Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2021 v Martine takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný

O. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom mesto S., t. č. v Ú. V. Ú.S. Ž.,

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX C.. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov prišiel na adresu svojho trvalého bydliska na ul. G. Č.. XX, vo S., kde po príchode do bytu sa najskôr rozprával v kuchyni so svojou matkou M. O., pričom po tom, ako jeho brat G. O. otvoril dvere na izbe a vychádzal z nej, tak obžalovaný bezdôvodne udrel brata G. do brady a to pravou rukou zovretou v päsť, ktorý v dôsledku úderu spadol dozadu na posteľ, následne obžalovaný chytil do rúk nalomenú kovovú barlu a ňou poškodeného opakovane ležiaceho na posteli udieral po celom tele, vrátane hlavy, ktorú si chránil rukami, ako aj po nohách, takto ho udrieral približne 15-20 krát a to až dovtedy, pokiaľ túto barlu na ňom nezlomil, popri tom na neho kričal, že ho zabije, a keď jeho brat G. hovoril „O. prestaň, veď ma zabiješ“, on na to odpovedal „ja mám v piči, ja ťa aj tak raz zabijem“, pričom počas tohto fyzického útoku ich matka M. O.G. zo strachu ušla preč z bytu, a keď obžalovaný s týmto fyzickým útokom prestal, odišiel ku vchodovým dverám do bytu, ktoré zamkol a opakovane sa verbálne vyhrážal, že aj tak všetkých pozabíja a raz ich dopichá nožom, ďalej vulgárne vykrikoval na brata a neustále opakoval, že ho aj tak raz zabije, následne poškodený, ktorý zostal v izbe na posteli telefonicky privolal hliadku polície, a týmto konaním spôsobil poškodenému G. O., nar. XX.XX.XXXX, zranenia - pomliaždenie nosa, pomliaždenie oboch okolo očných oblastí tváre, pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, pomliaždenie ľavej nohy a zlomeninu 2. a 3. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy, ktoré sú stredne ťažké poranenia a ktoré by si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní minimálne 5 týždňov, počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného a zároveň svojimi slovnými vyhrážkami, vzhľadom na agresívnu povahu a požité alkoholické nápoje, vzbudil u poškodeného G. O. a poškodenej M. O. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

teda

- konal v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu takého činu nedošlo, hoci jeho konanie k dokonaniu tohto činu bezprostredne smerovalo a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - na blízkej osobe,

čím spáchal

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

a za to mu súd ukladá

podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. v spojení s 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na päť rokov. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. zakazuje obžalovanému v skúšobnej dobe požívať alkoholické nápoje v akomkoľvek množstve. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe podrobiť sa psychologickému poradenstvu zameranému na zvládanie záťažových situácií.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Toto konanie obžalovaného navrhol právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX V. W. XX.XX.XXXX súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal v zásade zhodne ako vo výpovedi zo dňa 08.03.2021, kedy uviedol, že dňa 07.03.2021 večer, keď prišiel domov, bol opitý, vypil niekoľko pív a pil aj vodku. Bratovi G. vytýkal, že sa stretáva s Rómami, fajčí marihuanu a kvôli zraneniam je nútený byť doma a nepracovať. Navzájom si spolu vynadali, začali sa biť, on prvý zaútočil na brata, udrel ho do hlavy rukou zovretou v päsť. Následne spadli na zem, kde sa päsťami bili navzájom, obžalovaný udrel brata päsťou najmenej päť krát. Udrel ho do nosa, pripustil, že ho mohol udrieť aj do oblasti okolo očí, no vylúčil, že by ho udrel do spánkovej oblasti hlavy. Brata udrel dva krát hliníkovou francúzskou barlou po nohe, a to po ľavej nohe v stehennej oblasti, následne pod kolenom, tento úder mohol zasiahnuť chodidlo jeho brata. Pri konflikte utrpel aj on sám zranenia, mal opuchnutú ruku, pomliaždeniny na chrbte. Bratovi sa vyhrážal aj zabitím, no nemyslel to vážne. Konflikt s bratom vnímal len ako bratskú bitku. Toto svoje konanie opakovane oľutoval. Uviedol, že s bratom má dobrý vzťah, s matkou má tiež dobrý vzťah, kým táto nepožíva alkohol. Keď si vypije, býva k nemu vulgárna, v minulosti bola stíhaná aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. S bratom bol tiež umiestnený v detskom domove. Jeho brat bol v minulosti odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania. Poškodený G. O., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že potom ako prišiel obžalovaný domov, začali sa spolu biť, najskôr zaútočil obžalovaný, ktorý ho zasiahol úderom päsťou, on mu úder opätoval. Ako sa bili, on spadol na posteľ. Potom obžalovaný zobral barlu, udrel ho ňou po ruke, táto sa mu vyšmykla, znova ju zdvihol a znovu ho udrel. Po hlave ho nebil, je možné, že ho ňou zasiahol po nohe, no nie po priehlavku. Barlou ho udrel najviac 4 - 5 krát. Čo sa týka úderov päsťou, týmito údermi mu určite nezlomil nos a ani mu nespôsobil monokel. Z týchto úderov mal jedine začervenanú tvár nad ľavým obočím a modriny na rukách. Údery päsťou si opätovali navzájom. Obžalovaný mu nezlomil barlou kosť na nohe, myslí si, že išlo o staršie zranenie, keďže predtým utrpel mnohonásobnú zlomeninu nohy. Tento incident sám vnímam len ako bratskú bitku. Vyhrážky si adresovali vzájomne, on z vyhrážok obžalovaného nemal žiadnu obavu o svoj život a zdravie. K rozporom medzi jeho výpoveďou podanou pred súdom a výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v pôvodnej výpovedi neuvádzal pravdu, jeho výpoveď bola podaná v amoku a v strese, chcel, aby obžalovaný za svoje konanie trpel. Pravdivou výpoveďou je jeho výpoveď podaná pred súdom. V pôvodnej výpovedi uviedol, že potom, ako ho obžalovaný udrel, začali sa spolu biť, navzájom sa bili päsťami. On spadol na posteľ, obžalovaný zobral palicu a touto ho bil dovtedy, kým ju na ňom nezlomil, úderov dostal množstvo, následne pokračovali vo vzájomnej bitke na posteli. Zlomil mu nohu, spôsobil podliatiny a hrče na hlave, podliatiny aj na rukách. Vyhrážal sa mu, že zabije jeho a celú rodinu, vyhrážku vyslovil asi len raz. Poškodená M. O., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedala v zásade zhodne ako vo výpovedi zo dňa 09.03.2021, keď uviedla, že obžalovaný potom, ako sa dňa XX.XX.XXXX

v čase okolo 19.30 hod. vrátil domov, napadol svojho brata G. O. tak, že ho päsťou udrel do tváre. G. sa pošmyklo a padol na posteľ. Obžalovaný počas toho, ako jeho brat G. ležal na posteli, pokračoval v jeho bití päsťami do hlavy. G. sa rovnako bránil pästnými údermi. Ona sa snažila obžalovaného od brata G. odtiahnuť, kedy sa obžalovaný postavil a začal im nadávať. Následne sa znovu zvalil na G. a títo pokračovali vo vzájomnej bitke. Z postele padli na zem o ona vtedy vybehla z izby a privolala hliadku polície. Ona už nevidela časť útoku, kedy obžalovaný udieral brata G. hliníkovou barlou. G. mal po incidente hrču na hlave, doškriabaný nos a zlomenú nohu. Obžalovaný počas incidentu vykrikoval, že všetkých zabije, vyzabíja celú rodinu. Mala z neho strach, pretože podľa nej mal amok, bol pod vplyvom alkoholu. Vie však, že obžalovaný by ich nezabil. Myslí si, že to bol skrat zo strany obžalovaného. Konflikt synov vnímala ako bratskú bitku, preto ich nechala, aby si bratské nezrovnalosti vyriešili medzi sebou sami. Políciu napokon privolala z dôvodu, aby bol obžalovaný umiestený v cele, kým vytriezvie. Synovi G. po ošetrení zranení dali nohu do sádry, no tento si ihneď doma sádru z nohy zložil. Myslí si, že syn G. nemal žiadne následky z tohto konfliktu. Znalec O.. V. C., A.. sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu odvolal na závery znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval pod č. 31/2021. Uviedol, že poškodený G. O. mal pri konflikte s bratom utrpieť zranenia - pomliaždenie nosa, pomliaždenie oboch okolo očných oblastí tváre a pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, pričom sa jedná o ľahké poranenia, pri ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného v rozsahu troch až piatich dní. K úplnému vyhojeniu týchto zranení došlo v dobe do 10 dní. Zároveň tento mal utrpieť aj zlomeninu druhej a tretej predpriehlavkovej kosti ľavej nohy, toto zranenie je stredne ťažké, pri ktorom bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného v rozsahu najviac do 5 týždňov, a to stredne intenzívnou až intenzívnou bolestivosťou poranení a opuchom v mieste zlomenín, neschopnosťou samostatnej chôdze a postoja - musel chodiť o barliach, pre sádrovú dlahu sú sťažené všetky každodenné úkony osobnej hygieny a starostlivosti (obliekanie, príprava stravy, stolovanie, domáce práce, vedenie vozidla a pod). Zranenie by mohlo byť vyhojené skôr jedine v prípade, ak by došlo k operačnému zákroku, avšak v danom prípade k nemu nedošlo. Po tomto období ešte nastalo obdobie, kedy dochádza k rehabilitácií zranenia, doliečovaniu zranenia a k úplnému vyhojeniu zranenia teda mohlo dôjsť v období do 6-ich až 8-ich týždňov od vzniku zranenia. Vzhľadom na vyjadrenia vypočutých osôb dospel k najpravdepodobnejšiemu mechanizmu vzniku zranenia s tým, že pomliaždenie nosa, pomliaždenie oboch okolo očných oblastí tváre a pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy predstavujú poranenia, ktoré mohli veľmi dobre vzniknúť pri opakovaných úderoch rukou inej osoby (obžalovaného) do tváre a ľavej strany hlavy poškodeného G. O.. Zlomenina druhej a tretej predpriehlavkovej kosti ľavej nohy mohla byť spôsobená opakovaným úderom podlhovastým predmetom do oblasti ľavej nohy vedený veľkou intenzitou, teda kovovou barlou, ktorá sa pri útoku mohla poškodiť. Takýto útok charakteru opakovaných úderov tvrdým podlhovastým predmetom do oblasti ľavej nohy mohol viesť k závažnejším poraneniam, a to zlomeninám, prípadne trieštivým zlomeninám viacerých kostí nohy, kedy by bol nepochybne obmedzený obvyklý spôsob života nad 42 dní. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. M. G. vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená žiadna duševná porucha. Má však disharmonicky štruktúrovanú osobnosť, emočne nestabilnú, impulzívnu, so zníženou frustračnou a konfliktnou toleranciou. V čase spáchania trestného činu u obžalovaného išlo o jednoduchú opitosť, chorobne nie je závislý na alkohole. Znalec nezistil závislosť u neho ani od iných návykových látok. Jeho ovládacie schopnosti boli znížené v miere nepodstatnej a to vplyvom účinku požitého alkoholu. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v plnej miere zachované. Z hľadiska duševného stavu obžalovaného nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Trestná činnosť nebola u neho chorobne motivovaná. U obžalovaného nie je indikovaná žiadna forma protialkoholickej alebo psychiatrickej liečby. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 147) mal súd preukázané, že barla, ktorou mal obžalovaný na poškodeného útočiť je hliníková, a táto bola prelomená na dva kusy. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.03.2021 (č.l. 155-160) vyplýva, že obžalovaný bol vykázaný z obydlia poškodenej M. O. (byt vo S. D. X.. G. XXXX/XX) na dobu 10 dní. Zo záznamu z dychovej skúšky zo dňa 07.03.2021 vykonanej o 21:15 hod. vyplýva, že u obžalovaného bola zistená v uvedenom čase prítomnosť alkoholu vo vydychovanom vzduchu o objeme 0,93 mg/l (1,94 promile). Na fotodokumentácii (č.l. 151-154) sú zachytené zranenia poškodeného a barla, ktorou mal obžalovaný svojho brata udierať. Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 237-238), mal súd preukázané, že obžalovaný je páchateľom viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie registra obyvateľova vyplýva,

že obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt v meste Vrútky. Z lustrácie generálne prokuratúry vyplýva, že voči obžalovanému neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný naposledy pracoval na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa M. U., s miestom podnikania S., X.. G. V. N. XX, L.: XXXXXXXX, a to v období od 03.02.2020 do 13.06.2021 a dosahoval pravidelný príjem. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčujú viaceré dôkazy, a to najmä vlastná výpoveď, v rámci ktorej sa priznal, že v predmetný deň po príchode domov napadol svojho brata úderom do hlavy rukou zovretou v päť a následne pokračoval s ním v vzájomnom fyzickom konflikte sprevádzanom ďalšími údermi päsťou. Taktiež potvrdil, že tohto udieral hliníkovou barlou do oblastí nôh a vyhrážal sa mu zabitím. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami poškodených - brata G. a matky M. O., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný pästným úderom, ktorým zasiahol brata G. do hlavy, začal tohto fyzicky atakovať a následne v tomto agresívnom ataku pokračoval. Čo sa týka intenzity útoku a jeho následkov, súd vychádzal z výpovede G. O., ktorú podal v prípravnom konaní, pretože túto jeho pôvodnú výpoveď pokladal za autentickú, neskreslenú. Naproti tomu z výpovede, ktorú tento svedok podal pred súdom, je zrejmá snaha svedka konanie obžalovaného zľahčovať a bagatelizovať, v úmysle obžalovanému nepriťažiť. Táto snaha je logická, keďže sa výpoveď týka trestnej činnosti jeho vlastného brata. Preto súd výpoveď svedka G. O. podanú pred súdom vyhodnotil ako nehodnovernú. Rovnako aj z výpovede obžalovaného je zrejmé, že hoci sa tento priznal k útoku voči svojmu bratovi a to nielen údermi päsťou (ale aj kovovou barlou), intenzitu útoku sa snažil aj on vo svojej výpovedi zmierniť. Závery znaleckého dokazovania vykonaného znalcom O.. V. C., A.. však potvrdzujú, že rozsah zranení objektívne zistených u poškodeného G. O. po útoku obžalovaným, najlepšie korešponduje s mechanizmom ich vzniku (a intenzitou útoku obžalovaného) tak, ako to uviedol poškodený G. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Keďže tieto závery znaleckého dokazovania sú logické a žiadnym spôsobom neboli počas konania spochybnené, súd si ich osvojil. Pritom rozsah zranení poškodeného G. O. vyplýva aj z vyhotovenej fotodokumentácie a obsiahnutej v spise. Čo sa týka vyhrážok, ktoré obžalovaný vyslovil, súd mal výpoveďou obžalovaného ako aj poškodených preukázané, že týmto sa vyhrážal zabitím, a to tak vyhrážkami adresovanými priamo poškodenému G. O. resp. celej rodine. Z týchto vyhrážok obaja nadobudli oprávnený strach o svoj život a zdravie. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalovaného skutku, súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Na rozdiel od právnej kvalifikácie prokurátora, ktorý v podanej obžalobe navrhol okrem iného skutok právne kvalifikovať aj ako dokonaný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., súd mal za to, že tento zločin bol spáchaný len v štádiu pokusu. Vykonaným znaleckým dokazovaním, ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, závery si súd osovojil, bolo preukázané, že najzávažnejšie zo zraní, ktoré poškodený útokom obžalovaného utrpel, je zlomenina druhej a tretej predpriehlavkovej kosti ľavej nohy. Toto zranenie bolo vyhodnotené ako stredne ťažké, pri ktorom bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného v rozsahu najviac do 5 týždňov, a to stredne intenzívnou až intenzívnou bolestivosťou poranení a neschopnosťou samostatnej chôdze a postoja. Je zrejmé, že predmetné zranenie nemožno v žiadnom prípade pokladať za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 4 Tr. zák., ale len ako ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. Zo znaleckého dokazovania taktiež vyplynulo, že útok charakteru opakovaných úderov tvrdým podlhovastým predmetom do oblasti ľavej nohy mohol viesť k závažnejším poraneniam, a to zlomeninám, prípadne trieštivým zlomeninám viacerých kostí nohy, kedy by bol nepochybne obmedzený obvyklý spôsob života nad 42 dní. Preto súd predmetný skutok ako už bolo vyššie uvedené, právne kvalifikoval aj ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ale len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zák.), vzhľadom k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná aj pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák., čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci, súd pri zohľadnení ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. dospel k záveru, že konanie obžalovaného je nutné pokladať aj ako prečin nebezpečného vyhrážania, keďže tohto konania sa dopustil nielen voči blízkym osobám, ale dokonca ho spáchal so

zbraňou, pričom tento jeho verbálny atak doprevádzal aj atak fyzický, ktorý bol právne kvalifikovaný dokonca ako zločin. Súd po posúdení všetkých uvádzaných okolností mal za to, že závažnosť činu rozhodne nie je nepatrná. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Hoci obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania viacerých priestupkov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, tieto priestupky nie sú tak závažné, aby súd nemohol u obžalovaného konštatovať, že tento doposiaľ viedol riadny život. Taktiež existuje jedna priťažujúca okolnosť, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na rovnaký pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:1) súd podľa Tr. zák. základnú trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti (5 až 12 rokov) neupravoval. Následne súd uložil obžalovanému najprísnejší z trestov, a to trest odňatia slobody ( Tr. zák.). Uložil mu úhrnný trest odňatia slobody, keďže trest bol ukladaný za viac trestných činov. Súd znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej , keďže trestný čin, z ktorého sadzieb pri ukladaní trestu súd vychádzal (trestný čin najprísnejšie trestný), bol spáchaný v štádiu pokusu, pričom vzhľadom na povahu a závažnosť predmetného pokusu zločinu ublíženia na zdraví má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, a to vo výmere troch rokov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému primeranú skúšobnú dobu, a to až vo výmere päť rokov. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania a k rešpektovaniu práv iných osôb. Ak by sa po skončení skúšobnej doby (počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. Súd zároveň uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom mu uložil zákaz v skúšobnej dobe požívať alkoholické nápoje v akomkoľvek množstve a príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu zameranému na zvládanie záťažových situácií. Tieto uložené obmedzenia a povinnosti by mali obžalovanému napomôcť k jeho náprave. Súd pri mimoriadnom znížení trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom a rozhodovaní o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom prihliadol na to, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol osobou blízkou veku mladistvých, nebolo voči nemu v minulosti vedené iné trestné konanie, spáchanie skutku opakovane oľutoval, pričom tohto sa zjavne dopustil aj pod tlakom ťaživej rodinnej situácie. Hoci obžalovaný je len študentom strednej školy, dlhodobo pracuje a finančne vypomáha svojej rodine (obom poškodeným). Brat obžalovaného potvrdil (a to aj vo výpovedi, v ktorej ešte nezľahčoval konanie obžalovaného), že obžalovaný sa v nedávnej minulosti pred spáchaním skutku, keď bol pripútaný k lôžku a odkázaný na starostlivosť iného, vzorne o neho staral, kŕmil ho, pomáhal mu s vykonaním osobnej hygieny a potrieb. Je teda zrejmé, že sa nejedná o osobu narušenú, s kriminálnou záťažou, práve naopak. Aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska jeho duševného stavu nie je nebezpečný, trestná činnosť nebola u neho chorobne motivovaná a nie je u neho indikovaná ani žiadna forma protialkoholickej alebo psychiatrickej liečby. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že najvhodnejším trestom, ktorý na jednej strane zabezpečí ochranu spoločnosti a na druhej vytvorí adekvátne podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život je práve uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia zodpovedajúcich obmedzení a povinností.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.