Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-86-2019.pdf
PDF · 103.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. V., N.. XX.XX.XXXX, A. V. K. N. V., 2/ Ľ. V., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX K. N. V., v spore o zaplatenie 49.322,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 41.215,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41.721,80 eur od 04.07.2018 do 06.03.2019, a vo výške 5 % ročne zo sumy 41.215,15 eur od 07.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 400,- eur mesačne splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so splatením ktorejkoľvek z nich. II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a . III. Žalobcovi sa n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03.07.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 49.322,71 eur, spolu s 5,69 % p. a. úrokom za úver zo sumy 43.980,60 eur od 01.04.2019 do zaplatenia a s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 45.730,53 eur od 01.04.2019 do zaplatenia a zaplatenia trov konania, to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu.
2. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.11.2016 (ďalej len „zmluva o úvere") uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 45.000,- eur. V zmysle čl. VIII., bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poskytovaných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 334,85 eur na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 98,97 eur, 5,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 213,38 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 22,50 eur, pričom sa uspokojovali v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Základom pre výpočet výšky splátky úroku za medziúver bola suma poskytnutého medziúveru. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať, teda boli v omeškaní so splácaním v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca listom zo dňa 04.05.2018 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných
splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 03.07.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.09.2018), predstavuje sumu vo výške 46.357,18 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 44.487,25 eur; z nezaplatených 5,69 % p. a. úrokov za úver do 03.07.2018 spolu vo výške 1.547,43 eur, z nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 120,- eur a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 202,50 eur. Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 120,- eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 03.07.2018 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.07.2018. (46.357,18 eur - 120,- eur = 46.237,18 eur). Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X., bod 10.10.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,69 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX., bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 04.07.2018). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní vykonali vklady v celkovej výške 506,65 eur. Žalovaná suma vo výške 49.322,71 eur vyčíslená k 31.03.2019 pozostáva z istiny 43.980,60 eur, nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1.547,43 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 202,50 eur, 5,69% p. a. úroku za úver od 03.07.2018 do 31.03.2019 vo výške 1.877,43 eur a 5,00 % p. a. úroku z omeškania od 03.07.2018 do 31.03.2019 vo výške 1.714,75 eur.
3. K žalobe žalobca pripojil Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.11.2016, Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, Výpis z účtu medziúveru, Výpis z účtu stavebného sporenia, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.05.2018 spolu s doručenkou, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.07.2018 spolu s doručenkou.
4. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
6. Dňa 22.11.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom, resp. dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (o medziúvere a stavebnom úvere), v zmysle ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 45.000,- eur. V zmysle Základných úverových podmienok uvádzaných v zmluve ide o druh úveru medziúver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú s fixnou úrokovou sadzbou na dobu 5 rokov vo výške 5,69 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere predstavovala 6,64 %, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola v zmysle zmluvy 213,38 eur mesačne splatná vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok predstavoval 177, výška mesačného poplatku za prijatie do poistenia bola 22,50 eur splatná vždy k 15. dňu v mesiaci a úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru predstavovala 5 % ročne. Celková čiastka medziúveru, ktorú mal dlžník zaplatiť, dosiahla sumu 92.574,69 eur. Výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov bola pre medziúver 7,49 %. Na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru poskytol veriteľ dlžníkovi medziúver vo výške 45.000,- eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby sa mal medziúver zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 26.694,44 eur. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nebolo možné stanoviť a mala sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V zmysle označenej zmluvy o medziúvere bola cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení 45.000,- eur, mesačný vklad predstavoval 98,97 eur. Zmluva ďalej uvádza parametre stavebného úveru, ktorý bol úročený úrokom 2,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov stavebného úveru dosiahla 4,83 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov v SR bola 11,58 %, výška mesačnej splátky istiny vrátane úrokov stavebného úveru predstavovala 312,35 eur mesačne splatná vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru bol 96, výška mesačného poplatku za prijatie do poistenia bola 22,50 eur splatná vždy k 15. dňu v mesiaci a úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru predstavovala 5 % ročne, doba trvania medziúveru/stavebného úveru bola
22,75 rokov a konečná splatnosť medziúveru/ stavebného úveru bola 15.08.2039. Výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov bola pre stavebný úver 2,95 %. Účelom medziúveru ako aj stavebného úveru boli stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.
7. V zmysle bodu 5.2 zmluvy (úročenie, splatnosť a splácanie úveru) sa dlžníci zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 334,85 eur, ktorá mala byť konštantná počas celej doby splácania úveru. Do pridelenia cieľovej sumy predstavovali sumu vo výške 334,85 eur vklady na účet sporenia vo výške 98,97 eur, úroky z medziúveru vo výške 213,38 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 22,50 eur, pričom sa uspokojovali v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady. Po pridelení cieľovej sumy mala suma 334,85 eur predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 312,35 eur a poplatku za poistenie typu A vo výške 22,50 eur. Prvá splátka bola splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po čerpaní medziúveru, resp. po mesiaci v ktorom bolo vykonané prvé čerpanie medziúveru v prípade, že sa medziúver čerpal po častiach.
8. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.07.2018, ktoré boli doručené obom žalovaným, došlo k mimoriadnej splatnosti celého úveru ku dňu 03.07.2018. Na základe uvedeného žalobca žiadal od žalovaných 1/ a 2/ vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 03.07.2018 predstavovala 46.357,18 eur.
9. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.05.2018, ktoré bolo doručená žalovaným 1/ a 2/ vyplýva, že žalobca upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ak do 25.05.2018 neuhradia dlžnú sumu.
10. Z predloženého Výpisu z účtu z medziúveru je zrejmá celková dlžná suma, ktorú žalobca evidoval ku dňu 31.03.2019, a to 49.322,71 eur, z toho nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 1.547,43 eur, nezaplatené poistné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 202,- eur a istina 43.980,60 eur. Z výpisu je zrejmé čerpanie úveru ako aj vykonávanie jednotlivých vkladov a inkasovanie poplatkov za vedenie úverového účtu.
11. Z Výpisu z účtu stavebného sporenia je zrejmá výška nasporenej sumy ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 03.07.2018, a to 1.026,67 eur, z čoho suma 512,75 eur bola preúčtovaná v prospech úverového účtu.
12. V posudzovanej veci bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver na stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Na účely výkladu citovaného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal súd z obsahu dôvodovej správy k dotknutej regulácii, kde sa uvádza, že „úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t. j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti“. Žalobca teda poskytol žalovaným 1/ a 2/ spotrebiteľský úver, naviac sám žalobca predmetnú zmluvu označil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom uvedená skutočnosť ani nebola v posudzovanej veci sporná.
13. Preskúmaním predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že táto obsahuje podstatné náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie mal však pochybnosti, pokiaľ ide o výšku RPMN. V tomto smere je relevantné, že žalobca si pri čerpaní úveru automaticky odpočítal sumu 540,- eur (výpis z účtu medziúveru) ako poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru, ktorý nielenže nebol výsledkom zmluvného dojednania, ale bol priamo uvedený v zmluve formulárového typu (ako aj ostatné poplatky účtované na ťarchu úverového účtu), ale očividne zabezpečil žalobcovi navýšenie istiny úveru, od ktorej boli následne odvodzované všetky nároky. Obdobným správaním veriteľa sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Z. X. T., S. T. proti FINWAY, a.s., kde bola konštatovaná neprípustnosť započítania poplatku do sumy úveru na účely výpočtu RPMN, čo vedie k podhodnoteniu RPMN (viď § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
14. Následne sa súd zaoberal otázkou, či žalobcu pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a prípadnými dôsledkami porušenia tejto povinnosti.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. (ods. 1). V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Súd konštatuje, že zo zmluvy alebo zmluvných podmienok v posudzovanej veci nevyplýva, že žalobca postupoval v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, nemal preukázané, že žalobca overoval bonitu žalovaných, t.j. ich schopnosť splácať poskytnutý úver napr. zisťovaním príjmov a výdavkov žalovaných. Pod schopnosťou spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pritom možno rozumieť schopnosť splácať splátku v predpokladanej výške a predpokladanom termíne tak, aby okrem splátky bol spotrebiteľ schopný zabezpečiť uspokojenie svojich ostatných životných potrieb v primeranom rozsahu. Pokiaľ ide o overovanie bonity, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť spotrebiteľa však veriteľa nezbavuje jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t.j. od spotrebiteľa si za účelom takéhoto postupu vyžiadať nevyhnutné informácie, ako aj sám si aktívne zabezpečiť ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ má pritom v zmysle § 92a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách právo využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy (bankového registra), ktorá obsahuje údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých klientom bánk, údaje o pohľadávkach bánk proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z nich, o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.
19. V danej veci možno prijať záver, že žalobca nepreukázal, že pred poskytnutím úveru posudzoval schopnosť žalovaných splácať úver, pričom v tomto smere neuniesol povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom spotrebiteľskej zmluvy je bod 7.7, podľa ktorého dlžník vyhlasuje a potvrdzuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je voči nemu vedené žiadne súdne, správne, reštrukturalizačné, konkurzné, exekučné konanie ani súdny výkon rozhodnutia, ani neexistuje žiadny exekučný titul, na základe ktorého by takéto konania mohli byť proti nemu vedené a ani sa nevedie výkon záložného práva na predmet zabezpečenia tohto úveru; v prípade, že vyjde najavo, že takéto vyhlásenie dlžníka je nepravdivé, zaväzuje sa tento uhradiť veriteľovi akúkoľvek škodu, ktorá veriteľovi z tohto dôvodu vznikla. Odhliadnuc od toho, že ide o vyhlásenie, ktoré je priamo začlenené do ustanovení formulárovej zmluvy bez vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, takéto vyhlásenie nezbavuje žalobcu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Nakoľko súd nemal v tomto konaní preukázané, že žalobca pred poskytnutím úveru posudzoval schopnosť žalovaných splácať úver, má za to, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancia zaoberal aj dôvodnosťou postupu v zmysle § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 150 ods. 2 CSP. Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie
tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia. Ustanovenie § 150 ods. 1 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V ods. 2 citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku je upravená možnosť (nie povinnosť) súdu na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia.
21. V danej veci žalobca v žalobe vôbec netvrdil, že si splnil povinnosť overenia bonity klientov pred poskytnutím úveru. Súd prvej inštancie má za to, že iba v prípade, ak by uvedenú skutočnosť žalobca v žalobe tvrdil, pričom by neuviedol akým spôsobom bonitu klienta overoval, by bol možný postup spočívajúci vo výzve súdu na doplnenie nedostatočných skutkových tvrdení. Inak by súd nedôvodne prehlboval aj tak všeobecne nevyvážené postavenie spotrebiteľa (žalovaných) vo vzťahu k dodávateľovi, naviac za situácie, keď žalobca nepochybne disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním.
22. Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že žalovaným bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 45.000,- eur. Predmetný úver súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu bolo možné žalobcovi priznať len nárok na zaplatenie istiny úveru po odpočítaní jednotlivých úhrad žalovaných. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaní do zosplatnenia úveru uhradili sumu 3.278,20 eur a po zosplatnení sumu 506,65 eur dňa 06.03.2019 (z prehľadu splácania žalovanými na č.l. 23). Spolu teda žalovaní uhradili 3.784,85 eur, pričom úver im bol poskytnutý vo výške 45.000,- eur. Preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41.215,15 eur vrátane zákonného úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) zo sumy 41.721,80 eur od 04.07.2018 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do 06.03.2019 (kedy po zosplatnení úveru došlo k úhrade sumy 506,65 eur), a zo sumy 41.215,15 eur od 07.03.2019 do zaplatenia. Priznaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou zaplatenou žalovanými pri jeho klasifikácii ako bezúročného a bez poplatkov.
23. S poukazom na uvedené súd zároveň žalobu vo zvyšku zamietol.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2021 žalovaní požiadali, aby si povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere mohli plniť v splátkach, pričom nedisponovali relevantnými dokladmi preukazujúcimi výšku ich príjmu. Žalovaný 1/ uviedol, že jeho príjem je okolo 20.000,- Kč, čo je zhruba 800,- až 900,- eur. Na otázku súdu, či si žalovaný 1/ uvedomuje, že vzhľadom na jeho príjem je splátka vo výške 500,- až 600,- eur príliš vysoká, uviedol, že urobí všetko pre to, aby tieto splátky splácal, chce na seba prevziať povinnosť uhradiť tento vzniknutý dlh, aby sa tento dlh nijakým spôsobom nedotkol jeho rodičov. Podaním doručeným súdu dňa 21.06.2021 žalovaní dokladovali svoj príjem, u žalovaného 1/ je tento cca vo výške 625,- eur, u žalovanej 2/ cca 540,- eur. Súd vzhľadom na výšku dlžnej sumy návrhu žalovaných, aby im bolo umožnené plniť v splátkach, vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku. Výšku splátok súd určil s poukazom na pôvodne dojednanú výšku splátky predmetného spotrebiteľského úveru, vychádzajúc aj z výšky príjmu žalovaných vo výške 400,- eur mesačne.
26. Záverom súd dodáva, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Toto pojednávanie súd odročil za účelom vyhlásenia rozsudku. Na predmetnom pojednávaní mohol žalobca uplatniť svoje nároky, navrhnúť prípadné dôkazy a byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na danú vec. Pokiaľ sa na pojednávaní nezúčastnil, potom uvedené musí ísť na jeho ťarchu. Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť (ako je tomu v danej veci) k čiastočnému zavŕšeniu súdneho konania v jej neprospech, resp. rozhodnutiu o plnení žalovaných v splátkach. Tu súd poznamenáva, že žalovaní ako spotrebitelia nezastúpení advokátom môžu v zmysle § 296 CSP predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii sa nepoužijú.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v spore, ktorému, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.