Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-13Cb/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: ISTROMETAL DM, s.r.o., so sídlom Hlohová 8, 821 07 Bratislava, IČO: 31 382 649, právne zastúpeného Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: EUROPUR s.r.o., so sídlom Novonosická 503/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 305 383, právne zastúpenému Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 069 051, o zaplatenie 1.281,60 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. A./XX/XXXX

- XXX zo dňa 24. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. A./XX/XXXX - XXX zo dňa 24. septembra 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.281,60 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že u žalovaného si v septembri 2020 objednal povrchové spracovanie najprv 2 kusov produktov žalobcu z dôvodu, aby zistil, či takáto povrchová úprava bude vyhovovať jeho klientovi. Následne si v decembri 2020 žalobca objednal u žalovaného povrchovú úpravu totožných produktov, ale už v rozsahu 24 kusov. Žalovaný opätovne vykonal povrchovú úpravu produktov žalobcu, avšak táto nebola zhodná s predtým vykonanou povrchovou úpravou. Keďže klient žalobcu takto vykonanú povrchovú úpravu produktov neakceptoval, žalobca následne v januári 2021 kontaktoval žalovaného a oboznámil ho so vzniknutým skutkovým stavom, pričom na základe e-mailu žalovaného zo dňa 18.01.2021 odoslal žalovanému produkty na opravu. Zaslané produkty neboli žalobcovi nikdy vrátené. V nadväznosti na vyššie uvedené vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 24210070 vo výške 1.281,60 Eur so splatnosťou dňa 22.04.2021. Fakturovaná suma bola stanovená na základe sumy uhradenej žalovanému v súvislosti s povrchovou úpravou produktov navýšenou aj o cenu produktov žalobcu. Žalovaný túto faktúru nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca si preto popri istine pohľadávky uplatnil aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. K žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výzvu zo dňa 21.10.2021, faktúru č. 24210070 a č. 24210023, fotografie, faktúru za prepravu č. 00821600 a emailovú komunikáciu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 02.11.2023 súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Proti výrokom I. a II. sa žalobca odvolal. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.04.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prikázal súdu prvej inštancie opätovne preskúmať uplatnený nárok žalobcu. Posúdiť, či predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal doručenie zásielky žalovanému s tvrdeným obsahom produktov, teda či doručenie bolo vykonané tak, ako žalobca tvrdí. V tomto kontexte sa vysporiadať i s námietkou žalovaného, že osoba podpísaná na doklade o doručení zásielky mu nie je známa a v prípade potreby v tomto smere vykonať i ďalšie dôkazy, pokiaľ budú sporovými stranami navrhnuté. Odvolací súd tiež súdu prvej inštancie prikázal v prípade, ak dospeje k záveru, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, nárok žalobcu adekvátne právne posúdiť, skúmať, či prípadne sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“ a „“) a zamerať sa i na správne posúdenie výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, t. j. posúdiť rozsah získaného majetkového prospechu žalovaného na úkor žalobcu, a teda či žalobca uniesol dôkazné bremeno aj ohľadne výšky žalovanej sumy.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obidve sporové strany na pojednávaní konanom dňa 13.08.2024 po doplnení právneho posúdenia zo strany súdu prvej nežiadali doplniť dokazovanie a trvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní následne dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca si u žalovaného v septembri 2020 objednal povrchové spracovanie 2 kusov produktov žalobcu z dôvodu, aby zistil, či takáto povrchová úprava bude klientovi žalobcu vyhovovať. Po vykonaní povrchovej úpravy bol produkt žalobcu doručený jeho klientovi, ktorý s vykonanou povrchovou úpravou súhlasil a považoval ju za adekvátnu. Následne si v decembri 2020 žalobca objednal u žalovaného povrchovú úpravu totožných produktov, ale už v rozsahu 24 kusov. Medzi stranami bola sporná existencia vád a výzvy na ich odstránenie. Žalobca trval na existencii vád a na tom, že žalovaného riadne vyzval na ich odstránenie, a to s poukazom na e-mailovú komunikáciu z januára 2021. Žalovaný trval na tom, že žalobca v prvom rade vôbec nepreukázal existenciu vád na predmetných dielcoch, ako aj na tom, že vady riadne nereklamoval a ani nebol zo strany žalobcu riadne vyzvaný na ich odstránenie. Súd prvej inštancie pridržiavajúc sa názoru nadriadeného súdu mal za to, že žalobca v texte e-mailovej komunikácie z januára 2021 jasne formuloval, v čom vada diela spočíva a odkázal aj na pripojené fotografie, a teda takéto oznámenie vád diela považoval za dostatočné pre splnenie si notifikačnej povinnosti v zmysle , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „“) zo strany žalobcu. Zároveň z emailovej komunikácie bolo aj zrejmé, že žalobca požadoval odstránenie vád opravou tovaru.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu bolo ďalej sporné, či žalobca zaslal žalovanému na opravu predmetné dielce tak, ako tvrdil. Po opätovnom preskúmaní listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a pridržiavajúc sa záverov nadriadeného súdu, ako aj podaní zo strany žalobcu, uveril tvrdeniam žalobcu o doručení dielcov žalovanému na opravu, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca zaslal zásielku s poznámkou „HLINÍK“ spoločnosti EUROPUR s.r.o. prostredníctvom spoločnosti TNT Express Worldwide spol. s.r.o., a to na adresu Nové Mesto nad Váhom, Kočovská cesta 14, ktorá síce nie je a podľa obchodného registra ani nikdy nebola adresou sídla žalovaného, táto však bola zjavne adresou prevádzky žalovaného a samotný žalovaný zaslal žalobcovi produkty práve z nej. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že túto adresu mal žalovaný uvedenú aj v päte e-mailu, z ktorého so žalobcom komunikoval, a teda uveril tvrdeniam žalobcu, že žalovanému vrátil na opravu predmetné dielce a žalovaný tieto dielce prevzal. Keďže mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca odoslal žalovanému diely na opravu a žalovaný reklamované diely naspäť žalobcovi nevrátil, žalobcovi vznikol nárok z bezdôvodného obohatenia sa žalovaného.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či suma, ktorú požadoval žalobca na zaplatenie je oprávnená a ak áno, tak v akej výške. Súd prvej inštancie po dokazovaní zistil, že síce žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaná suma by sa mala skladať zo sumy, ktorú žalobca uhradil žalovanému v súvislosti s povrchovou úpravou produktov a zo sumy ceny produktov žalobcu, avšak žalovanú sumu riadne nešpecifikoval, iba uviedol sumár týchto dvoch súm. Žalobca v celom konaní nikde žalovanú sumu

presne nešpecifikoval a ani jej výšku riadne nepreukázal. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie súdu je dôležité, aby žalovaná suma bola riadne špecifikovaná a jej výška preukázaná, a to najmä z dôvodu, že táto vychádza z dvoch rozličných nárokov, a to z prvej časti - z uplatnenia vád tovaru a z druhej časti - z bezdôvodného obohatenia kvôli nevráteniu produktov do sféry žalobcu. Konštatoval, že žalobca v konaní predložil len dve faktúry, z ktorých nie je zrejmé, ako k žalovanej sume dospel. Žalobca síce na poslednom pojednávaní argumentoval tým, že v konečnom dôsledku je rozdelenie žalovanej sumy na dva nároky nepodstatné, keďže výsledná suma je tá istá. Súd prvej inštancie mal však za to, že aj keď výsledná suma je tá istá, tak aj tá musí byť vo svojej podstate preukázaná, t. j. je potrebné vedieť, či fakturovaná suma z predloženej faktúry (faktúra č. 24210070) od žalobcu je naozaj cena tých istých produktov, ktoré boli zaslané žalovanému na opravu. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov nevedel určiť cenu samotných produktov, a teda ani to, do akej miery vznikol žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia. Zároveň nevedel z listinných dôkazov určiť ani cenu povrchovej úpravy produktov, pretože ani tá nebola v konaní preukázaná. Žalovaný síce vo vyjadrení zo dňa 28.09.2023 uviedol, že vystavil faktúru žalobcovi za úpravu produktov vo výške 42,- Eur, ale ani táto výška nebola preukázaná, nakoľko žalovaný tvrdenú faktúru k podaniu nepriložil, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazná povinnosť na žalovanú sumu je na strane žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie z dôvodu nepreukázania výšky a špecifikácie žalovanej sumy je žaloba zmätočná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , v znení neskorších prepisov (ďalej len „“) tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výške a špecifikácii žalovanej sumy považoval za nesprávne a nelogické. Uviedol, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy vo výške 1.281,60 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na celkovú hodnotu žalovanej sumy je nutné považovať za nehospodárne stanovenie hodnoty sporných dielov prostredníctvom znaleckého posudku, pretože vyhotovenie znaleckého posudku by sa približne mohlo rovnať výške žalovanej sumy. Rovnako je nerealizovateľné stanovenie celkovej hodnoty sporných dielov porovnaním s inými na trhu dostupnými dielmi, keďže išlo o výrobu dielcov na zákazku podľa konkrétnych požiadaviek klienta žalobcu, t. j. obdobné dielce sa na trhu ani nenachádzajú. Žalobca mal za to, že v súvislosti so stanovením celkovej hodnoty sporných dielcov je nutné vychádzať z dohody obchodných partnerov žalobcu a spoločnosti Technopol International, a.s., ktorej výsledkom bolo stanovenie ceny za sporné diely v hodnote 1.281,60 Eur, čo dokumentuje aj faktúra č. 24210023 s dátumom splatnosti 19.02.2021. Celková dohodnutá suma vo výške 1.281,60 Eur pokrýva všetky náklady nevyhnutné na výrobu sporných dielcov vrátane úkonov vykonávaných žalovaným, teda v predmetnej sume sú zakomponované aj náklady na tzv. pieskovanie, ktoré malo byť vykonané žalovaným. Celková suma vo výške 1.281,60 Eur preto predstavuje celkovú hodnotu všetkých sporných dielcov, ktoré boli žalobcom odoslané žalovanému a nikdy neboli vrátené. Žalobca mal za to, že prostredníctvom tejto faktúry je riadne, hospodárne a fakticky presne zdokumentovaná celková hodnota sporných dielcov, a teda aj žalovaná suma. Žalobca preto nesúhlasil s názorom súdu, že z listinných dôkazov nedokázal určiť cenu samotných produktov a do akej miery vznikol žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia. Hodnota sporných dielov vyplýva z predloženej faktúry vystavenej žalobcom pre jeho odberateľa spoločnosť Technopol International, a.s. Žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému v rozsahu hodnoty sporných dielcov, ktorý pokrýva aj samotný nárok žalobcu z titulu vád diela. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom ako aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď výška celkovej hodnoty dielcov bola adekvátne v konaní preukázaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2024, pričom uviedol, že argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní v plnom rozsahu popiera. Rozhodnutie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne popisuje, že žalobca nedefinoval svoj nárok riadne v súlade s platným právom napriek tomu, že ho na to súd opakovane vyzýval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jeho odvolanie neobsahuje také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na akúkoľvek revíziu záverov

napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal opakovane možnosť riadne zadefinovať svoj nárok ako nárok z vád a bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného súd nemôže priznať sumárne neurčitý nárok pozostávajúci z dvoch právne úplne odlišných častí. Argument žalobcu, že vzhľadom k výške nároku by bolo nehospodárne vyhotovenia znaleckého posudku, neobstojí. Platné právo pre tento prípad žalobcu nezbavuje dôkazného bremena. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel iba k takým skutkovým zisteniam, aké bolo možné stanoviť z podaní žalobcu a z ním predložených dôkazov, pričom nie je úlohou súdu suplovať konanie žalobcu a objasňovať jeho nárok. Súd prvej inštancie podrobne a dostatočne zistil skutkový stav a rovnako aj zrozumiteľne a jasne aplikoval platné právo. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Súd prvej inštancie písomné vyjadrenie žalovaného doručil dňa 10.12.2024 žalobcovi a umožnil mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia , po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd potom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil.

12. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.281,60 Eur s príslušenstvom uplatneného z titulu zo zodpovednosti za vady povrchovej úpravy vykonanej žalovaným na produktoch žalobcu, ako aj z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný prevzal produkty od žalobcu za účelom vykonanie opravy ich povrchovej úpravy, pričom tieto žalobcovi nevrátil. V nadväznosti na uvedené vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 24210070 vo výške 1.281,60 Eur so splatnosťou dňa 22.04.2021, kde podľa tvrdení žalobcu fakturovaná suma bola stanovená na základe sumy uhradenej žalovanému v súvislosti s povrchovou úpravou týchto dielcov navýšenou aj o cenu produktov žalobcu.

13. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca si u žalovaného v septembri 2020 objednal povrchové spracovanie 2 kusov produktov žalobcu z dôvodu, aby zistil, či takáto povrchová úprava bude vyhovovať klientovi žalobcu. Po vykonaní povrchovej úpravy boli dielce žalobcu doručené jeho klientovi, ktorý s vykonanou povrchovou úpravou súhlasil. Následne si v decembri 2020 žalobca objednal u žalovaného povrchovú úpravu totožných produktov, ale už v rozsahu 24 kusov. V mesiaci január 2021 žalobca oznámil žalovanému reklamáciu poslednej povrchovej úpravy z objednávky č. 0112/2020 s tým, že na dielcoch je viditeľné, že časť ich vnútornej plochy nie je matná ako zvyšok súčiastky a zákazník mu tieto dielce odmietol prevziať. Žalobca sa dopytoval, či žalovaný vie spraviť povrchovú úpravu v takej kvalite, ako pri prvých 2 skúšobných dieloch. Na základe návrhu žalovaného žalobca odoslal žalovanému diely na opravu a žalovaný reklamované diely naspäť žalobcovi nevrátil.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa v konaní bránil jednak tvrdením, že žalobca si nikdy riadnym a platným postupom podľa zákona neuplatnil voči žalovanému nároky z vád dodaného plnenia. Zastával stanovisko, že žiadne vady nevznikli a ich vznik žalobca nepreukázal. Zároveň namietal aj výšku žalovanej sumy, keď tvrdil, že žalobcovi dodal plnenie, za ktoré žalobcovi vystavil faktúru č. 120125482 zo dňa 29.12.2020 na sumu 42,- Eur, pričom žalobca si faktúrou č. 24210070 uplatňuje reklamované kusy z objednávky žalovaného č. 0112/2020, avšak už vo výške 1.281,60 Eur. Žalovaný poukázal na to, že v rámci plnenia vo výške 42,- Eur, nie je možné zaslanie faktúry na sumu mnohonásobne prevyšujúcu hodnotu pôvodného plnenia považovať za zrozumiteľný právny úkon uplatnenia nároku z vád diela.

15. Podľa , ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád

opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

16. Podľa , voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

17. Podľa , ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

18. Podľa , ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

19. Podľa , ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

20. Podľa , dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

21. Podľa , ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

22. Podľa , Pri vadách diela platia primerane až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

23. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie (, ), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalobcom. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. B. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX

nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, pretože rozhodnutia a odôvodnenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. B. XX/XX, III. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX), a tým je postačujúce len odkázať cez ustanovenie na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho stupňa.

26. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že podstatou odvolacích dôvodov bolo namietanie nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania výšky a špecifikácie žalovanej sumy, považujúc uvedené za dôležité pre rozhodnutie veci, keďže žalovaná suma vychádza z dvoch rozličných nárokov (z prvej časti - z uplatnenia vád tovaru a z druhej časti - z bezdôvodného obohatenia kvôli nevráteniu produktov do sféry žalobcu), pričom žalobca v konaní predložil len dve faktúry, z ktorých však nie je zrejmé, ako k žalovanej sume dospel.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v civilnom sporovom konaní má každá strana sporu zákonom normovanú dôkaznú povinnosť, pričom dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že žalobca v rámci svojho procesného útoku znáša nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno v spore pritom nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe strany sporu, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena strany sporu sa odvíja od miery aktivity protistrany. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazná povinnosť sa týka aj žalobcom uplatnenej výšky žalovanej sumy. Pokiaľ žalobca tvrdil, že fakturovaná suma bola stanovená na základe sumy uhradenej žalovanému v súvislosti s povrchovou úpravou produktov navýšenou aj o cenu produktov žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu ním tvrdenú výšku uplatneného nároku preukázať. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že za poskytnuté plnenie spočívajúce vo vykonaní povrchovej úpravy produktov žalobcu žalobcovi fakturoval sumu 42,- Eur, pričom žalobca sa v tomto spore domáhal zaplatenia sumy 1.281,60 Eur, t. j. sumy niekoľkonásobne prevyšujúcej hodnotu vykonanej povrchovej úpravy na produktoch žalobcu. Vzhľadom na uvedené bolo preto namieste, aby žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol také skutkové tvrdenia ohľadne výšky žalovanej sumy, na základe ktorých by bolo možné dôvodnosť žalobcom uplatnenej sumy posúdiť. Zároveň bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia podložiť aj presvedčivými dôkazmi. Žalobca okrem faktúry č. 24210023, ktorú vystavil svojmu odberateľovi – spoločnosti Technopol International, a.s. v celkovej sume 1.281,60 Eur (t. j. 1.068,- Eur + DPH 213,60 Eur) iný dôkaz na preukázanie hodnoty produktov zaslaných žalovanému nenavrhol.

29. Žalobca v rámci odvolania namietal, že v súvislosti so stanovením celkovej hodnoty sporných dielcov je nutné vychádzať z dohody obchodných partnerov žalobcu a spoločnosti Technopol International, a.s., ktorej výsledkom bolo stanovenie ceny za sporné diely v hodnote 1.281,60 Eur, čo preukazuje práve predložená faktúra č. 24210023 s dátumom splatnosti 19.02.2021. S touto námietkou žalobcu odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd poukazuje na to, že faktúra slúži ako daňový, resp. účtovný doklad a sama o sebe nie je dôkazným prostriedkom preukazujúcim výšku dohodnutého zmluvného plnenia. Preto bez navrhnutia ďalších dôkazov nemožno prisvedčiť žalobcovi, že touto faktúrou preukázal tvrdenú výšku dohodnutej kúpnej ceny predmetných dielov medzi ním a tretím subjektom (jeho odberateľom).

30. Kúpna cena za tovar je sumu peňazí, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu za dodaný tovar alebo službu. Ide o cenu, ktorá je dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim a je výsledkom vzájomnej dohody o výmene tovaru alebo služby za peniaze. Kúpna cena je obvykle uvedená v kúpnej zmluve, pričom podľa dohody zmluvných strán môže zahŕňať náklady na výrobu, ako aj náklady na dopravu, balenie tovaru a pod. V prípade, ak je predávajúci platcom DPH, kúpna cena pozostáva zo základu dane a DPH.

31. V danom prípade však predmetom sporu nebol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, ale nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej hodnote produktov žalobcu zaslaných žalovanému na opravu, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Nárok bol žalobcom uplatnený jednak z titulu zodpovednosti za vady povrchovej úpravy a jednak z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného žalovaným na úkor žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca nešpecifikoval, aká časť žalovanej sumy predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia a aká časť je uplatnená z titulu zodpovednosti za vadne vykonanú povrchovú úpravu. Odvolací súd podotýka, že v súvislosti s nárokom zo zodpovednosti za vady diela si žalobca okrem nároku na opravu vadne vykonanej povrchovej úpravy produktov voči žalovanému iný zodpovednostný nárok (napr. zľavu z ceny diela, odstúpenie od zmluvy) neuplatnil.

32. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia, táto musí vychádzať z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému, t. j. žalovanému prevzatím a následným nevrátením vecí vznikol. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že hodnota majetkového prospechu v danej veci nemôže byť totožná s kúpnou cenou dohodnutou medzi žalobcom a jeho odberateľom, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy boli produkty bez vád. Podľa tvrdenia žalobcu však obsahom zásielky doručenej žalovanému boli produkty majúce vady povrchovej úpravy, pre ktoré odberateľ žalobcu tovar neprijal. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobcom tvrdená (avšak nepreukázaná) dohodnutá kúpna cena predstavovala kúpnu cenu za dodanie bezvadných produktov a nezodpovedala hodnote produktov prevzatých žalovaným.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bez navrhnutia a vykonania iných dôkazov zo strany žalobcu, okrem tých, ktoré už predložil žalobca (faktúra č. 24210070 a č. 24210023) výška žalovanej sumy preukázaná nebola. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nezvládol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne výšky žalovanej sumy. Žalobca neuviedol dostatok skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie veci vzťahujúcich sa k uplatnenej výške žalovanej sumy, túto riadne nešpecifikoval a ani nepreukázal.

34. Žalobca v odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/ XXXX zo dňa 26.02.2010).

35. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, odvolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nakoľko odvolací súd je viazaný obsahovým vymedzením odvolacieho dôvodu, je potrebné, aby odvolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal súd prvej inštancie nesprávny názor na jej riešenie. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalobcu absentuje.

36. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.

37. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.

38. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa rdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení v a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

40. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).