Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-27-2024.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/27/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam vedeným F. G. B. H., katastrálnym odborom, pre okres B. H., obec C., katastrálne územie C., zapísaným na LV č. XXX, ako pozemky reg. C, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2 a parc. č. XXX/XX, druh pozemku: záhrada o výmere 551 m2, stavby so súpisným číslom XX, na pozemku parc. č. XXX/XX, druh stavby: rodinný dom a vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 20.312,34 Eur titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd prikazuje žalobcovi zaplatiť zostatok nesplateného úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe Zmluvy o úvere č. 5077501391. IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2024, spresnenou na pojednávaní dňa 14.07.2025, domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným F. G. B. H., katastrálnym odborom pre okres B. H., obec C., katastrálne územie C., zapísané na LV č. XXX, ako pozemky registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 551 m2 a stavby so súpisným číslom XX, na pozemku parc. č. XXX/XX, druh stavby: rodinný dom (ďalej len „nehnuteľnosti“), jeho vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu vo výške 20.312,34 Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Od dátumu kúpy sa o predmetné nehnuteľnosti stará žalobca sám a plní si všetky záväzky, ktoré sa k užívaniu nehnuteľností viažu. Spláca sám splátky hypotekárneho úveru a uhrádza všetky výdavky na nehnuteľnosť. Žalovaná neuhradila ani raz žiaden výdavok súvisiaci s nehnuteľnosťami a v nehnuteľnostiach sa nezdržiava od novembra 2017. Od 07.07.2021 je po nej vyhlásené štátne pátranie, nakoľko sa nestará ani o ich deti a neprispieva na ich výživu a starostlivosť. Žalobca ďalej uviedol, že má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže sa jedná o starší rodinný dom so záhradou a je nutná rozsiahla rekonštrukcia nehnuteľností. Žalobca však nemôže sám požiadať o refinancovanie hypotekárneho úveru za účelom rekonštrukcie a ani o dotáciu štátu na rekonštrukciu staršej nehnuteľnosti. So žalovanou nie je možné sa nijako dohodnúť, keďže už roky žalobcovi nie je známy jej pobyt a nie je s ňou v žiadnom
kontakte. Nezostalo mu preto nič iné, len sa obrátiť na súd. Keďže v predmetných nehnuteľnostiach žalobca býva, stará sa o nehnuteľnosti a plní si všetky finančné povinnosti, má záujem na tom, aby ich súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva.
3. Žalobca k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX, kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2015 a tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
4. Žalobca, v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2024, uviedol, že kúpna cena nehnuteľností bola v roku 2015 vo výške 66.000,- Eur. Pri riešení financií v banke pred dvomi rokmi, pracovníčka banky žalobcovi oznámila, že nehnuteľnosti majú hodnotu cca. 90.000,- Eur.
5. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej, pričom jej doručil žalobu postupom podľa § 106 CSP a § 116 CSP. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila. Skutkové tvrdenia žalobcu nijako nerozporovala a ani nepoprela.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 18.06.2025, 14.07.2025 a 10.09.2025, na ktoré sa dostavil iba žalobca. Žalovaná sa napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nedostavila a o odročenie pojednávania nepožiadala, súd preto pojednával v neprítomnosti žalovanej. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá z dôvodu, že si rodinný dom vyžaduje rekonštrukciu. On nemá inú nehnuteľnosť, kam by mohol ísť bývať so synom. Navrhol preto, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, prikázal ich do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej zaplatí vyrovnací podiel. Náhradu za spoluvlastnícky podiel mieni vyplatiť žalovanej po poskytnutí pôžičky zo strany banky.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), podaním žalobcu zo dňa 29.07.2024, potvrdeniami o mesačných platbách spojených s nehnuteľnosťami, hypotekárneho úveru, spotrebiteľského úveru, uznesením č.k. 26C/27/2024-43 zo dňa 27.09.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 18.06.2025, potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 11.07.2025, Odborným vyjadrením k hodnote nehnuteľnosti, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 14.07.2025, doplnenými odbornými vyjadreniami k hodnote nehnuteľností, informáciou o zostatku úveru, vyčíslenými nákladmi na rodinný dom, ponukami realitných kancelárií, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (špecifikovaných v bode 1. rozsudku) so spoluvlastníckym podielom 1 k celku. Žalovaná o nehnuteľnosti nejaví žiaden záujem a neužíva ich. Naproti tomu žalobca býva v predmetných nehnuteľnostiach, užíva a udržiava ich, pričom uhrádza aj všetky náklady spojené s ich údržbou. Strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, a to z dôvodu, že aktuálny pobyt žalovanej je neznámy, pričom žalovaná nie je so žalobcom v žiadnom kontakte.
9. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc 54/73,
obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XX, sp. zn. XXXXX/X/XXXX). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.
12. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Treba poukázať na to, že v prípade žalovanej ide o spoluvlastníčku, ktorej pobyt je neznámy. Nehnuteľnosti neužíva, neudržiava ich, nepodieľa sa na nákladoch na nehnuteľnosti. Reálna deľba nie je vhodná ani vzhľadom na účelné využitie nehnuteľností. Žalobca býva v rodinnom dome spolu so synom a užíva nielen rodinný dom, ale aj priľahlé pozemky (dvor a záhradu).
13. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľností javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ich prikázanie do výlučného spoluvlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Žalovaná navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nerozporovala, preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne sporné nehnuteľnosti využíva práve žalobca, vykonáva potrebnú údržbu, a to na vlastné náklady.
14. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorú ustálil sumou 92.000,- Eur, a to primárne prihliadajúc na v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy (bližšie rozpísané nižšie) a skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti ohľadne trhových cien nehnuteľností v danej obci. Čo sa týka Odborného vyjadrenia k hodnote nehnuteľnosti zo dňa 08.07.2025 vypracovaného Ing. Lýdiou Pohlovou, znalkyňou v odbore stavebníctva, odvetvie hodnoty nehnuteľností, súd predmetné odborné vyjadrenie považoval za neúplné až zmätočné, ktoré dostatočne nereflektuje aktuálnu hodnotu nehnuteľností v katastrálnom území C.. Znalkyňa naviac vo svojom odbornom vyjadrení, ktoré bolo predložené súdu žalobcom na pojednávaní dňa 14.07.2025, ustálila iba hodnotu stavby – t.j. rodinného domu sumou 78.270,- Eur, nie však aj hodnotu pozemkov (konkrétne parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX). Uvedené je zrejmé z obsahu samotného odborného vyjadrenia, v ktorom znalkyňa poskytla technický a dispozičný popis a stavebno- technický popis stavby; následne stanovila všeobecnú hodnotu stavby tzv. porovnávacou metódou, pričom vychádzala z ponúk realitných kancelárií na predaj nehnuteľností v obciach Jahodná, Trhová Hradská a Bodíky, zohľadňujúc ekonomické faktory (uvádzajúc, že v predajnej cene je zarátaná provízia realitnej kancelárie), polohové faktory (uvádzajúc, že obec Trhová Hradská je horšia poloha a obec Bodíky lepšia poloha oproti ohodnocovanej stavbe) a konštrukčné a fyzické faktory (uvádzajúc, že prvé dve stavby sú porovnateľné a stavba na Bodíkoch je o 20 % kvalitnejšie prevedená). Znalkyňa záverom
uviedla vyhodnotenie ceny ohodnocovanej stavby rodinného domu sumou 78.270,- Eur. Potom ako bola znalkyňa nielen žalobcom (rešpektujúc poučenie súdu - viď zápisnicu z pojednávania zo dňa 14.07.2025), ale aj súdom (telefonicky aj mailom – viď č.l. 111 a nasl.) požiadaná, aby doplnila svoje odborné vyjadrenie aj o hodnotu pozemkov, predložila znalkyňa dve doplnenia k svojmu odbornému vyjadreniu (v súdnom spise na č.l. 106-107 a č.l. 114-116), v ktorých uviedla všeobecnú hodnotu stavby spolu s pozemkami v rovnakej výške ako vo svojom prvom odbornom vyjadrení, t.j. vo výške 78.270,- Eur, pričom neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo podľa jej názoru pozemky strán sporu (parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX) sú bez hodnoty resp. prečo má stavba rovnakú hodnotu bez pozemkov ako s pozemkami. Keďže súd osobitne žiadal znalkyňu o uvedenie tak všeobecnej hodnoty stavby, ako aj všeobecnej hodnoty pozemkov a znalkyňa v tomto smere svoje odborné vyjadrenie neopravila a nedoplnila, súd zo záverov jej neúplného odborného vyjadrenia vychádzať nemohol. Prihliadol však na čiastkové zistenia znalkyne, osobitne na prílohy odborného vyjadrenia a zoznam porovnávaných stavieb, z ktorého vyplýva cena nehnuteľnosti v obci Jahodná (s podstatne menším ako vyporiadať sa majúcim pozemkom) vo výške 73.000,- Eur, cena nehnuteľnosti v obci Trhová Hradská (s porovnateľným ako vyporiadať sa majúcim pozemkom) vo výške 89.900,- Eur, cena nehnuteľnosti v obci Bodíky (s podstatne menším ako vyporiadať sa majúcim pozemkom) vo výške 98.000,- Eur. Súd taktiež vlastným šetrením (z webovej stránky: I.) zistil, že v obci C. sa predáva čiastočne rekonštruovaný rodinný dom s väčším než vyporiadať sa majúcim pozemkom za sumu 179.990,- Eur. Zároveň súd prihliadol na polohu obce C. (ktoré je cca. 30 km vzdialené od J.) a na umiestnenie samotných nehnuteľností v obci. Rovnako súd vzal do úvahy aj na samotné vyjadrenie žalobcu ohľadne hodnoty nehnuteľností (č.l. 24 súdneho spisu). Súd tak ustálil hodnotu nehnuteľností sumou 92.000,- Eur. Uvedenú hodnotu žalobca akceptoval, žalovaná ju nerozporovala, preto ju súd považuje za primeranú a adekvátnu.
15. Súd pri ustálení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej zároveň vzal do úvahy aj hypotekárny úver viaznuci na dotknutých nehnuteľnostiach, poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o úvere č. 5077501391 obom stranám sporu, a to so zostatkom ku dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 50.408,65 Eur. Vychádzajúc z uvedeného primeraná náhrada bola súdom určená sumou vo výške 20.312,34 Eur, v ktorej sa premieta 1/2 všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 92.000,- Eur znížená o 1/2 aktuálneho zostatku hypotekárneho úveru.
16. Súd žalobcovi na základe jeho vyjadrenia uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku súdom určenej náhrady, súd podľa § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie.
17. S prihliadnutím na to, že hypotekárny úver bude splácať žalobca výlučne sám, pričom súd zostatok na predmetnom hypotekárrnom úvere zohľadnil pri ustálení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, súd zároveň prikázal žalobcovi zaplatiť zostatok nesplateného úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe Zmluvy o úvere č. 5077501391.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na súhlas žalobcu na pojednávaní ohľadne tejto otázky, ako aj na to, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol oslobodený
od platenia súdnych poplatkov, možnosť priznania trov konania vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.10.2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.