Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/26/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: A. A. B., C., D. D. E. XX, F., proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. I. XXX/X, J., zastúpenému: A. K. L., C. D., D. D. K. E. XXXX/X, M., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4 335,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3 995,31 € zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 340,48 € a úroky vo výške 3 260,81 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde Banská Bystrica sa pôvodná žalobkyňa Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671 (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) v tzv. upomínacom konaní domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 4 335,79 € a úrokov 3 260,81 €. V návrhu uviedla, že sporové strany uzavreli dňa 3.1.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný obdržal úver vo výške 5 000 €, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 92,60 €. V dôsledku nesplácania úveru riadne a včas bola dňa 27.3.2020 pôvodnou žalobkyňou vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, ktorá bola žalovanému odoslaná 30.3.2020. Splátka, pre ktorú sa dlh stal predčasne splatným, bola splátka splatná 20.12.2019. Pôvodná žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 12.9.2022 predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 26.9.2022. Žalovaný v uvedenej lehote dlžnú sumu neuhradil. Suma 4 335,79 € predstavuje istinu úveru vo výške 5 000 € po odpočítaní doposiaľ uhradenej istiny vo výške 664,21 €. Suma 3 260,81 € predstavuje vyčíslený úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí vo výške 3 889,60 € po odpočítaní doposiaľ uhradenej výšky úroku 628,79 €.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 21.11.2022 sp. zn. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni istinu 4 335,79 € a úroky 3 260,81 €, alebo v tej istej lehote podať odpor. Platobný rozkaz bol doručený pôvodnej žalobkyni 21.11.2022 a žalovanému 25.11.2022.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Namietal, že pôvodná žalobkyňa v návrhu neuviedla, akým spôsobom overovala bonitu klienta. V tejto súvislosti poukázal na Ďalej žalovaný uviedol, že podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN bola po zadaní požadovaných údajov vypočítaná RPMN vo výške 15,99 % p. a., zmluva preto obsahuje nesprávny

údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 17,38 % p. a. čo má za následok absenciu údaja o RPMN, a preto je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný mal za to, že z dikcie / vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Bol toho názoru, že ročná úroková sadzba vo výške 17,38 % je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto spojitosti uviedol, že úroková sadzba v zmluve prevyšuje skoro o viac ako 150 % priemerné úrokové miery obdobných úverov obchodných bánk zverejnených NBS v čase uzatvorenia zmluvy. S poukazom na a je preto zmluva v časti zmluvného úroku neplatná, čo má v konečnom dôsledku za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného taktiež neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle a , nakoľko jednak na týchto dokumentoch nie je podpis žiadnej osoby ako zástupcu pôvodnej žalobkyne a zároveň pôvodná žalobkyňa nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Poslednú výzvu pred zosplatnením, ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zároveň tieto neboli podpísané zástupcom pôvodnej žalobkyne.

4. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že ňou predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Spolu s týmto podaním predkladá súdu dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, čím preukazuje, že dodržala zákonné povinnosti v zmysle Predkladá výpisy z účtu, kópiu občianskeho preukazu, výpis z registra klientskych informácií, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preverovala rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného, výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že na základe údajov poskytnutých žalovaným preverovala stav, príjmy a výdavky žalovaného spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že preverovala históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácií. Žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za posledné 3 mesiace od uvedeného dopytu priemerný vymeriavací základ aspoň 1 191 €. Z výpisu z registra klientskych informácií je jasné, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal jeden iný existujúci úver so splátkou vo výške 220 €. Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 976,27 € odpočítala sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 €, finančnú rezervu v hodnote 154,24 €, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 220 €, dosiahla výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 396,96 €. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 92,60 €, pôvodná žalobkyňa mala za to, že postupovala s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonitu žalovaného pred uzavretím zmluvy a riadne preverila stav, príjmy a výdavky žalovaného. K výške úrokovej sadzby pôvodná žalobkyňa uviedla, že výška dojednaných úrokov 17,38 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od 1.9.2014. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzatvorené od 21.11.2018 do 20.2.2019 so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona ( v spojení s nariadenia vlády) predstavovala 17naná odplata je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Trvala preto na žalobe v celom rozsahu a navrhla pokračovanie v spore na miestne príslušnom súde.

5. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa

6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa sa pri skúmaní jeho bonity obmedzila len na príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnila náklady na bývanie a celkovo náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobkyňa tvrdila, že pri posudzovaní výdavkov vychádzala zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti. Z predložených dôkazov však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ustanovenia § 7 ods. 27 ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Cieľom ustanovenia § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľov na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Preto musí dodávateľ okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov. Žalovaný mal s poukazom na uvedené za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žalobkyňa nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Jej listy zo dňa 26.2.2020 a 27.3.2020 sú preto neplatné právne úkony. Zo strany žalobkyne taktiež nebolo preukázané, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Žalobkyňa v konaní uplatnila svoju pohľadávku vyplývajúcu jej z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnila v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa treba vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala vznik nároku tak, ako ho uplatnila v žalobe. S poukazom na to je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobkyni plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle , ktorou žalobou žalobkyňa uplatnila svoj nárok ako nezosplatnený, v celosti. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobkyne, keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení žalobkyne (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Keďže žalobkyňa uplatnený nárok skutkovo vymedzila ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Pôvodná žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 2.10.2024 okrem iného oznámila súdu, že žalovaný počas súdneho konania zaplatil časť svojho dlhu, a to dňa 8.3.2023 sumu 145,10 €, dňa 17.5.2023 sumu 145,10 €, dňa 19.1.2024 sumu 221,91 €, dňa 9.5.2024 sumu 217,70 €, dňa 10.6.2024 sumu 217,70 €, dňa 8.7.2024 sumu 217,70 €, dňa 8.8.2024 sumu 217,70 € a dňa 9.9.2024 sumu 217,70 €. Z dôvodu týchto čiastočných úhrad pôvodná žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1 600,61 € späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu vo výške 2 735,18 € a úrok vo výške 3 260,81 €.

8. Súd uznesením zo dňa 10.2.2025 č.k. -132 v zmysle pripustil, aby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpila terajšia žalobkyňa. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2025.

9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.8.2025 opätovne poukázal na to, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobkyňa nezískala od neho žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo ani na živobytie. Z dôkazov, ktoré si žalobkyňa zaobstarala, si nemohla urobiť reálny obraz o tom, aká suma mu ostane po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Právna predchodkyňa žalobkyne od neho nezisťovala žiadne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, čo preukazuje, že žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou, a teda aj z tohto dôvodu nebola minimálne oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatný právny úkon v zmysle a žalobkyňa tak v konečnom dôsledku nemá v konaní ani aktívnu vecnú

legitimáciu. Žalovaný napokon poukázal aj na znenie judikátu R 34/2025 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

10. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 18.8.2025 oznámila, že žalovaný uhradil ďalšiu časť dlhu, a to po 217,70 € v dňoch 8.10.2024, 8.11.2024, 9.12.2024, 8.1.2025, 10.2.2025, 10.3.2025, 8.4.2025, 9.5.2025, 9.6.2025, 8.7.2025 a 8.8.2025, dokopy teda sumu 2 394,70 €. S poukazom na to vzala žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 394,70 € späť. Navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť je istinu vo výške 340,48 € a úroky vo výške 3 260,81 €.

11. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 22.8.2025, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 18.8.2025, a to s poukazom na princíp hospodárnosti konania. Z rovnakého dôvodu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní aj žalovaný a jeho právna zástupkyňa. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa druhej vety rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a následne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 17.9.2025.

12. Nakoľko žalobkyňa podaniami doručenými súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci, konkrétne dňa 2.10.2024 a 18.8.2025 vzala žalobu späť v časti istiny vo výške 3 995,31 € (1 600,61 € + 2 394,70 €), súd bez toho, aby skúmal stanovisko žalovaného k týmto čiastočným späťvzatiam, vzal zreteľ na tieto právne účinné dispozitívne úkony žalobkyne a konanie v uvedenej časti zastavil ( v spojení s ).

13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému už len zaplatenia istiny 340,48 € a úrokov 3 260,81 €. V súvislosti s úrokmi je potrebné uviesť, že pôvodná žalobkyňa vo formulári návrhu na vydanie platobného rozkazu, konkrétne v jeho časti „D) Uplatňovaný peňažný nárok“ uviedla, že sa domáha úroku vo výške 3 260,81 €. V rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, však v rozpore s tým navrhla, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej úroky vo výške 17,38 % ročne zo sumy 4 702,79 € od 21.12.2019 do 17.6.2022, zo sumy 4 553,44 € od 18.6.2022 do 21.6.2022 a zo sumy 4 335,79 € od 22.6.2022 do zaplatenia, najviac však do sumy 3 260,81 €. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v neskorších podaniach doručených súdu dňa 2.10.2024 a 18.8.2025 výslovne uviedla, že požaduje úroky vo výške 3 260,81 €, súd považoval spomínaný rozpor predstavujúci vadu žaloby za odstránený a vychádzal z toho, že predmetom konania bolo od začiatku zaplatenie úrokov vo výške 3 260,81 €.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

15. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 3.1.2019 medzi žalobkyňou (v tom čase s obchodným menom Amico Finance a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 5 000 € s dohodnutým úrokom 17,38 % ročne (fixná úroková sadzba). Úver mal byť žalovanou splatený v 96 mesačných splátkach, pričom výška splátky bola 92,60 €. Prvá splátka bola splatná 20.2.2019, ostatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom dátum poslednej splátky bol 20.1.2027. Výška RPMN bola 17,38 %, celkové náklady spotrebiteľa 3 889,60 € a celková čiastka k zaplateniu 8 889,60 €. V bode 3.2 písm. d/ zmluvy sa dohodlo, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorý sa stane okamžite splatným (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v a a teda ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Z prehľadu splátok a úhrad k predmetnej zmluve súd zistil, že žalovaný úver vo výške 5 000 € čerpal dňa 3.1.2019. Žalovaný do 16.4.2020 uhradil na úver celkom sumu 926 €, teda 10 mesačných splátok úveru splatných v období od 20.2.2019 do 20.11.2019 a do omeškania sa tak dostal so splátkou splatnou 20.12.2019. Z týchto úhrad žalovaného bolo na istinu úveru započítaných 297,21 € a na úroky 628,79 €. Neuhradený zostatok istiny tak predstavoval sumu 4 702,79 € (5 000 € - 297,21 €).

17. Listom zo dňa 26.2.2020 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru v sume 277,80 € a zároveň ho

upozornila, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú 20.12.2019 vo výške 92,60 € najneskôr do 25.3.2020, bude oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Z doručenky od tejto zásielky vyplýva, že žalovaný si ju riadne prevzal dňa 2.3.2020.

18. Listom zo dňa 27.3.2020 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ žalobkyňa oznámila žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého mu na základe predmetnej zmluvy vo výške 92,60 €, ktorá bola splatná dňa 20.12.2019, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v upomienke č. 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy a túto dlžnú splátku v stanovenej lehote neuhradil, je nútená pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru. Zároveň mu pôvodná žalobkyňa oznámila, že jeho dlh z predmetnej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.12.2019 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného zostatku úveru v celkovej výške 4 702,79 €, vrátane dlžných úrokov podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, a to až do úplného zaplatenia istiny, najneskôr do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. Z doručenky od tejto zásielky vyplýva, že žalovaný si ju riadne prevzal dňa 2.4.2020.

19. Zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný dňa 17.6.2022 uhradil ešte sumu 149,35 € a 21.6.2022 sumu 217,65 €, ktoré mu boli započítané na istinu. Jej neuhradený zostatok k 30.9.2022 tak predstavoval sumu 4 335,79 € (4 702,79 € - 149,35 € - 217,65 €). 20. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2023 medzi pôvodnou žalobkyňou ako postupcom a terajšou žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, mal súd preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej v tomto konaní.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v období do 1.10.2022 do 18.8.2025, uhradil na úver ešte ďalších 3 995,31 €, ktoré mu žalobkyňa započítala na istinu. Neuhradený zostatok istiny ku dňu rozhodovania súdu tak predstavoval sumu 340,48 € (4 335,79 € - 3 995,31 €).

22. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

28. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

29. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

30. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

31. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

32. Podľa (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa prvej vety o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

38. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

39. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

40. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a/ spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b/ s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

41. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a/ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

43. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a/ čistý príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

44. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

45. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a/ metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b/ požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c/ limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d/ podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,

e/ limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f/ limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

46. Podľa § 2 ods. 5 opatrenia č. 10/2017 Národnej banky Slovenska zo 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b/ zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

47. Podľa / ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

48. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/ až i/, l/ a p/.

49. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

50. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

51. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodná žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 5 000 €. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a

je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. a ZoSÚ), keďže pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

53. Žalovaný tvrdil, že pôvodná žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s § 7 ods. 1 ZoSÚ neposúdila s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať predmetný spotrebiteľský úver. V zmysle spomínaného ustanovenia je veriteľ pri posudzovaní tejto schopnosti spotrebiteľa povinný vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

54. Z dokladov predložených žalobkyňou v priebehu konania vyplýva, že žalovaný v čase podania žiadosti o úver mal necelých 22 rokov. V žiadosti uviedol, že má stredoškolské vzdelanie, je slobodný, býva u rodičov, je zamestnaný od 4.11.2016, má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom za posledné tri mesiace vo výške 799,33 €, 682,49 € a 1 446,99 € a že nemá voči nikomu vyživovaciu povinnosť. Žalovaný uviedol mesačné finančné výdavky vo výške 40 €, pričom položku „iné mesačné výdavky“ nevyplnil. Účelom pôžičky mala byť kúpa auta. Z výpisu z registra klientskych informácií vyplýva, že v čase žiadosti mal žalovaný jeden nesplatený splátkový úver so zostatkom 13 927 € s mesačnou splátkou 220 €. Z prehľadu odpovedí Sociálnej poisťovne na verifikačné otázky vyplýva, že žalovaný bol v tom čase zamestnaný aspoň 90 dní, pričom priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace mal aspoň 1 191 €. Pôvodná žalobkyňa výpočtom, v ktorom od priemernej čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 976,27 € odpočítala sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 €, finančnú rezervu v hodnote 154,24 € a splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 220 €, dosiahla výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať, a to sumu 396,96 €.

55. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa zisťovala príjem žalovaného, ktorý si následne overovala aj formou verifikačných otázok v Sociálnej poisťovni. Skúmala taktiež jeho rodinný stav, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám, kde býva a aké má vzdelanie a zamestnanie. Neobišla ani povinnosť skúmať výdavky žalovaného, keď jednak zisťovala jeho aktuálne úverové záväzky v registri klientskych informácii, a tiež prostredníctvom žiadosti o úver, kde mal žalovaný uviesť okrem iného aj svoje mesačné finančné výdavky a iné mesačné výdavky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pôvodná žalobkyňa vôbec nezohľadnila jeho náklady na bývanie a ostatné náklady na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby), táto jeho námietka neobstojí. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný bol v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ povinný uviesť v tomto smere úplné, presné a pravdivé údaje. Žalovaný však v žiadosti priznal len mesačné finančné výdavky vo výške 40 €, hoci mu nič nebránilo do kolónky iných mesačných výdavkov uviesť aj vyššie spomínané výdavky. Prípadné zamlčanie časti výdavkov žalovaným však nemožno teraz vyhodnocovať v neprospech žalobkyne. Taktiež je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rámci skúmania bonity spotrebiteľa vykonávať akýsi audit domáceho rozpočtu spotrebiteľa, ako to v konaní podsúval žalovaný. V zmysle § 7 ods. 27 ZoSÚ platí, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Pôvodná žalobkyňa presne takto postupovala, a to v súlade v súlade s § 2 ods. 5 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, v zmysle ktorého celkovou výškou nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b/ ZoSÚ sa rozumie najmenej suma životného minima spotrebiteľa zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou jeho čistého príjmu (976,27 €) a jeho životným minimom (205,07 €). V danom prípade sa teda suma 205,07 € navyšovala o 154,24 €, čo predstavuje náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného vo výške 359,31 €. Keďže žalovaný mal priemerný mesačný príjem vo výške 976,27 €, po odpočítaní týchto nákladov na živobytie a mesačnej splátky iného úveru 220 €, zostávalo žalovanému na splácanie predmetného úveru ešte 396,96 €, čo pôvodná žalobkyňa vyhodnotila ako dostatočnú sumu na splácanie mesačnej splátky vo výške 92,60 €. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pôvodná žalobkyňa pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať predmetný úver postupovala s odbornou starostlivosťou, keď brala do úvahy príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného, vykonala lustrácie v príslušných databázach a všetky získané informácie komplexne vyhodnotila. Postup pôvodnej žalobkyne bol preto súladný s § 7 ods. 1 ZoSÚ.

56. Žalovaný taktiež uvádzal, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v jeho neprospech. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN vo výške 17,38 %. Pri dosadení základných parametrov zmluvy (celková výška úveru 5 000 €, výška splátky 92,60 €, počet splátok 96 a dátum uzavretia zmluvy 3.1.2019) do kalkulačky RPMN zverejnenej na internete na adrese https:// www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/ vychádza pre daný úver RPMN vo výške 15,99 %, teda v nižšej výške ako je uvedená v zmluve. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ je pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru relevantná len RPMN, ktorá je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, teda v nižšej ako skutočnej výške (k tomu porovnaj R 34/2025), súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že z dikcie § 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (poznámka súdu - správne malo byť uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ) vyplýva, že obligatórnou náležitosťou zmluvy nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí k nej sa vzťahujúcich, táto jeho námietka je neopodstatnená, keďže úroková sadzba vo výške 17,38 % ročne bola v zmluve dohodnutá ako fixná, t.j. v priebehu trvania zmluvného vzťahu sa nemenila a v rámci podmienok upravujúcich úročenie úveru tak postačilo dojednanie, uvedené v zmluve, v zmysle ktorého sa úver začne úročiť od posledného kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bude splatná prvá splátka úveru podľa zmluvy.

58. Žalovaný ďalej namietal, že výška dohodnutých úrokov 17,38 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje . V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že odplatu predstavovali len úroky, ktoré si zmluvné strany dohodli vo výške 17,38 % ročne.

59. Podľa oznámenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejneného na jeho webovej stránke, bola najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2018 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 21.11.2018 do 20.2.2019, teda aj pre predmetnú zmluvu) pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov do 10 rokov vrátane 17,38 %. Uvedené oznámenie odkazuje na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018 (stav k 30.9.2018), zverejnených na internete, z ktorých vyplýva, že priemerná RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov do 10 rokov vrátane bola 8,69 %. Dvojnásobok priemernej RPMN v tomto období teda bol 17,38 % a predstavoval najvyššiu prípustnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa v spojení s nariadenia vlády. V zmluve dohodnutá odplata 17je teda v rámci zákonom stanoveného limitu, čo zároveň znamená, že dohodnutá výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný preto výšku úrokov namietal nedôvodne.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a po preskúmaní ďalšieho obsahu úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúce z § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak v danom prípade neprichádza do úvahy.

61. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný úver riadne nesplácal, keď sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.12.2019. Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 26.2.2020 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru v sume 277,80 € a zároveň ho zmysle upozornila, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú 20.12.2019 vo výške 92,60 € najneskôr do 25.3.2020, bude oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný si prevzal toto upozornenie dňa 2.3.2020. Keďže žalovaný splátku splatnú dňa 20.12.2019 do 25.3.2020 neuhradil, pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 27.3.2020 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ oznámila žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou spomínanej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v upomienke č. 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na zosplatnenie úveru, vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru z predmetnej zmluvy. Zosplatnenie bolo doručené žalovanému dňa 2.4.2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v upozornení pôvodnej žalobkyne

podľa bola uvedená konkrétna splátka (splatná 20.12.2019), pre nezaplatenie ktorej pôvodná žalobkyňa mienila pristúpiť k zosplatneniu úveru a aj v samotnom zosplatnení bolo vysvetlené, že sa k nemu pristupuje z dôvodu omeškania so spomínanou splátkou. Akékoľvek námietky žalovaného v tomto smere sú teda neopodstatnené. Keďže v zmysle platí, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde, možno konštatovať, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo až v momente doručenia zásielky žalovanému, t.j. dňa 2.4.2020. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že úver nebol zosplatnený do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, keďže v zmysle v spojení s je treba touto splátkou rozumieť v poradí prvú splátku splatnú po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia. V danom prípade založila právo zosplatnenia úveru splátka splatná 20.12.2019, pričom posledný deň trojmesačnej lehoty omeškania s touto splátkou pripadol na 21.3.2020 a pôvodnej žalobkyni tak postačilo zosplatnenie doručiť žalovanému do 20.4.2020, čo splnené bolo. Stotožniť sa nemožno ani s názorom žalovaného, že oba dokumenty – upozornenie aj zosplatnenie neobsahujú podpis žiadnej osoby ako zástupcu pôvodnej žalobkyne. Súd v tejto spojitosti poukazuje na , podľa ktorého ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Obidva právne úkony boli podpísané riaditeľkou odboru vymáhania pôvodnej žalobkyne, ktorej funkcia nepochybne zahŕňala aj vymáhanie nesplácaných úverov, vrátane upozornení na možnosť zosplatnenia a tiež samotných zosplatnení. Tieto právne úkony tak bola oprávnená uskutočniť v mene pôvodnej žalobkyne na základe špeciálneho zákonného splnomocnenia v zmysle 15 ods. 1 .

62. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pôvodná žalobkyňa úver riadne zosplatnila k 2.4.2020. Keďže ku dňu 13.11.2023, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodnou žalobkyňou a terajšou žalobkyňou, bola pohľadávka z predmetného spotrebiteľského úveru už v celom rozsahu splatná, je daná aj aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci.

63. Súd mal v konaní preukázané, že z úhrad realizovaných žalovaným bolo na istinu úveru vo výške 5 000 € započítaných dokopy 4 659,52 € (297,21 € + 149,35 € + 217,65 € + 3 995,31 €). Z istiny tak zostala neuhradená suma 340,48 € (5 000 € - 4 659,52 €), ktorú preto súd žalobkyni ako dôvodne uplatnenú priznal.

64. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na úroky súd zohľadnil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2020 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené pod R 5/2021, v zmysle ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný pri riadnom plnení si zmluvných povinností mal zaplatiť na úroky celkom sumu 3 889,60 € (celková čiastka na zaplatenie 8 889,60 € - istina 5 000 €). Keďže z úhrad žalovaného bola na úroky započítaná suma 628,79 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni už len zvyšné úroky vo výške 3 260,81 € (3 889,60 € - 628,79 €).

65. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

68. V prejednávanej veci bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3 995,31 € zastavené z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby, ktoré žalobkyňa odôvodnila úhradami žalovaného vykonanými po podaní žaloby. Zastavenie konania v tejto časti tak procesne zavinil žalovaný, čo je treba považovať za procesný úspech žalobkyne. Keďže vo zvyšnej časti bolo žalobe vyhovené, možno konštatovať, že žalobkyňa mal v konaní plný úspech. Súd jej preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).