Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K3-17Er-4670-2011.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/4670/2011
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. X/XX, XXX XX E. F. G., o vymoženie uloženej povinnosti dlžné výživné vo výške 2.638,92 eur a bežné výživné mesačne od 01.12.2011 vo výške 16,60 eur do budúcna a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Lenke Borovskej, so sídlom Kováčska 32, Košice trovy exekúcie nepriznáva.
III. Súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská, so sídlom Kováčska 32, Košice je povinný vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 66,- eur, na účet Mestského súdu Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Oprávnenému a povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice - okolie na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, podaný prostredníctvom zákonného zástupcu, podaný do zápisnice súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2011 a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti dlžné výživné vo výške 2.638,92 eur a bežné výživné mesačne od 01.12.2011 vo výške 16,60 eur do budúcna. Súdny exekútor prevzal poverenie dňa 20.12.2011.
2. Okresný súd Košice – okolie uznesením sp. zn. 17Er/4670/2011-17 exekúciu v časti vymáhania bežného výživného vo výške 16,60 eur mesačne od 09.12.2013 do budúcna zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2022.
3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 01.08.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K podnetu pripojil listinné dôkazy z exekučného spisu preukazujúce nemajetnosť povinného, a to výsledky lustrácií majetku povinného v bankách, ZVJS, katastri nehnuteľností, Sociálnej poisťovni, všetky s negatívnym výsledkom. Podľa výsledku lustrácie v Evidencii vozidiel Ministerstva vnútra SR je povinný vlastníkom motorového vozidla s dátumom prvej evidencie v roku 2004, blokovaného dvojnásobne a s dátumom prvej evidencie v roku 1989, blokovaného osemnásobne. Podľa výsledku lustrácie v Centrálnom registri exekúcií je proti povinnému vedených 6 exekučných konaní. Súdny exekútor ďalej súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami šetrení vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, bánk, katastra nehnuteľností, evidencie vozidiel, ZVJS), ako aj výsledkami lustrácií vykonaných súdom (ďalšie zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne) a stavu vymáhania pohľadávky.
12. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nemá žiaden príjem. Povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel s dátumami prvej evidencie v rokoch 1989 a 2004, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá vedený účet v banke.
13. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného po dobu takmer 14 rokov.
14. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (takmer 14 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
15. Za tejto situácie považuje súd za dostatočne preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie. Zisťovaniu majetku povinného bola venovaná dostatočná doba a vzhľadom k tomu, že v konaní neboli súdnym exekútorom zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a bolo dostatočne preukázané, že povinný nedosahuje majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, je dôvodné zastavenie exekúcie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na súčasnú právnu úpravu Exekučného poriadku (platnú od 01.04.2017), kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi právomoc vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej
na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúcie, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
16. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
17. K doručovaniu podnetu súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva, že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu ich súd nepriznal.
21. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku štát znáša trovy exekúcie iba v prípade, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom a exekúcia je zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi bola z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Košice - okolie dňa 27.01.2012 vyplatená suma 66,- eur ako preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov (§ 197 ods. 2, 3 Exekučného poriadku) a keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, bolo potrebné rozhodnúť o vrátení preddavku. Súdny exekútor bol preto zaviazaný na vrátenie preddavku vo výške 66,- eur na účet Mestského súdu Košice.
22. Oprávnený si uplatnil trovy konania pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora za spísanie zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 19,92 eur.
23. Podľa § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
25. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Pokiaľ ide o ostatné trovy exekúcie, t. j. náklady, ktoré vznikli v priebehu exekučného konania jeho účastníkom (najmä súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia), súd s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku aplikáciou (a contrario) § 256 ods. 1 CSP dospel k záveru, že ani jednému z účastníkov (oprávnenému ani povinnému) nevznikol nárok na ich náhradu, pretože zastavenie exekúcie nezavinil ani jeden z nich, nakoľko tá bola zastavená pre nemajetnosť povinného.
Poučenie:
Proti výroku I., IV. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II., III. nie je prípustné odvolanie.