Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Odi-6-2024.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
20Odi/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e s a oddlženie žalovaného, A. B., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 60OdK/270/2023 z 22.12.2023, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie žalovaného. V žalobe uviedol, že žalobca sa domáha zrušenia oddlženia z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 2670278501, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020 uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške 1 080,78 eura , z toho istina vo výške 486,53 eura. Konkurz na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 60OdK/270/2023 bol vyhlásený dňa 22.12.2023. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Následne - dňa 16.04.2024 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený. Žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný bol zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov. Jeho mesačný príjem činil sumu 1 800,00 eur, a teda žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. 2670278501, so zmluvou o postúpení pohľadávok, so životopisom dlžníka – žalovaného, so žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, ako i s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
4. Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, a preto súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 10.09.2025 v jeho neprítomnosti.
5. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
6. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
7. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak 8. c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, 9. f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, 10. h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
11. Účelom právnej úpravy oddlženia fyzických osôb je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje významný ekonomicko - sociálny problém. Základným predpokladom možnosti uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych výpočtoch prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi, resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.
12. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
13. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 11.12.2023 sp. zn. 60OdK/270/2023, právoplatným dňa 22.12.2023, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil do funkcie správcu Trnavský správcovský dom, k.s., a oddlžil žalovaného ako dlžníka tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
14. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer z tých dôvodov, že v čase podania návrhu nebol platobne neschopný a pred podaním návrhu sa priviedol úmyselne do stavu, ktorým chcel navodiť dojem svojej fiktívnej platobnej neschopnosti. Žalovaný obsah žaloby a tvrdení žalobcu nepoprel a stotožnil sa s ňou. Nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení tak nebol medzi stranami sporný.
15. V prípadoch uvedených v cit. ustanovení § 166g ods. 2 ZKR sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby súdu hodnoverne preukázal, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácii nekonal s nepoctivým zámerom.
16. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, a teda neuviedol v konaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil aspoň snahu realizovať úkony smerujúce k plneniu záväzkov a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by znemožňovali uspokojenie jeho záväzkov, súd tak nemal preukázanú existenciu poctivého zámeru podľa ustanovenia §166g ods. 1 ZKR. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer; preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal.
17. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uvedené nepreukázal a neuviedol také objektívne dôvody, ktoré mali za následok takú jeho finančnú a majetkovú situáciu, že nebol schopný a nebolo v jeho možnostiach ani čiastočne plniť záväzok žalobcu. Na druhej strane tvrdenia žalobcu boli v konaní dostatočne hodnoverne preukázané. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z. z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z. z.).