Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sas/16/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C. D. E.: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 780 710 7077 0 zo dňa 15.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 780 710 7077 0 zo dňa 15.07.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 780 710 7077 0 – I. zo dňa 30.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznala žalobcovi nárok na invalidný dôchodok od 16.03.2023 vo výške 394,70 Eur mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici 60 %, pričom žiadal o prehodnotenie svojho zdravotného stavu. Žalobca poukázal na lekársku správu z kardiológie, z ktorej vyplýva prognóza ochorenia do budúcnosti. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že invalidný dôchodok mu bol priznaný od 16.03.2023, pričom žalobcovi bola stanovená diagnóza už 19.01.2023, preto žiada, aby mu bol invalidný dôchodok priznaný od 19.01.2023. Žalobca ďalej uviedol, že kvôli diagnóze si nedokáže nájsť prácu. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním doručeným žalovanému dňa 06.10.2023, v ktorom poukázal na rapídne zhoršenie svojho zdravotného stavu. Uviedol, že je nevýkonný, unavený, má problémy s dýchaním, ktoré pociťuje v kľudovom stave a zároveň ma problém samostatne vykonať aj osobnú hygienu. Uviedol, že odkázaný na pomoc a starostlivosť družky.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 780 710 7077 0 zo dňa 15.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zmenil napadnuté rozhodnutie takto: od 19.01.2023 priznáva invalidný dôchodok v sume 396,20 Eur mesačne, od 01.07.2023 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 438,20 Eur mesačne, od 01.08.2023 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 438,20 Eur mesačne, od 03.10.2023 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 730,20 Eur mesačne, od 01.01.2024 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 756,50 € mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav

žalobcu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 17.08.2023, ktorý svoj posudkový zámer nezmenil a odvolaniu nevyhovel. Zdravotný stav žalobcu tak posúdil posudkový lekár žalovaného so sídlom v Bratislave dňa 14.05.2024, ktorý uviedol: „posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu 45 ročného muža so stredoškolským odborným vzdelaním, vyučený ako stolár, nezamestnaného, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky v máji a v auguste 2023 s určenou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bolo podané odvolanie z dôvodu nesúhlasu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s dátumom vzniku invalidity. Podľa údajov o zdravotnom stave v odborných lekárskych správach založených v posudkovej spisovej dokumentácii, bol účastník konania v januári 2023 vyšetrený internistom a kardiológom, so zistením zlyhávania srdca, pravdepodobne na podklade dilatačnej kardiomyopatie. Ultrazvukové vyšetrenie (ECHO) srdca preukázal guľatý tvar srdca s difúznou poruchou kinetiky a so zníženou funkciou ľavej srdcovej komory (EF 30 % -35 %). Bola zahájená liečba srdcového zlyhávania s perspektívou dispenzarizácie v Národnom srdcových a cievnych chorôb. Pri kontrolnom kardiologickom vyšetrení v marci 2023 bolo potvrdené srdcové zlyhávanie aj zvýšenými hodnotami kardiospecifického markeru vo výsledkoch laboratórnych vyšetrení. Lekársky nález posledného dokumentovaného kardiologického vyšetrenia v októbri 2023 dokumentuje zhoršenie funkcie ľavej srdcovej komory a niekoľko násobné zvýšenie špecifického markera v krvi. Je objednaný na konzultáciu do Národného srdcových a cievnych chorôb. Zdravotnému stavu zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. dolná hodnota z percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %, podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení, v kapitole IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 1, písm. c) - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50W – NYHA III. Lekársky nález z októbra 2023 dokumentuje zhoršenie, ktorému zodpovedá 75 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v príslušnej položke. Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ, založených v posudkovej spisovej dokumentácii, vrátane doložených k odvolaniu, uznávam účastníka konania invalidným od 19.01.2023 so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so zvýšením na 75 % od 03.10.2023, súhlasne s lekárskym nálezom, potvrdzujúcim zhoršenie. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli zhodnotené aj podľa novely prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení s účinnosťou od 01. augusta 2020 3, v ktorej nedošlo k zmene v zaradení a posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia.“ Súčasťou rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2024, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, a stanovil ako dátum vzniku invalidity 24.05.2018, kedy bol žalobca ambulantne vyšetrený pre príznaky poukazujúce na akútny infarkt myokardu a bola začatá základná liečba, čo malo za následok to, že žalobca sa už nedokázal zamestnať.

5. Žalobca v správnej žalobe úvodom zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že namieta určenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti v dolnej hranici 60 %, nakoľko zdravotné ťažkosti žalobcu boli už odstavenými diagnózy vážneho charakteru. Podľa žalobcu nebolo zohľadnené to, že jeho zdravotné problémy so srdcom sú komplikované blokáciou Tawarovho ramienka, pre ktoré je podľa prílohy č. 4 k Zákon o sociálnom poistení percentuálne rozpätie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 – 90 %. Žalobca sa rovnako podaným odvolaním domáhal spätného uznania invalidity, nakoľko jeho zdravotné problémy začali už v máji 2018. Žalobca zároveň žiadal aj o spätné priznanie invalidity. Žalobca záverom poukázala na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o deti, nemá dostatočný príjem.

6. Žalobca k správnej žalobe priložil: lekársku správu z internej ambulancie zo dňa 24.05.2018, správu z internej ambulancie zo dňa 19.01.2023, správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 19.01.2023, ambulantnú správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 31.10.2023, prepúšťaciu správu z Národného srdcových a cievnych chorôb zo dňa 01.12.2023, správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 14.03.2024 a správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 10.10.2024.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že s námietkou žalobcu týkajúcej sa uznanie invalidity spätne k máju 2018 nesúhlasí, nakoľko v administratívnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom neboli predložené lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali ochorenia srdca od mája 2018. Lekársky nález zo dňa 24.05.2018 dokumentuje EKG internistom na vyžiadanie obvodného lekára. V závere lekárskej správy sa uvádza normálny EKG nález. Prvé vyšetrenie kardiológom, ktoré stanovilo diagnózu srdcového zlyhávania je dokumentované až dňa 19.01.2023, preto bol dátum vzniku invalidity určený týmto dňom. Podľa lekárskeho nálezu z návštevy všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 11.04.2023, ako je podľa lekárskeho nálezu z infektologického vyšetrenia zo dňa 18.02.2019, bola v čase vzniku subjektívnych ťažkostí potvrdená borelióza. Iné vyšetrenia od roku 2018 z roku 2023 nie sú dokumentované. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávne určenej výške zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaný uviedol, že v čase stanovenia diagnózy nebola u žalobcu splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom vzhľadom na zahájenie špecifickej kardiologický liečby dňa 19.01.2023 bol predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, čo podporuje aj lekársky nález kontrolného vyšetrenia z marca 2023. Preto bola stanovená dolná hranica percentuálneho rozpätia, teda 60%. Pri kontrolnom vyšetrení zo dňa 03.10.2023 bolo zistené zhoršenie laboratórnych parametrov, preto bol zdravotný stav k tomuto dátumu hodnotení 75 percentnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárske správy, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe len dokumentujú pretrvávanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný má zato, že zdravotný stav žalobcu posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Záverom dodal, že nespokojnosť žalobcu s posúdením jeho zdravotného stavu je len jeho subjektívnym presvedčením a jeho námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že jeho žaloba je oprávnená a nejedná sa iba o jeho subjektívny pocit. K vyjadreniu zároveň predložil lekárske správy, ktorých je uvedené, v máji 2018 navštívil lekára s bolesťami na hrudníku a dýchavicou, pričom z EKG vyšetrenie nemusí byť preukázaný infarkt, teda vyšetrenie nie je stopercentné. Žalobca následne citoval článok z webového portálu. Žalobca následne uviedol, že viacerí lekári špecialisti konštatovali, že ho bolesť na hrudníku nebola správne riešená, že v minulosti musel prekonať infarkt. Žalobca k replike predložil lekársku správu z internej ambulancie zo dňa 24.05.2018, lekársku správu zo všeobecnej ambulancie zo dňa 11.04.2023 prepúšťaciu správu Z Národného srdcových a cievnych chorôb zo dňa 07.03.2024.

9. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle , v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa . Rozsudok bol dňa 20.04.2026 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

12. Podľa : v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa : správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

20. Podľa : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

21. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola IX – Choroby obehovej sústavy, oddiel A – srdcové choroby, položka 1 písm. c) – Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 – 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W – NYHA III so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 60-80.

27. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

28. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

30. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

34. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

35. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

36. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

38. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

40. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.

41. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ak splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

42. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým síce žalovaný priznal žalobcovi nárok na invalidný dôchodok, avšak žalobca namietal stanovenie miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň namietal správnosť určenia dátumu vzniku invalidity. Sporné medzi účastníkmi konania tak bolo určenie rozsahu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a vznik invalidity.

43. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

44. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, pričom sa nestotožňuje s určením miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici 60% pre stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie a rovnako nesúhlasil s dátum určenia vzniku invalidity ku dňu 16.03.2023. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok, ktorý vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) vyšetrenie posudkovým lekárom; 2) kardiologické vyšetrenie zo dňa 16.03.2023; 3) Všeobecná ambulancia zo dňa 19.01.2023 a 11.04.2023; 4) Infektologické vyšetrenie zo dňa 18.02.2019; 5) Interné vyšetrenie zo dňa 24.05.2023; 6) RTG vyšetrenie zo dňa 24.05.2018; 7)

kardiologické vyšetrenie zo dňa 19.01.2023. Posudkový lekár priamo v sumáre lekárskych vyšetrení neuviedol lekársku správu z Kardiologickej ambulancie zo dňa 03.10.2023, avšak ďalším posúdením odborného lekárskeho posudku správny súd zistil, že posudkový lekár sa predmetnou lekárskou správou zaoberal. V odbornom posudku však nebola inkorporovaná lekárska správa a závery z nej vyplývajúce – Interná ambulancia 1 zo dňa 19.01.2023, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu, pričom v samotnom odôvodnení odborného lekárskeho posudku absentuje odôvodnenie, prečo posudkový lekár žalovaného nezahrnul uvedenú lekársku správu do posúdenia zdravotného stavu žalobcu a s ním spojenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie žalovaného má vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Nakoľko rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného je odborný posudok o invalidite, musí aj tento vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu, t. j. z lekárskych správ a vyšetrení týkajúcich sa posudzovanej osoby. Správny súd vzhľadom na absenciu posúdenia vyššie uvedenej lekárskej správy z internej ambulancie 1 zo dňa 19.01.2023 konštatuje, že záver posudkového lekára vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný lekárskou správou disponoval, nakoľko lekárska správa tvorí súčasť žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správnemu súdu neprináleží posudzovať obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda nie je v jeho kompetencii posúdiť ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z lekárskych správ na zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované v samotnom odbornom lekárskom posudku.

45. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku je prvostupňový orgán verejnej správy povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi žalovaného.

46. Správny súd ďalej konštatuje, že ďalším skúmaním odborného lekárskeho posudku zo dňa 14.05.2024 dospel k záveru, že posudkový lekár konštatoval, že zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú 60%, teda dolná hranica rozpätia podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom na základe konštatovaného zhoršenia zdravotného stavu z októbra 2023 možno určiť 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa príslušného rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Správny súd z uvedeného konštatovanie posudkového lekára nezistil, a teda nemohol overiť odôvodnenosť určenia zníženia miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 19.01.2023 do 02.10.2023. Posudkový lekár bližšie nešpecifikoval, na základe akých okolností u žalobcu určil mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, t.j. 60 %, od vzniku invalidity do októbra 2023. Zároveň posudkový lekár nezdôvodnil, v čom spočívalo zhoršenie stavu žalobcu v októbri 2023, keď žalobcovi zvýšil percentuálnu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Ako už správny súd uviedol, nie je v jeho kompetencii posudzovať a vyhodnocovať lekárske závery. Posúdením záverov jednotlivých lekárskych správ z kardiologických vyšetrení (z lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa 19.01.2023 vyplýva záver- srdcové zlyhávanie, EF 30-35 %; lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa 16.03.2023 vyplýva záver – srdcové zlyhávanie; z lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa 03.10.2023 vyplýva záver – zlyhávanie srdca, EF 30 %) správny súd dospel k záveru, že bez ďalšieho odborného poznania sa javia ako podobné, preto zo strany posudkového lekára bolo náležité, aby svoj záver o určení miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dostatočným spôsobom odôvodnil

tak, aby nevznikli pochybnosti o správnosti jeho záverov. Keďže žalovaný bez ďalšieho uvedené závery posudkového lekára prevzal do napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom nezákonnosti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

47. Žalobca ďalej namietal, že mu bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity, nakoľko jeho problémy nastali už pred dátumom 19.01.2023 (vznik invalidity), konkrétne nastali v máji 2018, keď žalobcovi bola nesprávne stanovaná diagnóza. Dátum vzniku invalidity určuje posudkový lekár, pričom vznik invalidity sa posudzuje na základe predložených lekárskych správ a to od momentu, kedy na základe odborných záverov o zdravotnom stave posudzovanej osoby možno konštatovať, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Podľa zákona o sociálnom poistení sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav považuje zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Posudkový lekár konštatoval, že na základe predložených lekárskych správ možno určil dátum vzniku invalidity k 19.01.2023. Posúdením záverov lekárskeho posudku zo dňa 14.05.2024 a v administratívnom konaní predložených lekárskych správ možno konštatovať, že zdravotné postihnutie, ktoré bolo posudkovým lekárom určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo prvý kráť konštatované práve v lekárskej správe zo dňa 19.01.2023. Na základe subjektívnych pocitov žalobcu bez kvalifikovaného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu nemohol ani posudkový lekár svojvoľne určiť dátum vzniku invalidity. V zmysle uvedeného preto správny súd námietku vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity považoval za nedôvodnú.

48. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaný). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané v zákonnom procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nie je oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam vystaveným), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty nespĺňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa totiž opiera o odborný posudok o invalidite, ktorý vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave žalobcu v čase jeho vyhotovenia, teda k danému času nebol zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne. Posudok posudkového lekára pritom nesmie vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pritom, nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí (porovnaj bod 40 rozsudku NSSR sp. zn. zo dňa 02.07.2021). Správny súd na základe podanej žaloby zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, kedy posudkový lekár žalovaného v odbornom lekárskom posudku, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, nezohľadnil všetky lekárske správy nachádzajúce sa v administratívnom spise, resp. nezdôvodnil, prečo posudkový lekár neprihliadol na lekársku správy z Internej ambulancie 1 zo dňa 19.01.2023, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle . Správny súd ďalej konštatuje v zmysle vyššie uvedeného, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný do rozhodnutia prebral odborný lekársky posudok, ktorý neposkytoval dostatočné zdôvodnenie percentuálneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo rovnako zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle .

49. Žalobca k správnej žalobe priložil celý rad lekárskych správ, ktorými mienil poukázať na svoj pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd už uviedol, že nemá oprávnenie posudzovať zdravotný stav žalobcu, či už pretrvávajúci alebo zhoršujúci sa. Žalobca predložil lekárske správy, ktoré boli vydané predo dňom vydania napadnutého rozhodnutia, pričom časť z nich bola žalobcom predložená v administratívnom konaní a časť v ňom predložená nebola. Tie lekárske správy, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, správny súd posúdil vo vzťahu k napadnutému a prvostupňovému rozhodnutiu, v dôsledku čoho konštatoval dôvodnosť podanej správnej žaloby. Avšak,

lekárske správy, ktoré žalobca k správnej žalobe priložil, ale neboli žalobcom predložené v rámci administratívneho konania, nemajú relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania, keďže vo veciach invalidného dôchodku je žiadateľ o invalidný dôchodok povinný predložiť dôkazy, a teda lekárske správy, na podporu svojich tvrdení. Rovnako pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú relevantné lekárske správy, ktoré boli vypracované po dátume vydania napadnutého rozhodnutia, nakoľko tieto nemohli byť objektívne žalovaným posúdené.

50. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a preto z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa žalovanému podľa na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár zohľadní všetky, aj aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení žalobcu a bude určená a dostatočne odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu s ohľadom na všetky relevantné diagnózy žalobcu. Žalovaný svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle Zákona o sociálnom poistení.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa entrum právnej pomoci.