Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/2/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/103/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, X., proti žalovanej: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Z., Česká republika, o nahradenie prejavu vôle a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. júla 2021, č.k. 17C/2/2019-686, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: G. G., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX, X., L. Ž.Q.: P. G., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, Z., Č. G., o nahradenie prejavu vôle a iné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. a) Žalobca sa pôvodnou žalobou z 18.01.2019 domáhal proti žalovanej určenia, že žalobca sa stáva vlastníkom podielu 1 vedeného na LV č. XXXX, k.ú. Č. v zázname B8, a podielu 19/100 zo spoluvlastníckeho podielu 1 vedeného na LV č. XXXX, W..Ú.. Č. v zázname B15, ktoré boli dosiaľ vo vlastníctve žalovanej. b) Po viacerých zmenách žalobného návrhu tunajší súd uznesením č. k. -354 z 17.09.2020 pripustil zmenu žaloby na žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej pri uzavretí predloženej dohody o urovnaní k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, W..Ú.. Č., so žalobcom a pri podpise súvisiaceho návrhu na vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam (celé znenie petitu vyplýva z č.l. 354 spisu). c) Uznesením z 09.07.2021 bola po ďalších zmenách pripustená zmena žaloby z 09.07.2021, ktorej konečné znenie spočíva: v nahradení prejavu vôle žalovanej k právnemu úkonu podpísania a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva zo strany žalovanej na žalobcu k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, W..Ú.. Č. s presným textom návrhu na vklad, ako aj v nahradení prejavu vôle žalovanej k právnemu úkonu uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam so žalobcom s presným textom zmluvy a jej podpísania, alternatívne v uložení povinnosti žalovanej podať v určenej lehote na príslušný katastrálny odbor návrh na vklad a v súvislosti s týmto podaním vykonať všetky ďalšie právne kroky ako ich vyžaduje zákon s dôsledkom právoplatného prevodu vlastníckeho práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, W..Ú.. Č., tvoriacich odmenu do vlastníctva žalobcu podľa znenia platne uzavretej zmluvy.

2. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu v rôznych zneniach a v podstate samotný nárok tvoriaci predmet tohto sporu (vo svojich početných vyjadreniach vo veci) tým, že v konaní si uplatňuje od žalovanej prevod pozemkov (resp. spoluvlastníckych podielov k nim) vo vlastníctve žalovanej ako odmenu za činnosť žalobcu vykonanú pre žalovanú na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa

10.07.2008. Žalobca sa v mandátnej zmluve zaviazal pre žalovanú a v jej mene uskutočniť úkony súvisiace so zistením celkového rozsahu novoobjaveného dedičstva po otcovi žalovanej a zariadiť a vykonať úkony v súvislosti s vysporiadaním vlastníckeho práva žalovanej a jej brata. Žalobca svoje povinnosti splnil a hoci sa mu nepodarilo vysporiadať všetky pozemky, jeho činnosť viedla k nemalému úspechu vo veci. Zmluva v čl. III určovala mechanizmus výpočtu odmeny v podobe konkrétnych pozemkov. Žalobca však pôvodne žiadal, aby súd určil jeho vlastnícke právo k pozemkom v poradí a v rozsahu, ktoré mali byť medzi stranami ústne dohodnuté na stretnutí strán v auguste 2016. Neskôr uplatnenými zmenami žaloby sa žalobca ďalej domáhal v konaní nahradenia prejavu vôle žalovanej pri uzavretí a podpise rôznych úkonov podľa písm. b) a c) - základný petit odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku, resp. uloženia jej povinnosti podľa písm. c) - alternatívny petit odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku, pri tých pozemkoch (spoluvlastníckych podieloch k nim), ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú už v poradí vysporiadaných pozemkov podľa čl. III zmluvy (viď napr. č.l. 257, 313, 316 spisu) s tým, že konečný stav nastal 10.06.2019. Cieľ rôznych variantov žaloby bol pritom nemenný, a to súdnym rozhodnutím dosiahnuť prevod vymedzených pozemkov (ich spoluvlastníckych podielov) z vlastníctva žalovanej do vlastníctva žalobcu titulom oprávnenej odmeny žalobcu z uvedenej mandátnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že v čase uzavretia mandátnej zmluvy boli dotknuté pozemky súčasťou prídelového operátu podľa listín vychádzajúcich z prídelového konania právneho predchodcu (otca) žalovanej. Žalobca potvrdil, že mandátna zmluva vtedy neobsahovala evidenčný stav dotknutých pozemkov, pretože to nebolo technicky možné, avšak zmluva obsahovala prioritný zoznam prídelových parciel pre výber do odmeny. Žalobca zdôraznil, že majetková podstata, t.j. aktuálne určenie vlastníckych vzťahov k pozemkom sa doteraz stále menilo, pričom podľa dohodnutej priority pozemkov by mal žalobca nadobudnúť práve tie pozemky, pri ktorých boli vlastnícke vzťahy usporiadané až nedávno, v priebehu tohto konania, t.j. premlčanie nároku neprichádza do úvahy. Žalobca tiež poukázal na to, že dňa 21.04.2017 žalovaná, aj so súhlasom žalobcu, súhlasila s prevodom časti odmeny (týkajúcej sa pozemkov neskôr zapísaných na LV č. XXXX) B. U. H. U.. U. G..C.., N.: XX XXX XXX, v dôsledku čoho bola z jej strany už vyplatená časť dohodnutej odmeny (žalobca si v konaní uplatňuje prevod zvyšných pozemkov) a zároveň i uznaný nárok žalobcu na odmenu.

3. Procesná obrana žalovanej obsiahnutá v jej písomných a ústnych vyjadreniach spočívala v tom, že neuznala nárok žalobcu ani sčasti a popierala, že by z uzavretej mandátnej zmluvy mohlo žalobcovi vzniknúť právo na to, aby sa stal vlastníkom práve tých pozemkov, ohľadne ktorých navrhuje určiť svoje vlastníctvom súdom. K žiadnej neskoršej zmene mandátnej zmluvy pritom nedošlo. Žalovaná nikdy nemala a ani naďalej nemá v úmysle previesť na žalobcu vlastnícke právo k sporným pozemkom bez uzavretia komplexnej dohody, ktorá by vyriešila všetky vzájomné vzťahy medzi stranami sporu. Takáto dohoda však dosiaľ nebola dosiahnutá a žalobkyňa taktiež nemá vedomosť o tom, že by nárok žalobcu právne účinným spôsobom uznala. Žalovaná zároveň namietala aj to, že by podľa mandátnej zmluvy mohol žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu, keďže žalobca si podľa tejto zmluvy riadne nesplnil svoje povinnosti. Výkon žalobcovho práva považovala žalovaná tiež za rozporný s dobrými mravmi, pretože svojim nedbanlivostným konaním privodil procesný neúspech v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorého predmetom boli pozemky mnohonásobne vyššej hodnoty, než je hodnota sporných pozemkov, čím žalobca spôsobil žalovanej škodu vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur. Žalovaná namietala, že zmluvná úprava v článku III písmeno c) nekorešponduje s aktuálnym evidenčným stavom pozemkov, a to najmä čo sa týka označenia pozemkov a ich aktuálnej evidencie na LV. Taktiež žalobca nepožaduje pozemky titulom jeho odmeny podľa pravidiel, ktoré boli upravené v článku III mandátnej zmluvy, keďže nežiada celé spoluvlastnícke podiely podľa poradia a žiada ním určený podiel z viacerých pozemkov, aj z takých, kde by podľa určeného poradia už nemal dostať žiadny podiel. K zmenenej žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaná uviedla, že taká žaloba by tu mohla obstáť iba v prípade, ak by hmotné právo pre žalovanú stanovilo povinnosť urobiť žalovaný úkon, pri ktorom úkone by sa potom v prípade odmietnutia dobrovoľného splnenia záväzku mohol jej prejav vôle nahradiť súdnym rozhodnutím. Žalovaná má za to, že žalobcom zmenený žalobný návrh nemá oporu v hmotnom práve, pričom žalovaná aj vo vzťahu k tomuto novému žalobnému návrhu vzniesla námietku premlčania. Vo vzťahu ku konečnému zneniu petitu žaloby žalovaná takisto popierala, že by jej vyplývala z hmotného práva nejaká povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nejakú inú zmluvu a taktiež podať návrh na vklad k prevodu vlastníctva na nehnuteľnostiach na žalobcu. Žalovaná zároveň namietala aj neurčitosť a nevykonateľnosť eventuálneho žalobného petitu, a to v časti tam uvádzaných iných ďalších právnych krokov, ktoré by vyžadoval zákon s dôsledkom právoplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacich odmenu.

4. Keďže obsah žaloby žalobcu neumožňoval bez pochybností určiť o aký druh žaloby v pojednávanej veci ide, teda či žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti alebo žalobu na určenie vlastníckeho práva, súd v súlade s nariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na (a po) ktorom boli v prvom rade odstraňované nedostatky podmienok konania ( v spojení s ) opätovne spôsobované podávaním neperfektných a zmätočných žalobných návrhov vo veci žalobcom, s ktorými bolo potrebné sa najprv vysporiadať z hľadiska ich prípustnosti, určitosti a vykonateľnosti. Súd následne prejednal vec v prítomnosti obidvoch strán sporu na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba s prílohami č. l. 1-87, vyjadrenie žalovanej k žalobe s prílohami z 18.03.2019 č. l. 144-146, replika žalobcu s prílohami z 09.05.2019 č. l. 151-170, duplika žalovanej s prílohami z 10.06.2019 č. l. 197-199, podania žalobcu z 22.07.2019 č. l. 202-211, z 14.11.2019 č. l. 233-242, z 17.02.2020 č. l. 255-263, z 26.03.2020 č. l. 278-297, z 06.07.2020 č. l. 310-342, z 17.09.2020 č. l. 357-360, z 02.11.2020 č. l. 389-432, z 22.12.2020 č. l. 454-459, z 11.01.2021 č. l. 464-472, z 12.01.2021 č. l. 481-484, z 24.03.2021 č. l. 538-540, z 14.05.2021 č. l. 547-551, z 05.07.2021 č. l. 569-643 a z 09.07.2021 (konečné znenie žalobných návrhov k pojednávaniu), vyjadrenie žalovanej z 11.03.2020 č. l. 270-273, z 29.01.2021 č. l. 507-509), ako aj prednesmi strán (u žalovanej predovšetkým jej zástupcu), ktoré na pojednávaní v podstate zopakovali svoju dovtedajšiu argumentáciu, pričom súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou existoval zmluvný vzťah založený mandátnou zmluvou o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva z 10.07.2008 a že žalobca vykonával činnosť vymedzenú touto zmluvou, a to vrátane činnosti, ktorá viedla k získaniu pozemkov (spoluvlastníckych podielov k nim) uvádzaných v žalobných návrhoch žalobcu do vlastníctva žalovanej (žalovaná to v konaní nespochybňovala). V tejto zmluve sa strany dohodli o. i. na tomto: „Článok I a) Mandatár sa zaväzuje, že v prospech mandanta a v jeho mene uskutoční potrebné právne a iné úkony, aby zariadil nasledovné záležitosti: · aby zistil v rámci úradných dokumentov celkový rozsah novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi Q. X. na území Slovenskej republiky. · aby sa zúčastňoval na všetkých úkonoch v tejto veci, na predbežnom šetrení, ako aj súpise a najmä prejednaní novoobjaveného dedičstva · aby dával písomné návrhy a vyjadrenia… Článok III Celková odmena a jej dohodnuté súvislosti a) Nárok na odmenu vzniká mandatárovi výlučne vtedy, pokiaľ riadne vykoná činnosť, ku ktorej sa podľa tejto zmluvy zaviazal. Pokiaľ činnosť mandatára nepovedie k nadobudnutiu žiadneho nehnuteľného majetku podľa písmena c) tohto článku tejto zmluvy do mandantovho vlastníctva, vtedy mandatárovi žiadna odmena neprislúcha. b) Odmena pre mandatára sa vypočíta spôsobom stanoveným v písmene c) tohto článku tejto zmluvy. … c) Za účelom stanovenia výšky celkovej spoločnej odmeny mandatárov sa zmluvné strany dohodli na nasledujúcom poradí pozemkov, ktoré sú predmetom vysporiadania predmetného novoobjaveného dedičstva podľa prídelovej listiny: … V prípade, ak sa nepodarí získať všetky pozemky podľa vyššie uvedených prídelových listín, pozemky[,] ktoré neboli v prospech mandanta vysporiadané[,] sa z tohto zoznamu vyškrtnú bez toho, že by sa menilo poradie ostatných pozemkov. Z tak zredukovaného zoznamu sa mandatárovi ako odmena za jeho činnosť podľa tejto zmluvy postupne prideľujú pozemky počínajúc pozemkom s najnižším poradovým číslom smerom k pozemku s najvyšším poradovým číslom tak dlho, než súčet výmer takto pridelených pozemkov nepresiahne 29 % z celkovej výmery všetkých pozemkov uvedených v tomto zozname, zredukovaného o pozemky, ktoré sa v rámci konania novoobjaveného dedičstva nepodarilo získať. Z pozemku[,] pri ktorom bude prvý krát presiahnutá výška 29 % z celkovej výmery bude ako odmena odrátaná alikvotná časť tohto pozemku v m2. … f) Mandant sa zaväzuje previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom v predmetnom konaní o novoobjavenom dedičstve, ktoré sa stanú podľa tohto článku tejto zmluvy odmenou pre mandatára v prospech listu vlastníctva číslo XXXX P. W.. Ú.. Č., W. W. Ú. P. J. U. vedie na meno mandatára. Odmena mandanta sa považuje za vyplatenú dňom nadobudnutia právoplatnosti v rozhodnutí o prevode odmeny na list vlastníctva č. XXXX W.. Ú.. Č.. Mandant je podľa tejto zmluvy povinný podať návrh na vklad nehnuteľností tvoriacich odmenu pre mandatára najneskôr do 15-tich dní od právoplatného vloženia novoobjaveného majetku v tomto konaní v prospech mandanta. Článok VIII. Záverečné ustanovenia …

d) akékoľvek prípadné zmeny, čo sa týka obsahu tejto zmluvy, sa uskutočnia len v písomnej forme… e) Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami platného v Slovenskej republike…“

6. V konaní nebolo zistené, že by medzi stranami došlo k zmene obsahu „mandátnej zmluvy“. Ako (spolu)vlastník nehnuteľností označených pod písm. c) odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku (ďalej len „sporné pozemky“) je v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná (výpisy z LV, č. l. 68-71 + 296). Vlastnícke právo k sporným pozemkom bolo v prospech žalovanej zapísané do katastra nehnuteľností (okrem iného) na základe výsledku súdnych konaní, v ktorých ju zastupoval žalobca (k tomuto žalobca predložil najmä listiny: rozsudok tun. súdu sp. zn. , č. l. 19 až 25; rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , č. l. 27 až 36; rozsudok tun. súdu sp. zn. , č. l. 37 až 40; uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , č. l. 42 až 48; rozsudok tun. súdu sp. zn. , č. l. 49 až 58; rozhodnutie správy katastra V-1242/11, č. l. 59 až 62; osvedčenie o dedičstve, č. l. 63 až 66; výkaz výmer, č. l. 79; identifikácia parciel, č. l. 80 až 83, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -768 z 26.03.2019 č.l. 284-295).

7. Vzhľadom na konečné znenie žalobného návrhu už ďalej nebola podstatná žalobcom pôvodne tvrdená skutočnosť, že mu na základe ústnej dohody z augusta 2016 vznikol nárok práve na tie pozemky, ktoré boli vymedzené v pôvodnej žalobe, čo žalovaná počas konania spochybnila. Súd preto túto otázku bližšie neskúmal a vychádzal z toho, že žalobca si podľa vlastného vyjadrenia napokon uplatnil v predmetnom konaní prevod pozemkov v zmysle poradia vysporiadaných pozemkov podľa článku III mandátnej zmluvy. Na tomto mieste bolo potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaná riadne nezdôvodnila svoju námietku, podľa ktorej považovala uplatnenie nároku na odmenu (odhliadnuc od iných žalovanou tvrdených okolností, ktoré by mohli mať vplyv na samotnú opodstatnenosť tohto nároku) vo vzťahu k pozemkom v k.ú. Č. vedeným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a to v celom rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej a k pozemkom na LV č. XXXX v časti zostávajúcej do dosiahnutia podielu 29 % z celkovej výmery všetkých vysporiadaných pozemkov (i s poukazom na listiny vyhotovené Správou katastra J. U. - identifikácia parciel, založené na č.l. 80-83 spisu) za také uplatnenie práva, pri ktorom by neboli zachované pravidlá v zmysle článku III mandátnej zmluvy. Pre meritórne rozhodnutie veci však napokon nebola podstatná ani táto otázka, ako ani ďalšie sporné otázky podľa odsekov 2 a 3 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré by si vyžadovali vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania účelovo zameraného na ustálenie toho, či si žalobca riadne splnil všetky svoje povinnosti podľa uvedenej mandátnej zmluvy z hľadísk žalovanou uplatnených dôvodov (resp. či tieto dôvody žalovanej by mohli relevantne ovplyvniť nárok žalobcu na odmenu v uplatnenom rozsahu), a ďalej či zo strany žalovanej mohlo dôjsť k prípadnému uznaniu nároku žalobcu na odmenu tým, že previedla so súhlasom žalobcu časť svojich pozemkov na tretiu osobu - H. spol. s r.o. Vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania súdom k uvedeným otázkam by bolo nehospodárne, neúčelné a nadbytočné, nakoľko súd po právnom posúdení podanej žaloby (vrátane konečného znenia jej petitu z 09.07.2021) dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žalobcom predostretý žalobný návrh, ktorým je súd viazaný ( ) nemá oporu v hmotnom práve, a preto takejto žalobe nie je možné priznať úspech (aj keby žalobcovi vznikol nárok na odmenu tak ako to bolo medzi stranami dohodnuté v mandátnej zmluve). Z uvedeného dôvodu súd nemohol posudzovať ani otázku premlčania nároku žalobcu, keďže v zmysle žaloby by bolo potrebné v prvom rade skúmať premlčanie toho práva žalobcu, ktorému by zodpovedal záväzok žalovanej vykonať určitý ďalší úkon podľa odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku v nadväznosti na žalobcom tvrdený vznik jeho nároku na odmenu, pričom však v predmetnej veci práve opodstatnenosť takejto ďalšej povinnosti žalovanej podľa hmotného práva (pri ktorej by teoreticky mohlo prichádzať do úvahy i prípadné nahradenie prejavu vôle) nebola preukázaná, čo objektívne znemožňuje aj posúdenie dôvodnosti námietky premlčania v danom smere.

8. Súd poukazujúc i na závery tunajšieho súdu vyslovené v skoršom rozsudku sp. zn. zo dňa 09.06.2020 vydaného vo veci obdobnej žaloby žalobcu voči bratovi žalovanej (s ktorými závermi sa súd konajúci v predmetnej veci plne stotožňuje a vo viacerých bodoch ho aj cituje) uvádza, že „Osobitným druhom žalôb o splnenie nepeňažnej povinnosti sú žaloby o nahradenie prejavu vôle. Tieto žaloby majú svoju oporu v tých ustanoveniach hmotného práva, ktoré účastníkovi právneho vzťahu ukladajú uzatvoriť zmluvu alebo uskutočniť iný právny úkon. Môže ísť nielen o ustanovenia zákonné (napr. - ďalej aj ako „OZ“), ale aj zmluvné ( v spojení s ). Žalobca svoj nárok opiera o „mandátnu zmluvu“, ktorej právna povaha je nejasná. Vychádzajúc z článku VIII písm. f) ju treba podľa názoru súdu posudzovať podľa slovenského práva. Žalobca sa v

tejto zmluve zaviazal pre žalovanú vykonať úkony smerujúce k vyporiadaniu pozemkov patriacich do dedičstva po jej otcovi [čl. I písm. a)]. Hoci sa strany v „mandátnej zmluve“ dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť slovenským , neznamená to, že aj nimi podpísaná „mandátna zmluva“ je mandátnou zmluvou podľa a nasl. . Je síce pravda, že strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje ( ), no aby sa mohol posúdiť ako vzťah z mandátnej zmluvy podľa cit. ustanovenia, musí vyhovovať základným ustanoveniam pre túto zmluvu. Cit. ustanovenie však ako základný znak mandátnej zmluvy vyžaduje, aby mandatár zariaďoval pre mandanta určitú „obchodnú záležitosť“. Vysporiadanie dedičstva k pozemkom po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalovaného, však vzhľadom na okolnosti veci nemožno považovať za „obchodnú záležitosť“. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o mandátnu zmluvu podľa , ale najskôr o nepomenovanú zmluvu, prípadne príkaznú zmluvu podľa a nasl. . Právna kvalifikácia „mandátnej zmluvy“ by si vyžadovala ďalšie dokazovanie, ktoré by ale vzhľadom na stav prejednávanej veci bolo nadbytočné. Nech už sa „mandátna zmluva“ posúdi ako nepomenovaná zmluva alebo príkazná zmluva podľa a nasl. alebo hoci aj mandátna zmluva podľa a nasl. , vo výsledku je podstatné len konštatovanie, že zmluva vo všetkých troch prípadoch bola platne uzavretá. Súd nezistil a ani strany netvrdili, že by boli ktorékoľvek ustanovenia „mandátnej zmluvy“ neplatné, preto možno uzavrieť, že platná je aj dohoda o odmene pre žalobcu za vykonanú činnosť, ktorú obsahuje čl. III zmluvy. Práve vymedzenie povinnosti žalovanwj v tomto ustanovení je podstatné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.

9. Z článku III písm. a) zmluvy plynie, že žalobca má nárok na odmenu aj v prípade čiastočného úspechu pri vyporiadaní dedičstva po otcovi žalovanej. Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie vôbec nehovorí o charaktere odmeny pre žalobcu, teda nie je z neho zrejmé ani to, či má peňažný alebo nepeňažný charakter. Nasledujúce dve ustanovenia, čl. III písm. b) a c), hovoria predovšetkým o tom, ako sa odmena „vypočíta“, resp. ako sa „stanoví jej výška“. Možno sa z nich ale dozvedieť, že určujú určité poradie pozemkov podľa toho, v akom rozsahu sa žalobcovi podarí splniť svoje povinnosti vyplývajúce z čl. I zmluvy. Obsah týchto dvoch ustanovení už naznačuje, že odmena nie je peňažná, ale nepeňažná (in natura). Kým v prípade peňažného plnenia je jasné, že sa má plniť „zaplatením“, teda poskytnutím peňazí (v hotovosti alebo bezhotovostne), ako bolo uvedené vyššie, spôsob splnenia nepeňažnej povinnosti je determinovaný tým, o akú povinnosť ide. V prejednávanej veci možno z citovaných ustanovení zmluvy vyvodiť, že strany si dohodli odmenu v podobe pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov na nich. Pozemky sú ako bežné nehnuteľné veci predmetom občianskoprávnych vzťahov ( spojení s a ). Platné právo však k nim viaže nie len jeden druh práv, ale viaceré rôzne práva, ktoré sa líšia podľa svojho obsahu a rozsahu. Podľa názoru súdu je v danej súvislosti rozhodujúcim popri čl. III písm. c) predovšetkým čl. III písm. f) tohto článku. Až čl. III písm. f) tohto článku totiž umožňuje určiť konkrétny charakter nepeňažného plnenia, na ktoré sa žalovaná zaviazala.“ Článok III písm. f) zmluvy obsahuje z hľadiska charakteru nepeňažného plnenia pomerne jasne vymedzený, avšak iba všeobecný záväzok žalovaného „previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom…, ktoré sa stanú odmenou pre mandatára v prospech listu vlastníctva…, ktoré… katastrálny úrad… vedie na meno mandatára“.

10. Podľa názoru súdu predmetná „mandátna zmluva“ zakladá výlučne záväzkový vzťah, na základe ktorého (po splnení tam uvádzaných podmienok) vzniká žalobcovi nárok na odmenu. Keďže vlastnícke právo možno prevodom nadobudnúť v zásade len vkladom do katastra nehnuteľností ( ), k reálnemu získaniu odmeny dohodnutej v podobe (prevodu) pozemkov (spoluvlastníckych podielov k nim) od žalovanej by sa vyžadovalo, aby žalovaná ako prevodca zároveň aj kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu k jasne vyšpecifikovaným pozemkom, na základe ktorého prejavu vôle by sa následne mohol uskutočniť vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností k týmto pozemkom. Záväzok žalovanej na uskutočnenie kvalifikovaného prejavu vôle v tomto smere, t.j. takého právneho úkonu (napr. kúpna zmluva, atď.), ktorý by bol úkonom perfektným a platným, a ktorý by mohol byť podľa hmotného práva právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva (titulus) nevyplýva z uzavretej mandátnej zmluvy a nemožno ho vyvodiť ani z jej článku III písm. f), kde je podľa názoru súdu len určený konkrétny charakter nepeňažného plnenia so všeobecne formulovaným záväzkom žalovanej takto plniť, avšak zároveň absentuje nadväzujúca konkrétna a určitá úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami vo vzťahu k vyplateniu vzniknutej odmeny prevodom vlastníctva (táto skutočnosť je na ťarchu „mandatára“, ktorý si v zmluve mohol a mal kvalifikovanejším spôsobom zaistiť a právne ošetriť svoje postavenie pri predmetnej otázke). Zároveň však takú povinnosť žalovanej (pri jej chýbajúcom prejave vôle v uvedenom

smere), aby konkrétne uskutočnila tie právne úkony, ktoré žalobca v konaní od nej požadoval (dohoda o urovnaní) a stále požaduje (kúpna zmluva), nemožno vyvodiť nielen zo žiadneho ustanovenia uzavretej mandátnej zmluvy (a už vôbec nie s takým presným a rozsiahlym obsahom, s akým boli návrhy zmlúv žalobcom predložené), ale ani zo žiadneho zákonného ustanovenia, a teda je možné v tejto otázke jednoznačne ustáliť že žalovanej uvedená povinnosť bez ďalšieho nevyplýva z hmotného práva.

11. Súd v danej súvislosti ešte dopĺňa (i vo vzťahu k alternatívnemu konečnému petitu), že právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva (titulus) tu nemôže byť ani samotná mandátna zmluva, ktorá bez pochýb nemôže byť považovaná (popri tom, že je platnou záväzkovoprávnou zmluvou v zmysle odseku 8 odôvodnenia tohto rozsudku) aj za určitý, perfektný (t.j. zavŕšený) a platný (t.j. obsahujúci všetky zákonom vyžadované náležitosti) právny úkon na účely scudzenia (prevodu) sporných nehnuteľností

- pozemkov. Tu pritom súd dal za pravdu aj argumentu žalovanej, že na uvedený účel nie je ani dostatočne určitý článok III mandátnej zmluvy, ktorý nekorešponduje s aktuálnym evidenčným stavom pozemkov, a to najmä čo sa týka označenia pozemkov a ich aktuálnej evidencie na LV. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom taktiež nemožno za daných okolností a pri absencii povinnosti žalovanej uskutočniť žalobcom uplatňované úkony (navyše v predložených podobách), resp. i ďalšie úkony ktoré pri alternatívnom petite ani neboli určitým spôsobom špecifikované (vykonať všetky ďalšie právne kroky ako ich vyžaduje zákon) uložiť žalovanej ani povinnosť podpísať a podať v spojitosti s týmito úkonmi (resp. v spojitosti len s mandátnou zmluvou) súvisiaci návrh na vklad do KN (taktiež s presným obsahom predloženým do konania žalobcom), pretože požiadavky žalobcu neobstoja ani v časti určenia takto vymedzenej povinnosti žalovanej. Nakoľko teda uvedené povinnosti žalovanej z popísaných dôvodov nevyplývajú z hmotného práva, taktiež nebolo možné v konaní nahradiť jej vôľu pri splnení týchto povinností súdnym rozhodnutím (predovšetkým podľa ).

12. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu v celom rozsahu (t.j. v rozsahu všetkých aktuálnych variantov žalobného návrhu žalobcu) zamietol (výrok I rozsudku). Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania už súd nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci (na účely vyššie uvedeného právneho posúdenia veci), a tým za účelné a hospodárne a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia a pričom dospel k záveru, že žalovaná má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v tejto sporovej veci úspešná na 100 % a neúspešná na 0 %, t.j. čistý úspech žalovanej predstavuje 100 % (u žalovanej nemožno vylúčiť vznik odôvodnených a účelne vynaložených /napr. hotových/ výdavkov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s bránením práva vo veci, a ktoré si v konaní uplatnila - viď napr. č.l. 270 spisu). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().