak isto si získal poškodeného tým, že to vedel dobre predostrieť, mal nejaké stieracie losy, mal argumenty. Keby to dotiahol do konca a neoklamal ich, aj jeho a poškodeného v tom zmysle, že on už musel vedieť dopredu, že treba za toto v každom štáte platiť licencie. Jeho oklamal s tou licenciou asi oklamal aj poškodeného, lebo za každú jednu hazardnú hru sa platia veľké peniaze na ministerstve financií jak v Slovenskej republike, tak v celej Európskej únii, resp. svete. Jeho chyba bolo, že nešiel hneď za právnikmi, hneď si to nepreveril a uveril, že legislatíva Česká je povolnejšia a dá sa to využiť. Pán L. to takto deklaroval, nemusí sa tam platiť až taká licencia, vieme to spustiť cez Čechy. Potom keď zistili, že sa to nedá ani cez Čechy, tak že pôjdu do Holandska, z Holandska spravíme U., založia spoločnosť odkiaľ to bude publikované, serverované, odkiaľ to pôjde do celého sveta táto stieracia hra. Posledných 10 000 pred Vianocami sa mu obžalovaný rozplakal, že to potrebuje, že je to jeho životná existencia, že mu to určite vráti formou to, že budú zarábať veľké peniaze. Posledných 10 000 mu poskytol na účel zaplatenia, lebo mu vyprával, že má problémy s tými Čechmi zo Zlína, že to tam musí vyrovnať a nevie čo mu ešte a daj to určite na účet mojej ženy. Čakal ho ešte 2 hodiny v kaviarni. Bol hlúpy, že mu na toto celé naletel a zaplatil to.
Svedok S.. S. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho brat. Celý život spolu úspešne podnikajú. Koncom roku 2014 prišiel jeho brat s tým, že bol oslovený spolužiakom a kamarátom s vynikajúcim biznisplánom, bol im doporučený pán L., aby išli do biznisu čo sa týka hazardu. Čudoval sa čo by im niekto takýto biznis ponúkal, ale po stretnutiach s S. a pánom O. mu bolo vysvetlené o čo sa jedná. S. sa rozhodol, že by do toho vstúpil, aj on sa rozhodol, že do toho vstúpi, lebo robia veci bez ohľadu na to čo je na papieri 50 na 50. Takúto majú dohodu. Pán O. už pred troma, štyrmi rokmi predtým, ako prišiel v roku 2014 s týmto nápadom za S. s tým istým nápadom, ale iba v rámci Slovenska čo sa týka predaja stieracích žrebov. Ich spoločnosť M. v tom čas disponovala, veľkým zázemím obchodníkov v rámci Slovenskej a Českej republiky a jeho nápad bol, uvádzal, že Y. má na slovenskom trhu so žrebmi monopol, tak by mohli ich zákazníkom ponúkať stieracie žreby s možnosťou výhry. Vtedy to odmietli, pretože nemali s tým žiadne skúsenosti. V roku 2014 prišiel pán O. s novou filozofiou, robiť to celosvetovo. Predstavil im pána L., s, ktorým tento už dlhodobejšie tento biznis robil. Boli im predostreté výsledky, reálne na tom zarábali peniaze. Vtedy vyvolali, najprv S. s pánom O. sa stretli s pánom L.. Jemu boli potom odprezentované podmienky, za akých by to mohlo fungovať a bol požadovaný z ich strany určitý kapitál. Nakoľko pán L. v tom čase, údajne, ešte sa s ním vtedy nestretol, od pána O. mu bolo odprezentované, že má zadržiavané nejaké peniaze ako zálohu kvôli licenciám na slovensku a mohli by ísť do celosvetového biznisu. Dohodli sa, že S. by to za financoval, majú úlohy rozdelené aj vo firme, to znamená brat sa zaoberá technickými záležitosťami a on sa zaoberá daňovými úradmi. On to komunikoval dal peniaze a rozhodli sa, že by do toho išli. Potom sa stretli s pánom L., ktorý im odprezentoval komplet ako by to mohlo vyzerať. Dohodli sa aké podiely budú mať vo firme, on mal mať 51 %, oni traja synovia rozdeliť zvyšných 49 %. Pustili sa v tom kontexte, že nebolo možné v normálnym spôsobom, keď firma neexistovala, naliať peniaze, kapitál, tak ako sa to robí pri založení firmy, ale bolo to riešené formou pôžičky. Keďže on rieši tieto veci s právnikom, požiadal firemného právnika ako to majú urobiť. On im navrhol najbezpečnejšie veci čo sa týka podpísania zmeniek aj s manželkou bez odporu. Nakoľko to bolo podpísané zo strany L. a jeho manželky, boli tam nejaké záložné práva na jeho patent, nevidel v tom žiadne nebezpečenstvo, lebo peniaze nikomu len tak nepožičiavajú, jedine s orientáciou na biznis. Pán L. deklaroval, že by založil firmu, na pravidelných stretnutiach, ktoré
prebiehali v Trenčíne na štvor až 5 týždňovej úrovni navrhoval, aké majú možnosti založiť medzinárodnú spoločnosť, najlepšie v daňovom raji. Keďže si naštudovali v pozadí hazardný biznis, zistili v akej sa v tomto točia neskutočné peniaze, takže zaujalo ich to ešte viacej. Padali dovozné úvahy ako to majú urobiť. Keďže to trvalo možno 2, 3 mesiace, tak požiadal ich právnika, aby im s tým pomohol. JUDr. Z., ktorý je od začiatku ich firemný právnik sa nakontaktoval s pánom Y. v Prahe, kde všetci spoločne vycestovali, to znamená on, jeho brat, pán O., pán Závodský a JUDr. Z.. V Prahe boli v kancelárii pána Y., kde boli okrem nich ešte pán Y. a ešte jeden jeho právnik. Do detailov preberali finančné možnosti, možnosti založenia spoločnosti v daňovom raji, kde padli konkrétne údaje a bolo dohodnuté, nakoľko pán L. bol vtedy v českej republike, tak mal komunikovať s Z.. Y. priamo a mala byť založená spoločnosť. L. X mesiace sa nič nedialo tak vyzvali pána L., aby pokročil v týchto veciach. Bolo im povedané, aby predložili kópie pasov, že už sa kde spoločnosť založiť. Boli v Dubnici na notárskom úrade overiť ich kasy, zaslali pánovi L. a čakali na založenie spoločnosti. Ubehol zhruba mesiac, nedostali žiadne informácie, pýtali sa pána L. ako sa to vyvíja. Zasa to odložil ak si dobre spomína. Zase kontaktovali kanceláriu JUDr. Y., kde im bolo povedané, že pán L. prestal s nimi komunikovať a už začali tušiť, že niečo nie je v poriadku. Odvtedy prestala pán L. s nimi komunikovať. Začal komunikovať až po niekoľkých mesiacoch. Vždy komunikoval s bratom, ale na spoločných stretnutiach vždy boli v zostave brat S., pán O., on a pán L.. Na otázky obhajcu uviedol, že ich spoločnosť M. v roku 2014 predala novopostavenú budovu, pán O. o tom vedel a práve preto ich oslovil, lebo predpokladal, že by tam mohla byť nejaká suma, ktorá by mohla byť k dispozícii na iný podnikateľský zámer, ako robili doteraz. Pán L. im predkladal kompletný rozpočet, koľko financií by bolo treba na založenie spoločnosti, na programovanie veci na online stieracie žreby, pretože to čo podnikal s pánom O. to boli fyzické žreby a jeho filozofia bola postaviť celosvetový biznis, pretože Y. v N. republike má na to monopol. Z. ambíciou bolo, ktorú prezentoval online stieracie losy celosvetovo a plus nato naviazané ďalšie veci. Prezentoval im výstavy, ako funguje gaming celosvetovo. Urobil kompletný rozpočet, licencia, etablovanie, kancelária, právne zastupovanie. On sa mal tomu venovať a použiť finančné prostriedky, ktoré mu boli zverené z ich strany na celosvetový online biznis v hazarde. V sume 40 000 nebola dostatočná na toto všetko, operoval s tým, že má tuším 100 000 euro vinkulované štátom, ktorému mu mali byť vyplatené. Deklaroval na každom stretnutí, že už už by to malo byť vyplatené a tieto on mal použiť na rozbeh spoločnosti. To znamená, že ich peniaze mali byť použité výhradne na založenie spoločnosti. Nemá informácie, že by v tejto oblasti okrem pána L. a Y. pôsobil aj niekto iný. Projektu veril. Ďalšie finančné prostriedky sa mu poskytli ešte pred tým ako komunikovali s pánom Y., pretože stále apeloval na to, že má vinkulované peniaze a už už mu majú byť vyplatené. V čase keď boli poskytnuté peniaze boli jasné všetky podmienky fungovania na trhu. Akú mali urobiť zmluvu, keď firma neexistovala, akú mali urobiť zmluvu keď pán L. deklaroval, že nemá peniaze, aký je inštitút na to, aby bola založená firma bez finančných prostriedkov. Najvyšší inštitút zabezpečenia pôžičky je založenie nehnuteľnosti, druhý najvyšší je podpísanie zmenky bez odporu spolu s manželkou. Preveruje majetkové pomery obžalovaného, listy vlastníctva, nehnuteľnosti, mal na seba napísanú nehnuteľnosť rodinný dom, skúmal to ich právny zástupca. Keby mal nehnuteľnosť, takú, ktorú by mohol založiť, trvajú na založení nehnuteľnosti, nenašli ju. Nehnuteľnosť nezaložili, lebo tam bol nejaký problém, bola založená, alebo niečo podobné, ale založil svoj patent. Nevedeli o jeho dlhoch. Nevidel, že na liste vlastníctva je niekoľko exekúcií. Peniaze boli poskytnuté na účet pani manželky. Nevie prečo, to riešil právnik. V zmluve bolo viazané použitie prostriedkov na založenie spoločnosti. K oboznámeným zmluvám o pôžičkách uviedol, že od právnika je vždy upozornený, že paragraf je preto tak zatočený, že každý si ho môže vysvetliť iným spôsobom. Keď sa raz stretnete pri stole s človekom a dohodnete sa, že peniaze budú na niečo použité a potom to dáte do zmluvy, že to dáte na založenie spoločnosti v Holandsku a potom sa budeme rozprávať o tom či oprávnený, umožnený, tak potom dávam za pravdu, lebo z nás chcete urobiť neschopných a pán je schopný. Na otázky prokurátorky uviedol, že obžalovanému bolo jednoznačne zrejmé, že jeho úlohou je založenie spoločnosti v zahraničí. Jedna pôžička bola na 40 000 Eur a jedna na 15 000 Eur. Bola dostatočná na založenie spoločnosti v zahraničí, bolo to prepočítavané niekoľkokrát. Obžalovanému dôveroval na základe pána O., že s ním v minulosti robil biznis a generovalo to finančné prostriedky. Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že obžalovaný im prezentoval aplikáciu asi na dvoch stretnutiach. Ukazoval aplikáciu, ktorá bola iba vo vývoji ako to bude fungovať. Ak mal mať pán L. 51%, tak musel pomernú časť do spoločnosti vložiť.
Svedok F.. Y. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že stranu poškodeného nepozná, pozná len obžalovaného. Bolo medzi nimi v podstate obchodný vzťah, možno nie doslovne, kvôli tomu, že jeho manželka s ním podpísala zmluvu. Pani L. ho kontaktovala telefonicky, že chce vytvoriť mobilnú aplikáciu, ktorá mala slúžiť ako talizman, malo sa to volať ako A. pre šťastie. Tento nápad prediskutoval s kolegom a dohodli sa, že to spravia, keď tak, tak bezodplatne s tým, že práca na tom
je relatívne jednoduchá a je pre nich výhodnejšie z potencionálneho predaja aplikácie zobrať časť zo zisku. Vytvorenie aplikácie z ich strany mu bude bezodplatné. Vyrobili aplikáciu, zavesili ona A. play, predala sa jedna, čo v podstate 1 jeho známy kúpil, bol zvedavý čo sme to spravili. Prakticky z toho získa žiadny nebol a tým to skončilo. Ďalej v tom nepokračovali, pretože im začali nejaké fóra, kde chcel pán L. písať o šťastí, tiež tam prispel, potom stadiaľ odhlásil. Malo to byť o téme šťastia, nepáčilo sa mu ako to bolo vedené. Aj firma si povedala, že nebudú pokračovať vo vývoji tej aplikácie, kvôli tomu, že naplnila podstatu, ale nenaplnila očakávania z pohľadu toho, že druhá strana, pán L., alebo jeho manželka, zmluvne boli zaviazaní s manželkou, nie s pánom L., obstará nejaký marketing okolo toho, s tým, že to bude nejakým spôsobom predávané. Budú realizátori, oni to zmarketujú. Účel aplikácie bol iba talizman. Mám to nainštalované, budem mať šťastie. Povedali si jednoduchý nápad, nepotrebujú do toho veľa investovať veľa času, určite to nepotrebujeme mať zaplatené, takto spravili týmto spôsobom. To je spolupráca, ktorú mali spolu s tým, že pán L. mal aj nejaké iné nápady, ktorej nezrealizovali. Mal to byť nejaký portál pre tých, ktorí vyrábajú filmy s tým, že tam bola nejaká platforma preto ich, ktorí chcú natáčať nejaké filmy. Potenciálny diváci by si mohli nakúpiť nejaké reklamné predmety, stretnúť sa s hercami a podobne. Nápad dobrý, ale mimo rozsah práce, ktorý chceli realizovať. Zmluvne túto spoluprácu ukončili tak, že odovzdali aplikáciu, vrátane zdrojových kódov. Na otázky prokurátorky uviedol, že má založenú spoločnosť s bývalým kolegom, je to firma, ktorá vyrába softvér, poskytujú služby aj iným stranám na tvorbu softvérov, ak je záujem, mobilných aplikácii, webov. Je spoločníkom v tejto spoločnosti. Kontaktovala ho myslí, že manželka obžalované a ďalej komunikoval s pánom L.. Aplikáciu im predstavili tak, že majú takýto nápad, chceli by sme ho zrealizovať, áno vieme, že je to možno smiešne, ale možno sa to podarí marketingovo predať. Nakreslíme gombík šťastia, ktorý sa nainštaluje a tí používatelia, ktorí to budú mať budú mať pocit, že budú mať šťastie vďaka tomu s tým, že tento gombík šťastia oni nakreslia a nejakým spôsobom dodajú grafiku, zrealizujú to, plus to zmarketujú, aby sa to predalo. Tak si povedal, že prečo nie, je to zákazka ako každá iná. Potom spísali zmluvu. Grafické znázornenie vypracovala strana pána L. Doručil im ho majlom. Oni potom vytvorili aplikáciu. Finančný zisk nepriniesla. Spolu prácu s obžalovaným ukončili ad jedna preto, že sa menila samotná povaha tej aplikácie, pán chcel aby sa to integrovalo sa nejakým privátnym klubom na Facebooku, alebo niekde, kde sa už potom budú poskytovať nejaké ďalšie informácie. Jemu sa to zdalo náročnejšie technicky realizovať a druhá vec, že tam potom mali pribudnúť nejaké tie notifikácie, mali tam pribudnúť nejaké lokalizácie. Povedali si, že keď ten marketing doteraz nebol natoľko efektívny, aby dokázal priniesť nejaký normálny zisk, tak to nedáva zmysel, lebo to bude ich investícia, ktorú budú musieť spraviť, a ktorá sa im nevráti. Vyhodnotili to k neziskový obchod. Nevyhodnotili to ako vopred nevýhodný obchod. Takýchto nápadov, ktoré sú neuspeje, ale relatívne malé percento dosiahne extrémne veľký zisk, to znamená, že mohol byť očakávaný tento výsledok, ale mohol byť aj opačný. Obžalovaný nejakú skupinu na Facebooku o v šťastí aj vytvoril. Nevie o tom, že by ho obžalovaný požiadal o vytvorenie hazardnej hry. Pán L. spomínal, že by chcel takú súťaž spraviť, ale to vôbec nebolo realizované. To bola add jedná tak náročná vec, čo sa týka investovaného času, že do toho nechce ísť. Druhá stránka, je aké chceli mať zameranie firmy, z jeho pohľadu je hazard okrádanie ľudí. Sú to hodnoty, ktoré nezdieľa. Stránka o filmoch bola tak náročná, že to nedokázal zrealizovať v nejakom normálnom čase a už vôbec nie zadarmo. Obžalovaný sa pýtal aj na iné softvérové spoločnosti, či by nevedel pomôcť, ale nie je si istý, ale asi sa pýtal. Raz mu ešte volal, či má nejaký priestor niečo vyvinúť, ale z časových dôvodov povedal, že nie. Ukončil spoluprácu asi vtedy, keď bol vypovedať v Prievidzi. Na otázky obhajcu uviedol, že čo sa týka aplikácie obžalovaný vedel čo chce. Tieto typy projektov, ktoré sú dobre zmarketované, môžu priniesť relatívne veľký výnos, pokiaľ sa dobrým spôsobom odprezentujú a naozaj to nie je len o tom, že sa odprezentujú, je tam kus šťastia, ktoré treba pritom mať, aby toto bola práve tá aplikácia, ktorú ľudia chcú. Myslí si, že veľanásobne by to mohlo prevýšiť ten zisk samú tú jeho prácu, ktorú do toho investoval s tým, že ten pomer, že sa to stane je relatívne miziví, ale môže sa to stať. Participovanie na výsledku bola taká dohoda, na zmluve je to napísané, že všetky tie výnosy, resp. tržby bez nákladov budú rozdelené na polovicu. Myslí si, že by aplikácia Gombík mohla fungovať. Obhajca na hlavnom pojednávaní oboznámil listinu Zverejnenie diela podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. M. zákon N. A. X. G. /N. A. pre I./N. H. K. I. nasledovného znenia: I. ÚVOD Know-how predstavuje nezdokumentované informácie známe iba vám. Majú veľa spoločného s obchodným tajomstvom. Bez vášho know-how môže byť pre ďalšie osoby využitie vášho nápadu zložité alebo finančne nezaujímavé. Iba vy napríklad viete, ako výrazne znížiť výrobné náklady použitím bežného zariadenia netradičným spôsobom. II. Z. 1. etapa
Aplikácia je dostupná na stiahnutie v obchodoch zadarmo. Funguje na princípe in-app purchase, kde si používateľ kupuje informácie - GPS súradnice miesta a čas, kde bude možné vyhrať nejakú vecnú výhru. V podstate ide o zasielanie informácií - kam má používateľ prísť, kedy, ak chce vyhrať napríklad mobil. Tie sú riadené prostredníctvom serveru, kde admin nahadzuje informácie o mieste a čase. Daný in-app purchase sa kupuje na daný mesiac/určené obdobie a aktivuje sa cez server, kde používateľovi príde notifikácia o sprístupnení informácií o najbližšej súťaži. Pre publikovanie app v appstore je potrebné, aby aplikácia obsahovala viac ako len informácií o GPS súradniciach nasledovnej výhry. Preto musí app obsahovať niečo navyše, čo je prístupné zadarmo. Tým je generovanie gombíkov pre šťastie na daný deň/ dané časové obdobie. Po spustení aplikácie sa používateľovi zobrazí obrazovka s tlačidlo: • Tvoj O. Po kliknutí sa zobrazí vygenerovaný gombík s textovou informáciou o gombíku - napríklad: gombík priateľstva, gombík lásky... s nejakým citátom, výrokom... Na pozadí aplikácia obsahuje súbor niekoľkých gombíkov, ktoré sa náhodne generujú používateľom. Obrazovka s dnešným šťastným gombíkom obsahuje tlačidlo moja peňaženka/môj šťastný mešec/vrecko a časovač, kedy je možné vygenerovať si ďalší gombík. Odporúčame názov vrecko, peňaženka evokuje platenie. Po kliknutí ho aplikácia presmeruje do časti - moje šťastné vrecko. A. na dnešný deň sa generuje iba raz do dňa/za dané časové obdobie. • Moje šťastné vrecko - tu sa zobrazí gombík na dnešný deň a zamknutý gombík z gombikománie pre nasledovnú súťaž. Po kliknutí na gombík sa zobrazia vysvetľujúce informácie o súťaži. U. gombíka, podmienky súťaže, výzva na zakúpenie gombíka. Po zakúpení gombíka je gombík aktívny a používateľ už len čaká na notifikáciu, ktorá mu sprístupní informácie o A. polohe nasledovnej výhry. Kde, kedy, kontrolné heslo, preklik na google mapy a navigáciu na dané miesto. Po zrealizovaní súťaže vidí používateľ gombík na dnešný deň, ostatné zakúpené gombíky a ďalší zamknutý gombík. Obrazovka obsahuje záložku mapa gombíkov, tam sú zobrazené piny doposiaľ zorganizovaných súťaží. Daný gombík - súťaž sa dá zdieľať na fb s konkrétnym textom. V tejto časti sa nachádza aj výzva na zadanie emailu, na ktorý mu rovnako bude zaslaná informácia o najbližšej súťaži - je kvôli notifikáciám, ktoré nie sú vždy 100%tné. Súčasťou aplikácie je aj časť obchodné podmienky-vysvetlenie priebehu celej súťaže. Server obsahuje admin prostredie, kde sa nahadzuje obrázok výhry, dátum, čas, popis, miesto sa vyberá z google mapy a aktivuje dané in-app purchase - danú súťaž. Admin rovnako spravuje zasielanie notifikácie - kedy sa má odoslať notifikácia a mail v akom čase. 2. etapa Na uvedenom mieste súťaže - vymedzený GPS priestor a vymedzený čas - sa dajú stiahnuť on-line elektronické stieracie žreby do mobilného telefónu zadarmo. Na takomto stieračom žrebe je možné vyhrať reálnu peňažnú alebo reálnu nepeňažnú výhru. Zbieranie virtuálnych mincí a bankoviek (lokálna mena) fyzicky priamo v teréne. Ich zobrazením na mape prinútite užívateľa dostaviť sa fyzicky na miesto, kde sa nachádzajú. Za nazbierané „peniaze" v určitej lokálnej mene, má užívateľ nárok na kúpu tovaru alebo služby a bude môcť touto lokálnou menou reálne zaplatiť ako s platným eurom (zmenáreň). B. TERAJŠÍ STAV TECHNIKY: Mnou vytvorený N. A. X. G. /A. pre šťastie/ je možné použiť kdekoľvek na svete a prepojiť ho s akýmkoľvek elektronickým stieracím žrebom na svete. Autori si ponechávajú výhradné právo na druhú polovicu princípu mechanizmu hry a jeho zákonné legislatívne riešenie. Aby nebolo potrebné zabezpečiť licenciu na prevádzkovanie hazardnej hry, je možné celú vec riešiť cez tzv. „interface", t.j. aplikácia, v tomto prípade som zvolil aplikáciu A. pre šťastie, ktorá zabezpečuje výber financií, je funkčná a až následne užívateľ aplikácie nadobudne elektronický stierači žreb, komunitnú lokálnu menu, atď. a toto všetko s podporou marketingu a lowbudget online contentu na internete. Prepojenie aplikácie /gombík a žreb/ je „sekundová záležitosť" a je v spiacom stave, aby nedošlo k poškodeniu užívateľa. Obidve potrebné súčasti sú vyrobené a pripravené na použitie. Zároveň táto konštrukcia herného mechanizmu aplikácie vychádza z písomného stanoviska Ministerstva financií SR, ktoré mi bolo zaslané počas realizácie projektu a z môjho štúdia presného zákonného vymedzenia, kedy a za akých okolností sa jedná a kedy sa nejedná o hazardnú hru v predmetných štátoch. Každý štát má svoju vlastnú legislatívu a pokiaľ je táto legislatíva nepriaznivá, zakazuje charakter aj takejto hry. Moje riešenie odstraňuje tieto medzištátne globálne a legislatívne bariéry a odstraňuje zložitosť štandardného riešenia. III. ZÁVER
Know-how môže mať svoju obchodnú hodnotu a dá sa zahrnúť do licenčných zmlúv. Neexistuje žiadny „zaručene správny" spôsob jeho zápisu a jeho krádež - vykonanú zväčša zamestnancami alebo partnermi - možno iba ťažko dokázať. (V súvislosti s vyššie uvedeným súd upozorňuje na skutočnosť, že z uvedenej listiny vyplýva, že obžalovaný zverejnil svoje dielo, za účelom predloženia informácie do trestného spisu, vedenom na OR PZ TN odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-262/2-VYS-TN-2016, pričom z nej vyplývajúce skutočnosti môžu byť aj predmetom obchodného tajomstva. Úmyselné vyzradenie obchodného tajomstva nepovolanej osobe môže pritom naplniť skutkovú podstatu trestného činu Ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Tr. zákona a neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k dielu môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu Porušovania autorského práva podľa § 283 Tr. zákona) Obhajca pre vysvetlenie uviedol, že obdobný spôsob dnes realizuje Nový čas, trhni si. Vy nekupujete projekt, výhru. Vy kupujete noviny a tie vás odkážu na výhru. Tým sa obchádza licencia. Tam tak isto nemajú na to licenciu a rieši sa to, že vy kupujete noviny a v rámci novín získavate právo alebo možnosť výhry. Ale nekupujete ten los, vy kupujete tie noviny a ten dotyčný, ktorý to praktizuje, ta z tých obdržaných financií z novín vypláca potencionálne výhry. To by vyplácal ten gombík. Tak ako aj v novom čase, žreb je zadarmo, akurát riešite záležitosť, že si kupujete noviny. Aj plus jeden deň to rieši. To je myšlienka. Dnes sa to aplikuje. Obžalovaný k tomu uviedol, že trhni si a keď bol v Plus jeden deň a im spomínal, že by mohli ich klasické žreby s licenciou zakladať do novín, tak povedali, že to nechcú, že sú absolútne proti hazardu a za nejaký čas to začali robiť oni sami pre seba, ale jeho odmietli, že nebudú vkladať do novín. Tam bol jasný monopol Y. s tým, že médiám v tom období to bolo zakázané a nebolo vám možné ani licenciu vydať a v rámci krajín všetkých nechcú si do štátov púšťať, ani tlačenú, ani elektronickú formu, pretože vždy na tom území, kde je hráč, tak to muselo byť regulované tou lokálnou legislatívou, a s tým majú problém, takže radšej to bolo vždy anblock zakázané. Čiže presne podľa toho, ako sa vedelo, že kde je licencia, čo sa všetko musí spĺňať, tak presne zase vedel, že čo sa má pospájať a preto urobil ten test, lebo ten test od pána G. bol o tom, že či tá aplikácia vôbec môže byť na googli, keď nič nerobí, aby sa tvárila, že nič nerobí. On nevedel, nechcel hazard. A keďže nič nerobila, tak je len otázka zákonného, ako urobiť presmerovanie potom tam, kde sa bude kuchtiť táto vec. Ale pokiaľ ja za ten žreb nepýtam peniaze, tak ma nemôže nikto postihnúť. Takže je časť potom herná, kde sa tie peniaze vyzbierajú, ale o tom nikto netuší, že to má nálepku hazardu, alebo niečoho strašného a potom je presmerovanie na tú druhú časť. Test vyšiel dobre. A to, že si to jeden stiahol, nikdy to nepublikovali, pretože malo to fungovať takto a nemalo to len tak ako sme sa rozprávali. Svedok F.. Y. G. k oboznámenému uviedol, že vie povedať tú technickú stránku, že sa to dá zrealizovať, nevie či sa to dá legislatívne zrealizovať. Druhá stránka veci, že podľa neho v tej časti dva, nie sú doriešené nejaké veci, ktoré by sa dali došpecifikovať, ale to je otázka toho, že skôr nejaké detaily že tam chýbajú, že je to taký hrubý obrys, ale určite je to realizovateľné. Na otázky prokurátorky uviedol, že z technického pohľadu by obžalovaný potreboval mať softvérovú firmu, ktorá mu to spraví. Druhá stránka veci, že potreboval by mať v tých marketoch nejakým spôsobom zaregistrované kontá, čo tuším aj mal, lebo tú aplikáciu prenášali do toho google play, nevie či appstore. V zásade nič špeciálne na to nepotrebuje. Nejaký server, na ktorom bude bežať tá časť, čo sa stará o to pozadie a potom naprogramovanú aplikáciu. Pokiaľ mu je známe, tak obžalovaný nevie programovať. Myslí si to kvôli tomu, že si ich objednal ako softvérovú firmu, od ktorej chce realizáciu tej mobilného aplikácie A.. Na otázku predsedu senátu uviedol, je to dosť rozsiahla záležitosť a myslí si, že tá prvá časť je tak 10 až 13 000 euro a tú druhú časť, tým, že to nie je do detailu došpecifikované nevie odhadnúť presne, pretože tam je nejaký zber vlastnej meny, plus sú tam nejaké prevody na iné meny. To je niečo k čomu by bolo potreba detailnú špecifikáciu. Ale určite to nebude menej ako tá prvá časť. Na otázku prokurátorky uviedol, že ak by bol zisk z aplikácie A. K., na zmluve bolo číslo účtu, na ktoré sa mala poukázať časť toho zisku s tým, že zmluva bola uzatvorená s X. L., ale názov účtu bol pána L..
Svedok X. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že k uvedenému môže povedať, že peniaze, ktoré si požičal manžel prišli na jej účet, vybrala ich v plnej sume a dala ich jemu. A viac k tomu nevie. Chodil na pracovné cesty a aj chodí, úprimne povedané, nezaujíma ju čo robí jej manžel, má svoje aktivity a viac ju nezaujíma. Žijú spolu v podstate kvôli synovi. Jej muž sa venuje oblasti hazardných hier od roku 2007. Stretla sa s S. I. raz, pri podpise nejakého dokladu. Peniaze boli poslané na jej účet pretože jej manžel nemal svoj účet. Samotnú zmluvu o pôžičke nevidela.
Svedok O. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ho navštívil so žiadosťou o poskytnutie právnej služby. Aká právna služba a v akom rozsahu sa môže vyjadriť iba po zbavení mlčanlivosti pánom L.. Z tohto dôvodu nemôže zodpovedať položené otázky.
Z podnikateľského plánu vyplývajú skutočnosti o nákladoch na založenie a prevádzkovanie spoločnosti v oblasti hazardných online hier. Skutočnosti z neho vyplývajúce uviedol poškodený vo svojej výpovedi. Z listiny nevyplýva kto, kedy ju vyhotovil a zároveň neobsahuje žiadny podpis ani pečiatku. Obžalovaný k oboznámenému podnikateľskému plánu uviedol, že je prekvapený, že to tam bolo vložené, lebo ten papier nie je vôbec záväzný alebo nie je nejakým finálnym výsledkom ani si nespomína, že by takýto plán dával niekomu.
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.2015 vyplýva, že je uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami sú poškodený S. I. ako veriteľ a V. L. ako dlžník. Touto Zmluvou o pôžičke Veriteľ požičiava (prenecháva) Dlžníkovi sumu vo výške 40.000,00-EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník je oprávnený použiť celú sumu pôžičky na založenie spoločnosti v Holandsku s podmienkou 30%- ho podielu veriteľa. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička poskytnutá Veriteľom Dlžníkovi je splatná v celosti spolu s dohodnutým úrokom (t. j. spolu vo výške 43.000,00 -EUR) najneskôr do 31.12.2015, je úročená zmluvným úrokom vo výške 7,5 % p. a. z dlžnej sumy, po dobu trvania pôžičky. Zmluvný úrok je splatný spolu so s poskytnutou pôžičkou t. j. do 31.12.2015 a Dlžník je oprávnený splatiť celú sumu pôžičky alebo jej časť tiež pred dobou splatnosti pôžičky.
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.4.2015 vyplýva, že je uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami sú poškodený S. I. ako veriteľ a V. L. ako dlžník. Touto Zmluvou o pôžičke Veriteľ požičiava (prenecháva) Dlžníkovi sumu vo výške 15.000,00-EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička poskytnutá Veriteľom Dlžníkovi je splatná v celosti najneskôr do 30.6.2015, je úročená zmluvným úrokom vo výške 0,0 % p. a. z dlžnej sumy, po dobu trvania pôžičky. Dlžník je oprávnený splatiť celú sumu pôžičky alebo jej časť tiež pred dobou splatnosti pôžičky.
Zo Zmluvy o pristúpení záväzku zo dňa 27.1.2015 vyplýva, že k Zmluve o pôžičke zo dňa 27.1.2015 pristúpil spoludlžník N P I. G., s.r.o.
Z prevodného príkazu vyplýva príkaz na úhradu sumy 40 000 Eur na účet Dlžníka uvedený v zmluvách o pôžičkách.
Z Osvedčenia Úradu priemyslového vlastníctva ČR vyplýva zápis úžitkového vzoru 26463 s názvom Výherný los, ktorého majiteľom sú N. P. I., s.r.o. a pôvodca V. L..
Z e- mailovej komunikácie zo dňa 24.8.2015 vyplýva, že obžalovaný zaslal AK Y. email s otázkami, a advokátska kancelária mu odpovedala na otázky, ktoré vedela zodpovedať ihneď, pričom uviedli, že o ostatných bodoch ešte budú informovať.
Z emailu AK Y. obžalovanému zo dňa 3.9.2015 vyplýva Správa: Dobrý den, dovoluji si Vám zaslat nabídku možného setkání v sobotu 5.9.2015 v prostredí zcela netradičním a to přímo v K. závodišté E. u příležitosti dalšího závodu P. - viz. odkaz. <http://hungaroring.hu/hu/esemenyek/etrc> V případe přijetí tohoto našeho pozvání mě prosím neprodleně informujte k zajištění potřebných formalít:-) S pozdravem za AK Y.. Z emailu obžalovaného AK Y. zo dňa 14.9.20155 vyplýva Správa: Krásny den Vam prajem pan E. dakujem Vam velmi pekne za ponuku, az teraz som sa k tomu dostal, bol som pracovne odcestovany. Mohla to byt vynikajúca akcia. Nabudúce sa určite zúčastnime. Chcem Vas velmi pekne poprosit. Doklady nachystane mame. Zálohu takisto. Skúsme sa dohodnut zavazne na stretnutí a prípadnom dohodnutí veci. Dakujem, s uctou V. L.
Z e- mailu adresovaného obžalovaným poškodenému dňa 23.12.2015 vplýva Predmet: veľké ospravedlnenie, Správa: S.. G. ako lev, môj úmysel bol čistý, nevrátenie peňazí mi ani len nenapadlo, môj podnikateľský plán bol a je geniálny, len jednoducho sa mi prestalo dariť, a musím všetko dorobiť tak, aby sme sa vyrovnali, za Tvoju pôžičku som Ti vďačný, vážim si toho a rešpektujem Ťa, prachy Ti vrátim a basta, v januári do fakt dorazím, Ty si toto fakt nezaslúžiš, o to ma to viac veľmi mrzí. V.
Z e- mailu adresovaného poškodeným obžalovanému dňa 27.1.2016 vyplýva Správa: Ahoj V., Blizi sa koniec januara a zatial som vrátenie investície nezaznamenal. Vieš mi povedat kedy mi to vrátiš. Ďakujem s pozdravom. S. I.. Z e- mailu adresovaného obžalovaným poškodenému dňa 28.1.2016 vplýva Správa: Ahoj S., vrátim Ti to čo najskôr teraz v priebehu februára, príp. aj po akýchkoľvek častiach, avšak maximálne potrebujem ešte 30 dní, peniaze Ti určite vrátim, nedarí sa mi to proste už definitívne dotiahnuť, aj keď fakt už finišujem. A nechcem, aby to dospelo do právnych krokov, pretože to je množstvo nákladov naviac, to radšej zaplatím Tebe na úrokoch. V. Z e- mailu adresovaného poškodeným obžalovanému dňa 29.1.2016 vyplýva Správa: M. V., Prepáč ale to počúvam už pol roka. Ak by si mal záujem mi peniaze vrátiť tak by si to aspoň v nejakej časti urobil. Nechcem ti nijako komplikovať podnikanie ani nič podobne, ale mam pocit že si účelne použil moje peniaze na úplne iný účel ako bolo dohodnuté. Nechcem žit ale v domnienkach a o tom kde je pravda nech rozhodnú kompetentní. Samozrejme akonahle mi vrátiš to čo je moje, všetky kroky zastavím, nebudem sa hnevať a môžeme v nejakej forme dalej spolupracovať. Prajem pekný den s pozdravom. S. I.. Z e- mailu adresovaného obžalovaným poškodenému dňa 29.1.2016 vplýva Správa: Ďakujem Ti za Tvoju odpoveď, ešte raz sa Ti moc ospravedlňujem to určite áno.
Zo správy Z.. zo dňa 21.9.2015 vyplýva, že dňa 21.9.2015 previedli na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky, číslo MF/017183/2015-622 zo dňa 30.07.2015 o prevedenie finančných prostriedkov spoločnosti N. P. I. G. s.r.o., K. XXX/XX, XXX XX G., O.: XXXXXXXXXX, F.: XXXXXXXX sumu 14.174,50 EUR ( celkový zostatok vinkulovaných finančných prostriedkov v banke ku dňu 21.09.2015.), na účet číslo IBAN : N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s VS: XXXXXXXXXX. Dňa 16.02.2015 previedli sumu 7.012,20 EUR na základe daňového exekučného príkazu číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Seča, zo dňa 10.11.2014.
Z oboznámených správ bánk a exekučných príkazov vyplýva, že finančná situácia obžalovaného bola zlá a na obžalovaného boli vedené viaceré exekúcie.
Zo Správy o výsledku dozoru S. financií SR zo dňa XX.X.XXXX č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v spoločnosti N.. vyplýva, že neboli zistené v dozorovaných oblastiach porušenia zákona č. 171/2015 Z.z. Výška výhier v kontrolovanom období máj-október 2007 bola 2.656.640 Sk.
Z Vyúčtovania hazardnej hry zo dňa 27.2.2015 prevádzkovateľa D., s.r.o. za obdobie 3.6.2013 do 31.12.2014, názov okamžitej lotérie S. X. vyplývajú prijaté vklady 63 960,- Euro, vyplatené výhry 12 320,- Euro, rozdiel pre odvod 51 640,- Euro, predpis odvodu 10 328 Eur, úhrada 0 Eur.
Z Vyúčtovania hazardnej hry prevádzkovateľa N. P ŠTˇW., s.r.o. za obdobie 1.4.2013 do 31.12.2014, názov okamžitej lotérie P. X. vyplývajú prijaté vklady XXX 958,- Euro, vyplatené výhry 46 387,- Euro, rozdiel pre odvod 111 571,- Euro, predpis odvodu 22314,20, úhrada 0 Eur.
Z oboznámeného článku denníka J. čas zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že správa o výherkyni 1 000 000 sk, ktorá predmetnú sumu získala tak, že kúpila žreb na pošte a po zotretí stieracieho políčka sa tam 3x objavila číslovka 1 000 000 Sk.
Z faktúry spoločnosti Q.. č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2013, odberateľ D.o. vyplýva povinnosť úhrady vo výške 10 268,38 Eur za 400 000 ks stieracích losov.
Z obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III 4 Pv 26/17/1103-28 zo dňa 19.10.2018 vyplýva, že na Okresný súd Bratislava bola podaná obžaloba na obžalovaného na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v lete 2014 na stretnutí v kaviarni v Q. K. na I. ulici č. XXX/A v G. sa s poškodeným Y. O. dohodol na spolupráci na podnikateľskom projekte „new play", v ktorom mal poškodený vystupovať ako investor a obvinený sa zaviazal ako realizátor vytvoriť a spustiť prevádzkovanie elektronickej mobilnej hazardnej aplikácie stieracích žrebov, na základe čoho Y. O. ako investor zaslal obvinenému na bankový účet jeho manželky číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. banke dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,-€, dňa 10.09.2014 sumu 20.000,-€, dňa 30.10.2014 sumu 10.000,-€ a dňa 30.04.2015 sumu 10.000,-€, pričom poskytnuté finančné prostriedky obvinený na
dohodnutý účel nepoužil a minul ich pre vlastnú potrebu, najmä na úhradu svojich dlhov, čím spôsobil poškodenému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. XX, Bratislava škodu vo výške 60.000,-€, čím si mal prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Z odpisu z registra trestov nevyplýva žiadny záznam.
Na podklade takto vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa 27.01.2015 uzatvoril obžalovaný ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke s poškodeným S. I. ako veriteľom, na podklade ktorej poskytol poškodený obvinenému pôžičku vo výške 40.000,- eur, pričom uvedenú pôžičku sa obvinený zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom, t.j. spolu vo výške 43.000,- eur, najneskôr do 31.12.2015, a dňa 09.04.2015 uzatvoril ako dlžník písomnú zmluvu o pôžičke s poškodeným S. I. ako veriteľom, na podklade ktorej poskytol poškodený obvinenému ďalšiu pôžičku a to vo výške 15.000,- eur, pričom túto pôžičku sa obvinený zaviazal splatiť v celosti najneskôr do 30.06.2015.
Z vykonaného dokazovania je zároveň nepochybné, že poskytnuté finančné prostriedky obžalovaný poškodenému v lehote splatnosti a ani neskôr nevrátil. Vykonaným dokazovaním pritom nie je preukázané ako obžalovaný použil peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté.
Vyššie uvedené skutočnosti sú nesporné a vyplývajú predovšetkým z výpovede poškodeného a oboznámených listinných dôkazov a to zmlúv o pôžičke, a nepriamo aj z výpovedí svedkov.
V skutkovej vete obžaloby je obžalovanému kladené za vinu, že pôžičky boli obžalovanému poskytnuté za účelom zrealizovania podnikateľského plánu - založenia spoločnosti v Holandsku podnikajúcej v oblasti online hazardných hier, pričom obžalovaný finančné prostriedky z predmetných pôžičiek nepoužil na dohodnutý účel.
V súvislosti s účelovosťou poskytnutia prostriedkov súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by bol daný iný zmluvný základ, v prípade, ak by obžalovaný použil finančné prostriedky na iný účel ako ten, na ktorý mu boli poskytnuté, takéto konanie by nenapĺňalo skutkovú podstatu podvodu, ako je obžalovanému kladené za vinu v skutkovej vete obžaloby, ale skôr trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zákona. Išlo by totiž o prisvojenie si cudzej veci, ktorá mu bola zverená.
Účelovosť poskytnutia peňažných prostriedkov vyplýva z tvrdení poškodeného a svedkov MVDR. S. I. a F. O.. Tieto tvrdenia sú však v príkrom rozpore s nielen s tvrdením obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že tie zmluvy o pôžičke boli bezúčelové, takže bola to podľa neho klasická pôžička s úrokom, ale predovšetkým so samotnými písomnými zmluvami o pôžičkách, ktoré podpísal nielen obžalovaný, ale aj poškodený, ktoré potvrdzujú tvrdenia obžalovaného, keďže účelovosť poskytnutia peňažných prostriedkov v nich nie je vyjadrená.
V Zmluve o pôžičke zo dňa 9.4.2015 nie je žiadne ustanovenie, ktoré by sa týkalo účelovosti použitia peňažných prostriedkov, pričom v Zmluve o pôžičke zo dňa 27.1.2015 sa nachádza iba formulácia „Zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník je oprávnený použiť celú sumu pôžičky na založenie spoločnosti v Holandsku s podmienkou 30%-ho podielu veriteľa.“
Z tejto formulácie uvedenej v Zmluve o pôžičke zo dňa 27.1.2015 nie je možné vyvodiť, že by obžalovaný bol „povinný“ peňažné prostriedky použiť „iba“ na založenie spoločnosti v Holandsku s podmienkou 30%- ho podielu veriteľa, ale možno použitím logického výkladu konštatovať, že bol „oprávnený“ ich použiť „aj“ na tento účel. Teda nielen na tento, ale aj na iný účel, pričom rozhodnutie bolo na obžalovanom.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšie ustanovenia písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.2015. V predmetnej zmluve bolo totiž dohodnuté, že „Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička poskytnutá Veriteľom Dlžníkovi je splatná v celosti spolu s dohodnutým úrokom (t. j. spolu vo výške 43.000,00 -EUR) najneskôr do 31.12.2015, je úročená zmluvným úrokom vo výške 7,5 % p. a. z dlžnej sumy, po dobu trvania pôžičky. Zmluvný úrok je splatný spolu so s poskytnutou pôžičkou t. j. do 31.12.2015“ a „Dlžník je oprávnený splatiť celú sumu pôžičky alebo jej časť tiež pred dobou splatnosti pôžičky.“
Ak by súd prijal tvrdenia poškodeného o výklade písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke ohľadne účelu použitia peňažných prostriedkov obžalovaným, v kontexte s ďalšími ustanoveniami písomnej zmluvy o pôžičke by to znamenalo, že obžalovaný bol povinný použiť celú sumu pôžičky na založenie spoločnosti v Holandsku s 30%-ným podielom poškodeného a zároveň by bol následne povinný do 31.12.2015 vrátiť poškodenému aj celú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom.
Z uvedeného by vyplývalo, že poškodený by 30% podiel v spoločnosti v Holandsku v hodnote poskytnutých peňažných prostriedkov obžalovanému získal v postate zadarmo. Uvedené by tak predstavovalo 100% zisk z poskytnutej pôžičky + úrok vo výške 7,5% p.a.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Je nepochybné, že obžalovaný bol v čase uzatvárania zmlúv o pôžičke vo finančnej tiesni a ak by mal povinnosť poskytnúť v priebehu 1 roka na podklade zmlúv o pôžičke protiplnenie vo výške viac ako 100% jemu poskytnutých prostriedkov, bolo by možné hovoriť o tom, že zmluvy o pôžičkách uzavrel za nápadne nevýhodných podmienok.
V každom prípade platí zmluvná voľnosť a ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka zakotvuje iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ by sa obžalovaný rozhodol uzatvoriť zmluvu o pôžičke s úmyslom a vedomím, že sa zaviaže, že pôžičku poskytnutú poškodeným investuje do spoločnosti v Holandsku, aby túto spoločnosť vôbec mohol založiť, a dobrovoľne sa rozhodol celú túto pôžičku aj s úrokom poškodenému vrátiť spolu s bonusom, že poškodený sa stane 30% spoločníkom v tejto spoločnosti, súd by pokiaľ by išlo o slobodnú vôľu obžalovaného, nemohol proti takto prejavenej vôli v zmysle občianskoprávnych predpisov nič namietať. Konštatovať neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.2015 podľa § 49 Občianskeho zákonníka by súd mohol iba v prípade, ak by sa obžalovaný neplatnosti tejto zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka dovolal, čo však neurobil.
Zároveň však v zmysle ustanovenia § 235 Tr. zákona sa trestného činu úžery môže dopustiť ten, kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok až päť rokov.
V prípade, že by bol obžalovaný povinný použiť celú sumu pôžičky na založenie spoločnosti v Holandsku s 30%-ným podielom poškodeného a následne bol aj podľa písomnej zmluvy povinný do 31.12.2015 vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s dohodnutým úrokom poškodenému, možno konštatovať, že 100% ročný zisk poškodeného by mohol byť v hrubom nepomere k hodnote vzájomného plnenia.
Ak by tieseň obžalovaného poškodený využil úmyselne, v tomto prípade by už mohlo ísť o absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom, resp. podľa § 39a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom (zmluva je formálne uzavretá medzi nepodnikateľmi), pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Vzhľadom na okolnosti podpisu zmluvy, jej zabezpečenie zmenkami, pristúpením k záväzku manželkou, inou spoločnosťou, záložným právom, teda v danom čase jej maximálne možné zabezpečenie, zaslanie peňažných prostriedkom nie na účet obžalovaného, ale jeho manželky, v kontexte výpovede svedka Y. O., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že „obžalovaný mu povedal, že nemá ani cent na rozbehnutie, že má veľa dlžôb“, „povedal, že to je jeho posledná možnosť, z ktorej by sa vedel vymámiť, aj mu predostrel tie jeho menšie problémy. Ešte povedal, že keby mu náhodou nevrátil tie peniaze, že on si zoberie gitaru a bude hrať pred priorom a zarobí mu na to, aby mu to vrátil“, teda obžalovaný pred týmto svedkom neskrýval realitu svojej finančnej situácie a výpovede svedka MVDr. S. I., ktorý vo svojej výpovedi síce uviedol, že „Nevidel, že na liste vlastníctva je niekoľko exekúcií.“, ale na druhej strane uviedol, že „Nehnuteľnosť nezaložili, lebo tam bol nejaký problém, bola založená,
alebo niečo podobné“, ponecháva súd na zváženie, či poškodený vedel alebo nevedel o exekúciách na obžalovaného a teda jeho reálnej finančnej situácii, resp. tiesni obžalovaného.
V každom prípade na hlavnom pojednávaní nebol oboznámený list vlastníctva na nehnuteľnosť obžalovaného v čase, keď bola uzatvorená zmluva o pôžičke a teda, či sa už v danom čase na predmetnom liste vlastníctva boli zapísané exekúcie na majetok obžalovaného. Na druhej strane súd uvádza, že aj keby to tak aj bolo, nemožno vylúčiť, že by si to poškodený jednoducho nevšimol.
Nadôvažok súd uvádza, že vyššie uvedené ustanovenia o úžere súd uvádza iba z dôvodu, aby si poškodený uvedomil, aké zmluvy si dal vypracovať a podpísal, spolu s kontextom svojich tvrdení, nakoľko trestný čin úžery podľa prvej aliney § 235 ods. 1 Tr. zákona je dokonaný už sľubom takého plnenia.
V každom prípade súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a výpovede poškodeného je súdu celkom zrejmé, že úmyslom poškodeného v žiadnom prípade nebolo zasiahnuť objekt trestného činu úžery podľa § 235 Tr. zákona a to predovšetkým z dôvodu, že evidentne žiada iba vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré poskytol obžalovanému, pričom mu plne prináleží nielen vrátenie sumy požičaných peňazí spolu s dohodnutým úrokom, ale aj príslušným úrokom z omeškania.
Z kontextu výpovede poškodeného a obsahu písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke môže súd vyvodiť iba jediné a to, že aj keď to v zmluve o pôžičke nie je explicitne vyjadrené, úmyslom poškodeného bolo poskytnúť obžalovanému pôžičku s prípadným alternatívnym spôsobom jej úhrady. T.j., ak by obžalovaný použil poskytnuté peňažné prostriedky na založenie spoločnosti v Holandsku s 30%-ným podielom poškodeného, v takom prípade by obžalovaný nebol povinný vrátiť poškodenému poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom. Išlo by totiž o alternatívny spôsob úhrady dlhu z pôžičky. A naopak, ak by sa poškodený nestal spoločníkom v spoločnosti v Holandsku s 30%-ným podielom, v takom prípade by obžalovaný bol povinný vrátiť poškodenému poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom.
Nejde pritom o pokrútený výklad pokrútených paragrafov, ako to zhodnotil vo svojej výpovedi svedok S.. S. I., ale o logický výklad formulácií zmluvy o pôžičke, ktorú obžalovaný s poškodeným písomne uzavreli v kontexte výpovede poškodeného.
Pokiaľ ide o tvrdenia poškodeného, že dohodnuté bolo niečo iné, že obžalovaný mohol použiť peňažné prostriedky iba na založenie obchodnej spoločnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že je nepochybné, že v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke pritom nerobí právny úkon neplatným.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že písomné zmluvy o pôžičke nevypracoval obžalovaný, ale ako vyplynulo z výpovede poškodeného právny zástupca poškodeného. Keďže písomné zmluvy o pôžičke dal vypracovať a predložil na podpis obžalovanému poškodený, nemožno hovoriť o tom, že by obžalovaný poškodeného uviedol do omylu v tom akú zmluvu a s akým obsahom ide podpisovať.
Na podklade vykonaného dokazovania možno konštatovať, že záujem poškodeného bolo vstúpiť do zmluvného vzťahu s obžalovaným s čo najmenším rizikom, resp. bez akéhokoľvek podnikateľského rizika. Poškodený totiž vo svojej výpovedi uviedol, že sa poradil (so svojím právnikom), ako najlepšie by sa dalo zabezpečiť to, že v prípade keby tento projekt nevyšiel, ako by sa mohol domôcť naspäť k tej čiastke. Predpokladom podnikateľského rizika je však to, že ak projekt nevyjde, ide o čistú stratu. Možno konštatovať, že poškodený využil inštitút zmluvy o pôžičke s úmyslom vyhnúť sa podnikateľskému riziku, teda že ak nebude založená spoločnosť v Holandsku, obžalovaný je povinný vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dohodnutým úrokom. Prípadný omyl v pohnútke, prečo poškodený navrhol uzavretie zmluvy o pôžičke pritom nerobí právny úkon neplatným.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
V tomto prípade ide teda o relatívnu neplatnosť, ktorej sa nemôže dovolávať poškodený.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia simulovaný právny úkon vyvoláva dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu považoval za nezastretý úkon. Voči takému účastníkovi sa nemožno dovolať neplatnosti zastretého právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje druhého účastníka úkonu, resp. ostatných účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.
Z výpovedí poškodeného a svedkov nevyplýva tvrdenie, že by po dohode s obžalovaným simulovali uzavretie Zmlúv o pôžičke, alebo že by to obžalovaný mal alebo mohol vedieť. Okrem toho simulovanie právneho úkonu by vo svojej podstate malo zahŕňať aj nejaký zrozumiteľný účel, napr. simulovanie darovacej zmluvy namiesto kúpnej zmluvy z dôvodu vyhnutiu sa daňovej povinnosti a pod. Žiadny takýto alebo iný relevantný účel simulovania zmluvy o pôžičke z vykonaného dokazovania nevyplynul.
Možno tak konštatovať, že obžalovaný akceptoval vôľu poškodeného a jeho podmienky ním navrhnuté v zmluvách o pôžičke, pričom súd je toho názoru, že nie sú ani splnené podmienky na to, aby ex offo vyslovil, že uzatvorené zmluvy o pôžičke sú absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Právny úkon je totiž neurčitý len vtedy, keď prípadný rozpor alebo nejasnosť nemožno odstrániť výkladom.
Súd tak dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách medzi obžalovaným a poškodeným sú platné, a nie sú splnené podmienky na to, aby súd mohol vysloviť ich či už relatívnu alebo absolútnu neplatnosť.
K tvrdeniu svedka MVDr. S. I., že ako to teda mali urobiť súd poukazuje na skutočnosť, že ak teda chceli niečo iné, slovenský právny poriadok pozná napríklad Príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka alebo Zmluvu o obstaraní veci podľa § 733 Občianskeho zákonníka, Mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 51 účastníci môžu uzatvoriť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Podmienkou platnosti takýchto zmlúv je pritom iba to, aby bol obsah zmluvy dovolený a boli dostatočne určito vymedzené záväzky a práva zmluvných strán z nich vyplývajúcich.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poskytnutie peňažných prostriedkov obžalovanému bolo účelovo viazané a teda, obžalovaný bol oprávnený použiť finančné prostriedky na účel podľa vlastného uváženia a buď finančné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi, alebo alternatívne, poskytnutím poškodenému 30% podielu v spoločnosti v Holandsku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného by nemohlo byť kvalifikované ako trestný čin podvodu z dôvodu, že uviedol poškodeného do omylu tým, že obžalovaný finančné prostriedky z predmetných pôžičiek nepoužil na dohodnutý účel, resp. ako trestný čin sprenevery, keďže písomne bola dohodnutá pôžička a nie iný zmluvný typ, z ktorého by vyplývalo zverenie peňažných prostriedkov obžalovanému na použitie s konkrétnym účelom.
Z uvedených dôvodov je pre rozhodnutie súdu bezpredmetné skúmať na aký účel obžalovaný použil peňažné prostriedky, ktoré mu na základe zmlúv o pôžičke poskytol poškodený.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný poškodenému poskytnuté peňažné prostriedky v lehote splatnosti nevrátil, pričom mu zároveň neposkytol 30%-ný podiel v spoločnosti v Holandsku, prípadne podľa vykonaného dokazovania v inej destinácií.
Trestná zodpovednosť je založená na zavinení. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu.
Pri posudzovaní veci nemožno opomenúť, že podľa Čl. 17 ods. 2 druhá veta Ústavy SR nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Na spáchanie trestného činu je nevyhnutné, aby boli kumulatívne naplnené všetky znaky príslušného trestného činu a to nielen objekt a objektívna stránka, ale aj subjekt a predovšetkým subjektívna stránka. Pokiaľ chýba čo len jeden znak trestného činu, nie je daná trestná zodpovednosť.
Trestný čin podvodu je trestným činom úmyselným. Úmyselné zavinenie je vybudované na dvoch zložkách a to tak vedomostnej ako aj vôľovej, pričom na spáchanie tohto trestného činu je nevyhnutné, aby obe zložky úmyselného konania, t.j. nielen vedomostná ako aj vôľová, zahŕňali všetky znaky tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu podvodu.
Úmysel páchateľa v prípade trestného činu podvodu tak musí kumulatívne zahŕňať vedomé uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu, vedomé obohatenie seba alebo iného a vedomé spôsobenie škody na majetku inému.
Vedomostná zložka však sama o sebe na naplnenie úmyslu nestačí, okrem toho musí byť naplnená aj vôľová zložka úmyslu a to chcenie alebo uzrozumenie, nakoľko v prípade, ak by aj vedomostná zložka daná bola a páchateľ by sa iba bez primeraných dôvodov spoliehal, že porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom nespôsobí, išlo by maximálne o vedomú nedbanlivosť. V zmysle ustálenej judikatúry, pritom samotná ľahkovážnosť na naplnenie úmyslu nepostačuje.
Pri trestnom čine podvodu je veľmi podstatným pojmom pojem „miera opatrnosti“. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná a preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z trestného činu podvodu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady. V súvislosti s týmto pojmom je veľmi podstatné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá zaväzuje aj poškodeného. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti. O uvedenie do omylu by sa preto nemalo jednať v prípadoch, ak poškodený zjavne nedodržal obvyklú mieru opatrnosti, a to najmä v prípadoch, ak nedodržanie obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného je tak podstatné a dôležité, a zavinenie poškodeného tak zásadné, až je to dôvodom na konštatovanie nenaplnenia znakov objektívnej stránky trestného činu podvodu. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka totiž, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Potrebnú mieru opatrnosti je pritom nevyhnutné posudzovať s ohľadom na subjekty právneho vzťahu a nepochybne aj okolnosti prípadu, pričom inú mieru opatrnosti je potrebné vyžalovať u fyzických osôb nepodnikateľov v civilnej veci, ako u podnikateľských subjektov vo veci obchodnej, ktorej súčasťou je napríklad aj nevyhnutnosť znášať tzv. podnikateľské riziko.
Aj keď z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným boli uzatvorené zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, z okolností prípadu a vykonaného dokazovania je zároveň nepochybné, že tak obžalovaný ako aj poškodený v čase uzatvorenia zmlúv boli podnikatelia a zmluvy o pôžičke sa týkali obchodných záležitostí, t.j. úmyslu spoločného podnikania obžalovaného a poškodeného, a to dokonca v tak špecifickej oblasti ako je podnikanie v egamingu, online hazarde, v rámci celoeurópskeho, resp. celosvetového biznis modelu, kde sa majú točiť miliónové obraty. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený vystupoval ako investor, ktorý hľadal možnosť investovania, prípadne aj do tzv. startupu.
Podstatou startupu a investovania do neho vo všeobecnosti a zjednodušenie je, že určitá osoba má myšlienku, nápad, know how, predovšetkým v oblasti technológií, ale nemá peniaze, pričom investor má peniaze alebo iný vklad a uverí určitej myšlienke, nápadu alebo know how a je ochotný do neho zainvestovať aj s rizikom straty, ktoré po posúdení rizika je ochotný akceptovať. Na druhej strane je tu možnosť, že investovanie do myšlienky, nápadu alebo know how môže priniesť vysoký zisk. Vkladom
jednej strany je teda myšlienka, nápad, know how a druhej strany financie alebo iný vklad, a je daná dohoda o rozdelení zisku, resp. účasti na spoločnosti. Súčasťou investovania do startupov je tak na jednej strane možnosť vysokého zisku, pričom v niektorých špecifických prípadoch sa startup môže premeniť aj na tzv. jednorožca (starup, ktorému sa podarí dosiahnuť miliardový obrat), ale na druhej strane aj vysoké riziko strát. Na to, aby startup bol úspešný je pritom potrebná aj určitá miera šťastia.
Celkom zrozumiteľne to vo svojej výpovedi vysvetlil svedok Ing. Y. G., ktorý s kolegom poskytli obžalovanému plnenie bezodplatne s tým, že si povedali, že práca na tom je pre nich relatívne jednoduchá, pričom po posúdení miery prípadnej straty dospeli k záveru, že je pre nich výhodnejšie z potencionálneho predaja aplikácie zobrať časť zo zisku. Je nepochybné, že následne utrpeli čistú stratu. Pritom mohli pokračovať aj ďalej, avšak po posúdení, že ich investícia nepriniesla nejaký normálny zisk, dospeli k záveru, že to pre nich nedáva zmysel, lebo to bude ich investícia, ktorú budú musieť spraviť, a ktorá sa im nevráti. Vyhodnotili to ako neziskový obchod. Na druhej strane, ale uviedol, že to nevyhodnotili ako vopred nevýhodný obchod s vedomím, že veľa takýchto nápadov, ktoré sú neuspeje, ale relatívne malé percento dosiahne extrémne veľký zisk, to znamená, že mohol byť očakávaný aj tento výsledok. Zároveň uviedol, že tieto typy projektov, môžu priniesť relatívne veľký výnos, pokiaľ sa dobrým spôsobom odprezentujú a naozaj to nie je len o tom, že sa odprezentujú, ale je tam potrebný aj kus šťastia, ktoré treba pritom mať, aby toto bola práve tá aplikácia, ktorú ľudia chcú. Myslí si, že veľanásobne by to mohlo prevýšiť ten zisk samú tú jeho prácu, ktorú do toho investoval s tým, že ten pomer, že sa to stane je relatívne mizivá, ale môže sa to stať.
V súvislosti s touto výpoveďou svedka súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by sa rozhodol v spolupráci s obžalovaným pokračovať a utrpel ďalšiu stratu, nebolo by možné hovoriť o spáchaní trestného činu podvodu zo strany obžalovaného.
K listine Zverejnenie diela podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon N. A. X. G. /N. A. pre I./N. H. K. I. uviedol, že tento nápad sa po technickej stránke dá zrealizovať, len nevie či sa to dá legislatívne zrealizovať.
Pokiaľ ide o otázku, či sa uvedený nápad dá legislatívne realizovať, súd bez toho, aby dal na podklade vykonaného dokazovania definitívnu otázku na odpoveď či to možné je alebo nie, konštatuje, že pokiaľ ide o rovnaký princíp ako v prípade možnosti výhry v Y. si v Novom Čase, kde sa vo svojej podstate tiež stiera žreb, realizácii predmetného nápadu by legislatívne nemalo nič brániť.
Podstatou investovania nie je investovanie s tým, že pokiaľ obchod nevyjde, bude investícia vymáhať, resp. že sa dá do spoločnosti myšlienka, nápad, know how zadarmo. Ako poškodený vo svojej výpovedi uviedol, ním poskytnuté peniaze boli v hodnote 30% podielu spoločnosti, financovanie 19% nebolo dohodnuté. Javí sa ako nelogické, aby zvyšok 70% zafinancoval obžalovaný, pričom know how by dal zadarmo.
Suma 55.000 Eur, resp. cca. 150 000 Eur je z pohľadu nielen priemerného občana nepochybne vysoká suma. Z hľadiska terminológie Trestného zákona ide o sumu značnú, resp. veľkého rozsahu. Avšak z hľadiska okolnosti prípadu, keď sa má jednať o akúsi skrytú formu investície poškodeného v tak špecifickej oblasti ako je podnikanie v egamingu, online hazarde, v rámci celoeurópskeho, resp. celosvetového biznis modelu, kde sa majú točiť miliónové obraty, ide podľa názoru súdu o sumu malú, resp. sa javí ako nedostatočná.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka Y. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že za hazardné hry treba v každom štáte platiť licencie, pričom za každú jednu hazardnú hru sa platia veľké peniaze na ministerstve financií jak v Slovenskej republike, tak v celej Európskej únii, resp. svete.
Podľa názoru súdu nemožno pripustiť taký výklad právnych noriem, aby straty z rizikového investovania do startupov (v prípade poškodeného skrytou formou) boli riešené a vymáhané prostriedkami trestného práva. Takýto výklad právnych noriem by v konečnom dôsledku mohol vyústiť v rámci podnikateľského prostredia do strachu realizovať nové nápady, myšlienky alebo know how prostredníctvom investorov, ktoré sú spojené aj s určitou mierou rizika, ktoré je potrebné akceptovať a viesť tak k brzdeniu rozvoja inovácií. Investori totiž musia osobitne posudzovať mieru rizika a to, či sú ochotní toto riziko niesť.
Následne musia akceptovať aj straty, ak mieru rizika neodhadnú správne a nie domáhať sa prostriedkami trestného práva ochrany, že boli uvedení do omylu.
Trestné právo totiž primárne neslúži na riešenie obchodnoprávnych sporov, alebo sporov súvisiacich s obchodnými vzťahmi a na bezplatné vymáhanie pohľadávok s týchto sporov vniknutých, resp. nemôže slúžiť ako určitá forma donucovacieho prostriedku pre investorov, ktorý nedodržia potrebnú mieru opatrnosti.
Keďže medzi obžalovaným poškodeným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, súd síce konštatuje, že poškodený mal a má na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov z uzatvorených zmlúv právny nárok, avšak vzhľadom na skutočnosť, že subjektmi právneho vzťahu boli v danom čase osoby, ktoré boli zároveň podnikateľmi a vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy poskytnutie pôžičky zo strany poškodeného bolo motivované ako možnosť investície do spoločnosti, ktorá by podnikala v oblasti online hazardu, pričom samotný poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že je dlhoročný obchodník, investor, ktorý hľadal možnosť investície, čo bolo aj motívom jeho konania, dospel súd k záveru, že aj potrebnú „mieru opatrnosti“ v prípade poškodeného je potrebné posudzovať prísnejšie.
Ako súd už uviedol, na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu je nevyhnutné vykonaným dokazovaním obžalovanému preukázať úmyselné zavinenie, ktoré je vybudované tak na vedomostnej ako aj vôľovej zložke. Obidve zložky úmyselného zavinenia pritom musia byť naplnené kumulatívne a ich danosť musí byť preukázaná už v čase spáchania skutku.
V tomto prípade, podľa skutkovej vety obžaloby, po vylúčení, že by obžalovaný uviedol poškodeného do omylu v otázke použitia poskytnutých peňažných prostriedkov na iný účel ako bolo dohodnuté, prichádza do úvahy uvedenie poškodeného do omylu v tom, že mu poskytnutú pôžičku nevráti.
V každom prípade súd na podklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení osobnosti obžalovaného dospel k záveru, že u obžalovaného nie je preukázaný úmysel priamy, t.j. že priamo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. že odpočiatku nechcel vrátiť poškodenému poskytnuté peňažné prostriedky. V prípade obžalovaného totiž ide o osobu, ktorá podnikala v hazardných hrách, podľa vykonaného dokazovania mala príslušné licencie na podnikanie v tejto oblasti a doposiaľ ide netrestanú osobu, pričom vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že by obžalovaný mal sklon k páchaniu trestnej činnosti.
Na podklade vykonaného dokazovania je však podľa názoru súdu nepochybne preukázané, že obžalovaný v čase podpisu zmlúv o pôžičke musel vedieť, že jeho finančná situácia nie je dobrá, má dlhy a sú na neho vedené viaceré exekúcie. Uvedená skutočnosť je nepochybne preukázaná oboznámenými príkazmi na začatie exekučných konaní.
Súd tak konštatuje, že vykonaným dokazovaním je obžalovanému preukázaná vedomostná zložka, t.j. že v čase podpisu zmlúv o pôžičke vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom spôsobiť, t.j. že sa môže stať, že poškodenému pôžičky nevráti a spôsobí tak poškodenému škodu.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na prípad svedka Y. O., v prípade ktorého prebieha na Okresnom súde Bratislava III súd s obžalovaným pre trestný čin sprenevery podľa § 213, ods. 1, 3. Tr. zákona. Ako z výsluchu uvedeného svedka vyplynulo v jeho prípade bolo usúdené, že konanie obžalovaného nie je podvod, ale sprenevera. Súd nemôže aktuálne posudzovať aká je dôkazná situácia v predmetnej trestnej veci, aký právny vzťah na podklade akej zmluvy alebo zmlúv medzi nimi vznikol a teda, či si obžalovaný naozaj prisvojil peňažné prostriedky, ktoré mu boli uvedeným svedkom zmluvne iba zverené. V každom prípade, pokiaľ ide o prípad poškodeného S. I., ide o iný prípad a inú právnu kvalifikáciu, pričom ako súd už vyššie uviedol, na podklade vykonaného dokazovania v tomto prípade naplnenie pojmových znakov trestného činu sprenevery nemožno konštatovať.
Pokiaľ ide o otázku z akých dôvodov bolo usúdené, že konanie obžalovaného nie je vo vzťahu k Y. O. možné kvalifikovať ako trestný čin podvodu, súd poukazuje na výpoveď tohto svedka, ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal, že obžalovaného síce finančne nepreveroval, do účtov mu nešiel ani do šuplíkov, ale obžalovaný mu povedal, že nemá ani cent na rozbehnutie, že má veľa dlžôb,
a že musí si ich vysporiadať. Toto vedel a napriek tomu ho uchlácholil, aby mu dal na tú ich spoločnosť peniaze, aby to rozbehli.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svedka Y. O. žiadnym spôsobom nezavádza v tom, aká je jeho finančná situácia a uvedený svedok by tak musel vedieť, ak by s obžalovaným uzatvoril zmluvy o pôžičke, že sa môže stať, že mu obžalovaný peňažné prostriedky nevráti.
Ak by teda medzi svedkom Y. O. a obžalovaným boli uzatvorené napríklad rovnaké zmluvy o pôžičke ako v prípade poškodeného S. I., nemohlo by sa jednať o trestný čin podvodu, nakoľko poškodený vedel, že sa môže stať, že mu obžalovaný pôžičky nevráti a môže mu tak spôsobiť škodu. Bolo by možné konštatovať, že ako poškodený nedodržal potrebnú mieru opatrnosti, ak by dokonca nebolo možné usudzovať, že ani nemohol byť zo strany obžalovaného uvedený do omylu v tejto otázke.
Pokiaľ ide o poškodeného S. I., tento vo svojej výpovedi v zásade poprel, že by vedel o dlhoch obžalovaného a jeho zlej finančnej situácii, avšak ako súd už uviedol vzhľadom na okolnosti podpisu zmluvy, jej zabezpečenie zmenkami, pristúpením k záväzku manželkou, inou spoločnosťou, záložným právom, teda v danom čase jej maximálne možné zabezpečenie, zaslanie peňažných prostriedkov nie na účet obžalovaného, ale jeho manželky, v kontexte výpovede svedka Y. O., ktorý priznal, že v otázke finančnej situácie ho obžalovaný nezavádzal a možno si tak položiť otázku prečo by tak obžalovaný nekonal aj v prípade poškodeného S. I. a výpovede svedka S.. S. I., ktorý vo svojej výpovedi síce uviedol, že „Nevidel, že na liste vlastníctva je niekoľko exekúcií.“, ale na druhej strane uviedol, že „Nehnuteľnosť nezaložili, lebo tam bol nejaký problém, bola založená, alebo niečo podobné“, je daná určitá pochybnosť, či poškodený naozaj nevedel o exekúciách na obžalovaného alebo jeho zlej finančnej situácii.
Ako súd už uviedol priamy úmysel obžalovaného súd na podklade vykonaného dokazovania vylúčil. Keďže súd zároveň dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním je preukázaná vedomostná zložka obžalovaného, t.j. že v čase podpisu zmlúv o pôžičke vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom spôsobiť, t.j. že sa môže stať, že poškodenému pôžičky nevráti a spôsobí tak poškodenému škodu, súd sa ďalej zaoberal otázkou danosti vôľovej zložky obžalovaného.
Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
V prípade vôľovej zložky ide o vnútorný vzťah páchateľa k spôsobenému následku, ktorý je možné vyhodnocovať vo svojej podstate iba na podklade nepriamych dôkazov, pričom ako súd už uviedol ľahkovážnosť na naplnenie úmyslu nepostačuje. Medzi nepriamym úmyslom a vedomou nedbanlivosťou je pritom veľmi tenká hranica.
Úlohou súdu tak bolo posúdiť, či vnútorný vzťah obžalovaného k spôsobenému následku predstavuje uzrozumenie obžalovaného s týmto následkom, alebo sa iba bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Tento vnútorný vzťah pritom súd posudzoval ku dňu podpisovania zmlúv o pôžičke.
Na podklade vykonaného dokazovania možno konštatovať, že obžalovaný v minulosti podnikal v oblasti hazardných hier s tzv. stieracími žrebmi. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že jeden svedok p. O. na tomto podnikaní podieľal, pričom svedok Y. O., to vyhodnotil ako rizikové a nešiel do toho. Nemožno na podklade vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že by toto podnikanie bolo celkom zrejme neúspešné. Ak by svedok Y. O. do toho išiel, je možné, že by z tohto biznisu tiež určitým spôsobom profitoval ako svedok O..
Ak by ale na druhej strane po zohľadnení rizika došlo u p. O. k stratám, nebolo by možné bez ďalšieho hovoriť o podvode, iba preto, že obchod nevyšiel.
Následne mal obžalovaný záujem toto podnikanie preniesť do online, resp. internetovej podoby. Na podklade vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, že by zámer obžalovaného bol absolútne nereálny. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obžalovaný bol pre vec zapálený. Súd nevie na podklade vykonaného dokazovania posúdiť aká bola situácia v oblasti egamingu v roku 2015, v každom prípade aktuálne sú všeobecne známe reklamy na internetové hazardné hry a aplikácie, pričom aktuálne v jednej reklame vystupuje napr. aj M. I..
Keďže obžalovaný podnikal v hazardných hrách a možno konštatovať, že aspoň v určitej miere boli jeho zámery reálne uskutočniteľné, čo je z výpovedí svedkov aj preukázané, keďže potvrdili určitú reálnosť zámerov obžalovaného, dospel súd k záveru, že v čase kedy obžalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s poškodeným, mohol sa, i keď nie v nejak významnej miere vzhľadom na jeho finančnú situáciu, domnievať, že sa mu jeho zámery podarí zrealizovať a poškodenému buď poskytne účasť v spoločnosti, alebo mu ním poskytnuté finančné prostriedky vráti zo zisku z podnikania.
To, ak niekto do určitej miery podnikateľsky riskuje v záujme dostať sa z nepriaznivej finančnej situácie, nemožno automaticky spájať s páchaním trestnej činnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď Y. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že keby to obžalovaný dotiahol do konca a neoklamal ich, aj jeho a poškodeného v tom zmysle, že on už musel vedieť dopredu, že treba za toto v každom štáte platiť licencie. Jeho oklamal s tou licenciou asi oklamal aj poškodeného, lebo za každú jednu hazardnú hru sa platia veľké peniaze na ministerstve financií jak v Slovenskej republike, tak v celej Európskej únii, resp. svete. Jeho chyba bolo, že nešiel hneď za právnikmi, hneď si to nepreveril a uveril, že legislatíva Česká je povolnejšia a dá sa to využiť. K. L. to takto deklaroval, nemusí sa tam platiť až taká licencia, vieme to spustiť cez P.. Potom keď zistili, že sa to nedá ani cez Čechy, tak že pôjdu do E., z Holandska spravíme U. založia spoločnosť odkiaľ to bude publikované, serverované, odkiaľ to pôjde do celého sveta táto stieracia hra.
Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nie je jednoznačne preukázané, že by obžalovaný mal podrobné znalosti v oblasti právnych úprav hazardných hier v iných štátoch. Je síce možné konštatovať, že mohol poškodených uviesť do omylu, avšak nie je možné na podklade vykonaného dokazovania konštatovať, že by ich uviedol do omylu úmyselne a navyše v úmysle vylákať od nich peniaze, ktoré nevráti.
Okrem toho podmienky podnikania v hazardných hrách, licencie a výšky príslušných zábezpek, ktoré je potrebné zložiť vyplývajú z príslušných právnych predpisov nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných krajinách, ide o verejne dostupné informácie, pričom ich publikovaním je daná domnienka ich všeobecnej známosti. Je potrebné vyžadovať nielen od obžalovaného, ale aj obchodných partnerov, že si tieto informácie, ktoré sú verejné dostupné preveria.
V prípade obchodníka, obchodného vzťahu a investora nemožno bez ďalšieho konštatovať uvedenie do omylu s trestnoprávnym následkom v otázke informácií vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sú všeobecne prístupné a zo strany investora overiteľné z verejných zdrojov. V týchto prípadoch nieže by sa malo očakávať, že právne predpisy bude obchodník a investor poznať, ale ich aj musí poznať rovnako ako napr. daňové predpisy, prípadne sám si ich vyhľadať, oboznámiť sa s nimi a nezávisle vyhodnotiť bez ohľadu na to čo mu kto hovorí a až po zvážení všetkých rizík sa rozhodnúť bez toho, aby sa v prípade chyby v úsudku bez ďalšieho odvolával na iného, že bol uvedený do omylu.
Možno konštatovať, že ak by aj obžalovaný uviedol poškodených do omylu v tom, že deklaroval, že v Českej republike sa nemusí platiť až taká licencia, vykonaným dokazovaním nie je jednoznačne preukázané, že išlo o úmyselné uvedenie do omylu. Tak ako v prípade poškodeného O. sa mohlo zo strany obžalovaného jednať o chybu, keď to neskonzultoval s právnikmi a poriadne si to nepreveril. To sa týka aj iných destinácií.
Tak ako v každom podnikaní sa môže a mnohokrát aj stáva, že do obchodu sa vstupuje s určitým rozpočtom, pričom v dôsledku rôznych nepredvídateľných faktorov, alebo v dôsledku nedostatočného premyslenia dôjde k situácií, že pôvodný rozpočet bude nevyhnutné navýšiť. Tu má investor dve možnosti. Buď bude akceptovať navýšenie rozpočtu a bude niesť aj riziko straty, alebo z obchodu vycúva
tak, ako to urobil napríklad svedok Ing. Y. G., ktorý nežiadal vrátenie investície a ani netvrdí, že bol uvedený obžalovaným do omylu.
Investovanie a podstata toho, čo súd chce povedať je, že investovanie by bolo možné obrazne povedané prirovnať ku kartovej hre. Ak chce niekto hrať musí v prvom rade poznať pravidlá hry (v prípade investora právne predpisy, zmluvne si jasne a zrozumiteľne upraviť práva a povinnosti). Ak dôjde k potrebe zvyšovať stávky musí sa sám a nezávisle od toho čo mu kto hovorí rozhodnúť či riziko podstúpi alebo nie a potom toto riziko aj znášať. Nemôže sa v priebehu rozbehnutej hry ani v prípade, že mu nevychádzajú karty len tak rozhodnúť, že od hry odstupuje a žiadať vrátenie vkladu. Ak nepozná pravidlá a ide hrať je to jeho riziko.
V každom prípade ako v kartovej hre tak aj pri investovaní je možné podvádzať, ale podvodom nemôže byť to, ak omyl hráča spočíva v tom, že si nenaštuduje pravidlá hry, alebo iba to, že nevychádzajú karty.
V prípade obžalovaného (aj u poškodeného) možno hovoriť o jeho ľahkovážnosti, avšak nie o uzrozumení s tým, že poškodenému peňažné prostriedky nevráti. Je totiž nepochybné, že samotný poškodený mal záujem na tom, aby sa mu podarilo jeho obchodný plán uskutočniť, čo by pomohlo aj zlepšiť jeho finančnú situáciu.
V každom prípade súd konštatuje, že obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom nespôsobí, t.j. že sa mu podarí vrátiť poškodenému ním poskytnuté peňažné plnenie. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný síce zavinene spôsobil porušenie záujmu chráneného trestným zákonom tým, že peňažné prostriedky poškodenému nevrátil, ale nie vo forme úmyselného zavinenia, ale vo forme vedomej nedbanlivosti, ktorá skutočnosť na naplnenie skutkovej podstaty úmyselného trestného činu podvodu nepostačuje. Konanie obžalovaného tak síce možno hodnotiť ako ľahkovážne, avšak podľa názoru súdu nebolo motivované zištne, v úmysle spôsobiť poškodenému škodu, poprípade, že by bol s tým obžalovaný uzrozumený.
Uvedenému záveru nasvedčuje aj doterajšia beztrestnosť obžalovaného a aktuálne aj skutočnosť, že z vykonaného nedokazovania nevyplýva, že by sa obdobného konania vzhľadom na odstup času opätovne dopustil.
I keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, uvedenému právnemu záveru súdu nasvedčuje aj vyjadrenie obžalovaného v záverečnej reči a poslednom slove, v ktorých okrem iného uviedol: „Ťažko sa mi vyjadruje, chcem aj som chcel poškodenému vrátiť peniaze. Bol som dostatočne poučený a veľmi ma mrzí táto situácia, k čomu to dospelo. Toto veľmi ľutujem a je to významné memento v mojom živote. Veľmi sa ospravedlňujem, fakt ma to mrzí všetko. Pôvodom som umelec, umelci by asi v biznise nemali čo hľadať, jednoducho toto bolo vyslovene moja myšlienka, bohužiaľ je to taký segment, ktorý nemá dobrú nálepku. Na mňa sa na ministerstve pozerali ako na mimozemšťana, keď som sa tam zjavil. Prvá licencia bola za 10000 Sk aj to ma rok a pol, dva lustrovali, či tam nie som nastrčený, že ku komu patrím, že som si to dovolil. Fakt v tom období kedy novelizovali zákon, tak vždy som hľadal inovácie, medzery, cestičky ako to tak urobiť, že to čo je v podstate pre bežného smrteľníka zakázané, tak je to prístupné aj pre bežného človeka, ktorý dokáže podnikať. A to už o distribúcii, čo ma viedlo k zmene distribúcie z pošty cez internet atď., meniť celý tento systém, aby jednoducho ma niekto neodstavil, tak pre obyčajného človeka, ktorý nemá krytie, to je jedno či politické alebo na ministerstve alebo kde, je to veľmi ťažké pre obyčajného človeka. Mám ponaučenie, že tam netreba ani liezť, lebo vás to proste zomelie lebo nemáte dostatočné krytie alebo ostré lakte. Áno bol som strašný optimista, čo dokáže byť asi veľkou chybou manažérov. Nemôžete byť asi optimista, pretože svet vie byť aj krutý. Jednoducho, to znepríjemnia. Chcel by som jednoducho, aby to už skončilo, aby som sa mohol venovať svojim veciam.
Aj uvedené spontánne vyjadrenie obžalovaného súd vyhodnotil tak, že konanie obžalovaného nebolo motivované nekalými úmyslami alebo pohnútkami.
Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, bez toho, aby sa súd bližšie zaoberal otázkou dodržania potrebnej miery opatrnosti zo strany poškodeného, dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola obžalovanému preukázaná subjektívna stránka trestného činu podvodu aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Súd dospel k záveru, že obžalovaný síce konal kulpózne, vo forme vedomej
nedbanlivosti, ale nie dolózne a preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zákona spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. V tejto súvislosti súd zohľadňoval aj ustanovenie Čl. 17 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, zároveň v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolenie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.