Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/116/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu: Peter Klein, nar 16.05.1971, bytom A. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Berčo s.r.o., J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného Advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o., Tamaškovičová 17, Trnava, IČO: 47 253 428, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.6.2025 č.k. -119

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dražby v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16 v prospech žalovaného ako aktuálneho veriteľa k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. B. C. D.

- X-XXXXXX E. F. XX C. G. X D. B. C. D. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlom pozemku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval opätovne potom, čo jeho uznesenie o vyhovení návrhu bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2025 č.k. -107 zrušené, pretože v odôvodnení rozhodnutia absentovali dôvody zakladajúce možnosť vyhovenia návrhu. Súd prvej inštancie sa mal opätovne vysporiadať s podmienkami konania o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia s prihliadnutím na fakt, že záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného viazlo už v čase jej nadobudnutia v roku 2021, a pokiaľ sa bránil tým, že nehnuteľnosť mal nadobudnúť nezaťaženú záložným právom, neboli dané skutočnosti osvedčujúce, že sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že záložné právo poukázaním na v zmluve uvedený úverový účet pôvodného vlastníka a úverového dlžníka zaniklo, alebo že je výkon záložného práva premlčaný.

3. V opätovnom konaní súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že dňa 6.7.2024 ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s predávajúcim H. I., na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom vyššie zmienených nehnuteľností, ktorá zmluva bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou LAGUNA REALITY s.r.o. Spišská Nová Ves. Žalobca uviedol, že mal vedomosť o existencii tiarch na byte s príslušenstvom a to záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, v prospech J. E. B. K., záložného práva v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo zmluvy č. 2078301-16 zapísané pod V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016 – 3815/2016 a zákonného záložného práva k bytu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na účely úhrady kúpnej ceny bytu bolo so súhlasom vtedajšieho vlastníka – predávajúceho, zriadené ďalšie záložné právo k bytu

v prospech OTP banky Slovensko a.s. podľa zmluvy o HYPO úvere uzavretej medzi žalobcom a OTP bankou a.s. č. 21/5008/237161UBH-Z, vkladom V- 2148/2021 zo dňa 3.8.2021-2602/2021. Žalobca mal záujem nadobudnúť byt s príslušenstvom tak, aby nebol zaťažený záložným právom J. E. K. K. D. E. K., čo mala potvrdzovať dohoda v kúpnej zmluve o spôsobe úhrady kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že časť kúpnej ceny v rozsahu 8.584,60 eur mala mať vyplatená na tam uvedený účet vedený vo VÚB a.s. s tým, že výška tejto časti splátky kúpnej ceny sa rovná výške zostatku pre vyplatenie úveru za predávajúceho s príslušenstvom v prospech VÚB a.s. a splatením záväzku zanikne pohľadávka veriteľa a záložné právo zapísané na LV č. XXXX zriadené podľa V 1599/ 2016 zo dňa 1.7.2016 3815/2016. Celkovo dohodnutá kúpna cena predstavovala 58.000,- eur, ktorú kupujúci zaplatil riadne a včas. Podľa tvrdení žalobcu samotná OTP banka a.s, ktorá mu poskytla úver na účely úhrady kúpnej ceny vychádzala z toho, že záložné právo VÚB a.s. zanikne úhradou časti kúpnej ceny, inak by mu celkom zjavne úver vo výške istiny 44.000,- eur neposkytla. Dňa 20.1.2025 však obdržal listinu „oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby“, z ktorej zistil, že žalovaný je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička č. 2078301-16 zo dňa 1.6.2016, v ktorej dlžníkom je J.Kačenko, s dlhom vo výške 26.063,98 eur s tým, že výkon záložného práva sa realizuje na základe záložnej zmluvy Z 2078301 zo dňa 1.6.2016, ktorej vklad bol povolený pod V 1599/2016 k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca. Po obdržaní tejto listiny kontaktoval realitnú kanceláriu LAGUNA REALITY s.r.o. ako aj H. I., kedy zistil, že predmetné záložné právo zabezpečovalo záväzok z úveru na bývanie hypopôžička č. 20078301-16, z ktorej dlh bol vyčíslený pre vtedajšieho dlžníka H. I. ku dňu 23.6.2021 v celkovej výške 22.482,87 eur ako aj záväzok z úverovej zmluvy – spotrebiteľského úveru č. 7186310 len vo vzťahu ku ktorému spotrebiteľskému úveru predávajúci I. predložil vyčíslenie zostatku dlhu vo výške 8.584,60 eur. Pritom na základe žiadosti o predčasné splatenie dlhu, predávajúci disponoval vyčíslením zostatku dlhu na hypoúvere ku dňu 13.7.2021, ktorá v tom čase činila na istine úrokoch a poplatkoch 22.482,87 eur, o ktorom dlhu a jeho výške žalobcu ako kupujúceho neupovedomil. Žalobca dôvodiac tým, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti uzatváral prostredníctvom realitnej kancelárie, že na účely nadobudnutia nehnuteľnosti mu poskytla úver so zriadením záložného práva L. E. K., teda subjekt odborne spôsobilý, ktorý by tak neurobil, ak by mal vedomosť, že záložné právo veriteľa VÚB a.s. nezanikne, tvrdil, že konal s náležitou opatrnosťou pri nadobúdaní nehnuteľnosti a bol dobromyseľný v tom, že byt s príslušenstvom nadobúda nezaťažený záložným právom VÚB a.s.. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur zaplatil 27.5.2021, druhú časť 12.500 eur prevodom na účet predávajúceho 7.7.2021 a súčasťou tretej časti kúpnej ceny v celkovej výške 44.000,- eur bola aj čiastočná platba v rozsahu 8.584,60 eur. Vychádzajúc z veta druhá, podľa ktorého záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda predmet nezaťažený záložným právom, zastával názor, že záložné právo pôvodného veriteľa VÚB a.s - aktuálne žalovaného ako nového veriteľa, je voči nemu neúčinné. Súčasne tvrdil, že záložné právo a jeho výkon sú premlčané, pretože pokiaľ žalovaný začal výkon záložného práva oznámením zo dňa 8.1.2025, musela premlčacia doba začať plynúť najneskôr 8.1.2022, pričom žalovaný uspokojoval pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá na neho bola postúpená od pôvodného veriteľa VÚB a.s.. Vychádzajúc z výšky istiny k 5.2.2025 21.633,99 eur, úroku z omeškania k 5.2.2025 3.525,40 eur konštatoval, že žalovaný musel počítať úrok z omeškania 5% ročne počnúc dňom 4.11.2021, teda najneskôr 3.11.2021 bola celá zabezpečená pohľadávka splatná, preto výkon záložného práva začatý až dňa 8.1.2025 po uplynutí trojročnej doby od času splatnosti dlhu je oneskorený, teda premlčaný.

4. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že: a/ ku dňu 6.7.2021 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností H. I., v časti C- ťarchy listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. B. C. D. bol zaznamenaný zápis o zaťažení predmetnej nehnuteľnosti záložným právom v prospech Prima banky Slovensko a.s. podľa zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, V 1830/2013 zo 6.9.2013 a D. E. K., na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16, V 1599/2016 z 1.7.2016, zákonné záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „G.“, b/ ku dňu 23.1.2025 bol vlastníkom bytu žalobca, a v časti tiarch bol zaznamenaný zápis záložného práva v prospech VÚB a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16 V 1599/2016 z 1.7.2016 a OTP banky Slovensko a.s. zo zmluvy č.21/5008/237161UBH-ZZ1, V-2148/21 z 3.8.2021, zákonné záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „G.“, c/ bolo poznamenané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom DPS financial consulting s.r.o. formou dobrovoľnej dražby, d/ žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z 8.1.2025 na

vymoženie pohľadávky zabezpečenej zmluvou o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16 zo dňa 1.6.2016.

5. Z vyjadrenia VÚB a.s. zo dňa 23.6.2021 mu vyplynulo vyčíslenie zostatku zosplatneného úveru č. XXXXXXX vo výške 8.584,60 eur so splatnosťou 16.7.2021 a vyčíslenie výšky pohľadávky pri predčasnom splatení Hypopôžičky č. XXXXXXX-XX vo výške 22.482,87 eur, ktoré boli vyhotovené veriteľom VÚB a.s. na žiadosť pôvodného vlastníka nehnuteľností H. I..

6. Súd prvej inštancie citoval , , až , vymedzujúc teoretické predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ak a/ je bezodkladne potrebná takáto úprava a b/ alebo existuje obava, že je exekúcia ohrozená. Konštatoval, že ten, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha musí v návrhu opísať skutočnosti odôvodňujúce naliehavú potrebu úpravy právnych pomerov, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá, keď rozsah osvedčenia nároku musí súd konajúci o návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

7. S odkazom na ustanovenia uviedol, že na žalobcu ako kupujúceho i nadobúdateľa zálohu prešli účinnosťou prevodu vlastníckeho práva aj povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva vrátane povinnosti strpieť jeho výkon, keď skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvolával v návrhu na neodkladnú úpravu právnych pomerov sa týkali zmluvného vzťahu medzi ním a pôvodným vlastníkom nehnuteľností, čo však nemá vplyv na postavenie záložného veriteľa. Právo záložného veriteľa VÚB a.s. bolo na liste vlastníctva riadne zaznamenané uvedením čísla záložnej zmluvy, ktorá identifikovala zabezpečovanú pohľadávku. Pokiaľ došlo k splateniu istiny vo výške 8.584,60 eur, podľa kúpnej zmluvy z obsahu vyčíslenia dlhu je zrejmé, že sa týka úverového vzťahu 7186310, nie Hypopôžičky č. XXXXXXXX. Žalobca tak mohol zistiť, že označenie zmluvy v potvrdení od VÚB a.s. o zostatku dlhu 8.584,60 eur sa číselne nezhoduje s označením záložnej zmluvy na liste vlastníctva, pričom žalobca ani nemohol byť dobromyseľný v zmysle existencia záložného práva vyplývala z verejného registra – katastra nehnuteľností tak v čase uzavretia záložnej zmluvy, ako aj následne niekoľko rokov potom. Pokiaľ išlo o uplatnenú námietku premlčania záložného práva, súd poukázal na to, že z návrhu na vykonanie dražby zo dňa 18.10.2024 vyplýva splatnosť pohľadávky z úveru zabezpečenej záložným právom dňom 4.11.2021, nakoľko však začatie dražobného konania spôsobuje spočívanie premlčacej doby, právo žalovaného ako záložného veriteľa sa vzhľadom na čas začatia konania o dobrovoľnej dražbe nepremlčalo. Dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu procesnej ochrany formou neodkladného opatrenia, keď nespravdepodobnil existenciu nároku vo veci samej, preto pre neosvedčenie nároku žalobcu, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa priznajúc procesne úspešnému žalovanému náhradu vzniknutých trov.

8. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa /rávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu vyhovel, priznajúc mu tiež vzniknuté trovy konania.

9. Zdôraznil, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nemá nahrádzať meritórne konanie, ale jeho účelom je zabezpečiť, aby vôbec meritórne konanie malo zmysel. Vo veci samej sa bude dovolávať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zmareniu konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie by ovplyvnilo (v prospech žalobcu) termín dražby bytu, z ktorej dražby by žalovaný vysporiadaval svoje finančné nároky voči dlžníkovi, čo je však osoba odlišná od žalobcu. Ani prípadné zamietnutie žaloby vo veci samej o neexistencii žalovaného práva, by neznamenalo ukrátenie veriteľa na jeho nároku, preto vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nedošlo ani k zásahu do práv žalovaného. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu je možné predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Podčiarkol, že nie je dlžníkom žalovaného, nepodpisoval zmluvu o zriadení záložného práva ani nedisponuje žiadnymi dokladmi o tomto vzťahu, nemôže to byť

však dôvodom na to, aby mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Dôvodnosť neodkladného opatrenia osvedčoval tým, že záložné právo je premlčané a že nadobudol byt nezaťažený záložným právom. Pokiaľ ide o premlčanie, nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ustáliť, či je alebo nie je toto záložné právo premlčané, ak tento stav možno predpokladať, ako je tomu aj uvedenom spore. Vzhľadom na skutkovú situáciu, iba vlastným prepočtom vychádzajúcim z vyčíslenia zostatku dlhu a úrokov z omeškania žalovaným ako veriteľom vydedukoval, kedy mohol žalovaný najneskôr začať s výkonom práva záložného práva, čo bolo 4.11.2025. Je to však žalovaný, ktorý je povinný tvrdiť a osvedčiť pravdivosť svojej obrany, a žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, kedy začala plynúť premlčacia doba, iba tvrdí, že mohol záložné právo uplatniť 4.11.2025. Žalovaný neuvádza, kedy a akým spôsobom návrh na vykonanie dražby doručil dražobníkovi. Podľa názoru žalobcu, žalovaný uvedenú skutočnosť neosvedčil ani potom, čo na možné premlčanie žalobca upozornil v skoršom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Súd nemôže považovať za osvedčený moment doručenia návrhu na výkon záložného práva dražobníkovi, a toto musí vziať do úvahy pri posudzovaní toho, či je tu pravdepodobnosť, že záložné právo je premlčané. Nepredloženie dokladu o doručení návrhu, nepredloženie právneho titulu, z ktorého by bolo možné dôvodiť zosplatnenie úveru a teda deň, kedy mohol veriteľ prvýkrát uplatniť svoje právo, 90-dňový rozostup medzi návrhom na vykonanie dražby (18.10.2024) a oznámením o začatí výkonu záložného práva (8.1.2025) vzbudzuje dojem, že žalovaný dodatočne vyrobil návrh na vykonanie dražby datovaný dňom 18.10.2024 a snaží sa ho prezentovať ako pravý.

10. Žalobca zopakoval, že bol dôvodne presvedčený, že byt nadobudol nezaťažený záložným právom, keď zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 6.7.2021 z čl. VII. Kúpna cena ods. 2, bod 2.3 písm. b/ v rozsahu vymedzených tiarch vyplýva, že uvedená časť kúpnej ceny 8.584,60 eur sa má rovnať výške zostatku pre vyplatenie úveru za predávajúceho v prospech D. M. E. K., čím zanikne záložné právo v prospech veriteľa, ktorý má na liste vlastníctva zriadeného podľa V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016

- 3815/2016 s tým, že on ako kupujúci prebral len ťarchu vymedzenú v čl. IX bod 3 písm. a/, d/, teda záložného právo k bytu v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v prospech banky, ktorá mu poskytla úver na kúpu bytu L. E. B. a.s. Záložné právo zriadené v prospech Prima banky a.s. a VÚB a.s. už nemalo zaťažovať kupovanú nehnuteľnosť. Bol preto dobromyseľný v tom, že byt s príslušenstvom nadobudne nezaťažený iným záložným právom než tým, ktoré sám zriadil resp., ktoré vyplývalo zo zákona č.182/93 Z.z., nemal objektívny dôvod nedôverovať realitnej kancelárii, či advokátskej kancelárii, ktoré zmluvu pripravovali, a nemožno mu preto vyčítať jeho pasivitu po uzavretí zmluvy v tom, že dotknuté záložné právo aj naďalej viazlo na byte. Od momentu nadobudnutia účinnosti zmluvy to pôsobilo tak, že neexistuje žiadna právna prekážka, keďže do času uplatnenia práva záložného veriteľa uplynulo takmer 3 a pol roka. Žalobca pripojil výzvu dražobníka U9 a.s. Bratislava na účely vykonania znaleckej ohliadky jeho nehnuteľnosti.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zhode s a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii o zákonných predpokladov pre úpravu právnych pomerov strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu absencie osvedčenia práva žalobcu, ochrany ktorého sa v konaní domáha. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v reakcii na odvolacie námietky žalobcu doplňuje:

13. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa / neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa rhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

20. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.

21. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

22. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR , ). Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309). Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

24. Tak ako vo svojom rozhodnutí konštatoval už súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana

a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.

25. V danom štádiu konania žalobca na účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu pravdepodobnosti, že jeho žalobe vo veci samej o tom, že jeho nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom bude možné vyhovieť. Tak, ako na to poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení a ako to vyplýva aj z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, návrh na vykonanie dražby zo dňa 18.10.2024 bol realizovaný v súlade so o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej „zákon č. 527/02 Z.z.“) na základe predchádzajúcej zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 23.9.2024 medzi žalovaným a dražobníkom. Následne bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu dražby žalobcovi v januári 2025. Samotná okolnosť časového odstupu nemá v danom štádiu konania vplyv na záver, že nebolo osvedčené premlčanie práva veriteľa – žalovaného na vykonanie záložného práva. Podľa návrhu na vykonanie dražby sa pohľadávka zabezpečená záložným právom stala splatnou k 4.11.2021. V zmysle zákona č. 527/02 Z.z. navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť, ako i vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom ( veta prvá pred bodkočiarkou zákon č. 527/02 Z.z.). V zmysle veta prvá , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania neplynie. Súdna prax sa ustálila v názore (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ), že dražobník sa považuje za iný príslušný orgán v zmysle , teda uplatnenie práva u dražobníka na výkon záložného práva podľa zákona č.527/02 Z.z. prerušuje beh premlčacej doby. Záložný veriteľ, pritom ručí za správnosť svojho vyhlásenia podľa vyššie uvedeného citovaného zákona, a akékoľvek pochybenie by zakladalo dôvody umožňujúce žalobcovi dovolávať sa neplatnosti dražby, ktorý nárok môže uplatniť osoba dotknutá na svojich právach v zhode s zákona č. 527/02 Z.z.. V prípade, ak by aj v rámci konania o dražbe boli zistené skutočnosti spochybňujúce splatnosť pohľadávky, je žalobca oprávnený vzniesť námietku premlčania aj v priebehu konania dražby, keďže je nepochybne osobou dotknutou vykonaním dražby.

26. K času rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, splatnosť pohľadávky z úveru zabezpečenej záložným právom na vykonanie ktorého žalovaný podal návrh podľa zákona č. 527/02 Z.z., pripadla na deň 4.11.2021. V zásade sa začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby na vykonanie záložného práva (, ) zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky tj premlčacia doba plynula odo dňa uvedenej splatnosti dlhu 4.11.2021. Podanie návrhu na začatie dražobného konania 18.10.2024 spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k výkonu záložnému právu neplynie ( ). To sa už netýka pohľadávky záložným právom zabezpečenej, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba plynie, okrem prípadov jej uplatnenia na súde či v rozhodcovskom konaní, ktoré majú kompetenciu zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonávať, prípadne aj v exekúcii (ku ktorým okolnostiam neboli poskytnuté žiadne skutkové tvrdenia). Pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou však exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. S prihliadnutím na zistené skutočnosti vyplývajúce z pripojených listín, nebolo možné hodnotiť tvrdenia žalobcu o premlčaní záložného práva na účely nariadeného neodkladného opatrenia ako osvedčené. V prípade zmeny skutkových okolností sa žalobca môže domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dbajúc na riadne osvedčenie existencie práva, ktorého ochrany sa dovoláva, ako i osvedčenie naliehavosti na požadovanej úprave práv a povinností dotknutých subjektov (, 3 ).

27. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú dobromyseľnosť pri nadobúdaní nehnuteľnosti odvodenú od domnienky, že po zaplatení časti kúpnej ceny na určený účet už nehnuteľnosť nebude zaťažená záložným právom, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri obvyklej opatrnosti bolo možné bez pochybnosti identifikovať označenie úveru, na ktorý sa žiadalo poukázať

časť kúpnej ceny na účely úhrady dlhu a výmazu záložného práva veriteľa z katastra nehnuteľnosti. Rovnako tak platí, že v zmysle domnienka, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu vtedy, ak bol v čase prevodu zálohu pri vynaložení náležitej opatrnosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, sa nevzťahuje na také záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti mal možnosť overenia právneho stavu svojej nehnuteľnosti, ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že v katastri nehnuteľnosti je aj niekoľko rokov potom, čo nehnuteľnosť kúpil v domnení, že došlo k zániku záložného práva v prospech veriteľa VÚB a.s., toto záložné právo naďalej zapísané na liste vlastníctve. V zhode s vyššie citovanou právnou úpravou i zásadou „bdelým patria práva“, sa dobromyseľnosti o zániku záložného práva nemôže dovolávať.

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie reflektovalo na zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, keď odvolací súd hodnotil ako správne jeho skutkové zistenia a právne závery, že tieto predpoklady neboli naplnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správne včítane výroku o trovách konania, vychádzajúceho zo zásady zodpovednosti za procesný výsledok sporu v súlade s .

29. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je dané v spojení s . Odvolateľ v konaní nebol úspešný, nárok na náhradu trov nemá, nakoľko protistrane nevznikli žiadne preukázateľné trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, odvolací súd vyslovil, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).