Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-2281-2024.pdf
PDF · 71.22 KB
Case nature
Subarea
35Ek/2281/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX B., v konaní právne zast.: PM Lawyers, s.r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 251 387, proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B., v konaní právne zast. Mgr. Janou Brezovičovou, advokátkou, so sídlom Eisnerova 19, Bratislava, o vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 5122EX 416/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 29.07.2025, sp. zn. 35Ek/2281/2024, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 29.07.2025 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s poukazom na ustanovenia § 61k ods. 1-5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 62 ods. 1, § 65 ods. 1 a 3 a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V návrhu povinný tvrdil, že povinnosť platiť výživné zanikla dňa 30.09.2022 na základe dohody medzi ním a oprávnenou. Zároveň na Mestskom súde podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyšší súdny úradník ústnu dohodu a domnienky povinného, že povinnosť platiť výživné zanikla, a ani podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, nepovažoval za skutočnosti spôsobujúce zánik vyživovacej povinnosti. Povinný má naďalej vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, a to až do doby, kým súd nerozhodne, že oprávnená je schopná sama sa živiť, čím mu zruší vyživovaciu povinnosť. Právomoc rozhodovať o zrušení a zmene vyživovacej povinnosti má len všeobecný súd, v danom prípade Mestský súd Bratislava II, ktorý po vykonanom dokazovaní posúdi, či zruší vyživovaciu povinnosť povinného stanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 25P 251/2015 zo dňa 12.09.2016. Táto úloha neprináleží exekučnému súdu, ktorý vykonáva rozhodnutie, ktorým mu už bola právoplatne uložená povinnosť platiť výživné. Keďže povinný nepredložil súdu rozhodnutie, ktorým by bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená a rozhodnutie všeobecného súdu o zrušení vyživovacej povinnosť je v tomto štádiu neisté (konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II nie je doposiaľ právoplatne skončené), nie je vopred možné ustáliť záver, či bude povinný v konaní úspešný. Samotným podaním návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti exekučný titul nezanikol a naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie. Na druhej strane stojí právo oprávnenej na uspokojenie svojho nároku, ktorá disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Nakoľko povinný vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník návrh v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
2/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej opätovne tvrdil, že sa s oprávnenou dohodli na tom, že od októbra 2022 jej nie je povinný uhrádzať výživné. Denne stredoškolské štúdium prestala
navštevovať 30.06.2022 a následne sa opakovane neúspešne pokúšala o zloženie maturitných skúšok. V máji 2023 pracovala v spoločnosti Prostoxx SK, s.r.o. a od 31.05.2023 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Dňa 19.09.2023 vykonala maturitnú skúšku a od 15.11.2023 do 31.08.2024 bola riadne zamestnaná v Nemocnici svätého Michala, a.s. Bratislava. V akademickom roku 2024/2025 bola prijatá na bakalárske štúdium v odbore právo dennou formou a preto ho upozornila na potrebu úhrady výživného. Povinný mal záujem sa s ňou dohodnúť, tá ho ale ďalej nekontaktovala a jej právna zástupkyňa ho vyzvala aj na úhradu zameškaného výživného. Dňa 14.10.2024 podala návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 30.06.2025 mu bol doručený rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č.k. 37Pc/55/2024-94 zo dňa 11.06.2025, ktorým súd zrušil vyživovaciu povinného voči oprávnenej ku dňu 20.09.2023 (výrok I.), zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v časti o výživnom (výrok II.), vo zvyšku návrh povinného zamietol (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže sa voči nemu tak povinný ako i oprávnená odvolali. Mal za to, že i napriek tomu, že rozsudok nie je právoplatný, súdom bola v prevažnej miere zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej, na základe ktorej je vedené exekučné konanie. Existuje preto dôvodný predpoklad, že rozsudok Okresného súdu Bratislava VI bude zrušený. Ak by k výkonu exekúcie do právoplatného rozhodnutia v konaní pred Mestským súdom Bratislava II došlo, následne by bol exekučný titul zrušený, pre povinného by to predstavovalo povinnosť vykonať ďalšie úkony vo vzťahu k vymáhaniu bezdôvodného obohatenia od oprávnenej a súdneho exekútora. Okrem toho jej od septembra 2024 priebežne uhrádza výživné, takže exekúcia je v časti bežného výživného zjavne nedôvodná (o čom na dôkaz predložil potvrdenia o platbách). Na základe uvedeného mal za to, že existuje iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu – spravodlivé a rozumné usporiadanie vzťahov medzi povinným a oprávnenou. Žiadal preto zmeniť uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že exekúcia bude v celom rozsahu zastavená.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sp. zn. 35Ek/2281/2024 zo dňa 29.07.2025, bolo povinnému doručené listinne dňa 20.08.2025, o čom svedčí potvrdenie o doručení nachádzajúce sa v exekučnom spise (skutočnosť, že zásielka s podacím číslom SK142422501SK, obsahujúca uvedené uznesenie bola povinnému doručená dňa 20.08.2025 o 12:37, si možno overiť i cez webovú stránku Slovenskej pošty – sledovanie zásielok). Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia, o čom bol povinný i v samotnom uznesení poučený. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému tak začala dňom 21.08.2025 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 04.09.2025, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal sťažnosť elektronicky až dňa 05.09.2025, urobil tak po lehote a preto musel súd jeho sťažnosť ako oneskorene podanú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).