Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-21-2021.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. M., narodené XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q.-U., v súčasnosti bývajúca na adrese: Q. XX/A, XXX XX Q., a otec - V. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom L., v súčasnosti bývajúci na adrese: P. XXX, XXX XX P., na návrh matky úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Maloletá P. M., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej P. od novembra XXXX sumou 150 Eur,- mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 11/2020 - 5/2021 v sume 620 Eur,- sa otec zaväzuje uhradiť v splátkach vo výške 50 Eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 13.11.2020 Okresnému súdu Malacky, ktorý svojím uznesením č. k. 9P 189/2020-8 zo dňa 15.02.2021 preniesol svoju miestnu príslušnosť tunajšiemu súdu a tomuto bol spis odstúpený dňa 20.04.2021, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. M., narodené XX.XX.XXXX, keď žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletou sumou 150,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd.
Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v roku 2018 sa zoznámila s otcom maloletej, v tom čase bola zamestnaná a disponovala určitým finančným zdrojom. Na začiatku vzťahu si rodičia vysvetlili bývanie, finančné zdroje a matkinu históriu života. Následne otec matku ubezpečil, že budú mať 1-izbový byt formou mesačného nájmu v meste L.. Matka po krátkom čase otehotnela a spočiatku bolo všetko harmonické, cca o 9-11 mesiacov sa začal vzťah medzi rodičmi zhoršovať, otec chodil na automaty a požíval alkoholické nápoje. Matka bola nútená požičiavať si peniaze, nákupy si odkladať k susedom a v zásade s maloletou ostávali celé dni samy doma. Otec v čase podania návrhu neprejavoval záujem o maloletú.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
V rámci informatívneho výsluchu konaného dňa 06.05.2021 v rámci projektu „Cochemská prax“ rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne maloletej dcéry v tomto znení: L. P. M., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú oprávnení obidvaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na maloletú P. výživným v sume 150 Eur,- mesačne vopred do 15. kalendárneho dňa v mesiaci k rukám matky od podania návrhu. Zročné výživné za obdobie od 11/2020 - 5/2021 v sume 900 eur,- sa otec zaväzuje uhradiť v splátkach v hodnote 50 eur spoločne s bežným výživným. Úprava styku otca s maloletou sa ponecháva na dohode rodičov. Súd zistil, že rodičia nezvažujú obnovu spolužitia, chcú, aby súd schválil ich dohodu, ktorú považujú za najlepší záujem maloletej. Matka bývala v čase výsluchu v K. pre deti a rodinu D. od XX.XX.XXXX na základe zmluvy o poskytovaní opatrení P., Pred narodením maloletej, ako aj po jej narodení matka nebola zamestnaná, aktuálne poberá rodičovský príspevok v hodnote 25,50 eura a vybavuje si žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, ako aj priznanie invalidného dôchodku, má chronický problém s chrbticou a jednu nohu má kratšiu. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má základné. Okrem maloletej P. má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletej F. L., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bola G. súdom L. zverená do osobnej starostlivosti jej otca, a maloletému R. U., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý bol G. súdom L., rozsudkom sp. zn. 9P XX/XXXX zverený do pestúnskej starostlivosti. Matka je nemajetná. Napriek tomu, že otec maloletú nenavštívil od rozchodu rodičov, od februára 2021 dobrovoľne na základe dohody prispieva na výživu v sume 80,- eur a 100,- eur. Ohľadne otca bolo zistené, že je zamestnaný u zamestnávateľa G. L. vyše X roka a pol na dohodu o vykonaní práce. M. dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské s výučným listom. Je zamestnaný v odbore, ktorý študoval. Jeho čistý príjem je niekedy XXX,- a niekedy XXX,- eur, podľa práce. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej P. nemá. Zdravotne je na tom v poriadku, je nemajetný. Býva v rodičovskom dome spolu s otcom, na domácnosť prispieva sumou 150,- eur.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami a výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením rodného listu maloletého dieťaťa potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch rodičov, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.
Matka na pojednávaní konanom dňa 11.06.2021 zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že k zásadným zmenám od podania návrhu nedošlo. Navyše uviedla, že v krízovom centre platí za bývanie 1.75 eura, čo vychádza mesačne cca 54,- eur. Na výživu maloletého R. hradí pravidelne XX,- €. U. jej syna poberá rodičovský príspevok na maloletého R., s ktorým je na predĺženej rodičovskej dovolenke, z toho titulu matka nemôže poberať rodičovský príspevok a jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na maloletého P. vo výške XX,- €. Na radu krízového centra je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čaká na rozhodnutie o dávke v nezamestnanosti. O rodičovský príspevok na maloletú P. môže matka požiadať najskôr v januári XXXX, keď sa končí rodičovská dovolenka na maloletého R.. G. maloletej F. L., ku ktorej má matka taktiež svoju vyživovaciu povinnosť, uviedla, že na jej výživu hradí sumu XX,- € mesačne cestou H. práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý otcovi maloletej vyplácajú náhradné výživné. G. maloletej v zmysle rodičovskej dohody uzatvorenou v rámci „K. praxe“ matke platí XXX,- € na bežné výživné a ďalších XX,- € ako splátku zročného výživného. L. doposiaľ nepožiadala o invalidný dôchodok, jej zdravotný stav je spojený s prekonanou R., má problémy s chodením, s chrbticou, jednu nohu má kratšiu a počas letných horúčav odpadáva. Pred materskou matka pracovala ako upratovačka, čo zvládala.
Otec na pojednávaní konanom dňa 09.07.2021 uviedol, že sa rodičovskej dohody od jej uzavretia drží. Na dlhu na zročnom výživnom, ktorý bol ku XX.XX.XXXX ustálený na XXX eur, podľa dohody zaplatil spolu s dvomi výživnými dvakrát po XX eur, t. zn. ku dňu pojednávania dlh na zročnom výživnom predstavuje sumu XXX eur. G. žiadal súd, aby rodičovskú dohodu schválil. L. uviedol, že od jeho výsluchu sa nič nezmenilo okrem toho, že podľa dohody matke maloletej zaplatil dvakrát výživné a dohodnuté splátky dlhu. P. býva u rodičov s nezmeneným príjmom cca XXX-XXX eur mesačne v čistom. Pre pandémiu COVID-19 mala výpadok jeho prevádzka, kde je zamestnaný, a je tiež riziko, že zavrú prevádzku, kde pracuje, aj do budúcna. Okrem zubov, ktoré si nechal robiť vďaka pôžičke XXXX,- eur od zamestnávateľa, ktorú sa zaviazal splatiť tiež po XX,- eur mesačne, má otec zdravotný stav dobrý. S matkou maloletej je v kontakte. S dcérou sa pre svoje pracovné povinnosti veľmi stretávať nemohol. Keby však chcel, matka mu to umožní.
Kolízny opatrovník uviedol, že s rodičovskou dohodou súhlasí a navrhuje ju súdu schváliť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá P. M., narodená XX.XX.XXXX, pochádza z druhovského vzťahu rodičov, ktorí nikdy neboli manželia. Matka po nezhodách v partnerstve aj s maloletou opustila
spoločnú domácnosť, v čase pojednávania, na ktorom bola vypočutá, žila spolu s maloletou v Centre pre deti a rodiny D.. L. okrem maloletej P. má dve ďalšie vyživovaciu povinnosti, a to k maloletej F. L., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá je rozsudkom G. súdu L., č. k. 8P XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti jej otca a matka je povinná prispievať na jej výživu výživným vo výške XX % zo sumy životného minima; a k maloletému R. U., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je zverený rozsudkom G. súdu L., č. k. 9P XX/XXXX-XX zo dňa XX.XXX.XXXX do pestúnskej starostlivosti a matka je povinná prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Matka odo dňa 05.05.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, jej jediným príjmom bol prídavok na dieťa, ktorý je v aktuálnej výške 25,50 eura mesačne. Matka má zvýšené náklady so svojím zdravotným stavom, ktorý je spojený s prekonanou DMO, má problémy s chodením, s chrbticou, jednu nohu má kratšiu a počas letných horúčav odpadáva.
Otec iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej P. nemá, žije v domácnosti svojich rodičov, naďalej je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa - KO BU s.r.o., so sídlom P. XX, L. na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou X,XX eura, v kuchyni, jeho mesačný príjem sa pohybuje v sume cca XXX-XXX,- eur v čistom. S. výdavky v súvislosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom nemá.
Maloletá P. je dieťa vo veku takmer dvoch rokov, je zdravá, osobne sa o ňu celodenne stará matka. Náklady na jej výživu sú bežné, primerané veku.
Otec sa na pojednávanie konané dňa 11.06.2021, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil a ani nepožiadal o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. A matka sa na pojednávanie konané dňa 09.07.2021, na ktoré bola ústne predvolaná na pojednávaní konanom dňa 09.07.2021, nedostavila a ani nepožiadala o odročenie, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa /§ 28 ods. 2 Zákona o rodine/.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 1 a 2 ZoR).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Čo sa týka určovania vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.
O úprave rodičovských práv a povinností účastníkov súd v posudzovanej veci rozhodol v súlade s ust. § 26 zákona o rodine za použitia § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri schvaľovaní vyššie uvedenej rodičovskej dohody, vychádzal z nasledujúcich skutočností: na strane matky neboli zo strany kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o dieťa, a teda súd nemal pochybnosti, že zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je záujme maloletej P.. Rovnako v konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ktoréhokoľvek z rodičov obmedziť v ich rodičovských právach a preto aj zastupovanie a správu majetku je dôvodné ponechať na oboch rodičov. Súd zohľadňoval pri hodnotení toho, či uzavretá dohoda v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam rodičov tak zistené príjmy rodičov, ako aj ich ostatné majetkové, zárobkové, sociálne a osobné pomery, a tiež aj ich schopnosti a možnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. Otec na rozdiel od matky ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na strane matky súd zohľadňoval okrem aktuálnej rodičovskej dovolenky aj jej znížené zárobkové schopnosti a možnosti vzhľadom na zhoršený zdravotný stav a jej osobnú celodennú starostlivosť o maloletú. Otec je riadne zamestnaný, má stabilný príjem, zdravotný stav má dobrý, pričom býva u svojich rodičov, ktorým primerane na bývanie prispieva. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda aj v časti dohodnutej výšky výživného 150 eur mesačne nie je v rozpore s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletej a zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, pričom takto budú najlepšie zaistené potreby maloletej P., a preto túto rodičovskú dohodu ako celok schválil s tým, že nakoľko rodičia výslovne nežiadali presne vymedziť úpravu styku matky s maloletou, ktorý ponechávajú na ich vzájomnej predchádzajúcej dohode, táto dohoda nie je obsahom výroku rozhodnutia z dôvodu jej nevykonateľnosti.
Rodičia sa v súlade so zákonom dohodli na tom, že otec bude prispievať na výživu maloletej počnúc mesiacom, v ktorom sa matka obrátila na súd s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na priebežné úhrady dlhu v dohodnutej výške v rodičovskej dohode, ktorá predchádzala pojednávaniu súdu, za obdobie od novembra 2020 do rozhodnutia súdu zostal otcovi na bežnom výživnom neuhradený dlh v celkovej výške 620 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur splatných spolu s bežným výživným.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku proti výroku I tohto rozsudku n i e sú rodičia oprávnení podať odvolanie s poukazom na ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku /CMP/. Proti výroku I tohto rozsudku je prípustné odvolanie kolízneho opatrovníka a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Proti výroku II. tohto rozsudku je prípustné odvolanie účastníkov konania a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 Civilného sporového poriadku /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.