Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-3-2023.pdf
PDF · 110.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: TATRAMARKET POPRAD, s.r.o, IČO: 31 671 870, so sídlom Starý Smokovec 18100, Vysoké Tatry, zastúpený: JUDr. Pavel Závacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, Poprad, za účasti ďalšieho účastníka konania: Letisko Poprad – Tatry, a.s., IČO: 35 912 651, so sídlom Na letisko 100, Poprad, zastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-4289/15 zo 04.02.2016, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje opatrenie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, č. Z-4289/15 zo 04.02.2016, a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania ako aj nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania priznáva voči žalovanému nárok na náhradu tých trov konania a kasačného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ďalší účastník konania („Letisko“) je prevádzkovateľom verejného letiska v Poprade (Letisko Poprad- Tatry). Tomuto letisku boli rozhodnutím bývalého Leteckého úradu Slovenskej republiky č. 313-404- OP/2001-1863 z 20. októbra 2001 určené ochranné pásma. Podľa rozhodnutia Dopravného úradu č. 07280/2014/RLET-004/14977 z 27. mája 2014 mu bolo predĺžené povolenie na prevádzkovanie tohto letiska do 30. júna 2016 a súčasne bolo určené za verejné medzinárodné letisko. V tomto rozhodnutí bolo Letisku okrem iného ďalej uložené dodržiavať predpis L 14. Letisko je vedené v obchodnom registri ako prevádzkovateľ letiska v rámci svojho predmetu podnikania.
2. Podľa vyjadrenia Letiska bolo v rokoch 2003 až 2007 na Letisku Poprad-Tatry postavené oplotenie na vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch. Od roku 2012 začalo Letisko konsolidovať právne pomery spojené s týmto oplotením, či už kúpnymi zmluvami, alebo pokusom o zriadenie vecného bremena s poskytovaním náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Okrem iných toto oplotenie prechádzalo aj cez pozemky žalobcu, ktoré boli v úvode popísaného obdobia najprv v správe Slovenského pozemkového fondu a neskôr sa ich vlastníkom stal žalobca. Oplotenie muselo byť postavené podľa
spomínaného predpisu L 14 (bod 9.10), aby sa zabránilo prístupu veľkých zvierat a neoprávnených na letisko a jeho plochy.
3. V tomto kontexte Letisko podalo 28. septembra 2015 žalovanému návrh na záznam vecného bremena, ktoré považovalo za zriadené zákonom podľa § 31 ods. 2 (v záujme zabezpečenia prevádzky verejných letísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní vlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky. Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Letecký zákon“) na pozemkoch žalobcu v k.ú. A., mesto B., C. B., označených parcelných číslom KN-C 1907/15 a KN-E 4510 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, z dôvodu potreby zriadiť na týchto pozemkoch oplotenie letiska Poprad-Tatry, umiestniť na nich zabezpečovacie zariadenia a letecké pozemné zariadenia, ako aj z dôvodu potreby vstupovať na tieto pozemky v súvislosti s umiestňovaním a údržbou vyššie uvedených vecí.
4. Žalovaný vyzval dňa 24. novembra 2015 Letisko, aby preukázalo, že letisko v Poprade má charakter verejného letiska, že má povolenie na prevádzkovanie letiska v Poprade, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme letiska v Poprade, a že došlo k poskytnutiu náhrady vlastníkom za obmedzenie ich vlastníckych práv.
5. Letisko doložilo povolenie na prevádzkovanie letiska, kde bolo určené za medzinárodné verejné letisko, uviedlo, akým rozhodnutím boli letisku určené ochranné pásma, ako aj predložil listy, ktoré adresoval dvom fyzickým osobám (spoločníkom a konateľom žalobcu) v súvislosti s pozemkami odlišnými od pozemkov žalobcu a kde im navrhuje výšku náhrady za zriadenie požadovaného vecného bremena. Dňa 4. februára 2016 žalovaný vykonal záznam požadovaného vecného bremena do katastra nehnuteľností napadnutým opatrením.
II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
6. Civilnou žalobou podanou dňa 9. marca 2016 na Okresný súd Poprad najprv pod sp.zn. 16 Cb 56/2016 a potom pod sp.zn. 9 C 93/2016 sa žalobca proti žalovanému a Letisku domáhal určenia neplatnosti tohto vecného bremena a uloženia povinnosti žalovanému odstrániť jeho zápis na príslušnom liste vlastníctve. Uviedol, že Letisko ako súkromná spoločnosť nemá žiaden právny titul na zriadenie vecného bremena, materiálne Letisko predmetné pozemky neužíva a oplotenie nie je v jeho vlastníctve (čo malo Letisko uviesť v civilnom spore sp.zn. 18 Cb 93/2015 na Okresnom súde Poprade o vydanie bezdôvodného obohatenia), a že žalovaný v rozpore s právom vykonal záznam do katastra nehnuteľností, pretože vecné bremeno nebolo zriadené predpísanou formou s požadovanou náhradou.
7. Konatelia žalobcu rovnako podali na Okresný súd Poprad civilnú žalobu, vedenú pod sp.zn. 12 C 63/2016, a domáhali sa ňou výrokov ako vo vyššie uvedenej civilnej žalobe žalobca. Civilný súd listom zo 14. novembra 2017 postúpil túto žalobu konateľov žalobcu Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu, kde bola zapísaná pod sp.zn. 2S/24/2018 po tom, čo Krajský súd v Prešove uznesením v civilnom konaní sp.zn. 18NcC/9/2017 z 29. januára 2018 vyslovil na odvolanie konateľov žalobcu, že ich nesúhlas s postúpením veci správnemu súdu nie je dôvodný. Krajský súd v Prešove v správnom súdnom konaní však s postúpením veci nesúhlasil, a preto predložil vec 17. mája 2018 kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý 21. augusta 2018 pod sp.zn. 1KO/17/2018 rozhodol, že nesúhlas s postúpením nie je dôvodný.
8. Dňa 29. júna 2018 Okresný súd Poprad vykonal totožné postúpenie civilnej žaloby žalobcu. Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove 9. novembra 2018 a zapísaná pod sp.zn. 2S/96/2018. Rozsudkom č.k. 2S/96/2018-191 z 12. marca 2019 bola žaloba zamietnutá.
9. Krajský súd uviedol, že vykonanie záznamu bolo v súlade so zákonom vo verejnom záujme a konateľom žalobcu bola ponúknutá náhrada, pričom žalobca sám zažaloval Letisko o vydanie bezdôvodného obohatenia. Letisko bolo oprávnené na to, aby vecné bremeno bolo zapísané v katastri.
O podobnej žalobe konateľov žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. 2S/24/2018 tiež 12. marca 2019 tak, že ju zamietol z rovnakých dôvodov, ako v práve rozhodovanej veci.
10. Žalobca podal kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že podľa zákona je prevádzkovateľ letiska oprávnený vstupovať na cudzie pozemky, nie na nich zriaďovať oplotenie. Žalovaný tak zapísal záznamom do katastra nehnuteľností v podstate zmluvné vecné bremeno bez doloženia príslušnej zmluvy. Oplotenie je možné zriadiť až po tom, čo naň bude vydané právoplatné stavebné povolenie. Ďalej uviedol, že zákonné vecné bremeno môže vzniknúť priamo účinnosťou zákona, alebo nastúpením ďalšej skutočnosti zákonom predpokladanej (napr. spoločne so stavebným povolením). Účelom § 31 ods. 2 Leteckého zákona je umožniť prístup prevádzkovateľovi letiska k už existujúcim zariadeniam. Ak chcelo Letisko splniť povinnosť vyplývajúcu preň (a nie pre žalobcu) z predpisu L 14, malo tak učiniť zmluvou so žalobcom, alebo malo dôjsť k vyvlastneniu pozemkov. Postup žalovaného považoval žalobca za de facto vyvlastnenie bez splnenie ústavných podmienok pre taký postup.
11. V súvisiacej veci konateľov žalobcu bola tiež podaná kasačná sťažnosť a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložená rovnako 30. septembra 2019 a zapísaná pod sp.zn. 6Sžrk/9/2019. Rozsudkom sp.zn. 6Sžrk/9/2019 zo 16. januára 2020 bola kasačná sťažnosť zamietnutá.
12. O kasačnej sťažnosti v práve rozhodovanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 1Sžrk/7/2019 z 26. januára 2021, ktorým bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Kasačný súd nezistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že žalobca spochybňuje legitimáciu na podanie návrhu na zápis vecného bremena. Úlohou žalovaného bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre vykonanie záznamu. Úmysel zriadiť vecné bremeno podľa § 31 ods. 2 Leteckého zákona však z návrhu Letiska nevyplýva; naopak, Letisko sa domáhalo oprávnení podľa § 31 ods. 1 Leteckého zákona (Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.), tieto však môžu vzniknúť len na základe rozhodnutia na to oprávneného orgánu. Letisko nie je orgánom oprávneným zriadiť takéto vecné bremeno (ide o akciovú spoločnosť) a nemalo ani legitimáciu na podanie návrhu na záznam do katastra nehnuteľností. Letecký zákon tiež podmieňuje rôzne úkony pri výstavbe na letisku existenciou verejnoprávnych súhlasov či povolení.
13. Po vrátení veci 3. mája 2021 bola vec na Krajskom súde v Prešove zapísaná pod sp.zn. 2S/18/2021. Rozsudkom sp.zn. 2S/18/2021 z 24. marca 2022 bola žaloba opätovne zamietnutá. V odôvodnení krajský súd uviedol, že kasačný súd zrušil jeho predchádzajúci zamietavý rozsudok, odchýliac sa úplne od rozsudku vo veci sp.zn. 6Sžrk/9/2019, pričom krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní práve z rozsudku sp.zn. 6Sžrk/9/2019. Doplnil, že je potrebné postupovať tak, že sa vec predloží veľkému senátu. V ostatnom zopakoval svoj právny názor vyslovený v skoršom rozsudku sp.zn. 2S/96/2018.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 5Svk/32/2022 z 30. marca 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/18/2021 z 24. marca 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Na pojednávaní konanom 16.09.2025 žalobca a ďalší účastník konania zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
16. Vzhľadom na náhlu neprítomnosť členky senátu JUDr. Renáty Smajdovej bola vec v súlade s čl. 2.5 bod 1 Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2025 v znení jeho dodatku č. 9 prejednaná a rozhodnutá v senáte tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 27 ods. 1 Leteckého zákona zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 27 ods. 2 Leteckého zákona zriadiť letecké pozemné zariadenie, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom Dopravného úradu. Dopravný úrad v rozhodnutí určí podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Dopravný úrad zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov.
21. Podľa § 27 ods. 3 Leteckého zákona stavby v územných obvodoch verejných letísk, ktoré sú vo vlastníctve štátu, možno zriaďovať na prenajatých pozemkoch týchto letísk len so súhlasom ministerstva.
22. Podľa § 28 ods. 1 Leteckého zákona špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je Dopravný úrad.
23. Podľa § 28 ods. 2 Leteckého zákona Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení.
24. Podľa § 28 ods. 3 Leteckého zákona pri stavbách v ochranných pásmach letísk a v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách podľa § 30, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je Dopravný úrad dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní.
25. Podľa § 29 ods. 2 Leteckého zákona v ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia ( § 32 ods. 1).
26. Podľa § 29 ods. 3 Leteckého zákona Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky.
27. Podľa § 31 ods. 1 Leteckého zákona z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.
28. Podľa § 31 ods. 2 Leteckého zákona v záujme zabezpečenia prevádzky verejných letísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní vlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky. Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na nevyhnutú mieru. Právo vlastníka na náhradu škody nie je tým dotknuté.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov [ďalej len „Katastrálny zákon“] kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
30. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
32. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh.
33. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
35. Najvyšší správny súd v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5 Svk/32/2022 z 30. marca 2023 zaviazal správny súd po vrátení veci na ďalšie konanie, vychádzať z právnych záverov kasačného súdu vyslovených v rozsudku sp. zn. 1Sžrk/7/2019 z 26. januára 2021 a v súlade s nimi rozhodnúť.
36. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom Letiska na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností z 28.09.2015, zistil, že toto podalo návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa 34 ods. 1 Katastrálneho zákona s odôvodnením, že z platných právnych predpisov a udeleného povolenia na prevádzkovanie letísk mu vyplýva povinnosť zriadenia oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia svetelných zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem. Letisko špecifikovalo cez, ktoré nehnuteľnosti v katastrálnom území A. má byť vedené oplotenie letiska a v závere okrem iného navrhlo, aby žalovaný vykonal záznam vecného bremena v jeho prospech ako oprávneného a to v katastrálnom území A., LV č. XXXX v časti C - Ťarchy: vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov v katastrálnom území A. parcela K-NC č. 1907/15 diel č. 4 o výmere 26 m2, ostatná plocha a parcela KN-C č. 1907/11 diel č. 15 o výmere 34 m2, ostatná plocha a parcela KN-C č. 1907/20 diel č. XX o výmere 34 m2 ostatná plocha, strpieť právo spoločnosti letisko Poprad - Tatry a.s. ako oprávneného z vecného bremena zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma na dotknutých nehnuteľnostiach a vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotenia alebo iných zábran na dotknuté nehnuteľnosti.
37. Z LV. č. XXXX, okres B., obec B., k.ú. A., z 10.02.2016, ktorý je súčasťou spisu, mal správny súd za preukázané, že výlučnému vlastníkovi nehnuteľností a to žalobcovi bolo v časti C: Ťarchy zaznamenané, že sa zriaďuje vecné bremeno v zmysle § 31 Leteckého zákona - spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad – Tatry, a.s., zriaďovať oplotenie, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných
zariadení a oplotenia alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v GP č. 74/2015 podľa Z 4289/15 (CKN p. č. 1907/15, EKN p. č. 4510) - 96/16.
38. Tak, ako na to poukázal kasačný súd v prvom zrušujúcom rozsudku z ustanovenia § 28 alebo § 34 v spojení s § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že oprávnenie žalovaného ako správneho orgánu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, či už vkladom alebo záznamom vzniká pri splnení tam ustanovených podmienok. Letisko Poprad – Tatry zvolilo postup podľa § 34 a nasl. Katastrálneho zákona a ako navrhovateľ požiadalo o vykonanie zapísania vecného bremena záznamom na dotknutých nehnuteľnostiach.
39. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 1 ako aj § 35 ods. 1 a § 36 Katastrálneho zákona vyplýva, že aj v preskúmavanej veci verejná alebo iná listina osvedčuje vznik vecného bremena. Uvedená verejná listina musí najmä vychádzať zo zákonom vymedzeného rozsahu vecného bremena, či obsahovať rozhodnutie štátneho orgánu, štátom poverenej úradnej osoby alebo z iných relevantných skutočností. Úlohou žalovaného preto bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí.
40. Vecné bremená vznikajú priamo zo zákona iba v prípadoch, v ktorých to osobitný právny predpis výslovne ustanovuje. V preskúmavanej veci je to nepochybne ustanovenie § 31 ods. 2 Leteckého zákona, ktoré v prospech prevádzkovateľa verejného letiska, a tým aj Letisko Poprad - Tatry nepochybne je, ukladá povinnosť (bremeno) strpieť vstupovať po splnení zákonných podmienok aj na pozemky žalobcu. Avšak úmysel zriadiť také vecné bremeno z návrhu Letiska Poprad – Tatry, a.s. tak, ako na to poukázal aj kasačný súd, nevyplýva. Naopak, z návrhu vyplýva, že Letisko Poprad - Tatry sa domáhalo zapísania vecného bremena v zmysle § 31 ods. 1 Leteckého zákona, ktoré však v tom čase nebolo zriadené. Vecné bremeno z titulu obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme s oporou v zriadení alebo prevádzkovaní verejného letiska a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem môže vzniknúť iba konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu (bod 46. prvého zrušujúceho rozsudku, pozn.).
41. Správny súd v tomto kontexte konštatuje, že k návrhu Letiska Poprad – Tatry, a.s. na vykonanie záznamu vecného bremena z 28.09.2015 nebolo pripojené žiadne rozhodnutie o zriadení vecného bremena a takéto rozhodnutie nebolo predložené ani počas priebehu záznamového konania. Iba existencia sformulovanej povinnosti Letiska v zmysle predpisu L 14 Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, bod 9.10.2 zriadiť na verejnom letisku pre leteckú dopravu oplotenie na znemožnenie prístupu veľkých zvierat, ktoré by mohli ohroziť lietadlá na pohybovej ploche a bod 9.10.4 zriadiť na verejnom letisku pre leteckú dopravu oplotenie, aby sa zabránilo úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska, nezriaďuje vecné bremeno, ktorého zápisu sa Letisko následne domáhalo. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že Letisko aj napriek tomu, že vo svojom návrhu uvádza tú skutočnosť, že má byť spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu, nie je orgánom oprávneným na zriadenie vecného bremena a nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie a zriadenie vecného bremena spôsobom, akým sa toho dožadovalo u príslušného katastrálneho odboru.
42. Správny súd si uvedomuje, že v danom prípade bolo úmyslom Letiska „napraviť“ stav vzniknutý v rokoch 2003-2007, keď došlo k výstavbe oplotenia celkom zjavne bez vysporiadania vzťahov s vlastníkmi pozemkov, na ktorých bolo postavené. Avšak uvedený stav možno reparovať len zákonným spôsobom za dodržania ustanovení vtedy platného a účinného Leteckého zákona (§ 27 a nasl. Leteckého zákona).
43. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že napadnuté opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), z dôvodov, ktorých napadnuté opatrenie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, preto správny súd napadnuté opatrenie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
44. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku.
45. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
46. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania ako aj nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
47. O trovách konania ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech správny súd mu voči žalobcovi priznal náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil vrátane trov kasačného konania.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
49. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.