Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-173-2024.pdf
PDF · 119.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/173/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Janky Grečmal a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci navrhovateľky/manželky: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, proti manželovi: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/91/2023-372 zo dňa 04.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a vo výroku V. v časti úpravy styku otca s maloletým počas školského roka tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas školského roka v párnom týždni kalendárneho roka od soboty od 8:00 hod. do nedele do 15:00 hod.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Zročné výživné za obdobie od 31.08.2024 do 31.08.2025 v sume 721,94,- eur sa otec zaväzuje uhrádzať v splátkach k rukám matky spolu s bežným výživným v sume 40,- eur do zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným.
II. Odvolací súd výrok VII. rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/91/2023-372 zo dňa 04.06.2024 z r u š u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaniami v časti úpravy styku otca s maloletým a výživného, súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela, uzavreté dňa 07.08.1999 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I, vo zväzku C/7, ročník 1999, na strane 259, pod poradovým číslom 309 rozviedol (výrok I.). Zveril maloletého na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky (výrok II.) s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého zveril obom rodičom (výrok III.). Určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 240,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva (výrok IV.). Styk otca s maloletým určil nasledovne: počas školského roka v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 18:00 do nedele do 15:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod do 19:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 8:00 hod do 22.7. do 18:00 hod. a od 18.8. od 8:00 hod do 22.8. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 8:00 do 25.12. do 12:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod do 26.12. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas Veľkonočného pondelka od 8:00 hod. do 16:00 hod., počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od stredy prázdninového týždňa od 8:00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 14:00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloletého v mieste bydliska matky (výrok V.). Matka je povinná informovať otca o plánovaných zdravotných vyšetreniach maloletého minimálne 3 dní pred ich realizáciou a raz mesačne, k poslednému dňu v mesiaci informovať otca o mimoškolských aktivitách maloletého na emailovú adresu otca, ktorú je povinný oznámiť matke do 3 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (výrok VI.). Návrh matky vo zvyšku zamietol (výrok VII.). Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol (výrok VIII.). Návrh otca na úpravu styku vo zvyšku zamietol (výrok IX.). Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke vo zvyšku zamietol (výrok X.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 1, 3 až 6, § 25 ods. 1 a 2, § 43, § 63 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, keďže vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom. Zároveň konštatoval, že nebolo možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Napriek spolužitiu manželov v spoločnom byte, súd vzhľadom na rozvod rodičov zároveň rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky, rešpektujúc názor vyjadrený maloletým (odsek 12 rozsudku), ktorý má aktuálne silnejšiu väzbu k matke. Keďže nezistil dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, ponechal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom. Zároveň zaviazal matku, aby pravidelne informovala otca o plánovaných zdravotných vyšetreniach maloletého minimálne 3 dni pred ich realizáciou a raz mesačne, k poslednému dňu v mesiaci o mimoškolských aktivitách maloletého, keďže rodičia spolu nekomunikovali. Predmetné výroky nadobudli právoplatnosť 31.08.2024. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zistil, že matka navrhla určiť výživné na sumu 350,- eur, otec vo výške 170,- eur mesačne. Kolízny opatrovník zdôrazňoval najmä potrebu riešiť výrazný rodičovský konflikt výchovným opatrením. Matka bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, opatrovateľského príspevku na maloletého, prídavkov na maloletého a kompenzačného príspevku na maloletého v súvislosti s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50%. Celkový príjem tak súd ustálil v sume približne 1 300,- eur mesačne. Maloletý navštevoval Základnú školu I., F., v čase vyhlásenia rozsudku bol žiakom štvrtej triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami. Bola mu diagnostikovaná porucha autistického spektra. Jeho výdavky ustálil v sume 500,- eur mesačne, pričom neuznal matkou vyčíslené výdavky za návštevu autistického centra, dioptrické okuliare a záujmy. Otec pracoval ako skladník v spoločnosti XX J. K., J. s oficiálnym príjmom v roku 2023 v sume 799,41,- eur v čistom. Poukazoval na svoje zdravotné problémy trvalého charakteru, ktoré ho obmedzujú v pracovnej činnosti. U otca vychádzal z potencionality, keďže nezistil zdravotné problémy takého charakteru, ktoré by ho vylučovali z dosahovania primeraného príjmu aspoň vo výške 1 000,- eur mesačne. Manželia v čase vyhlásenia rozsudku žili v spoločnej domácnosti. Dospel k záveru, že výživné v sume 240,- eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy výdavky maloletého v sume 500,- eur mesačne, po odrátaní prídavkov na dieťa (60,- eur), zohľadnením podielu matky v sume 200,- eur. Takto určené výživné zodpovedá aj Metodike – výživné, kedy 20% (keďže maloletý navštevoval 1. stupeň základnej školy) z príjmu otca vo výške 1 000,- eur predstavuje sumu 200,- eur, ktorú navýšil z dôvodu zdravotných problémov maloletého o 40,- eur. Styk otca s maloletým upravil v štandardnom rozsahu, ktorý zohľadňoval aktuálne problémy vo vzťahu syna s otcom, keďže neboli zistené na strane otca také okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre jeho vylúčenie z výchovného pôsobenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“).
3. Proti výroku rozsudku o vyživovacej povinnosti otca (výrok IV. a súvisiaceho výroku VII.) a výroku o úprave bežného styku otca s maloletým (výrok V., prvá odrážka) podala odvolanie matka z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“). Namietala súdom prvej inštancie ustálené výdavky maloletého, keď tieto neuznal v celej výške, tak ako ich matka vyčíslila. Podľa Metodiky – Výživné mal uplatniť 22% podiel otca zo zisteného príjmu, keďže maloletý od septembra 2024 navštevuje druhý stupeň základnej školy. Súd síce správne vychádzal u otca z potencionality, ale táto je vyššia ako ju ustálil, a to minimálne v rozsahu 1 200,- eur mesačne. V konaní poukázala na pracovné ponuky, vklady hotovosti na účet, ktorým skutočnostiam súd nevenoval dostatočnú pozornosť. Maloletý má zvýšené výdavky na starostlivosť, je fyzicky vyspelý, má veľkosť topánok 42, pre obavu z baktérií nadmieru dbá na hygienu. Poukázala na psychickú a fyzickú náročnosť starostlivosti o maloletého, ktorú realizuje výlučne sama. Vo vzťahu k styku navrhla skrátenie upraveného styku od soboty do nedele a vylúčenie stretnutí v stredu, keďže tento čas zasahuje do režimu maloletého. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že určí otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 350,- eur mesačne, styk v školskom roku upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 10:00 hod. do nedele do 15:00 hod. a aby výrok VII. rozsudku zrušil.
4. Proti výroku rozsudku o vyživovacej povinnosti (výrok IV.) podal odvolanie aj otec z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Súdom stanovené výživné považoval za neprimerané s ohľadom na ním preukázaný nepriaznivý zdravotný stav podložený lekárskymi správami a jediný príjem zo závislej činnosti, ktorý riadne preukázal. Poukazoval na vyšší príjem matky v porovnaní s jeho príjmom a namietal matkou vyčíslené výdavky na maloletého, ktoré považoval za nadhodnotené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti výživného tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 170,- eur mesačne.
5. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na sumu 300,- eur mesačne a zmeniť úpravu styku na obdobie 6 mesiacov bez prespatia, následne podľa rozsudku.
6. V rámci následných vyjadrení rodičia zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Matka, vzhľadom na uplynulý čas od pôvodného odvolacieho návrhu navrhla určiť výživné na maloletého v sume 400,- eur mesačne.
7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k nasledovným záverom:
8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého na čas po rozvode manželstva a v časti úpravy styku otca s maloletým počas školského roka (výroky IV., V. v časti úpravy styku otca s maloletým počas školského roka a VII.) s tým, že rozsudok vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie rozviedol rodičov, ako aj v ostatných odvolaniami nenapadnutých výrokoch (II., III., V. v časti úpravy styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin, VI., VIII., IX. a X.) nadobudol právoplatnosť 31.08.2024.
9. Za účelom zistenia skutočného stavu veci odvolací súd podľa § 68 CMP zopakoval a doplnil dokazovanie o: výsluchy rodičov, výdavky maloletého na č.l. 88, rozhodnutie ÚPSVaR o kompenzačnom príspevku na č.l. 34, pracovná zmluva otca na č.l. 112, lekársky posudok zamestnávateľa otca na č.l. 131, bankové výpisy na č. l. 164, zmluva o pôžičke na č.l. 225, potvrdenia o hľadaní zamestnania na č.l. 288, potvrdenie autistického centra na č.l. 330, 452, vrátane potvrdenia z 28.08.2025, lekárske správy otca na č.l. 130, 433, 441, 442, oznámenie KR PZ o vlastníctve vozidiel rodičmi na č.l. 507, oznámenie katastra o vlastníctve nehnuteľností na č.l. 510, oznámenie ÚPSVaR Bratislava o príspevkoch/dávkach poberaných rodičmi na č.l. 517, oznámenie SP o príspevkoch/dávkach poberaných rodičmi na č.l. 526, potvrdenie o príjme otca na č.l. 533, potvrdenia ÚPSVaR o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie na č.l. 626/2, podanie matky na č.l. 661, podanie otca na č.l. 680, oboznámenie spisu od č.l. 537.
10. Z rozpisu výdavkov maloletého, ktoré vyčíslila matka dňa 20.11.2023 na č.l. 88 vyplýva suma 721,85,- eur mesačne. Z rozpisu výdavkov maloletého, ktoré vyčíslila matka dňa 28.07.2025 na č.l. 662 vyplýva suma 1 228,80,- eur mesačne. Rodičia vo výsluchoch potvrdili, že naďalej žili v spoločnej domácnosti, všetky výdavky spojené s réžiou bytu hradili spoločne a otec od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie platil k rukám matky výživné v sume 240,- eur mesačne.
11. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.08.2021 na č.l. 34 a nasl. bolo zistené, že maloletému bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia (ďalej len „kompenzačný príspevok“).
12. Z potvrdenia Autistického centra Andreas n.o. zo dňa 26.04.2024 na č.l. 330 a nasl. bolo zistené, že do 30.06.2024 boli služby rodine poskytované zdarma a od 01.07. bolo potrebné uhrádzať 35,- eur za hodinu. Z faktúry centra vystavenej matke dňa 17.09.2024 na č.l. 452 vyplýva suma 420,- eur za 12 terapií pre maloletého. Z potvrdenia centra zo dňa 28.08.2025 (predloženého na pojednávaní dňa 10.09.2025) vyplýva, že cena za jedno terapeutické stretnutie je od 01.08.2025 v sume 40,- eur mesačne.
13. Z pracovnej zmluvy otca s XX J. K., J. zo dňa 30.04.2018 na č.l. 112 a nasl. bol zistený začiatok výkonu práce 01.05.2018, druh práce skladník, náplň práce práca v sklade, preberanie a výdaj tovaru, chystanie objednávok a rozkladanie tovaru, starostlivosť o tovar a poriadok v sklade, komunikácia so zákazníkmi a dodávateľmi, pracovný čas 40 hodín týždenne, mzda vo výške 830,- eur mesačne, prípadné prémie podľa uváženia zamestnávateľa.
14. Z potvrdenia zamestnávateľa otca XX J. K., J. zo dňa 23.07.2025 na č.l. 533 vyplýva priemerný mesačný zárobok otca v období od 08/2023 do 06/2025 v sume 799,66,- eur.
15. Z výpisov z bankových účtov otca na č.l. 164 a nasl. boli zistené vklady v nasledovných výškach: 1/2024 – 300,- eur, 8/2023 – 300,- eur, 9/2023 – 250,- eur, 10/2023 – 250,- eur, 11/2023 – 150,- eur a 350,- eur, 12/2023 – 400,- eur, t.j. v období 8-12/2023 v priemere 340,- eur mesačne.
16. Z lekárskeho posudku XX J. K., J. zo dňa 08.09.2022 na č.l. 131 vyplýva posudok pre pracovnú pozíciu skladník s dočasným obmedzením otca v práci, a to „bez dvíhania ťažkých bremien“. Z lekárskej správy Nemocnice sv. Michala, Bratislava – chirurgická klinika zo dňa 31.01.2024 na č.l. 130 bol zistený stav otca po abdominálnych výkonoch a odporúčanie pre otca upraviť pracovné podmienky, aby sa vyhýbal väčšej fyzickej záťaži, vrátane dvíhania ťažkých bremien. Z výmenného lístku Synekus, s.r.o. zo dňa 16.09.2024 na č.l. 433 bolo zistené, že otec je liečený angiológom, liečba je dlhodobá, diagnóza vyžaduje obmedzenia pracovnej činnosti. Z výmenného lístku Synekus, s.r.o., nedatovaného na č.l. 441 bolo zistené, že otec mal stav po operácii hrubého čreva z 2015 a trombózu ľavej dolnej končatiny, ktoré si nevyžadovali priznanie invalidného dôchodku. Z lekárskej správy Synekus, s.r.o. zo dňa 30.09.2024 na č.l. 442 vyplývajú pre otca fyzické obmedzenia v práci a potreba dodržiavania liečebného režimu.
17. Z oznámenia KR PZ v Bratislave, dopravný inšpektorát zo dňa 07.07.2025 na č.l. 507 bolo zistené, že otec je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla Renault Megane, r.v. 2012 a matka je držiteľom osobného motorového vozidla Suzuki Ignis, r.v. 2024, pričom vlastníkom je maloletý.
18. Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 10.07.2025 na č.l. 512 a nasl. bolo zistené, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území F. – I. (list vlastníctva č. XXXX) a F. – C. (list vlastníctva č. XXXX), matka je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území F. – I. (list vlastníctva č. XXXX).
19. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 16.07.2025 na č.l. 518 a nasl. bolo zistené, že matka poberala/poberá prídavky na dieťa v rokoch 2023 až 2025 v sume 60,- eur mesačne.
20. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.07.2025 na č.l. 526 a nasl. bolo zistené, že v roku 2023 matka poberala invalidný dôchodok v priemernej sume 475,40,- eur mesačne, v roku 2024 v priemernej sume 513,85,- eur a v roku 2025 v sume 523,90,- eur mesačne.
21. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie na č.l. 626 vrub a nasl. vyplýva, že matka poberala v roku 2024 opatrovateľský príspevok v priemernej sume 700,58,- eur mesačne a v roku 2025 v sume 815,50,- eur mesačne.
22. Z podania matky zo dňa 30.07.2025 na č.l. 661 vyplýva, že poberá kompenzačný príspevok na maloletého v sume 71,79,- eur mesačne.
23. Po vykonanom dokazovaní rodičia navrhli odvolaciemu súdu schváliť uzatvorenú rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým počas školského roka v párnom týždni kalendárneho roka od soboty od 8:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Zročné výživné za obdobie od 31.08.2024 do 31.08.2025 v sume 721,94,- eur sa otec zaviazal uhrádzať v splátkach k rukám matky spolu s bežným výživným v sume 40,- eur do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto napokon posúdiť, či táto rodičovská dohoda je v súlade s kogentnými zákonnými ustanoveniami a či zodpovedá prvoradému záujmu maloletého.
24. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
27. Podľa § 100 ZoR s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
28. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
29. Podľa 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
30. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
31. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
32. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
33. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
35. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
37. Odvolací súd nezistil rozpor rodičovskej dohody špecifikovanej v odseku 23 tohto rozsudku s vyššie citovanou kogentnou zákonnou úpravou ohľadne záujmu maloletého na udržiavaní a rozvíjaní vzťahu s otcom, keďže maloletý bol výrokom I. rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.08.2024 zverený do osobnej starostlivosti matky. Z dokazovania vyplynulo, že títo naďalej žijú v spoločnej domácnosti a výdavky spojené s bývaním uhrádzajú spoločne. Rovnako tak aj záväzok otca podieľať sa na výžive maloletého výživným vo výške 300,- eur odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva zodpovedá zistenej životnej úrovni rodičov, príjmom matky, možnostiam a schopnostiam otca ako povinného platiť výživné, u ktorého boli zistené pracovné obmedzenia, nevylučujúce ho z dosahovania príjmu zodpovedajúceho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam otca, ďalej výdavkom maloletého a skutočnosti, že ich časť je uhrádzaná kompenzačným príspevkom a prídavkami na dieťa tak, ako sú špecifikované vyššie.
38. Vzhľadom na počiatok vyživovacej povinnosti otca odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (od 31.08.2024) do vyhlásenia tohto rozsudku (10.09.2025) vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom od 31.08.2025 do 31.08.2025 (keď výživné za mesiac september 2025 nebolo v čase vyhlásenia rozsudku splatné, berúc do úvahy 15. deň splatnosti v mesiaci vopred) v sume 721,94,- eur (300,- eur – 240,- eur = 60,- eur x 12 mesiacov = 720,- eur – 1,94,- eur (pomerná časť za 08/2024) = 721,94,- eur). Rodičovská dohoda je preto správna čo do výpočtu zročného výživného i vo vzťahu k záujmu maloletého na zaplatení dlhu v splátkach po 40,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným.
39. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby aj v budúcnosti pristupovali k prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností z pohľadu záujmu maloletého a snažili sa spolupracovať a dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je totiž vždy druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak takto uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. Pre takúto dohodu, ktorá nahrádza rozhodnutie súdu, platia rovnaké zásady, ako pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Jej subjektmi však môžu byť len rodičia. Súd môže schváliť dohodu rodičov, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným ustanoveniam ZoR.
40. Keďže v predmetnom konaní odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by nepodporil výsostné právo rodičov rozhodovať o záležitostiach maloletého bez autoritatívneho zásahu súdu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že schválil rodičovskú dohodu vo výroku IV. a V. v časti úpravy styku otca s maloletým počas školského roka v celom navrhovanom znení.
41. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom VII. zamietol návrh matky na určenie výživného vo zvyšku. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje, keďže sa jedná o časť konania v rámci rozvodu manželstva, ktorá je obligatórne spojená s rozvodom manželstva, pričom v takýchto konaniach v zmysle článku 5 CMP je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z neho samého je zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý výrok VII. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s článkom 4 ods. 1 CSP.
42. O trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 a 2 CSP.
43. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.