Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-44-2025.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-2T/53/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 16. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 09.11.2023 sp. zn. K2-2T/53/2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. K2-2T/53/2022 zo dňa 09. novembra 2023 obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX uznal vinným za skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach, na ulici Južná trieda č 66 potom, ako bol uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/35/2012-150 zo dňa 21.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2013 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, a to obchodnej spoločnosti PLASTOKNO, s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Pri Hati 1, IČO: XX XXX XXX, o ktorej skutočnosti mal vedomosť, prevzal v mene úpadcu v dňoch 20.05.2019, 18.06.2019, v presne nezistený deň v júli 2019, 10.08.2019, 23.09.2019, 16.10.2019, 06.12.2019 nájomné za jednotlivé mesiace vo výške 110 EUR a 10.12.2019 nájomné vo výške 100 EUR od B. C., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcu nebytového priestoru, a to garáže zapísanej na liste vlastníctva č. 14171 nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. E., F. G. H., obec G. D. so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku s parcelným číslom 2459/137, patriacej do konkurznej podstaty úpadcu, čím nájomné za jej užívanie od 01.05.2019 do 31.12.2019 spolu vo výške 870 EUR zatajil pred ustanoveným správcom konkurznej podstaty D. I. J. - K., so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 a tým znemožnil, aby peňažné prostriedky v celkovej výške 870 EUR boli predmetom konkurznej podstaty úpadcu,
Za to mu súd uložil podľa § 243 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest v sume 400 (štyristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných dôvodoch odvolania, že sa necíti byť vinným z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, nakoľko predmetný trestný čin nespáchal. S rozhodnutím Mestského súdu Košice sa nestotožňuje a nepovažuje ho za správne. Má za to, že Mestský súd rozhodol nesprávne, na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Skutkové zistenia súdu nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu, sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že výsledky dokazovania sú nejednoznačné. Jednotlivé dôkazy, netvoria ucelenú reťaz, z ktorej by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa stal skutok tak, ako ho súd vyhodnotil. Súd má síce dôkazy vykonávať na základe voľného hodnotenia, je však povinný vyhodnotiť každý dôkaz zvlášť, každému dôkazu prisúdiť určitú hodnotu z hľadiska jeho zákonnosti, závažnosti a pravdivosti.
Poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku Mestský súd Košice síce uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, avšak má za to, že konajúci súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach jednotlivých svedkov, ktoré majú zásadný dopad na posúdenie predmetného skutku.
Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, konajúci súd považoval za zásadnú práve výpoveď svedka C., a to aj napriek tomu, že uvedený svedok niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď pokiaľ ide o rozhodujúce okolnosti prípadu.
Predmetný svedok nevedel vysvetliť či v priestoroch úpadcu podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako fyzická osoba. Predmetný svedok rovnako v rámci vykonaného dôkazu a to úradného záznamu zo dňa 23.12.2019 tvrdil, že nevedel o nijakých zmenách týkajúcich sa prenájmu dotknutých nehnuteľností a platieb a na strane druhej pri svojom výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že zo strany H. D. B. – konateľa úpadcu mu bolo oznámené, že bude platiť nájom správkyni, čo sa pokúsil následne pri svojom výsluchu v konaní pred súdom zľahčovať. Rovnako pri odovzdávaní peňažných prostriedkov, ktoré od neho preberal nikdy bližšie nekonkretizoval účel, nakoľko používal len výraz nájom.
Má za to, že pri zohľadnení faktu, že spoločnosť PLASTOKNO, s.r.o. Košice bola prakticky od roku 2013 v konkurze, kde v areáli sa vykonávali obhliadky a označenia nehnuteľností za účelom dražby, ako aj faktu, že v predmetnom areáli sa nachádzalo viacej subjektov, ktorí ako nájomcovia užívali majetok úpadcu je doslova v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby uvedený svedok nemal vedomosť o zmenách v podmienkach nájmu garáže, ktorú užíval. Rovnako konštrukcia, pri ktorej mal on preberať od uvedeného svedka finančné prostriedky za nájom garáže vo výške cca 110 EUR mesačne a tým riskovať trestné stíhanie nie je udržateľná. So svedkom sa pravidelne stretával v objekte úpadcu a rovnako tam pôsobilo viacero ďalších nájomcov, kde by za daných okolností doslova riskoval odhalenie jeho súdom tvrdených úmyslov, ktoré mohlo prísť kedykoľvek počas pôsobenia svedka v objekte úpadcu.
Rovnako, bol to práve on osobne, kto svedka nasmeroval na správkyňu, ako kompetentnú osobu po problémoch s elektrinou v ním užívanej garáži, čo by v prípade ak by vedome preberal finančné prostriedky titulom užívania garáže znamenalo, že sa sám udal a zároveň aj priznal k takejto činnosti, kde v zmysle uvedeného je nevyhnutné vnímať práve výpoveď uvedeného svedka za účelovú.
V prípade výpovede svedka – poškodeného D. I. J. K. má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená mala vedomosť o užívaní predmetnej garáže, teda boxu č. 1 svedkom Silaszym. Poukazuje pri tom na výzvu zo dňa 07.02.2023, ktorú mu svedkyňa zaslala a kde poškodená priamo uvádza, že šetrením zistila, že v boxoch 1. a 2. sa má nachádzať hnuteľný majetok, ktorý žiadala vypratať.
Rovnako zo strany zamestnancov poškodenej boli vykonávané označenia budov za účelom dražby majetku úpadcu, ako aj bolo realizované vypratanie priestorov jedného garážového boxu, po ukončení nájmu a neprevzatí si vecí zo strany nájomníka.
Svedkyňa následne čo do konkretizovania nájomnej zmluvy v zmysle jej výsluchu zo dňa 16.02.2022 jednoznačne uviedla, že to bol box č. 1, ktorý prenajala svedkovi C. a rovnako pri uvedenom výsluchu na položenú otázku, aby odstránila rozpor so svojou výpoveďou zo dňa 28.07.2020, prečo nebola skontrolovaná od roku 2013 garáž, ktorú následne prenajala svedkovi C. uviedla, že ona videla len jednu z troch garáži.
Na uvedené poukazuje práve z dôvodu, že na pojednávaní v predmetnej veci svedkyňa opätovne modifikovala svoju výpoveď, čo do jednotlivých okolností preberania majetku úpadcu, ako aj vedomosti o subjektoch, ktorí mali v čase vyhlásenia konkurzného konania užívať majetok úpadcu. Z uvedeného má
za to, že svedkyňa - poškodená s ktorou mal počas konkurzného konania na majetok úpadcu množstvo sporov a z ktorej strany bolo na jeho osobu podaných niekoľko trestných oznámení za údajné konanie z ktorých sa ani jedno nepreukázalo, mení svoju výpoveď čo do otázky jej vedomosti a nevedomosti o konkrétnych skutočnostiach podľa vývoja dôkaznej situácie, čo potvrdzuje účelovosť jej výpovede.
Uvádza, že v čase vyhlásenia konkurzného konania na majetok úpadcu spol. PLASTOKNO, s.r.o. Košice bol konateľom spoločnosti H. D. B., ktorý zabezpečoval celý chod spoločnosti, odovzdanie majetku správcovi, ako aj informoval všetkých nájomníkov o nevyhnutnosti zmeny v nájomných vzťahoch.
Odvolateľ ako zamestnanec bol následne len nápomocný zamestnancom správcu pri označovaní majetku za účelom dražby, respektíve pri iných úkonoch, ktoré sa vyžadovali. Ďalej chce uviesť, že či už svedok C. uviedol, že platil za nájom garáže, alebo nie, je podstatné, že on preberal finančné prostriedky vedomý si toho, že svedok platí za užívanie parkovacieho miesta o to viac, že mal vedomosť, že rovnako aj svedok L., ktorého obchodná spoločnosť využívala priestory úpadcu a ktorý rovnako z dôvodu potreby parkovania platil H. D. B. za užívanie parkovacích miest, uvedené realizoval.
V zmysle uvedeného má za to, že v tomto prípade absolútnym spôsobom absentuje subjektívna stránka trestného činu, nakoľko on nie len že nechcel porušiť záujem chránený trestným zákon, ale ako bezúhonný človek ani o jeho údajnom porušovaní nemal vedomosť.
Má za to, že priame a nepriame dôkazy majú tvoriť harmonický celok, ktorého jednotlivé časti sú navzájom v súlade, vzájomne sa potvrdzujú a doplňujú. Zároveň sústava dôkazov má vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru o uznaní jeho viny a zároveň vylučovať možnosť každého iného záveru. Jednoznačne a celkom bezpochyby preukazujúce dôkazy, že sa mal dopustiť skutku tak, ako je to uvedené v rozsudku a taktiež spôsobom tam uvedeným, nie sú dané. Má rovnako za to, že ak je súd postavený pred rozhodnutie zhodnotiť vierohodnosť dvoch skupín dôkazov, nemôže nedôveryhodnosť jednej z nich odôvodniť iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhej skupiny dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Mestského súdu Košice č. k.: K2-2T/53/2022 – 422 zo dňa 09.11.2024 podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušil a podľa ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku ho vrátil Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Mestského súdu Košice č. k.: K2-2T/53/2022 – 422 zo dňa 09.11.2024 podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušil a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku v súlade s § 285 písm. a), c) Trestného poriadku rozhodol tak, že ho spod skutku oslobodi.
Na podklade odvolania obžalovaného, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, mestský súd logickým postupom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záverom s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť ani obžalovaným použitá odvolacia argumentácia. Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke usvedčenia obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba, ktorý považuje za vecne správny a výstižný do tej miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.
Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím argumentom odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s názorom obžalovaného, že výsledky dokazovania sú nejednoznačné a že jednotlivé dôkazy netvoria ucelenú reťaz, z ktorej by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa stal skutok tak, ako ho súd vyhodnotil. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., pričom jasne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení zistených skutočností. Jeho myšlienkové postupy sú vecne správne a logické, podporené skutočnosťami vyplývajúcimi z jednotlivých dôkazov.
Rozpory vo výpovedi svedka C., na ktoré poukazuje obžalovaný, nemajú taký charakter a význam, aby spochybnili dôveryhodnosť výpovede menovaného svedka ako celku a najmä sa netýkajú tých skutočností, ktoré súd považuje za podstatné pre vyslovenie viny obžalovaného. V zmysle uvedeného nemá pre konečné rozhodnutie o vine obžalovaného absolútne žiaden význam to, či svedok C. podnikal v priestoroch úpadcu ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako fyzická osoba. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na rozpor medzi obsahom úradného záznamu zo dňa 23.12.2019, v ktorom svedok C. tvrdil, že nevedel o nijakých zmenách týkajúcich sa prenájmu nehnuteľností a platieb a na druhej strane v prípravnom konaní vypovedal, že zo strany H. D. C. – konateľa mu bolo oznámené, že bude platiť nájom správkyni, čo pred súdom zľahčoval, ide rovnako o rozpor, ktorý nič nemení na rozhodujúcich skutkových zisteniach súdu a ich hodnotení. Treba si uvedomiť, že úradný záznam zachytáva prejav svedka C., ktorý nerobil pod prísahou svedka a navyše celkom pochopiteľne uvádzal v tom čase skutočnosti, tak aby sa neusvedčil z toho, že za celý čas trvania konkurzu užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a umožňoval, aby sa vec patriaca do konkurznej podstaty nedostala do rúk správcu konkurznej podstaty. Teda musel vypovedať tak, aby sa zbavil svojej zodpovednosti a neprivodil si príslušné právne konzekvencie. Pokiaľ sa obžalovaný bráni, že za celý čas nekonkretizoval svedok účel platieb, ktoré odovzdával obžalovanému, tak súd uvedené vníma tak, že v príjmových dokladoch, ktoré boli vyhotovované obžalovaným v súvislosti s inkriminovanými platbami sa uvádza nájom, pričom je ťažko uveriteľné, že by obžalovaný prijímal tieto platby v predstave, že ide o nájom za parkovacie miesto a nie za nájom garáže a to presne z tých dôvodov, ktoré uviedol aj súd prvého stupňa pri hodnotení vedomostnej zložky zavinenia obžalovaného.
Tak, ako to uvádza aj samotný obžalovaný, súdu sa rovnako javí logicky neprijateľné, aby svedok nemal vedomosť o zmenách v podmienkach nájmu garáže, ktorú svedok užíval, avšak aj keď pripustíme, že svedok C. vedel, že má uzavrieť novú nájomnú zmluvu so správcom konkurznej podstaty, v žiadnom smere to nespochybňuje vinu obžalovaného. Svedok pravdepodobne využil možnosť ďalej fakticky užívať garáž, čo teoreticky malo svoje pozitíva pre obe zainteresované strany, tak pre svedka C., ako aj pre predchádzajúceho konateľa úpadcu.
Vinu obžalovaného nespochybňuje ani to, že svedka C. nasmeroval na správkyňu pri probléme s elektrinou. Obžalovaný sa bráni, že keby poberal finančné prostriedky z titulu nájmu, určite by svedka neposielal za správkyňou. Uvedená argumentácia rovnako postráda logiku, nakoľko svedok C., keďže platil za nájom a mal v prenajatej nehnuteľnosti problém s elektrikou, pochopiteľne sa obrátil s týmto problémom na osobu, ktorej platil, teda obžalovaného a tento prakticky nemal inú možnosť, len ho poslať za správkyňou, keďže už nemal žiadne faktické možnosti zariadiť opravu, nakoľko fakticky aj právne o všetkom rozhodovala správkyňa a napokon poslaním svedka za správkyňou sa obžalovaný nijako neusvedčoval zo spáchania predmetného skutku.
Obdobne aj rozpory, na ktoré poukazuje obžalovaný v ďalšej časti svojho odvolania, vo vzťahu ku výpovedi svedkyne D. J. K., nie sú takej povahy aby spochybnili jeho vinu. Skutočnosť, či správkyňa poznala subjekt, ktorý užíval dotknutú garáž, dôvod, pre ktorý neskontrolovala túto garáž od roku 2013 a rozpory ohľadne preberania jednotlivých častí majetku úpadcu, nemajú žiadnu relevanciu pre konečné rozhodnutie súdu, výpoveď tejto svedkyne nebola jedinou a ani rozhodujúcou výpoveďou pre uznanie viny, o podstatných skutočnostiach svedkyňa vypovedala v súlade s výsledkami ďalších, vo veci vykonaných dôkazov.
V závere odvolania obžalovaný spochybňuje existenciu subjektívnej stránky zavinenia, keď tvrdí, že on preberal od svedka C. nájomné za parkovacie miesto. S uvedeným sa výstižným a presvedčivým spôsobom vysporiadal už mestský súd, pričom na jeho úvahy a hodnotenia týmto odvolací súd odkazuje. Mestský súd poukázal na určité okolností, ktoré vo vzájomnej súvislosti vylučujú pochybnosti o existencii vedomostnej a vôľovej zložky zavinenia obžalovaného. Veľmi presvedčivo vyznieva argument, ktorý
výstižne spochybňuje túto obranu obžalovaného a to konkrétne, že po smrti H. B. obžalovaný neuzavrel so svedkom nájomnú zmluvu na parkovacie miesto a nepokračoval v prenajímaní parkovacích miesta po tom, čo svedok išiel priznať užívanie garáže správkyni konkurznej podstaty. Uvedené v spojení s ďalšími úvahami mestského súdu vedú k jednoznačnému záveru, že obrana obžalovaného je nepresvedčivá a teda že mal jasnú vedomosť o tom, že prijíma peniaze za nájom garáže, ktoré už nemal prijímať a mali byť poukazované správkyni konkurznej podstaty.
Obžalovaný hodnotí danú dôkaznú situáciu v tejto trestnej veci, ako existenciu dvoch skupín protichodných dôkazov, pričom podľa jeho názoru súd nemôže nedôveryhodnosť jednej skupiny dôkazov odôvodniť iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhej skupiny dôkazov. V tomto smere sa súd nemôže stotožniť s tvrdení o existencii dvoch skupín dôkazov s protichodnou výpovednou hodnotou. Výpoveď obžalovaného je osamoteným dôkazom v jeho prospech, ostatné dôkazy predstavujú buď priame usvedčujúce dôkazy, alebo ide o skupinu nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelenú reťaz vedúcu k jedinému možnému a presvedčivému záveru o vine obžalovaného. Osobitný prípad predstavuje výpoveď svedka L., ktorý údajne mal mať tiež uzavretú nájomnú zmluvu s H. B. ohľadom parkovacích miest. Túto výpoveď súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú, ktorú nepotvrdzujú žiadne iné dôkazy. S týmto názorom mestského súdu sa stotožnil aj odvolací súd, keďže prenájom parkovacích miest svedkom Zajacom nepotvrdili ani len nejaké príjmové doklady.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušil, preskúmal odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Tr. por. v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Splnením tejto prieskumnej právomoci krajský súd dospel k záveru, že mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste a ochranných opatreniach, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vo vzťahu k uloženiu trestu vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Správne bolo aj ustálenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a následná úprava, na daný prípad sa vzťahujúcej trestnej sadzby. Na základe tohto postupu bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 400,- € a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Krajský súd sa stotožnil s úvahami mestského súdu aj pokiaľ ide o uloženie daného druhu a výmery trestu ako aj náhradného trestu odňatia slobody, ktorého výmeru hodnotí ako zákonnú a primeranú.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku do výroku o treste, uložený trest je zákonný, primeraný, spravodlivý a vzhľadom na svoju výmeru a spôsob výkonu aj nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák. a keďže sa so závermi mestského súdu druhostupňový súd stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.