Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoEk-13-2025.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/13/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie sumy 1 081,55 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13Er/633/2016 - 25 zo dňa 16.8.2018 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vymáha nárok oprávneného, je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému ako fyzickej osobe uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vzťah medzi oprávneným a povinným prvoinštančný súd vyhodnotil ako spotrebiteľský. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. (RPMN, úrokovej sadzby a výšky, počtu a termíny splátok). Poplatok za poskytnutie úveru vo výške viac ako 90% istiny, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne spolu so 6% úrokom podľa ust. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového prvoinštančný súd vyhodnotil ako hrubý rozpor s dobrými mravmi. Na nič z uvedeného rozhodcovský súd nereflektoval. Rozhodcovský súd rozhodol v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže bolo zistené, že právny vzťah účastníkov konania je spotrebiteľským, rozhodcovský rozsudok mal byť vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý mal v čase spotrebiteľského konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Oprávnený trvá na nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. Ďalej oprávnený v odvolaní uvádza argumentáciu na podporu názoru o platnosti rozhodcovskej zmluvy (nevýhradnosť, individuálne dojednanie). Poukázal na to, že rozhodcovské konanie je prípustné aj v spotrebiteľských sporoch. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. V prvom rade odvolací súd uvádza, že uznesením č.k. 17CoE/39/2019-52 zo dňa 17.9.2019 vec vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú s tým, že súd nerozhodol o vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že medzičasom došlo k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého s tým, že jeho náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, odpadol dôvod rozhodovania podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku.
6. Čo sa týka samotného napadnutého rozhodnutia, vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou oprávneného týkajúcou sa nespotrebiteľského charakteru vzťahu vzniknutého medzi ním a povinným na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinného je potrebné vzhľadom na všetky okolnosti považovať za spotrebiteľa, nakoľko nie je jednoznačne preukázané, že by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je povinný označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP) aj ako fyzická osoba – podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, a ak nie je zrejmé, za akých okolností bol povinný označený ako podnikateľ a do akej miery podnikateľské označenie povinného korešponduje so skutočným účelom zmluvy, t.j. či úmyslom povinného pri uzatváraní zmluvy bolo použiť získané finančné prostriedky na podnikanie, alebo na súkromné účely, a či k označeniu povinného ako podnikateľa nedošlo len pro forma. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
8. Po objasnení spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmaval samotný exekučný titul ako aj spotrebiteľskú úverovú zmluvu a dospel k záveru o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti a hrubom rozpore s dobrými mravmi v časti úrokov a poplatkov, ako aj o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený v podanom odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého uznesenia len vo vzťahu k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy, preto odvolací súd, súc viazaný dôvodmi odvolania podľa ust. §
380 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v prvom rade v rozsahu skutkových a právnych záveroch prvoinštančného súdu týkajúcich sa rozhodcovskej zmluvy.
9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola súčasťou vopred pripraveného a predformulovaného tlačiva, ktoré oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Celý text zmluvy je vopred pripravený oprávneným, dopísané sú len osobné údaje povinného, číslo zmluvy a dátum. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
10. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.) Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
11. Rozhodcovská zmluva vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť arbitrom judikovaný záväzok, pričom arbitra si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť a preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. IV. ÚS 174/02 ČR), ale viac- menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Isteže arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (B2B- bussines to bussines). Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská doložka alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obidvoma (Kristián Csach ,,Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ CSACH, K., „Štandardné zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214).
12. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Ak by sa aj spotrebiteľ rozhodol obrátiť na rozhodcovský súd, tak nemá možnosť voľby rozhodcovského súdu, nakoľko na základe formulárovej rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom jednostranne určený konkrétny rozhodcovský súd. Predložená rozhodcovská zmluva, ako už bolo uvedené, je vopred pripravená oprávneným, vrátane výberu rozhodcovského súdu (ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti), čo povinný už nemohol nijako ovplyvniť. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola
predložená povinnému ako vopred pripravený formulár, v ktorom oprávnený jednostranne a vo svoj prospech naformuloval všetky podmienky, bez možnosti povinného zmeniť ich obsah, či vybrať konkrétny rozhodcovský súd. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.
13. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 450 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).
14. Odvolacia argumentácia oprávneného spočívajúca v tom, že povinný mohol už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mal možnosť navrhnúť iného rozhodcu, resp. má možnosť vznieť námietku zaujatosti, je v celom rozsahu nedôvodná. V rozhodcovskej zmluve oprávnený určil rozhodcovský súd, pričom konkrétny rozhodca mal byť ustanovený podľa vnútorných predpisov tohto súdu. Rozhodcovská zmluva neobsahuje poučenie o možnosti povinného namietať oprávneným zvolený rozhodcovský súd, takáto možnosť pre povinného zo znenia rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, a taktiež povinný nepreukázal, že by v rámci kontraktačného procesu došlo k vzájomnej dohode o rozhodcovskom súde. Takýto postup nespĺňa podmienku toho, že povinný má mať možnosť vyjadriť sa k výberu rozhodcovského súdu. Na uvedenom nič nemení ani možnosť povinného vzniesť námietku zaujatosti voči konkrétnemu rozhodcovi v už začatom rozhodcovskom konaní.
15. V kontexte vyššie uvedeného je správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a z toho vyplývajúcej absencie právomoci rozhodcovského vec prejednať a rozhodnúť.
16. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že správne sú aj závery súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia samotného úverového vzťahu medzi povinným a oprávneným, ktorý bol zabezpečený zmenkou. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku.
17. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Veriteľ si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznený v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.
18. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vyvodil i správny právny záver o nutnosti zastavenia exekúcie. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a
preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), stotožňujúc sa zároveň so záverom o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil.
19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).