Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-48-2014.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Subarea
13Er/48/2014
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, so sídlom Šancová 56, 811 05 Bratislava 1 proti povinnému: J. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. F. P. XX, Z.. R. F. Q., o vymoženie 1.047 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 6,45 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13Er/48/2014 - 28 zo dňa 19.02.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2014.
2. Súdny exekútor zaslal podanie - vyčíslenie trov exekučného konania, v ktorom si uplatnil sumu 42,36 eur.
3. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (prvá veta) ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
5. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
6. Na základe uvedeného preto súd exekučné konanie zastavil.
7. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
8. Podľa §196 Exekučného poriadku za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania.
10. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekučného konania, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul nie je dostatočným exekučným titulom.
11. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil riadny exekučný titul, na podklade ktorého by mohla byť exekúcia vedená.
12. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 42,36 eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v sume 33,19 eur a hotových výdavkov v sume 9,17 eur (poštovné v sume 6,45 eur a administratívne poplatky v sume 2,72 eur).
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi len hotové výdavky v sume 6,45 eur a to z nasledujúcich dôvodov.
15. Súd nepriznal exekútorovi nárok na odmenu súdneho exekútora v sume 33,19 eur nakoľko nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví.
16. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, súdny exekútor v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu vykonávať nezačal, preto mu ani nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur.
17. Súdnemu exekútorovi by podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku patrila odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný priamo u súdneho exekútora, ale bol mu doručený poštou a to oprávneným. Preto mu súd nepriznal ani odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Čo sa týka hotových výdavkov, tie mu súd priznal v sume 6,45 eur ako náklady za poštovné, nakoľko mal súd preukázané za to, že mu tieto hotové výdavky aj reálne vznikli.
19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 2,72 eur, pričom malo ísť o náklady na administratívny materiál. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie,
papier, spisový obal a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác ( §25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške, žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného ( z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013- 21 zo dňa 12.02.2013).
20. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26.05.2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21.12.2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12.02.2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13.07.2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30.03.2012. Súd ďalej uvádza, že vyhláška nepriznáva súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu výdavkov, len náhradu skutočne vynaložených výdavkov, ktorých vynaloženie a výšku je potrebné preukázať.
21. Na základe tohto vyúčtovania exekučných trov a v zmysle citovaných ustanovení, je oprávnený povinný uhradiť trovy exekučného konania v sume 6,45 eur.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.