Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-201-2015.pdf
PDF · 236.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: I. I., O.. I., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX K. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Strýček, advokát, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovaným: X/ C.. R. T., O.. T., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX K. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, 2/. E. I., O.. K., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX T. L. T. XXXX, X/ S. Y., O.. K., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX K. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto
HlinHH
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že parcela CKN č. XXX - záhrady o výmere 85 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. územie K., obec K., okres Č., p a t r í do dedičstva po neb. V. K., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX, L. J. K. XXX.
II. Žalobca m á voči žalovanej v rade 1/ n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovi s a voči žalovaným v rade 2/ a 3/ náhrada trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalovaná v rade 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že parcela CKN č. XXX - záhrady o výmere 85 m2, zapísaná na LV č. XX v kat. území K., obci K., patrí do dedičstva po V. K., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX, L. J. K. XXX a náhrady trov konania voči žalovanej v rade 1/. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu V. K. bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol ústnou darovacou zmluvou okolo roku 1960 od svojho otca V. K.. Dedičmi po V. K.T. sú žalobca a žalované v rade 2/ a 3/. Žalovaná v rade 1/ má uvedenú parcelu zapísanú na LV na základe dedičstva č. 5D/647/2012 po svojom otcovi R. T., X.. XX. XX. XXXX. Vlastníctvo R. T. bolo evidované na LV č. XXXX - tak je citované v dedičskom konaní. R. T.Ú. parcelu CKN č. XXX nadobudol neoprávnene. Naopak, na základe Evidenčného listu č. 250, bol oprávneným držiteľom parcely právny predchodca žalobcu V. K.. Uvedenú parcelu právny predchodca žalobcu užíval nerušene a dobromyseľne, jeho vlastnícke právo nebolo nikým spochybňované, a ani sa nikto nedomáhal vlastníckeho práva k predmetnej parcele, až žalovaná v rade 1/ v roku 2015. Na určení má žalobca naliehavý právny záujem, nakoľko skutočným vlastníkom
nehnuteľnosti bol zomr. V. K. a na liste vlastníctva je vedená žalovaná v rade 1/. Stav na liste vlastníctva nie je v súlade so skutočným stavom.
2. Žalovaná v rade 1/ v písomných Vyjadreniach k žalobe zo dňa 19. 08. 2016 a 31. 08. 2016 namietala, že ústnou darovacou zmluvou nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na poručiteľa a právny predchodca V. K. nemohol nadobudnúť vlastníctvo na základe neplatného právneho úkonu. Uviedla, že nie je pravdou, že by otec žalobcu V. K. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom predmetnej parcely, ani to, že by predmetnú parcelu mal nadobudnúť ústnou darovacou zmluvou okolo roku 1960 od svojho otca V. K.Á.. Žalobca nesplnil žiaden z predpokladov svedčiacich o tom, že by sa on alebo jeho právny predchodca mali stať výlučnými vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Práve naopak, sporná nehnuteľnosť bola pôvodne tvorená pozemno-knižnou parcelou PKN XXX - roľa, zapísanou v PKN vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. K.. Uvedená nehnuteľnosť patrila pôvodne do výlučného vlastníctva W. T., a to v zmysle Handlovnej zmluvy zo dňa 08. 01. 1939, na základe ktorej W. T. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol a túto ako vec vo svojom výlučnom vlastníctve, užíval od 08. 01. 1939 až do 21. 07. 1969, kedy formou Notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Čadci č. j. N 667/69, NZ 789/69 zo dňa 21. 07. 1969, túto nehnuteľnosť daroval R. T., ktorý bol jej otcom. Táto darovacia zmluva je zaznačená aj v uvedenej PKN vložke XXX pod B 13 ako O. XXX/XX. V roku 1939 parcela CKN XXX bola označená pod PKN XXX a v roku 1969 ako EN XXX, pričom celá PKN XXX tvorila súčasť uvedenej EKN parcely. Ona sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Čadca č. j. 5D/647/2012 - 18 zo dňa 11. 01. 2013, pričom v čase vydania uvedeného osvedčenia o dedičstve sporná parcela už niesla označenia EKN XXXX. Na základe záznamu katastra nehnuteľností bola parcela EKN XXXX prevedená do registra „C“ ako parcela CKN XXX. Skutočnosť, že pôvodná PKN XXX je totožná s parcelou EKN XXX potvrdzuje aj Polohopisný plán zo dňa 26. 08. 1979, z ktorého vyplýva, že či už pôvodná PKN XXX alebo EKN XXX tvorí ucelenú nehnuteľnosť, ktorá je dnes tvorená parcelami registra „C“, a to parcelami CKN XXX, XXX/X, XXX/X S. XXX. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by evidenčný list mal preukazovať, kto je oprávneným držiteľom, a že by takáto osoba mohla z evidenčného listu odvodzovať svoje vlastnícke právo. Evidenčný list zaznamenával na základe miestneho šetrenia len okamžitý stav, t. j. tú skutočnosť, kto v konkrétnom čase konkrétnu nehnuteľnosť užíval. Skutočnosť, že nehnuteľnosť užíval právny predchodca žalobcu ako prístup ku svojej nehnuteľnosti, nerozporuje, avšak takéto využitie nebolo titulom vlastníckeho práva, ani titulom vecného bremena, ale titulom dohody o výpožičke, resp. bezplatnom nájme uzavretej medzi našimi právnymi predchodcami. Uvedená dohoda medzi jej otcom R. T. S. V. K. bola dohodnutá len na dobu výstavby rodinného domu V. K.. Po jeho postavení mal užívanie parcely CKN XXX ukončiť, avšak násilím a rôznymi spormi vyvolanými s jej otcom, si V. K. užívanie uvedeného pozemku vymáhal. Nikdy však nedošlo k dohode o tom, že by užívanie pozemku CKN XXX malo byť na neobmedzenú dobu, alebo že by malo dôjsť k nejakej dohode o prevode vlastníckeho práva, preto nie je pravdivé ani tvrdenie, že právny predchodca žalobcu mal užívať spornú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne, že jeho vlastnícke právo nemalo byť nikým spochybňované, a že by sa nikto nebol býval domáhal vlastníctva k tomuto pozemku. Jej otec, ani ona sa nemuseli domáhať vlastníctva k pozemku, pretože si boli ich vlastníckeho práva vždy vedomí. Naopak, bol to právny predchodca žalobcu, ktorý nepochybne vedel, že užíva cudzí pozemok. Keď začal žalobca na ich pozemku nedovolene budovať stavby, bránili sa, napr. aj podaním trestného oznámenia.
3. Žalobca v písomnom Vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ (replike) zo dňa 22. 09. 2016 uviedol, že podľa listu Okresného úradu Žilina je zrejmé, že parcela EN č. XXX nebola vytvorená z pôvodnej parcely EN XXX/X, a že z obsahu GP č. XXX-XXX-XX vyplýva, že zo západnej strany bol pred parcelou EN XXX/X pozemok, ktorého právny stav tvorila PKN č. XXX, a teda nebola to parcela PKN č. XXX, ako tvrdí žalovaná v rade 1/. Tvrdenie žalovanej v rade 1/, že v roku 1939 parcela CKN č. XXX bola označená pod PKN č. XXX a v roku 1969 ako EN č. XXX, pričom celá PKN č. XXX tvorila súčasť uvedenej EKN parcely, sú ničím nepodložené a účelové tvrdenia, ktoré nemajú reálny a právny základ. Taktiež tvrdenie, že pôvodná PKN č. XXX alebo EKN č. XXX tvorí ucelenú nehnuteľnosť, ktorá je dnes tvorená parcelami registra „C“, a to parcelami CKN č. XXX, XXX/X, XXX/X S. XXX, je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko aj z polohopisného plánu je zrejmé a evidentné, že parcela CKN č. XXX je vytvorená z PKN parcely č. XXX, a nie z parcely PKN č. XXX. Handlovacia zmluva, na ktorú sa žalovaná v rade 1/ odvoláva, nie je dátovaná, čísla parciel sú tam evidentne dopísané a nie je zapísaná ani v žiadnej PK vložke, takže sa jedná o nulitný a neplatný právny úkon, voči tretím osobám absolútne neúčinný. Tvrdenie, že malo dôjsť k akejsi výpožičke, či bezplatnému nájmu, je čisto účelový a nepravdivý výmysel. Právny predchodca žalobcu nikdy nepotreboval súhlas právneho
predchodcu žalovanej v rade 1/, nakoľko túto nehnuteľnosť užíval od dávnej minulosti, po deľbe medzi ostatnými pozemnoknižnými vlastníkmi a naopak, právny predchodca žalovanej v rade 1/ nikdy túto nehnuteľnosť neužíval a ani nevlastnil. Jeho právny predchodca nepotreboval ku stavbe svojho domu prístup cez predmetnú parcelu, nakoľko v tom čase bol prístup k stavbe rodinného domu zo západnej strany, z miesta, kde teraz stojí dvojgaráž. Evidenčný list preukazuje skutočného užívateľa nehnuteľnosti, pričom údajná handlovacia zmluva nebola zapísaná ani v PK vložke, ani v inom registri, od ktorého zápisu by si mohla žalovaná v rade 1/ odvíjať užívacie či vlastnícke právo k parcele CKN č. XXX. Naopak, podľa Evidenčného listu č. XXX bol užívateľom parcely CKN č. XXX V. K. a podľa Evidenčného listu č. XXX nebol právny predchodca žalovanej v rade 1/ R. T. ani len užívateľom, nie to ešte vlastníkom predmetnej parcely. Taktiež Vyšetrovací a meračský náčrt č. XXX zachytáva užívateľov jednotlivých parciel a k tomu vyhotovený zápis miestneho vyšetrovania preukazuje, že užívateľom parcely EN č. XXX/X, ktorá je totožná s parcelou CKN č. XXX, bol V. K., a nie R. T., ktorý bol užívateľom parcely EN č. XXX/X, ktorá je totožná s parcelou CKN č. XXX. Celé vyjadrenie žalovanej v rade 1/ je založené na nepravdivých tvrdeniach a zavádzaní súdu. Napr. aj pri stavbách, ktoré budoval, mu pomáhal rodinný príbuzný žalovanej v rade 1/ C. T., ktorý mu zváral bránu a nikdy ani on, ani žalovaná v rade 1/, ani len nespomenuli, že by z jeho strany išlo o neoprávnené užívanie pozemku, jeho užívanie a vlastníctvo plne rešpektovali. Taktiež právni predchodcovia žalovanej v rade 1/ rešpektovali a uznávali vlastníctvo predmetnej parcely jeho právnym predchodcom. Žalovaná v rade 1/ si začala uplatňovať „údajné“ vlastníctvo k predmetnej parcele až po nesprávne vyhotovenom ROEPe, v rámci ktorého došlo k nesprávnej identifikácii parciel.
4. Žalovaná v rade 1/ v písomnom Vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 29. 11. 2016 uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Poukázala na ustanovenie § 1, ods. 1, § 7, ods. 1 až 4, ods. 5 a ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a uviedla, že žalobca alebo jeho právny predchodca mohli podať námietky proti zápisu ROEP, avšak takýto opravný prostriedok proti rozhodnutiu ROEP nepodali a žalobca v lehote do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zápise ROEP nepodal proti tomuto rozhodnutiu ani riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok. Tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadreniach nesvedčí ani skutočnosť, že spoluvlastníkom podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XX k. ú. K. sa stal už na základe Osvedčenia o dedičstve č. j. 4D/674/02, teda v čase, keď už bol legitímne na LV XXXX zapísaný jej právny predchodca R. T. a žalobca, ani nikto z jeho právnych predchodcov sa vo vzťahu k nemu svojich nárokov nedomáhal. Naopak, správanie žalobcu, ktorým zasahoval do jeho vlastníckeho práva, bolo napr. predmetnom trestného konania. Žalobca podal túto žalobu práve ako reakciu na jej snahu oplotiť jej nehnuteľnosť, a teda žaloba je len účelovou a má zabrániť tomu, aby mohla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v jej vlastníctve vykonávať v plnom rozsahu. Je nesporné, že žalobca a jeho právni predchodcovia sa k parcele CKN XXX vždy správali ako k susednej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve jej, resp. jej právneho predchodcu. Pokiaľ by aj mal byť spochybňovaný pôvodný pozemnoknižný stav, túto nehnuteľnosť nadobudla spolu so započítaním doby držby jej právnych predchodcov aj titulom vydržania.
5. Okresný súd Čadca vo veci samej meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/201/2015 zo dňa 20. 02. 2020, ktorým určil, že parcela CKN č. XXX - záhrady o výmere 85 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. územie K., obec K., okres Č., patrí do dedičstva po neb. V. K., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX, L. J. K. XXX.
6. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 11Co/106/2020 zo dňa 22. 12. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v preskúmavanom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že nebohý V. K. nadobudol spornú nehnuteľnosť do svojho vlastníckeho práva na základe vydržania, podkladom ktorého bola ústna darovacia zmluva uzatvorená za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Aj keď najvyšší súd sa už vo svojej pomerne konštantnej judikatúre priklonil k názoru, podľa ktorého možno do podmienok oprávnenej držby zahrnúť aj snahu držiteľa o dodržanie dobových základných právnych požiadaviek, z ktorého pohľadu by sa závery okresného súdu mohli javiť ako nepresvedčivé a odporujúce ustálenej súdnej praxi, tak napriek uvedenému, v kontexte záverov rozhodnutia ústavného súdu II.ÚS 484/2015 z 14. novembra 2018, môžu byť aj predmetné závery okresného súdu ústavne udržateľné a súladné, zodpovedajúce podstate a zmyslu základného práva na ochranu vlastníctva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Inak zjednodušene povedané, aj ústnu darovaciu zmluvu o prevode nehnuteľnosti ústavný súd označil za možný akceptovateľný titul, od ktorého môže držiteľ nehnuteľnosti odvíjať nadobudnutie svojho vlastníckeho práva. K predmetnému odvolací súd dodáva, že v každom jednom posudzovanom prípade musí byť existencia neformálneho právneho úkonu, teda aj ústnej darovacej zmluvy, preukázaná. Uvedená skutočnosť je významná práve z hľadiska toho, či v súdenej veci nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania. V súdenej veci žalobca o existencii právneho titulu, o ktorý sa mala opierať dobrá viera držiteľa - jeho právneho predchodcu V. K., produkoval tvrdenia, tieto však musí následne v režime Civilného sporového poriadku aj riadne preukázať; povinnosťou súdu je okrem iného v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax a napokon dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220, ods. 2 CSP). V danom prípade odvolací súd dáva za pravdu odvolateľke v tom, že okresný súd sa s jej námietkami o neexistencii neplatného právneho úkonu riadnym spôsobom nevysporiadal. Pritom sám žalobca mal verzií o nadobudnutí vlastníckeho práva v priebehu konania prezentovať viacero. Z hľadiska uvedeného nie je napadnutý rozsudok okresného súdu dostatočne presvedčivý, neposkytuje dostatok dôvodov pre preskúmanie správnosti/nesprávnosti záverov okresného súdu. Odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplývajú aj určité čiastkové skutkové zistenia (že spornú nehnuteľnosť dlhodobo užíval právny predchodca žalobcu, vyhotovil jej oplotenie a bol zapísaný ako užívateľ evidenčného listu), ktoré však okresný súd riadnym spôsobom k svojim právnym záverom nevyhodnotil. Spoľahlivé preukázanie existencie neformálneho nadobúdacieho titulu je významné aj z hľadiska tvrdení žalovanej 1/, že jej sporná nehnuteľnosť patrí, pretože ju má zapísanú v katastri nehnuteľností na LV, o čom produkovala aj listinné dôkazy. Pokiaľ ide o námietku žalovanej 1/ o nesprávne vymedzenom okruhu subjektov v spore na strane žalovaných, túto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstránenie vyššie uvedených nedostatkov.
7. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu vyzval súd strany sporu, aby v stanovenej lehote predložili prípadné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 03. 2021 uviedol, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu, V. K. dobromyseľne užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe ústnej darovacej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdzujú výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, listinné dôkazy predložené žalobcom, ako aj Znalecký posudok a list Okresného úradu Žilina, Katastrálny odbor, ktorý konal na základe podnetu katastrálnej inšpekcie. O tom, že právny predchodca žalobcu bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti svedčí aj skutočnosť, že vždy platil za uvedenú parcelu miestne dane a následne ich platil žalobca. To, že právny predchodca žalobcu V. K. bol vlastníkom parcely CKN č. XXX dokazujú aj tie skutočnosti, že túto nehnuteľnosť od dávnej minulosti užívali len právni predchodcovia žalobcu a nikto iný; na predmetnej nehnuteľnosti bolo vykonané množstvo prác a investícii, ktoré túto nehnuteľnosť zhodnotili a slúžia len žalobcovi a predtým jeho právnym predchodcom a na tieto práce boli vydané riadne stavebné povolenia a nikto ich nikdy nenamietal a ani nespochybňoval; nehnuteľnosť je v prírode riadne vytýčená hranicami, ktoré tvorí oplotenie vybudované pred viac ako 50-timi rokmi právnym predchodcom žalobcu; právny predchodca žalobcu V. K. riadne splnil všetky zákonné podmienky na vydržanie tak, ako to správne v odôvodnení rozsudku konštatuje aj súd prvej inštancie. Poukázal aj na výpovede žalovaných v 2/ a 3/ rade, ktoré taktiež jednoznačne vo svojich výpovediach potvrdili, že parcelu CKN č. XXX od dávnej minulosti užívali ich a žalobcovi právni predchodcovia a nikto iný. To, že sa jednalo o darovanie spornej nehnuteľnosti V. K. V. K. dosvedčuje aj tá skutočnosť, že V. K. staval svoj rodinný dom č. XXX, ako aj oplotenie celého pozemku, vrátane spornej parcely ešte za života V. K. a tento uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybňoval a ani nenamietal. Preukázanie ústnej darovacej zmluvy, keďže bola uzatvorená ústne medzi V. S. V. K., vychádza z reálnych skutočnosti, ktoré nastali po darovaní, a ktoré sú potvrdené v rámci celého konania vrátane užívania a nakladania s nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie správne konštatuje v odôvodnení rozsudku, že predmetná parcela nebola nikdy vo vlastníctve a ani v užívaní žalovanej v 1/ rade a jej právnych predchodcov, ak by tak bolo, tak R. T., by sa tohto vlastníctva domáhal,
a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa viedlo viacero súdnych konaní medzi R. T. a V. K., avšak ani u jedného tohto súdneho konania nebola predmetom parcela, ktorá je predmetom tohto konania. Od samého začiatku bola táto parcela v užívaní a vlastníctve len žalobcu a jeho právnych predchodcov. Aj vzhľadom k tomu, že prebiehalo viacero súdnych sporov medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanej v 1/ rade je nelogické, aby sa právny predchodca žalovanej v 1/ rade nedomáhal aj vlastníctva k spornej parcele. Toto konanie, či nekonanie právneho predchodcu žalovanej v 1/ rade jednoznačne preukazuje, že sporná parcela bola vždy vlastníctvom žalobcu a jeho právnych predchodcov, čo rešpektoval vždy aj právny predchodca žalovanej v 1/ rade, pretože ani náznakom si nikdy nenárokoval vlastníctvo k spornej parcele. Toto potvrdzuje aj vyšetrovací a meračský náčrt č. XXX, ktorý zachytáva užívateľov jednotlivých parciel a k tomu vyhotovený zápis miestneho vyšetrovania preukazuje, že užívateľom parcely EN č. XXX/X, ktorá je totožná s parcelou C KN č. XXX bol V. K., a nie T. R., ktorý bol užívateľom parcely EN č. XXX/X, ktorá je totožná s parcelou C KN č. XXX. Dosvedčuje túto skutočnosť aj evidenčný list č. XXX, ako aj zápis o miestnom zisťovaní pod č. pol. XX, kde je uvedené, že parcela E KN č. XXX/X patrí do užívania V. K. a zároveň pod pol. 19 tohto zápisu je uvedené, že parcela XXX/X je prevedená na EL č. XXX a je zrušené užívanie T. R. S. C., O.. G. z dôvodu zlého zápisu v evidencii nehnuteľnosti. Na predmetnej nehnuteľnosti boli za posledných viac ako 50 rokov uskutočnené viaceré investičné práce, ktoré stáli žalobcu a jeho právnych predchodcov nemalé finančné prostriedky a ani proti jednej z týchto investícii žalovaná v 1/ rade, ako aj jej právni predchodcovia nikdy nenamietali a nežiadali tieto investície zastaviť. Všetky investície boli vykonané na základe platných stavebných povolení, ku ktorým žalovaná v 1/ rade a ani jej právni predchodcovia nepodali žiadne námietky. Investície vykonané na predmetnej nehnuteľnosti od 60-tych rokov minulého storočia:
- Pozemok C KN č. XXX je oplotený pôvodným masívnym oceľovým plotom na železobetónovom múriku. Aj žalovaná v 1/ rade má oplotený svoj pozemok po hranici svojich nehnuteľnosti, čím de facto boli už od dávnej minulosti vymedzené hranice pozemkov v teréne, čo uznali a potvrdili svojimi podpismi aj R. T. S. V. K. za účasti pracovníkov katastrálneho úradu v Čadci, vykonávajúcich vyšetrovanie vlastníckych vzťahov k jednotlivým nehnuteľnostiam, čo bolo riadne zdokumentované (listinné dôkazy sú v spise) a bolo to potvrdené aj Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom.
- Predmetná nehnuteľnosť je spojená s verejnou komunikáciou cez zosilnený železobetónový mostík, ktorý bol naposledy rekonštruovaný v roku 2010 bez akejkoľvek reakcie a bez akýchkoľvek pripomienok rodiny žalovanej v 1/ rade.
- Predmetný pozemok je na ploche 60 m2 (asi 80% plochy) vydláždený zámkovou dlažbou, po ktorej môžu prechádzať aj nákladné autá, realizácia bola na základe platného stavebného povolenia č. X/ XXXX, bez akýchkoľvek pripomienok, či námietok žalovanej v 1/ rade a jej právnych predchodcov.
- Cez predmetný pozemok vedie jediný prístupový chodník k rodinnému domu žalobcu, súpisné číslo XXX - vstup je z miestnej cestnej komunikácie cez pôvodnú železnú bráničku.
- Cez predmetný pozemok je vedený jediný prístup a vjazd do dvojgaráže, ktorá bola postavená na základe platného stavebného povolenia č. X/XXXX - vjazd je realizovaný z miestnej cestnej komunikácie železnou bránou, ktorá bola zrekonštruovaná aj s pomocou brata žalovanej v 1/ rade C. T. a žalovaná v 1/ rade a ani jej právni predchodcovia nič nenamietali.
- Na predmetnej parcele je žumpa a prívodné potrubie odpadovej vody a splaškov k rodinnému domu žalobcu, čo bolo zrealizované na základe platného stavebného povolenia č. X/XXXX, bez pripomienok a námietok žalovanej v 1/ rade, či jej právnych predchodcov.
- Na predmetnom pozemku je postavený súkromný železobetónový stĺp elektrického vedenia, v plote je umiestnená centrálna rozvodová skriňa podľa platných zákonov a noriem, káble na prívod elektrickej energie k rodinnému domu žalobcu a k dvojgaráži.
- Cez pozemok je vedený prívod vody už k pôvodnému domu, postavenému na základe platného stavebného povolenia E.: X-X-XXX-XXXX-S., skolaudovaného na základe rozhodnutia č. E.:-X-X-XXX- XX-S..
- Cez predmetný pozemok je vedený prívod plynu k rodinnému domu žalobcu č. XXX, zrealizovaný na základe platného stavebného povolenia č. M.-XXXX/FXX/XX/Ju z roku 1998 a v jestvujúcom, pôvodnom oplotení je osadený plynomer - podľa zákona a platných noriem, bez akýchkoľvek pripomienok a námietok žalovanej v 1/ rade, či jej právnych predchodcov.
- Pozemok slúži zároveň ako trativod pre dažďovú vodu z pozemku a dvojgaráže. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, a to aj znaleckým dokazovaním, ako aj listom OÚ Žilina - katastrálny odbor zo 06.05.2016 č. M.-X.-T., že titul, od ktorého si odvíja vlastníctvo žalovaná v 1/ rade, a to Handlovacia zmluva a darovacia zmluva L. sa týka úplne inej nehnuteľnosti, než
ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň kontrolný orgán OÚ Žilina uvádza, že pri zápise vlastníctva k parcele C KN č. XXX postupoval OÚ Čadca, katastrálny odbor nesprávne a zápis nemal byť na základe identifikácie parciel vykonaný.
9. Žalovaná v rade 1/ v písomnom Vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 03. 2021 uviedla, že žalobca najskôr tvrdil, že V. K. mal pozemok nadobudnúť Darovacou zmluvou od V. K.T. niekedy okolo roku 1960. K okolnostiam takejto darovacej zmluvy však žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca dokonca ani žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol. Titul nadobudnutia neexistuje. Žiadna darovacia zmluva medzi V. S. V. K. jednoducho neexistovala. Nedôveryhodnosť svojich tvrdení si zavinil žalobca sám aj tým, že počas konania zmenil tvrdenia a okolnosti, za ktorých mal V. K. pozemok nadobudnúť. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2019 žalobca už netvrdil, že pozemok bol darovaný V., ale že ho nadobudol od svojich rodičov, teda nielen od V. K.. Žalobca sám spochybnil titul nadobudnutia a tento nedostatok sa novými tvrdeniami, či novo produkovanými dôkazmi odstrániť nedá. Tento závažný rozpor neodstránia ani tvrdenia žalobcu spočívajúce vo všeobecných konštatovaniach o reálnej deľbe v dávnej minulosti. Žiadne bližšie skutočnosti týkajúce sa reálnej deľby preukázané a ani tvrdené neboli. Samotný žalobca však aj ku tejto pre neho tak rozhodujúcej skutočnosti produkoval súdu rozporné tvrdenia. Na pojednávaní 14. 11. 2019, na otázku jeho PZ, súdu po tom, ako tvrdil, že nevie, ako jeho rodičia pozemok nadobudli, žalobca sám spochybnil titul nadobudnutia a tento nedostatok sa novými tvrdeniami, či novo produkovanými dôkazmi odstrániť nedá. Žalobca dokonca v rozpore s tvrdením svojho PZ tvrdil, že pozemok bol rodičmi V. K. darovaný niekedy v 60-tych rokoch. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2019 sa teda objavila tretia verzia doby nadobudnutia: najskôr žalobca tvrdil, že pozemok V. K. daroval V. K. okolo roku 1960, neskôr žalobca tvrdil, že pozemok V. K. daroval V. K. pred rokom 1960, neskôr žalobca tvrdil, že pozemok V. K. darovali jeho rodičia niekedy v 60-tych rokoch pred stavbou rod. domu. Na otázku súdu na pojednávaní 14. 11. 2019 žalobca tvrdil, že pozemok V. K. darovali jeho rodičia, keď on mal 15 - 16 rokov. Žalobca je narodený v roku 1951, a teda pozemok mal V. K. nadobudnúť, podľa tvrdenia žalobcu pred súdom, v rokoch 1966 - 1967, teda za účinnosti Zákona č. 40/1964 Zb. Na prevod vlastníctva v týchto rokoch sa vyžadovala registrácia písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym notárstvom. Žalobca ani netvrdil, že by mala existovať nejaká písomná zmluva medzi rodičmi V. K. a ním a už vôbec nie, že by mala byť registrovaná štátnym notárstvom. Na druhej strane poukazuje, že W. T. svojmu synovi R. takýmto právne perfektným úkonom sporný pozemok v roku 1969 právne i fakticky previedol. Na dôvažok chaotické a navzájom rozporné tvrdenia o titule nadobudnutia pozemku V. K., rozšíril žalobca na pojednávaní 21. 01. 2020, teda 5 rokov po podaní žaloby, a to novým tvrdením, že vraj pozemok mali nadobudnúť V. K. s manželkou 10. 07. 1930 Kúpnou zmluvou od V. K., O.. T.. Základným predpokladom vydržania je nadobúdací titul. Ten žalobca tak závažným spôsobom spochybnil, že už jeho existenciu nemôže, nielenže preukázať, ale ani tvrdiť. Konanie je teda zaťažené rozpornými tvrdeniami žalobcu čo do nadobudnutia pozemku jeho otcom V. K., tak aj čo do nadobudnutia jeho predchodcom V. K.. Neustále menenie domnelých či vymyslených titulov nadobudnutia sa v tomto štádiu konania už odstrániť nedá. Navyše, v prospech žalobcu nesvedčali ani žalované v rade 2/ a 3/ (sestry žalobcu), ktoré tvrdenia žalobcu nepotvrdili. Žalovaná E. I. tvrdila, že „parcela bola naša, keď už mala 5 rokov - rodičia začali stavať rod. dom, ale do domu sa nasťahovali až v roku 1974!“ a parcelu mali rodičia nadobudnúť v dedičskom konaní (nie teda darovacou zmluvou v rôznych modifikáciach, ako tvrdil žalobca). Žalovaná S. Y. tiež tvrdenia žalobcu nepotvrdila, lebo vyhlásila, že sporný pozemok oplotený nebol, ale jej sestra E. I. tvrdila, že áno. V. K. mal nadobudnúť pozemok od rodičov, ale nevie ako, lebo ona so sestrou a žalobcom boli deti a sa o to nezaujímali. V. K. nikdy nehnuteľnosť nevlastnil, nenadobudol a nedržal, a preto ju nemohol vydržať a potom darovať synovi. Z konania na Okresnom súde Čadca č. k. 9C/1123/77 v právnej veci navrhovateľa V. K., proti odporcovi R. T., o odstránenie plotu a určenie spornej majetkovej hranice a z vypracovaného posudku v prílohe vyjadrenia „Znalecký posudok k č. k. 9C/1123/77“, vypracovaný znalcom W.. C. T.Á. zo dňa 10. 09. 1978, je zrejmé, že V. K. ako navrhovateľ a vlastník parcely XXX/X si bol vedomý, že vlastníctvo priľahlého pozemku parcely XXX patrí odporcovi R. T. a podával návrh na súd z dôvodu nesprávne realizovaného oplotenia. Z uvedeného zároveň vyplýva, že V. K. nemohol darovať spornú parcelu, ako aj jemu nebol nikdy darovaný pozemok, resp. časť parcely XXX, ktorého časť je v súčasnosti ako parcela KNC XXX, ako je uvedené v návrhu. Ak by predchodca žalobcu bol presvedčený, že je vlastníkom časti parc. XXX, dnes KNC XXX, tak už v konaní 9C/1123/77 by bol sa domáhal takého spracovania hranice, ktoré by jeho údajné vlastníctvo potvrdzovalo. Minimálne v roku 1977 sa V. K. k pozemku, dnes KNC XXX, správal ako k pozemku jej otca R. T.. V. K. teda svojimi tvrdeniami v konaní 9C/1123/77 potvrdil, že vlastníctvo dnes KNC XXX mu nepatrí a z tohto dôvodu ani nemohol byť dobromyseľný ani on a ani jeho nástupca - žalobca. Je
nesporne preukázané, že parcela KNC XXX vznikla z pôvodnej parcely XXX. Konanie 9C/1123/77 teda vyvracia všetky tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti a o tituloch nadobudnutia sporného pozemku vydržaním. Právny predchodca I. I. v roku 1977 vedel, že parcela XXX patrila jej otcovi, a preto ani V. K. a ani žalobca nemohol ani časť parcely vydržať. I. I. v tomto konaní tvrdil, že V. K. spornú parcelu CKN XXX (pôvodne časť parcely XXX) údajne oplotil a riadne užíval, ale z konania 9C/1123/77 je zjavné, že namietal už existujúce oplotenie medzi parcelou XXX/X vo vlastníctve V.. K. a susednou parcelou XXX, ktorá patrila R. T.. V. K. by nežaloval pozíciu oplotenia v prípade, že by ho sám staval a nežaloval by jeho trasovanie tak, že pozemok XXX vrátane dnes KNC XXX mal patriť jej otcovi. Doteraz jej výpoveďou, listinnými dôkazmi, evidenciou pozemkovej knihy a aj katastra nehnuteľností, ako aj výsluchom svedkov, preukázala, že sporná nehnuteľnosť patrila pôvodne do výlučného vlastníctva W. T.Ň.. W. T. Handlovnou zmluvou zo dňa 08. 01. 1939 spornú nehnuteľnosť nadobudol a túto nehnuteľnosť ako vec ako výlučný vlastník užíval od 08. 01. 1939 až do 21. 07. 1969. W. T. formou Notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Čadci č. j. N 667/69, Nz 789/69 zo dňa 21. 07. 1969 túto nehnuteľnosť daroval R. T., ktorý bol jej otcom. Táto darovacia zmluva je zaznačená aj v uvedenej PKN vložke XX pod B 13 ako O. XXX/XX, pretože pod týmto číslom bola uvedená darovacia zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v Čadci dňa 03. 11. 1969. Ona sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Čadca č. j. 5D/647/2012 - 18 zo dňa 11. 01. 2013, pričom v čase vydania uvedeného osvedčenia o dedičstve sporná parcela niesla už označenia EKN XXXX. Následne na základe záznamu katastra nehnuteľností bola parcela EKN XXXX prevedená do registra „C“ ako parcela KNC XXX. Na jednej strane teda žalobca konštatuje, že pozemok mal nadobudnúť jeho otec na základe nejakej neplatnej alebo neexistujúcej darovacej zmluvy v bližšie neurčitom čase a na druhej strane existujú listinné dôkazy, dokonca Zmluva z roku 1969 registrovaná podľa vtedy platného práva príslušným štátnym notárstvom a následne prevedenú dedičským rozhodnutím, pričom bolo dokázané, že od roku 1939 bol pozemok v držbe právnych predchodcov žalovanej.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21. 05. 2021 uviedol, že je jednoznačne preukázane, že parcela CKN č. XXX nie je totožná s parcelou PKN č. XXX, ale je totožná s parcelou PKN č. XXX. Na preukázanie tejto skutočnosti, predkladá súdu aj jednoduchý rozbor, ktorý preukáže, že nie je možné, a to aj vzhľadom na výmeru parcely PKN č. XXX, aby bola totožná s parcelou CKN č. XXX. W. T., otec R. T. a starý otec žalovanej v 1/ rade daroval svojmu synovi v roku 1969 parcelu EN č. XXX, totožnú s parcelou PKN XXX o výmere 775 m2. Podľa tvrdenia žalovanej v 1/ rade je parcela PKN XXX totožná s EN XXX a dnešnými parcelami CKN XXX o výmere 270 m2, CKN XXX/ X o výmere 499 m2 a CKN XXX/X o výmere 81 m2 teda, celková výmera sa teda zväčšila na 850 m2 (=499+270+81), čo je o 75 m2 viac než otec žalovanej v 1/ rade mal darované od svojho otca, žalovaná tento nárast výmery žiadnym spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného je zrejmé, že darovaná parcela PKN XXX, ktorú otec žalovanej v 1/ rade dostal od svojho otca, teda deda žalovanej v 1/ rade je totožná s parcelami CKN XXX S. XXX/X (270 + 499 = 769 m2). Zjednodušene povedané, parcela CKN XXX o výmere 85 m2 nemohla nikdy vzniknúť z darovanej parcely PKN č. XXX, nakoľko s ňou sú totožné parcely CKN XXX S. XXX/X o súhrnnej výmere 769 m2. Pri dnešnej ako i minulej konfigurácii dotknutých parciel je to jednoducho fyzicky nemožné, pretože tieto parcely (CKN XXX S. XXX/1) majú aj v súčasnej dobe výmeru 769 m2 a ležia takpovediac „in natura“ na dvore žalovanej. Tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že z doterajšieho dokazovania je nesporne zistené, že pôvodná PKN XXX je totožná s parcelou EKN XXX, je absolútne nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie. Naopak znalecký posudok, ako aj list Okresného úradu Žilina jednoznačne potvrdzujú, že parcela CKN č. XXX, nie je totožná s parcelou PKN č. XXX a ani s parcelou EKN č. XXX. Správnosť a pravdivosť znaleckého posudku a listu Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor potvrdzuje aj jednoduchý matematický dôkaz, ktorý zároveň vyvracia tvrdenia žalovanej v 1/ rade: Darovaná parcela PKN XXX (775m2) = EKN XXX (775m2) = C KN XXX + XXX/X + XXX/X + XXX, ich dnešné výmery sú 270 m2 + 499 m2 + 81 m2 + 85 m2 =935 m2. Táto súhrnná výmera 935 m2 je v príkrom rozpore s výmerou, ktorú nadobudol W. T. na základe darovacej zmluvy, a od ktorej si vlastníctvo odvodzuje žalovaná v 1/ rade, teda s výmerou 775 m2 a žalovaná v 1/ rade žiadnym spôsobom nepreukázala, ako a na základe čoho by malo dôjsť k tomuto nárastu výmery z pôvodnej výmery 775 m2. Rozdiel medzi „nárokovanou“ a darovanou, resp. následne dedenou výmerou je 160 m2. Dlhoročné, systematické budovanie infraštruktúry na parcele CKN XXX žalobcom a jeho právnymi predchodcami bolo vždy na základe platných stavebných povolení. Dokonca nebola namietaná ani výstavba žumpy na spornej parcele, k stavebnému povoleniu na rekonštrukciu domu, výstavby dvojgaráže a žumpy z roku 2006. Žumpa a vstup na pozemok a k dvojgaráži bola jasne zakreslená a je umiestnená na spornej parcele CKN XXX, voči
čomu p. R. T. s manželkou, ako účastník stavebného konania nevzniesol žiadne námietky, rovnako ako ani voči iným stavbám. Pán R. T. a jeho syn C. T.Ň., im dokonca pri budovaní zmienenej infraštruktúry aktívne pomáhali. C. T. túto skutočnosť pred okresným súdom aj potvrdil (viď: Zápisnica zo súdneho pojednávania), dokonca pomáhal pri prácach v rámci oplotenia predmetnej parcely, pričom ani slovkom nespochybnil hranice, či vlastníctvo parcely. Pán V. K. a jeho právny nástupca nehnuteľnosť užívali a užívajú, priznali pozemok k vyrubeniu dane a aj daň platili a to až do dnešného dňa, čo potvrdil aj Obecný úrad K.. Žalovaná sa pokúsila až v priebehu tohto súdneho konania túto daň so spätnou platnosťou zaplatiť, čo sa jej správca dane povolil len tri roky spätne, pričom v súčasnosti dochádza k duplicite platenia dane za uvedenú parcelu CKN XXX. V priebehu desiatok rokov, nikto z rodiny žalovanej proti ich aktivitám na spornej parcele CKN XXX neprotestoval ani nič nenamietal. Pritom je žalovaná známa svojou „razantnosťou“, keď napríklad syn jeho manželky parkoval s osobným autom cez noc na spornej parcele pred ich garážou - zalarmovala políciu, kosenie trávy v priekope medzi miestnou komunikáciou a spornou parcelou - polícia, cez noc zaparkovaný prívesný vozík pred ich garážou na spornej parcele - polícia, odnímateľná konštrukcia na stene jeho domu, vo výške 5m nad zemou, presahovala nad pozemok žalovanej plochou 0,07 m2 (čo je približne plocha jednej A4)
- zalarmovaný bol stavebný úrad. Pri takomto osobnostnom profile žalovanej v 1/ rade je extrémne nepravdepodobne, že by nedošlo v priebehu desaťročí k protestom, námietkam a iným aktivitám zo strany žalovanej v 1/ rade, ak by parcela CKN č.XXX patrila jej ako to tvrdí. V roku 2016 vykonal stavebný úrad na podnet žalovanej v 1/ rade štátny stavebný dohľad za účelom preverenia podaní žalovanej v 1/ rade, ktorými argumentuje aj vo svojich doterajších vyjadreniach, pričom záver štátneho stavebného dohľadu bol: “Obec K., ako príslušný stavebný úrad konštatuje, že nezistil dôvod na začatie konania o nepovolených stavbách, keďže stavebník pri výkone ŠSD predložil povolenia na realizáciu stavieb, ktoré žiadateľka požadovala preveriť.“ Súdny spor (9C 1123/77-22-) V. K. vs. R. T. - G. R. T. zadebnil doskami ich okná, údajne aby nemohli pozerať do jeho dvora. Okrem toho bol aj súdny spor ohľadom hraníc pozemkov medzi domami oboch účastníkov tohto sporu. Tu treba zdôrazniť, že sa jednalo o hranice medzi domami zúčastnených a tento spor nemá nič spoločné s parcelou CKN XXX alebo jej hranicami. Avšak tento zbytočný spor bol dlhý, nákladný, nepríjemný a záver tohto súdneho procesu bol v neprospech p. R. T.. Aj v tomto prípade je extrémne nepravdepodobné, že by si v tomto kontexte R. T. neuplatňoval nárok na parcelu CKN XXX. Z tohto rozsudku vyplynuli pre p. T. určité povinnosti a záväzky, niektoré z nich nie sú ani ku dnešnému dňu splnené. Žalovaná v 1/ rade použila len jedno rozhodnutie (neprávoplatné) v tomto konkrétnom konaní, avšak ani to nemení nič na skutočnosti, že tvrdenie žalovanej v 1/ rade v súvislosti s uvedeným súdnym konaním je vyvrátené znaleckým posudkom, ako aj listom Okresného úradu Žilina, z ktorých je jednoznačne preukázané, že parcela CKN č. XXX, nie je vytvorená z parcely č. XXX. V tomto konaní sa jednalo o úplne odlišnú vec, a nie o parcelu CKN č. XXX. Otec žalovanej v 1/ rade p. R. T. svojím vlastnoručným podpisom potvrdil priamo na mieste v teréne pracovníkom katastrálneho odboru, hranicu svojho pozemku, ako aj skutočné užívanie a vlastníctvo jednotlivých pozemkov, čím potvrdil reálnu existenciu dnešných hraníc pozemkov a aj skutočné užívanie. Dokumentácia bola predložená súdu ako jeden z dôkazových materiálov. Tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že sa nejedná o úradnú listinu je nepravdivé a irelevantné, nakoľko originál listiny je v katastrálnom spise a vychádzala z neho pri prešetrovaní aj Katastrálna inšpekcia. Požiadavka žalovanej v 1/ rade, aby súd na túto listinu neprihliadal je absurdná a ničím nepodložená. Ak žalovaná v 1/ rade spochybňuje podpis svojho otca na predmetnej listine, mala možnosť preukázať toto svoje tvrdenie grafologickým znaleckým posudkom. To, že právny predchodca žalobcu V. K. bol vlastníkom parcely CKN č. XXX v čase smrti dokazujú aj tie skutočnosti, že túto nehnuteľnosť od dávnej minulosti užívali len žalobca a právni predchodcovia žalobcu, teda V. K., jeho rodičia a nikto iný; že na predmetnej nehnuteľnosti bolo vykonané množstvo prác a investícii, ktoré túto nehnuteľnosť zhodnotili a slúžia len žalobcovi a predtým jeho právnym predchodcom a na tieto práce boli vydané riadne stavebné povolenia a nikto ich nikdy nenamietal a ani nespochybňoval; nehnuteľnosť je v prírode riadne vytýčená hranicami, ktoré tvorí oplotenie vybudované pred viac ako 50- timi rokmi právnym predchodcom žalobcu; právny predchodca žalobcu V. K. riadne splnil všetky zákonné podmienky na vydržanie tak, ako to správne v odôvodnení rozsudku konštatuje aj súd prvej inštancie. Žalovaná v 1/ rade žiadnym spôsobom nepreukázala, že by predmetnú parcelu vlastnili a držali jej právni predchodcovia, či niekto iný.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v rade 1/, 2/, 3/, výsluchom svedkov C.. S. C., C. T., R. T., C. T., C. D., R. Ď., Š. C., oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a podstatného obsahu pripojených spisov z Obecného úradu Dunajov č.j. XXX/XXXX, Č.. Ž. XX/XXXX, Č..I.. X/XXXX, spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 9C/1123/77 a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovnému právnemu posúdenia a právnym záverom.
12. Z fotografií predložených žalobcom (č. l. 179) je zrejmé, že oplotenie spornej parcely tak, ako je v súčasnosti, bolo na rovnakom mieste aj v minulosti, keď sporná parcela nebola vydláždená a netvorila prístupovú cestu ku garáži žalobcu. Je zrejmé, že oplotenie nie je nové, sporný pozemok bol dlhodobo oplotený spolu s ďalšími pozemkami a tvoril dvor rodinného domu žalobcu.
13. Žalobca pri výsluchu uviedol, že pozemky zdedil, dom obnovil, postavil garáž a následne, koncom roku 2014 prišla za ním žalovaná a povedala, že pozemok CKN XXX jej patrí a že aby všetky veci, ktoré sú na tomto pozemku, teda plyn, elektrika, žumpa, boli z tohto pozemku odstránené, že ona ho chce používať. Dovtedy vôbec nemal vedomosť o tom, že by mu tento pozemok nepatril, dokonca ešte brat žalovanej a jej otec mu pri stavbe garáže a mostíka pomáhali. Predchodca žalovanej v rade 1/ R. T. ho nikdy nevyzval, aby pozemok uvoľnil s tým, že je to jeho vlastníctvo. Jeho otec nadobudol sporný pozemok od svojich rodičov. Jeho otec hovoril, že pozemok dostal a že ide stavať dom. Keď otec hovoril, že dostal pozemok od rodičov, vždy to bral tak, že sú to pozemky, kde je dom, za domom, pred domom a aj pozemok č. XXX. Na otázku, kedy starí rodičia dali jeho rodičom sporný pozemok, uviedol, že to bolo niekedy v 60-tych rokoch, pred stavbou domu, možno skôr. Nevie, pretože to boli veci, ktoré ho nijakým spôsobom nezaujímali. Mal vtedy 15, 16 rokov. Jednoducho len vie, že sa hovorilo, že to dostali od svojich rodičov, to bolo všetko.
14. Žalovaná v rade 1/ pri výsluchu uviedla, že parcelu CKN XXX zdedila v dedičskom konaní po svojom otcovi R. T.ňovi a ten ho získal od svojho otca W. T.. Parcelu užíval jej otec, predtým jeho otec. Táto parcela pochádza z časti parcely XXX S. L. XXX, ako tvrdil žalobca. Pamätá si ešte ako dieťa, že na spornú parcelu chodievala so starým otcom, pásli tam husi. Niekedy neskôr bol na časti tejto parcely aj stavebný materiál. Následne isté obdobie sa to neužívalo, lebo jej otec dovolil K., aby cez túto parcelu prechádzal, keď staval dom, a to po dobu stavby. Asi do roku 2006 jej otec určite z pozemku platil daň. Potom, približne od roku 2006, už v rozhodnutí o platení dane nebola parcela uvedená a keď sa na to pýtala na obecnom úrade, tak jej povedali, že do roku 2005 boli všetky tieto rozhodnutia skartované. Na zápise z miestneho vyšetrovania podpis nie je jej otca, ten by to určite nepodpísal, pretože v danom čase bol v spore s K. kvôli inému pozemku.
15. Žalovaná v rade 2/ (sestra žalobcu) pri výsluchu uviedla, že čo si pamätá, mohla mať takých 5 rokov, keď začali jej rodičia stavať dom, kde teraz býva žalobca, tak tá parcela bola ich, vždy ju užívali oni, najskôr tam mali nejaký stavebný materiál naskladaný a nepamätá si, že by tú parcelu niekto iný užíval. Do rodinného domu sa nasťahovali v roku 1974, bývali tam 5 rokov, potom sa odtiaľ odsťahovala. V čase, keď v rodinnom dome bývala, bolo to ich, oni to užívali, jej mama tam mala záhradku a na časti pozemku bol materiál a bolo to ohradené. Celý pozemok teda, kde je chalupa, aj sporný pozemok, bolo to oplotené jedným plotom a bola tam aj bránka, cez ktorú sa dostalo ku chalupe. Nemá vedomosť o tom, že by niekedy R. T. prišiel za jej otcom a povedal mu, že táto sporná parcela je jeho. Na otázku, ako mali jej rodičia nadobudnúť spornú parcelu CKN XXX, uviedla, že asi v dedičskom konaní, keď zomrie matka alebo otec, tak to potom v dedičskom konaní dostane syn alebo dcéra, teda to bolo asi tak.
16. Žalovaná v rade 3/ (sestra žalobcu) pri výsluchu uviedla, že bývala v rodinnom dome 248, odkedy sa postavil, až do roku 2007. Tiež to brala, že je to ich. Keď tam bývali, tak jej muž urobil oplotenie, chodníky ku veľkej bráne, tiež na auto. Keď toto robili, nebol tam žiaden problém, problém bol ohľadom oplotenia medzi ich domami, ale pokiaľ ide o spornú parcelu, tak tam problém nebol. Na otázku, ako jej rodičia nadobudli sporný pozemok, uviedla, že otec ho nadobudol od svojich rodičov. Ako - to nevie, boli vtedy deti, nezaujímali sa o to, ako si to oni riešili.
17. Z Listu Okresného úradu Žilina, Katastrálny odbor, zo dňa 06. 05. 2016, č. M.- X.-T. (čl. 110 - 112) vyplýva, že na základe rozhodnutia o schválení O. XXXX/XXXX-G. bolo pod porad. č. zmeny XXX/XXXX zapísané vlastníctvo k pozemku - parcele registra EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 85 m2 do LV č. XXXX v k. ú. K. v prospech vlastníka R. T., v spoluvlastníckom podiele 1/1 s titulom nadobudnutia: PKV XXX, Rozhodnutie ROEP K. XXXX/XXXX-G.-X.-G.. Na základe Osvedčenia o dedičstve č. 5D/647/2012 - 18, Dnot 280/2012, po poručiteľovi R. T., nadobudla C.. R. T., okrem iného aj parcelu EKN č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Na základe predmetného osvedčenia bola pod porad. č. zmeny 30/2013 z LV č. XXXX v k. ú. Dunajov zrušená parcela registra EKN č.
XXXX, a zároveň bola zapísaná do LV č. XX v k. ú. Dunajov parcela registra EKN č. XXXX v prospech vyššie uvedenej dedičky. Následne na základe „Návrhu na zápis parcely registra EKN č. XXXX vedenej na LV č. XX na stav CKN č. XXX“ žiadala C.. R. T. o zápis vlastníckeho práva k parcele registra CKN č. XXX. Súčasťou predmetnej listiny bola písomná identifikácia parciel vyhotovená dňa 01. 12. 2014, v ktorej sa uvádza, že parcela registra EKN č. XXXX (evidovaná v LV č. XX) je identická s parcelou registra CKN č. XXX, ku ktorej vlastnícke práva nie sú evidované v LV. Na základe predmetnej žiadosti bola pod porad. č. zmeny XX/XXXX z LV č. XX v k. ú. K. zrušená parcela registra EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 85 m2, a zároveň bola do LV č. XX v k. ú. K. zapísaná parcela registra CKN č. XXX v prospech C.. R. T. v spoluvlastníckom podiele 1/1. K uvedenému úrad oznámil, že Okresný úrad Čadca, Katastrálny odbor, postupoval v danej veci nesprávne. Zápis vlastníckeho práva k parcele registra CKN č. XXX nemal byť vykonaný na podklade písomnej identifikácie parciel, nakoľko vlastnícke právo k parcele registra EKN č. XXXX bolo evidované v celom rozsahu v LV. V Rozhodnutí o schválení ROEP v k. ú. K. vydanom Okresným úradom v Čadci, Odbor PPLH, v časti parcely určeného operátu je uvedené, že parcela OÚ č. XXXX zodpovedá parcele EN č. XXX/X, ktorá bola pred technicko- hospodárskym mapovaním evidovaná v LV č. XX. Parcela registra EKN č. XXXX v k. ú. K. bola do KN zapísaná v zmysle Rozhodnutia o schválení ROEP do LV č. XXXX v k. ú. K. v prospech vlastníka R. T., titul nadobudnutia PKV č. XXX. Prešetrením bolo zistené, že PKV č. XXX v katastrálnom operáte pre k. ú. K. sa nenachádza. Z uvedeného vyplýva, že v LV č. XXXX bol evidovaný zmätočný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Po prešetrení evidencie parcely úrad zistil, že v Notárskej zápisnici - Darovacej zmluve č. O. XXX/XX sa v bode 1 uvádza, že W. T. daruje synovi R. T. parcelu EN č. XXX - stavebný pozemok pod stavbu rodinného domu o výmere 775 m2, ktorá je totožná s pozemnoknižnou parcelou č. XXX, zapísanou v PKV č. XX. Prílohou tejto darovacej zmluvy bola Identifikácia parciel zo dňa 13. 02. 1969, v ktorej je uvedené, že PKN č. XXX, evidovaná v PKV č. XX v k. ú. K. zodpovedá v stave evidencii nehnuteľností parcele EN č. XXX - roľa o výmere 775 m2. Následne bola do LV č. XX zaevidovaná parcela EN č. XXX a ako jej vlastník bol zaevidovaný R. T. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Parcela EN č. XXX bola N. Č.. XXX-XXX-XX rozdelená na parcelu EN č. XXX/X - roľa a parcelu č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria. V grafickom znázornení GP č. XXX-XXX-XX je vykonané zobrazenie obsahu pozemkovoknižnej mapy, a to tak, že PKN č. XXX S. Č.. XXX sú zlúčené a v ich časti vznikla parcela EN č. XXX/X. Z obsahu GP tiež vyplýva, že zo západnej strany bol pred parcelou EN č. XXX/ X pozemok, ktorého právny stav tvorila PKN č. XXX. Na základe prečíslovania parciel v rámci THM bola parcela EN č. XXX/X prečíslovaná na parcelu EN č. XXX a parcela EN č. XXX/X bola prečiarknutá. Z obsahu originálu LV č. XX vyplýva, že evidovanie parcely EN č. XXX/X pred THM v ňom v celom rozsahu zaniklo. Vo vyšetrovacom a meračskom náčrte z THM je pred parcelou EN č. XXX zobrazená parcela EN č. XXX, ktorá nebola vytvorená z pôvodnej parcely EN č. XXX/X.
18. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX znalca W.. E. Y. a Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. X/ XXXX (čl. 243 - 288, 322 - 326) vyplýva, že parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 85 m2 je identická s časťou parcely EN č. XXX/X a časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX. Po spracovaní ROEP v obci K. bola táto parcela identická s parcelou CKN XXXX. Do schválenia obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním v roku 1985 bolo na parcele EN č. XXX/X evidované užívanie v Evidenčnom liste č. XXX - T. R. S. C., rod. G., K. Č.. XXX. Pri obnove mapového operátu novým technicko-hospodárskym mapovaním bolo toto užívanie zmenené. Pôvodný Evidenčný list č. XXX bol zmenený na EL č. XXX, v ktorom je už evidovaný užívateľ V. K., K. Č.. XXX. Na základe informácií z ohliadky v teréne znalec zistil, že v súčasnosti užíva predmetnú parcelu CKN XXX žalobca so svojou manželkou. V grafickej znaleckej prílohe P5 (čl. 262) je znázornená grafická identifikácia spornej parcely, z ktorej je zrejmé, že parcela CKN č. XXX je totožná s časťou parcely PKN č. XXX S. R. XXX/X.
19. Z pozemnoknižnej vložky č. XX, kat. územie K. (čl. 26 - 32), v ktorej bola zapísaná parcela PKN č. XXX (okrem iných parciel zapísaných v predmetnej pozemnoknižnej vložke) vyplýva, že dňa 10. 07. 1930 došlo pod B 39 k vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpno-predajnej zmluvy overenej dňa 30. 06. 1930 z S.L. T. v prospech V. K., O.. T. a manžela V. K.. Na druhej strane, žiaden z právnych predchodcov žalovanej v rade 1/ nie je v predmetnej pozemnoknižnej vložke zapísaný ako podielový spoluvlastník.
20. Zo zápisu z miestneho vyšetrovania (čl. 42) vyplýva, že na základe miestneho vyšetrovania bolo zistené, že užívateľom parciel EN XXX/X S. R. XXX/X bol R. T. s manželkou C., O.. G., avšak užívateľom parcely EN XXX/X zapísanej na Evidenčnom liste č. XXX, nebol R. T. s manželkou, preto na základe výsledku tohto vyšetrovania bolo zrušené užívanie a bol vykonaný prevod na Evidenčný list č.
XXX (zlý zápis EN), pričom v danej položke pri tomto zápise je aj podpis R. T. (položka č. 19). Zároveň zo Zápisu z miestneho vyšetrovania vyplýva, že na základe tohto vyšetrovania bolo zistené, že užívateľom parciel EN č. XXX/X S. R. Č.. XXX/X zapísaných v Evidenčnom liste č. XXX, bol V. K..
21. Z Evidenčného listu č. XXX zo dňa 04. 02. 1996 (čl. 3, 267) vyplýva, že ako užívateľ parcely CKN č. XXX (spolu s parcelami CKN č. XXX S. Q. Č.. XXX) bol zapísaný V. K.. Na druhej strane v Evidenčnom liste č. XXX zo dňa 16. 03. 1998 (čl. 268) sú uvedené nehnuteľnosti, ktorým držiteľom a užívateľom bol R. T. s manželkou Margitou, rod. Pukalíkovou a medzi týmito nehnuteľnosťami nie je uvedená sporná parcela CKN č. XXX.
22. Svedkyňa C.. S. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že je partnerkou žalobcu od roku 2009 a odkedy ho pozná, tak vie, že spornú parcelu užívali a nikto ich neupozorňoval, že by mali užívať niekoho iného majetok. Dokonca poprosila brata žalovanej v rade 1/ I. T., či by im mohol pokosiť priekopu pred spornou parcelou, pretože vtedy nemali kosačku a on jej povedal, nech si každý kosí svoje. Dovtedy kým žalovaná v rade 1/ neprišla na to, že má spornú parcelu zapísanú na liste vlastníctva, neužíval parcelu nikto iný okrem nich a nebola využívaná ani ako prechod.
23. Svedkyňa C. T., matka žalovanej v rade 1/, pri výsluchu uviedla, že v 59-tom sa vydala, aj tam bývala a bolo to svokrovcov, ktorí to potom dali do dedičstva jej mužovi R. T. a ten, keď zomrel, tak to nadobudla dcéra. Svokrovci sporný pozemok obrábali, potom aj oni, takže tam sadili, pásli husi a kozy. K spornému pozemku sa nedomáhal vlastníctva nikto iný, veď to bolo ich. Dokedy sa pozemok obrábal, uviesť nevedela, v súčasnosti ho už neobrábajú. Svedkyňa nevedela zodpovedať otázku, či je v súčasnosti pozemok oplotený. Zároveň uviedla, že na zápise z miestneho šetrenia nie je pri položke č. 19 podpis jej manžela. Žalobcovi nedali súhlas, aby si vybudoval prístup do garáže, nikto ich k tomu nevolal.
24. Svedok R. T., brat žalovanej v rade 1/, pri výsluchu uviedol, že záhon vždy patril im. Pamätá si, že keď mal ešte 6 rokov, tak tam starý otec chodil, pásavali sa tam kozy. Keď jeho starý otec zomrel, pozemok užívali jeho rodičia, nikto iný sa vlastníctva k spornému pozemku nedomáhal. V minulosti nebol pozemok oplotený, boli vedľa seba záhony, ktoré boli oddelené medzi sebou nízkou medzkou. Na otázku, či K. dostali súhlas, aby využívali sporný pozemok jeho rodičov, za účelom prechodu alebo prejazdu, uviedol, že to on nevie, ale určite nie. V súčasnosti má na spornom pozemku žalobca žumpu, ktorú tam dal bez stavebného povolenia, parcelu vydláždil, má na nej elektrickú prípojku, taktiež bez stavebného povolenia a tiež plynovú prípojku. Oplocovanie pozemkov sa robilo niekedy v 80-tych rokoch. Nevie, prečo nebola vtedy oplotená aj sporná parcela CKN XXX, na to by bolo potrebné pýtať sa jeho otca R. T.. Potom, keď začali rodičia stavať dom, bolo to niekedy v období ako aj rodičia žalobcu, tak už sa na pozemku nesadilo, bol tam navezený stavebný materiál - piesok, štrk, kvádre, asi aj vápenná jama. Nebol prítomný, keď sa robilo oplotenie pozemku a tiež nevie, či zakročil niekto z jeho rodiny proti tomu, že oplocujú ich pozemok.
25. Svedok C. T., brat žalovanej v rade 1/, pri výsluchu uviedol, že na spornom pozemku jeho predkovia pásli kozy, aj sa tam kosilo. Keď sa stavala chalupa, bol na ňom zložený stavebný materiál. Vždy to bolo ich, nevie, že by si niekto cudzí uplatňoval na to nárok. Jeho rodičia určite nedali K. súhlas, aby mohli prechádzať cez sporný pozemok, možno len pri výstavbe domu cez pozemok chodili, ale že by im výslovne dali súhlas, to nie. V súčasnosti je parcela zastavaná - je tam žumpa a zámková dlažba, prípojky, inžinierske siete. Jeho rodičia nedávali súhlas na vybudovanie týchto sietí cez sporný pozemok, pretože s K. mali spor a nekomunikovali spolu. Bol prítomný, keď sa oplocovali ich pozemky a na otázku, prečo neoplotili aj spornú parcelu, svedok uviedol, že asi neboli peniaze. Potvrdil, že žalobcovi pomáhal zvárať bránu s tým, že mu pomohol viac vecí. Na otázku, prečo nepovedal žalobcovi, že mu nepomôže zvárať bránu, keď to bol ich pozemok, uviedol, že každému pomôže a žalobca vedel, že pozemok nie je jeho, pretože nebol súčasťou dedičského konania po jeho otcovi. V súčasnosti sporný pozemok nevyužívajú, a to odvtedy, ako bol ohradený. Kto ho ohradil, uviesť nevedel.
26. Svedkyňa C. D., sesternica žalovanej v rade 1/ a vzdialená príbuzná žalobcu, pri výsluchu uviedla, že sporný pozemok bol v minulosti záhon W. T. a R. T., ktorí boli jej starí rodičia. Títo na pozemku sadili zemiaky, zeleninu, ľan a po smrti W. T. pozemok užívali jeho synovia. Ona sa z K. odsťahovala v roku 1968, avšak na dané miesto chodievala za rodičmi i starými rodičmi a stále ten pozemok užívali T.. V súčasnosti je na pozemku niečo postavené, nejaká garáž a je aj vydláždený.
27. Svedok R. Ď. pri výsluchu uviedol, že jeho starí rodičia V. K. S. V. K. mali záhon a potom ho dali synovi V. K., ktorý keď staval dom, tak na spornom pozemku mal šopu na náradie a jamu na vápno. V detstve býval v blízkosti a chodievali sa tam hrávať. Nikdy nevidel na tomto pozemku hospodáriť, alebo ho užívať, rodinu T. a nikdy nepočul, že by v minulosti boli nejaké spory o tento pozemok.
28. Svedkyňa Š. C. pri výsluchu uviedla, že býva trochu ďalej od daného miesta, ale často chodievala okolo. Prisťahovala sa tam v roku 1973. V minulosti na spornom pozemku mal stavebný materiál V. K., ktorý staval dom, potom tam mali záhradu tí, ktorí v dome bývali. Vie, že keď tadiaľ išla na prechádzku, tak to videla, aj sa tam zastavila a s nimi porozprávala. Ono to tam bolo vždy ohradené. Žalovaná v rade 1/ mala plot a za tým mala zase svoju záhradku. Bola prekvapená, keď sa dozvedela, že je tam nejaký spor, nejaký problém a povedala, že keď to bolo vaše, tak je to stále vaše. Vie, že je tam aj plynová prípojka, ktorá je tam 23, možno 24 rokov a myslí si, že by im nepovolili prípojku na pozemku urobiť, keby zistili, že je nejaký problém. Keď žalobca staval garáž, aj vtedy bolo ticho a nikto nič nepovedal. Nevie, prečo teraz po toľkých rokoch je tam nejaký problém. Na spornej parcele nikdy nevidela hospodáriť pani T., videla tam akurát žalovanú v rade 3/ a jej mamu, keď boli v záhradke a ona išla okolo. Na otázku, či sa vie vyjadriť, ako prebiehali hranice medzi jednotlivými parcelami, svedkyňa uviedla, že to boli pozemky, ktoré sa zdedili a tie hranice tam boli odjakživa, ako majú T. dom, tak je tam ešte ďalší dom, tí to majú tiež ohradené, potom sú tam aj orné pozemky. Ľudia mali pozemky oplotené tak, ako boli predtým hranice.
29. Z Potvrdenia obce K. Č.. I.. XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2019 (č.l. 535) vyplýva, že obec K. potvrdzuje, že daň za parcelu CKN XXX stále platí W.. I. I., K. XXX, v minulosti (od r. 1992) jeho právny predchodca V. K.. Dňa 20. 01. 2016 podala dodatočné daňové priznanie C.. R. T., K. XXX k uvedenej parcele na základe dedičského rozhodnutia, kde žiadala uvedenú nehnuteľnosť dodaniť od r. 2013. Od toho času dodnes taktiež platí daň z nehnuteľností za parcelu CKN XXX v k. ú. Dunajov.
30. Z listiny „Oznámenie o stavbe bez povolenia alebo v rozpore s ním - Odpoveď“ obce K. Č.. I..: E.- XX/XXXX zo dňa 20. 05. 2016 (č.l. 536) vyplýva, že obci K. ako stavebnému úradu bol dňa 03. 02. 2016 doručený Podnet žalovanej v rade 1/, v ktorom pisateľka žiadala o začatie konania podľa § 88 Stavebného zákona vo veci nepovolených stavieb, žumpa, elektrická prípojka, elektrický stĺp, zámková dlažba, plynová prípojka, nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. KN-C XXX v k. ú. K. v jej výlučnom vlastníctve. Obec K. ako príslušný stavebný úrad konštatoval, že nezistil dôvod na začatie konania o nepovolených stavbách, keďže stavebník pri výkone ŠSD predložil povolenia na realizáciu stavieb, ktoré žiadateľka požadovala preveriť.
31. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a ako bolo konštatované už v prvom rozsudku okresného súdu, súd má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi podľa § 137 písm. c) CSP, pretože podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XX, kat. územie K., je v katastri nehnuteľností evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely CKN XXX žalovaná v rade 1/ (titul nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve č. 5D 647/2012 - 30/2013 a Návrh na zápis parcele CKN XXX - XX/XXXX), preto určením, či parcela CKN XXX patrí, resp. nepatrí do dedičstva po poručiteľovi V. K., bude s konečnou platnosťou vyriešený právny vzťah žalobcu a žalovaných v rade 2/ a 3/ ako dedičov po poručiteľovi V. K. a žalovanej v rade 1/ k tejto parcele. S konečnou platnosťou bude vyriešené, či parcela CKN XXX patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľovi V. K. , P.. Č. V. K. bol ku dňu smrti jej vlastníkom, alebo či je vlastníčkou parcely žalovaná v rade 1/, ktorá je na liste vlastníctva ako vlastníčka tejto parcely evidovaná.
33. Už v prvom rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom vymedzil okruh subjektov v spore, a preto naplnil podmienku vecnej legitimácie podľa § 78 CSP. Taktiež odvolací súd konštatoval, že námietku žalovanej 1/ o nesprávne vymedzenom okruhu subjektov v spore na strane žalovaných, nepovažoval za opodstatnenú, preto má súd za to, že je daný úplný okruh subjektov v spore a touto námietkou žalovanej v rade 1/ sa už bližšie nezaoberal.
34. Ako vyplýva z fotografií predložených žalobcom, sporná parcela CKN XXX je v súčasnosti z väčšej časti vydláždená zámkovou dlažbou a tvorí prístup ku garáži i k rodinnému domu súp. č. XXX, ktoré sú je postavené na susedných pozemkoch. Medzi stranami nebolo sporné, že garáž i rodinný dom patria žalobcovi. Z fotografií taktiež vyplýva, že oplotenie spornej parcely tak, ako je v súčasnosti, bolo na rovnakom mieste aj v minulosti, keď sporná parcela nebola vydláždená a netvorila z väčšej časti prístupovú cestu ku garáži žalobcu. Je zrejmé, že oplotenie nie je nové, sporný pozemok bol dlhodobo oplotený spolu s ďalšími pozemkami a tieto pozemky tvorili spolu ako celok dvor rodinného domu žalobcu.
35. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou identifikácie spornej parcely CKN XXX, pretože žalobca tvrdil, že parcela CKN č. XXX je totožná s časťou parcely PKN č. XXX, zapísanej v PK vložke č. XX, kat. územie K., zároveň s časťou parcely EN č. XXX/X ako aj s parcelou EKN č. XXXX. Na druhej strane žalovaná v rade 1/ tvrdila, že sporná parcela CKN č. XXX je totožná s časťou parcely PKN č. XXX, zapísanej v PK vložke č. XXX, zároveň s časťou parcely EN č. XXX.
36. Za účelom identifikácie spornej parcely CKN č. XXX nariadil súd znalecké dokazovanie, od vykonania ktorého následne upustil vzhľadom k tomu, že žalobca podal voči nariadeniu znaleckého dokazovania odvolanie a nezaplatil preddavok na znalecké dokazovanie, nakoľko dal vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý súdu predložil. Žalovaná v rade 1/ namietala účelový postup žalobcu, ktorý mal spočívať v tom, že na návrh žalobcu bolo nariadené súdom znalecké dokazovanie Uznesením č. k. 7C/201/2015
- 191 zo dňa 07. 02. 2019, avšak následne žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a nezaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania z dôvodu, že si dal vypracovať súkromný znalecký posudok. Žalobca si dal vyhotoviť súkromný znalecký posudok a právny zástupca žalovanej v rade 1/ nemal možnosť klásť súdnemu znalcovi otázky, zúčastniť sa ohliadky a komunikovať so znalcom
tak, ako komunikoval žalobca. Súd považoval tieto námietky žalovanej v rade 1/ za nedôvodné. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ohliadky na mieste samom vykonanej znalcom sa zúčastnila žalovaná v rade 1/, ktorá bola o termíne ohliadky upovedomená znalcom v dostatočnom časovom predstihu. Žalovaná v rade 1/ mohla o termíne ohliadky informovať svojho právneho zástupcu. Súd má zato, že takýmto postupom neboli porušené žiadne procesné práva žalovanej v rade 1/. V zmysle § 209 CSP môže strana predložiť súdu súkromný znalecký posudok, to znamená znalecký posudok, ktorého vypracovanie nenariadil súd, ale o jeho vypracovanie požiadala znalca priamo strana sporu. Súd nevyhodnotil správanie sa žalobcu spočívajúce v tom, že predložil súdu súkromný znalecký posudok napriek tomu, že súd na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie, za účelové. Znalec v znaleckom posudku náležite vysvetlil a doložil listinami, ktoré tvoria prílohy znaleckého posudku, svoje závery. Znalecký posudok obsahuje doložku podľa § 209, ods. 2 CSP a žalovaná v rade 1/ nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý závery tohto znaleckého posudku relevantne vyvrátiť.
37. Znalecký posudok č. X/XXXX znalca W.. E. Y. spolu s Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. X/ XXXX potvrdil tvrdenia žalobcu, že parcela CKN č. XXX je identická s časťou parcely EN č. XXX/X, časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, po spracovaní ROEP s parcelou EKN č. XXXX a zároveň mal teda vyvrátené tvrdenia žalovanej v rade 1/, že sporná parcela CKN č. XXX je totožná s časťou parcely PKN č. XXX a s časťou parcely EN XXX. Hoci žalovaná v rade 1/ túto identifikáciu spochybňovala, v priebehu konania nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správnosť tejto identifikácie a preukázal jej tvrdenia. Žalovaná v rade 1/ mala taktiež možnosť predložiť súdu súkromný znalecký posudok, ktorý by spochybnil, alebo vyvrátil, závery znaleckého posudku W.. Y., túto možnosť však nevyužila a ani nepredložila žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil závery znaleckého posudku. Polohopisný plán zo dňa 26. 08. 1978 vyhotovený v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca sp. zn. 9C/1123/1977 (č.l. 98), na ktorý poukazovala žalovaná v rade 1/ takýmto dôkazom nie je, pretože ani z neho nevyplýva, že by sporná parcela CKN č. XXX bola totožná s časťou parcely PKN č. XXX a zároveň s časťou parcely EN č. XXX. Vzhľadom na uvedené súd z týchto záverov znaleckého posudku ohľadom identifikácie parcely CKN č. XXX vychádzal.
38. Pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX bola zapísaná v PK vložke č. XX a v tejto boli zapísaní právni predchodcovia (rodičia) V. K. V. K. a jeho manželka V. K.T., O.. T. (titulom Kúpno-predajnej zmluvy overenej dňa 30. 06. 1930), na druhej strane, žiaden z právnych predchodcov žalovanej v rade 1/ nebol v predmetnej pozemno-knižnej vložke zapísaný. Žalobca tvrdil, že V. K. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi. Skutočnosť, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celej pôvodnej pozemno-knižnej parcele reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, nebola medzi stranami sporná. Sporná parcela je dlhodobo, niekoľko desaťročí, reálne vydelená a žiaden z ďalších pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, si k spornej parcele neuplatňoval užívacie právo titulom spoluvlastníctva. Objektívnym dôkazom je mapa EN pred THM (čl. XXX), ktorá zobrazuje stav skutočnej reálnej deľby, držby v prírode, a aj keď na základe máp EN pred THM neboli zakladané právne vzťahy, zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. S poukazom na Rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí súd vidieť dohodu strán o deľbe, príp. zámene, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Vzhľadom k tomu, že V. K. bol zapísaný v pozemno-knižnej vložke č. XX ako jeden z podielových pozemno-knižných spoluvlastníkov, má súd za to, že mohol reálnou deľbou v minulosti nadobudnúť vlastnícke právo k reálne vydelenej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely PKN č. XXX, ktorá je totožná s parcelou CKN č. XXX, a to na rozdiel od právnych predchodcov žalovanej v rade 1/, ktorí neboli v PK vložke č. XXX zapísaní.
39. Žalobca tvrdil, že V. K. začiatkom 60-tych rokov ústnou darovacou zmluvou daroval spornú nehnuteľnosť svojmu synovi V. K., ktorý nadobudol vlastnícke právo k tejto parcele titulom vydržania. Na tomto tvrdení zotrval i na poslednom pojednávaní, na ktorom bol zo strany súdu vyzvaný, aby v zmysle § 150 ods. 2 CSP vzhľadom na námietky žalovanej v rade 1/ o rozporoch v jeho tvrdeniach ohľadom okolností, za ktorých mala byť darovacia zmluva uzatvorená, tieto okolnosti bližšie a jednoznačne ozrejmil. Žalovaná existenciu tejto darovacej zmluvy rozporovala, preto bolo úlohou žalobcu preukázať existenciu tejto darovacej zmluvy a následne i splnenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním V. K..
40. Vydržanie (§ 134 Občianskeho zákonníka) ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je úzko späté s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj skutočným držiteľom. Zákonom ustanovené kumulatívne podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecnou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, to je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zistenie subjektívnych predstáv držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný, je vždy treba hodnotiť objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotnej strany sporu. Je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
41. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018, v zmysle ktorého pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
42. Je pravdou, že žalobcove tvrdenia ohľadom okolností uzatvorenia darovacej zmluvy boli v priebehu konania čiastočne odchýlne, a to predovšetkým pokiaľ ide o časové obdobie uzatvorenia zmluvy, avšak je pochopiteľné, že žalobca (i žalované v rade 2/ a 3/) nemá dostatočnú vedomosť o konkrétnych okolnostiach a čase uzavretia tejto zmluvy, pretože bol v tom čase v detskom veku, preto ani o ne nemal záujem. V. K. ani V. K. už nežijú, preto už ani nie je možné tieto okolnosti v podrobnostiach zistiť. Napriek tomu je podstatné, že žalobca (rovnako i žalované v rade 2/ a 3/) zhodne uvádzali, že k darovaniu došlo pred tým ako začal V. K. stavať dom, pretože tento pozemok spolu s ostatnými okolitými pozemkami mu daroval jeho otec práve za účelom stavby rodinného domu. Hoci sa nepodarilo zistiť, kedy presne k uzavretiu tejto darovacej zmluvy došlo, na druhej strane z výsledkov vykonaného dokazovania, osobitne potom so zreteľom na dlhodobé správanie sa V. K. ako vlastníka tejto nehnuteľnosti, možno dostatočne usúdiť jej existenciu, zakladajúcu podľa názoru súdu so zreteľom na všetky okolnosti oprávnenú držbu spornej nehnuteľnosti V. K.. Existenciu darovacej zmluvy preukazuje následné správanie sa V. K. S. V. K.. V. K. začal na darovaných nehnuteľnostiach stavať rodinný dom súp. č. XXX, darované pozemky oplotil (vrátane sporného pozemku CKN č. XXX)
a pri stavbe rodinného domu ani pri vyhotovovaní oplotenia nevznikali žiadne problémy medzi V. K. a jeho otcom V. K., čo taktiež preukazuje, že V. K. V.T. K. tieto pozemky vrátane sporného pozemku daroval, pretože na rozdiel od Františka Dirbáka sa k nim ako vlastník nesprával a voči stavbe rodinného domu a ich oploteniu nenamietal. Neformálnosť nakladania s predmetom vecných práv k nehnuteľnostiam ich účastníkmi, vrátane práva vlastníckeho na Slovensku v danom období je všeobecne známa, na čo musela opakovane reagovať i právna úprava, ktorá umožnila platné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, ktorý sa môže prirodzene uplatniť len tam, kde už nejestvuje predchádzajúci iný platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 132 Občianskeho zákonníka). Skúmanie všetkých zákonom ustanovených podmienok vydržania v rámci skutkového stavu v súdnom konaní - za dlhšie časové obdobie, často obsahujúce viacero generácií držiteľov, býva spravidla náročné a často nemožno už jednoznačne zistiť všetky podrobnosti a presné časové údaje. Preto zákonodarca, v hypotéze právnej normy, ktorou upravil držbu a osobitne oprávnenú (dobromyseľnú) držbu (§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka a obdobne i v predchádzajúcich cit. právnych úpravách podmienok vydržania) ako jednu z podmienok vydržania vlastníckeho práva, uvažuje s možnosťou existencie pochybností o oprávnenosti držby a pre takýto prípad (tzn. ak sú pochybnosti, ale súčasne dobromyseľnosť držiteľa nie je jednoznačne vyvrátená) stanovuje zákonnú domnienku, že ide o držbu oprávnenú.
43. V danom prípade oprávnenú a dobromyseľnú držbu spornej nehnuteľnosti V. K. mal súd preukázanú viacerými dôkazmi. Žalovaná v rade 1/ nerozporovala, že V. K. využíval nehnuteľnosť ako prístup k svojmu rodinnému domu a ďalším nehnuteľnostiam, tvrdila však, že to bolo len titulom dohody o výpožičke, resp. bezplatnom nájme, len na dobu výstavby rodinného domu V. K.. Toto tvrdenie žalovanej v rade 1/ vyvrátil ňou navrhnutý svedok R. T., ktorý pri výsluchu uviedol, že nevie, že by jeho rodičia dali súhlas, aby K. užívali sporný pozemok za účelom prechodu alebo prejazdu, ale určite nie. V rozpore s týmto tvrdením žalovanej je i správanie sa V.Š. K. a jej otca R. T. po ukončení stavby rodinného domu V. K., pretože ani potom nezačal spornú parcelu užívať R. T., ale naďalej ju užíval V. K.. Rodinný dom bol postavený v 70-tych rokoch, avšak V. K. spornú nehnuteľnosť užíval aj naďalej, o čom svedčí, že v 80-tych rokoch vyhotovil oplotenie spornej nehnuteľnosti a jej užívanie vyplýva i zo Zápisu miestneho šetrenia a Evidenčného listu č. 250. Žalovanou v rade 1/ navrhnutí svedkovia C. T. (matka žalovanej v rade 1/), C. T. (brat žalovanej v rade 1/) a C. D. (sesternica žalovanej v rade 1/) pri výsluchu zhodne uviedli, že sporná nehnuteľnosť bola v minulosti záhon, na ktorom pásli husi, kozy a sadilo sa na ňom. Tieto vyjadrenia svedkov, ktorí sú rodinní príslušníci žalovanej v rade 1/ nepreukázali žiadne iné dôkazy. Zároveň sú v rozpore s výpoveďami svedkov vypočutých na návrh žalobcu, R. Ď. S. Š.P. C., ktorí zhodne uviedli, že sporný pozemok užíval V. K. a jeho rodinou a nikdy ho neužívala rodina T..
44. Ďalší dôkaz, ktorý preukazuje, že držba spornej nehnuteľnosti V. K. bola oprávnená a dobromyseľná je stavba a následná existencia oplotenia spornej parcely V. K.. Z fotografií predložených žalobcom (č. l. 179) je zrejmé, že oplotenie spornej parcely tak, ako je v súčasnosti, bolo na rovnakom mieste aj v minulosti, keď sporná parcela nebola vydláždená a netvorila z väčšej časti prístupovú cestu ku garáži žalobcu. Je zrejmé, že oplotenie nie je nové, sporný pozemok bol dlhodobo oplotený spolu s ďalšími pozemkami a spoločne ako celok tvoril a i v súčasnosti tvorí dvor okolo rodinného domu žalobcu. Žiaden z vypočutých svedkov ma návrh žalovanej v rade 1/ však nevedel uviesť, prečo bolo oplotenie pozemku postavené tak, že spolu s ďalšími pozemkami tvorí súčasť dvora žalobcu, a zároveň vytvára hranicu medzi susednými pozemkami, ktoré vlastnícky patria žalovanej v rade 1/. Oplocovanie pozemkov sa robilo v 80-tych rokoch, čo potvrdil i vypočutý svedok R. T.. Pri vyhotovovaní oplotenia na danom mieste nevznikli medzi V. K. S. R. T. žiadne nezhody. R. T. nenamietal, že V. K. oplocoval aj spornú parcelu ako svoj pozemok. Odvtedy je oplotenie na danom mieste až doposiaľ. Takéto správanie sa V. K. svedčí o tom, že bol v dobrej viere v tom, že mu predmetný pozemok vlastnícky patrí, keďže ho oplotil spolu s ďalšími jemu patriacimi nehnuteľnosťami, ktoré tvoria dvor jeho rodinného domu. Na druhej strane, správanie R. T., ktorý žiadnym spôsobom nenamietal vyhotovenie oplotenia na danom mieste tak, že sa sporný pozemok stane súčasťou dvora V. K., svedčí o tom, že si bol vedomý, že sporná parcela mu vlastnícky nepatrí. Možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by mal R. T. za to, že sporná parcela je v jeho vlastníctve, bol by si svoje vlastnícke právo k nej uplatňoval, o čom svedčí, že v danom čase boli medzi K. S. T. súdne spory, avšak ohľadom inej parcely, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca zároveň tvrdil, že žalobcovi pri úprave oplotenia pomáhal syn R. T. C. T. tak, že mu pomáhal zvárať bránu na oplotení, ktorý pri výsluchu túto skutočnosť aj potvrdil. Svedok zároveň potvrdil, že odkedy je pozemok ohradený, tak ho nevyužívajú.
45. Dlhodobé a opakované vykonávanie rôznych stavebných úprav a investícií na spornom pozemku či už V. K.T. alebo následne i žalobcom tiež jednoznačne preukazuje, že V. K. sa správal ako jeho vlastník, užíval ho dobromyseľne ako svoje vlastníctvo a po jeho smrti v týchto stavebných úpravách a investíciách pokračoval žalobca, ktorý je jedným z jeho dedičov a zároveň je vlastníkom rodinného domu súp. č. 248. Žalovaná v rade 1/, ani jej právni predchodcovia si nerobili do spornej parcely nároky ani v čase, keď žalobca časť spornej parcely vydláždil a uskutočnil na nej stavebné úpravy. Taktiež nenamietali, keď žalobca na spornom pozemku vybudoval novú prípojku elektriky tak, že dal osadiť betónový stĺp elektrickej prípojky na pozemku CKN č. XXX, taktiež tam postavil novú žumpu. Na spornom pozemku sa nachádza aj plynová prípojka k rodinnému domu žalobcu osadená niekedy v roku 1998, ku ktorej bolo vydané stavebné povolenie dňa 17. 11. 1998, teda pred viac ako 20 rokmi. Cez sporný pozemok je vedený aj prívod vody k rodinnému domu žalobcu, prívodové potrubie odpadovej vody a splaškov k rodinnému domu žalobcu. Na spornom pozemku je postavený súkromný železobetónový stĺp elektrického vedenia k rodinnému domu žalobcu. V jestvujúcom (pôvodnom) oplotení je osadený plynomer i centrálna elektrická rozvodová skriňa pre rodinný dom žalobcu. Všetky tieto stavebné činnosti boli vykonané V. K., resp. žalobcom na základe potrebných stavebných povolení, čo bolo preukázané z listiny „Oznámenie o stavbe bez povolenia alebo v rozpore s ním - Odpoveď“ obce K. Č.. I..: E.-XX/XXXX zo dňa 20. 05. 2016. Ani pri týchto činnostiach, ktoré boli vykonávané počas obdobia cca 50 rokov (stavba rodinného domu súp. č. XXX bola povolená v roku 1969) žalovaná v rade 1/, jej otec ani nikto iný z jej rodiny, neupozornil žalobcu alebo V. K., že tak robia na cudzom pozemku a ani nevykonali žiadne kroky smerujúce k tomu, aby im vo vykonávaní týchto činností zabránili. Zo spisu Obceného úradu K. Č..I.. X/XXXX vyplýva, že otec žalovanej v rade 1/ R. T. podal sťažnosť voči vydaniu stavebného povolenia pre žalobcu pre stavbu „Zmena stavby, prístavba a nadstavba so zateplením RD č. súp. XXX + žumpa a dvojgaráž pre osobný automobil“ z dôvodu, že stavebné práce boli začaté a vykonané bez účasti susedov a z dôvodu, že časť strechy zasahovala na jeho pozemok s čím on nesúhlasil, nevyslovil však nesúhlas so stavbou dvojgaráže z dôvodu, že jediný prístup k tejto dvojgaráži by mať byť cez spornú parcelu CKN č. XXX, ktorá by mala byť v jeho vlastníctve a to zrejme práve preto, že sa za vlastníka spornej parcely CKN č. XXX nepovažoval. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že cez sporný pozemok je vedený jediný prístup k rodinnému domu žalobcu z miestnej komunikácie cez túto železnú bránu a tiež aj jediný prístup z miestnej komunikácie do dvojgaráže postavenej na susednom pozemku vlastnícky patriacej žalobcovi, preto pokiaľ by tento pozemok nebol vo vlastníctve V. K., neboli by ani vydané stavebné povolenia na stavbu rodinného domu súp. č. XXX, ani na stavbu dvojgaráže.
46. Tvrdenie žalobcu, že spornú nehnuteľnosť dlhodobo užíval V. K. spolu s rodinou, a nie žalovaná v rade 1/ a jej právni predchodcovia, preukazuje i Zápis z miestneho vyšetrovania, podľa ktorého na základe miestneho vyšetrovania bolo zistené, že užívateľom G. R. XXX/X S. R. XXX/X bol R. T. s manželkou C., O.. G., avšak užívateľom parcely EN XXX/X zapísanej na Evidenčnom liste č. XXX, nebol R. T. s manželkou, preto na základe výsledku tohto vyšetrovania bolo zrušené užívanie a bol vykonaný prevod na Evidenčný list č. XXX (zlý zápis EN), pričom v danej položke pri tomto zápise je aj podpis R. T. (položka č. 19). Hoci žalovaná v rade 1/ spochybňovala, že tento podpis nepatril R. T., takúto námietku považoval súd za účelovú, žalovaná v rade 1/ nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť, že by predmetný podpis G. R. T.. Hoci svedkyňa C. T., matka žalovanej v rade 1/ uviedla, že podpis nepatril R. T., súd túto jej výpoveď považoval za účelovú a zároveň nie spôsobilú relevantne spochybniť pravosť tohto podpisu, a to vzhľadom na to, že originál tejto listiny je v katastrálnom spise, vychádzala z neho pri prešetrovaní aj Katastrálna inšpekcia i vzhľadom na správanie sa R. T., ktorý nikdy túto zmenu zápisov na Evidenčných listoch nenamietal. Zároveň zo Zápisu z miestneho vyšetrovania vyplýva, že na základe tohto vyšetrovania bolo zistené, že užívateľom parciel EN č. XXX/X S. R. Č.. XXX/X zapísaných v Evidenčnom liste č. XXX, bol V. K.. Toto preukazuje aj Evidenčný listu č. XXX zo dňa 04. 02. 1996, pretože ako užívateľ parcely CKN č. XXX (spolu s parcelami CKN č. XXX S. Q. Č.. XXX) bol na ňom zapísaný V. K.. Na druhej strane, z Evidenčného listu č. XXX zo dňa 16. 03. 1998 (čl. 268) vyplýva, ktorých nehnuteľností bol držiteľom a užívateľom R. T. s manželkou C., O.. G. a medzi týmito nehnuteľnosťami nie je uvedená sporná parcela CKN č. XXX.
47. Dobromyseľnosť V. K. a dobrú vieru, že mu parcela CKN č. XXX vlastnícky patrí preukazuje i to, že V. K. platil dlhodobo (od roku 1992) za túto nehnuteľnosť daň z nehnuteľnosti a následne (po jeho smrti) túto daň platil až doposiaľ žalobca. Na druhej strane žalovaná v rade 1/ daň za túto nehnuteľnosť
neplatila až do roku 2016, kedy podala dodatočné daňové priznanie k tejto nehnuteľnosti, urobila tak teda až v priebehu tohto súdneho konania a odvtedy taktiež platí daň z nehnuteľnosti za túto nehnuteľnosť a v súčasnosti dochádza k duplicite platenia dane za uvedenú parcelu CKN XXX. Tvrdenie, že daň z nehnuteľnosti za túto parcelu platila aj pred rokom 2006 nepreukázala.
48. Z Listu Okresného úradu Žilina, Katastrálny odbor, zo dňa 06. 05. 2016, č. M.-X.-T. a zo Znaleckého posudku vyplýva, že v dôsledku pochybenia v ROEPe v obci K. sa parcela EKN č. XXXX, ktorá je totožná s parcelou CKN č. XXX, stala predmetom dedičstva po R. T.. Následne predmetnú nehnuteľnosť zdedila v dedičskom konaní po R. T. žalovaná v rade 1/, ktorá si začala v roku 2015 robiť do spornej parcely nároky a odvtedy vznikli medzi stranami spory vo vzťahu k tejto parcele ohľadom užívania. Žalovaná v rade 1/ nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele jej otcom R. T.. Listinné dôkazy, ktorými žalovaná v rade 1/ preukazovala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele jej právnymi predchodcami, sa nevzťahujú k spornej parcele CKN č. XXX, keďže táto nie je totožná s časťou parcely PKN č. XXX, ale týkajú sa iných parciel, ktoré však nie sú predmetom tohto súdneho konania. Handlovacia zmluva uzavretá medzi V. K. s manželkou C. K.T., O.. J. S. R. T., O.. T., sa týka parcely PKN č. XXX (čl. 93) a rovnako i Darovacia zmluva spísaná Notárskou zápisnicou L. XXX/XX, L. XXX/XX (č.l. 94) uzavretá medzi W. T. S. R. T., sa týka parcely PKN č. XXX zapísanej v PKN vložke č. XX, ktorá je totožná s parcelou EN XXX, nie však spornej parcely CKN č. XXX, ktorá ako je vyššie uvedené je totožná s časťou parcely EN č. XXX/X, časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, po spracovaní ROEP s parcelou EKN č. XXXX. Žalovaná v rade 1/ poukazovala aj na konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9C/1123/77, predmetom ktorého však boli parcely EN XXX/X S. R. XXX (hranica medzi nimi a odstránenie oplotenia), teda ide o iné parcely ako je sporná parcela CKN č. XXX a s prejednávanou vecou nesúvisia.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd za preukázané, že od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia užíval spornú nehnuteľnosť V.R. K. na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorou mu túto nehnuteľnosť daroval jeho otec V. K.. V čase, kedy V. K. vstúpil do držby spornej nehnuteľnosti začala plynúť 10-ročná vydržacia doba, avšak následne účinná právna úprava Občianskym zákonníkom vydržanie už neupravovala. Inštitút vydržania bol do Občianskeho zákonníka zakotvený až zákonom číslo 131/1982 Zb., pričom v zmysle tejto úpravy vydržania Občianskym zákonníkom v znení citovanej novely zákonom číslo 131/1982 Zb. bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo iba k nehnuteľnostiam, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve, nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k veci z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veci, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných zákonov. Až novela Občianskeho zákonníka zákonom číslo 509/1991 Zb. obnovila tradičné dôsledky spojené s vydržaním, kedy vlastnícke právo nadobudla osoba, ktorá kedykoľvek po dátume 01. 01. 1992 (vrátane) splnila podmienky stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, a to aj vo vzťahu k veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred uvedeným dňom 01. 01. 1992. V. K. preto podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti jej vydržaním, a to dobromyseľnosť pri vstupe do držby, oprávnenosť, nepretržitosť a nerušenosť držby po celú zákonom stanovenú dobu k spôsobilému predmetu držby, splnil ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., t. j. ku dátumu 01. 01. 1992. V konaní neboli preukázané vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti žiadne okolnosti vylučujúce možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
50. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že na základe tejto darovacej zmluvy, ktorou V. K. jeho otec V. K. daroval spornú nehnuteľnosť spolu s ďalšími nehnuteľnosťami ako svojmu synovi za účelom výstavby rodinného domu, bol V. K. objektívne presvedčený o tom, že túto nehnuteľnosť nadobudol poctivým spôsobom, to znamená, že v súlade s dobrými mravmi. V. K. pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné od neho požadovať, nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti patrí. V. K. bol dobromyseľný a oprávnený držiteľ spornej nehnuteľnosti. Predmetnú nehnuteľnosť v domnení, že mu vlastnícky patrí, užíval a oplotil tak, že táto tvorí súčasť dvora jeho rodinného domu. Nehnuteľnosť užíval pokojne a nerušene a nikto, vrátane žalovanej v rade 1/, jej otca R. T. a ich rodiny, mu v užívaní nebránil a k spornej nehnuteľnosti si nerobil žiadne nároky, a to či už do smrti V. K. v roku 2002 ako ani následne po jeho smrti až do roku 2015. So zreteľom na zistené okolnosti má súd za to, že V. K. bol tak na začiatku vlastnej držby, ako aj po celú dobu držby, dobromyseľný, že mu sporná nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že V. K.k vzhľadom na
dlhodobú vlastnú oprávnenú držbu nadobudol výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania, za splnenia podmienok podľa ust. § 134 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka, preto zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu ako v celom rozsahu dôvodnej vyhovel a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami určil, že parcela CKN č. XXX - záhrady o výmere 85 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. územie K., obec K., okres Č., patrí do dedičstva po neb. V. K..
51. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Žalobca mal v prvostupňovom konaní úspech v plnom rozsahu, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Súd v danom prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP na strane žalovaných v rade 2/ a 3/, ktorých účastníctvo v spore na strane žalovaných bolo len formálne, nakoľko rovnako ako žalobca, sú dedičkami po neb. V. K., tieto so žalobou súhlasili a nezodpovedajú za neusporiadané vlastnícke vzťahy. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa však nie sú naplnené na strane žalovanej v rade 1/, ktorá dôvodnosť žaloby rozporovala, v konaní sa aktívne bránila, preto ju súd zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi. V odvolacom konaní mala úspech žalovaná v rade 1/, keďže odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v dôsledku odvolania podaného žalovanou v rade 1/, preto možno konštatovať, že žalovaná v rade 1/ mala v odvolacom konaní úspech a z tohto dôvodu súd žalovanej v rade 1/ v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške týchto náhrad bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.