Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Csp-14-2024.pdf
PDF · 70.67 KB
Case nature
Subarea
14Csp/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. X, XXX XX A. A., v konaní zast. JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., IČO 54 459 958, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému A. D., E., F. XX XXX XXX, C. C. G. XX, XXX XX A. - C. H., v konaní zast. G&G IURISCONSULTI s.r.o., IČO 35 941 413, so sídlom Šoltésovej 32, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 5.000,00 Eur, o zastavení konania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, upomínaciemu oddeleniu, dňa 27. 06. 2024, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 5.000,00 Eur od 06. 04. 2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03. 07. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1262/2024, voči ktorému žalovaný podaním zo dňa 24. 07. 2024 podal odpor (č. l. 44 súdneho spisu), z ktorého dôvodu sa v konaní pokračovalo pred všeobecným súdom.
2. Podaním, doručeným súdu dňa 09. 09. 2025, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že so žalovaným uzatvorili mimosúdnu dohodu na základe ktorej bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté plnenie. Žalobca tiež uviedol, že sa so žalovaným dohodli, že si nárok na náhradu trov konania nebudú pred súdom uplatňovať a požiadal súd, aby konanie zastavil.
3. Podľa § 145 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Žalobca má právo svojim návrhom (žalobou) disponovať, to znamená, že ju môže počas konania vziať späť, či už sčasti alebo celkom. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca svoju vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.
6. Neuniklo pozornosti súdu, že žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že žalovaný mal splnomocnenému právnemu zástupcovi dať pokyn súdu doručiť súhlas so späťvzatím žaloby. Nakoľko však žalobca
vzal žalobu späť v celom rozsahu a urobil tak pred otvorením pojednávania, resp. pred predbežným prejednaním sporu a nejednalo sa o situáciu, kedy by spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, nebol súhlas žalovaného z procesného hľadiska pre zastavenie konania potrebný.
7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovaného nebol na zastavenie konania potrebný, súd konanie v celom rozsahu zastavil (I. výrok uznesenia).
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. V sporových konaniach sa nárok na náhradu trov konania posudzuje podľa zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP), podľa ktorej súd strane, ktorá mala vo veci úspech prizná náhradu trov proti v spore neúspešnej strane. Zásada úspechu je doplnená zásadou procesného zavinenia (§ 256 CSP), podľa ktorej je trovy konania povinná nahradiť tá zo sporových strán, ktorá zavinila, že vznikli, a teda ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nárok na náhradu trov konania je pritom nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného a otázku, či sa jednalo o dôvodne podanú žalobu súd pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby posudzuje výlučne z procesného hľadiska, súd v takom prípade neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
13. Skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a jeho procesnému následku prejavujúcemu sa v zastavení konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.
14. Z procesného hľadiska, s použitím zásady zavinenia, súd dospel k záveru, že to bol práve žalovaný, kto zavinil zastavenie konania, nakoľko nárok, ktorý si voči nemu žalobou uplatnil žalobca žalovaný plnil po začatí konania, resp. počas konania pred súdom. Späťvzatie žaloby a naň nadväzujúce zastavenie konania tak zapríčinil práve žalovaný. Nakoľko si však žalobca v konaní žiadne trovy neuplatnil, resp. v späťvzatí žaloby výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia).
15. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom vzhľadom na znenie výroku o trovách súd už samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania vydávať nebude.
16. Súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania rozhodne o prípadnom vrátení časti zaplateného súdneho poplatku, a to podľa ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.