Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-61-2025.pdf
PDF · 104.77 KB
Case nature
Subarea
8Co/61/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k. 13C/30/2025-54 zo dňa 14. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu k lesnej ceste D., nachádzajúcej sa na pozemku žalovaného, a to na nehnuteľnosti v katastrálnom území E., obec F. G., okres H., vedenej I. J. H., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 1590, o výmere 27.555 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Zároveň žalobcovi uložil podať v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 01.07.2025 doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) návrh, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu k lesnej ceste D., nachádzajúcej sa na pozemku žalovaného, a to na nehnuteľnosti v katastrálnom území E., obec F. G., okres H., vedenej I. J. H., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 1590, o výmere 27.555 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Dôvodil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - telesa lesnej cesty D., ktorá sa nachádza v kat. úz. E., obec F. G., I. H., a ktorá vedie okrem iného cez pozemok žalovaného, vedený I. J. H., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 1590, lesný pozemok o výmere 27.555 m2. Lesná cesta ako líniová stavba nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností. Lesná cesta D. je evidovaná na inventárnej karte majetku žalobcu pod inv. číslom XXXXXXX-X s dátumom aktivácie 01.03.1996, pričom práva medzi žalobcom ako vlastníkom lesnej cesty a žalovaným ako vlastníkom pozemku pod stavbou nie sú k dnešnému dňu usporiadané, pretože nedošlo zatiaľ k uzavretiu dohody o užívaní lesnej cesty. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa listom zo dňa 15.11.2024 obrátil na žalobcu s tým, že je vlastníkom pozemku pod cestou a žiadal kompenzáciu za užívanie jeho pozemku, pričom predmetnú kompenzáciu žiadal formou udelenia povolenia na lov zveri v poľovnom revíre LS
G.. Žalobca po obdržaní predmetného listu preveril právny stav predmetnej cesty, v dôsledku čoho bolo zistené, že žalovaný užíva cestu vo vlastníctve žalobcu bez dohody so žalobcom, pričom využíva ju za účelom obhospodarovania a prístupu k svojim pozemkom. Zároveň predmetná lesná cesta D. je pre žalobcu veľmi dôležitá, pretože je jedinou prístupovou cestou pre vozidlá nad 15t k lesnému majetku v danej oblasti, ktorého správu žalobca vykonáva. Pre úplnosť bolo potrebné dodať, že medzi žalobcom a žalovaným nie je podpísaná ani nájomná zmluva na plnenie za užívanie pozemku pod cestou, žalobca sa ale podpisu takejto zmluvy nebráni. Po zistení predmetného právneho stavu žalobca oznámil žalovanému, že ním požadované kompenzácie vo forme udeľovania poľovných povolení neposkytuje, ale zároveň ho informoval, že s poukazom na ust. § 25 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch bude potrebné uzavrieť Dohodu o užívaní lesnej cesty, pretože žalovaný užíva lesnú cestu, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný na túto odpoveď reagoval takým spôsobom, že sa začal, spočiatku len slovne vyjadrovať, že on zamedzí žalobcovi prejazd cez predmetnú cestu, že tam vybuduje rampu. Následne začal popri ceste aj reálne budovať zábrany a osadil dopravnú značku „zákaz vjazdu“, o čom v prílohe predložil žalobca fotografie. Ďalej uviedol, že situácia sa zhoršila nedávno, kedy dňa 23.06.2025 žalobca zistil, že žalovaný na pozemku už reálne osadil rampu, a to na začiatku aj na konci cesty v časti svojho pozemku, pričom sa zároveň vyjadril, že počnúc 01.08.2025 rampu aj spustí. Po preverení situácie na príslušnom stavebnom úrade bolo zistené, že žalovaný nemá a ani nežiadal stavebné povolenie na stavbu rampy a ani takúto stavbu neohlasoval. Rovnako zrejme nemá žiadne administratívne povolenia na osadenie dopravnej značky. Žalobca poukázal na ust. § 25 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podľa ktorého: „Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd.“ Listom zo dňa 23.06.2025 zaslal žalobca žalovanému návrh dohody o užívaná lesnej cesty. V tomto návrhu súčasne žalobca uviedol aj to, že je ochotný uzavrieť so žalovaným aj nájomnú zmluvu za užívanie jeho časti pozemku. Žalovaný na tento návrh do dnešného dňa nereagoval, len slovne prezentuje pri každom stretnutí so zamestnancami žalobcu, že žalobcovi prejazd cez cestu zamedzí. Lesná cesta „D.“ je dôležitou lesnou cestou, ktorá slúži na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch v danej lokalite. Pokiaľ by mal žalobca zamedzený prejazd touto cestou, nevedel by si plniť svoje zákonné povinnosti na úseku ochrany lesa. Vzhľadom k tomu, že napätie medzi žalobcom a žalovaným sa v poslednom období stupňuje, žalovaný preukázateľne vykonáva opatrenia na to, aby zabránil prejazdu žalobcu cez dotknutú lesnú cestu a tiež vzhľadom k tomu, že k dnešnému dňu nedošlo k uzavretiu dohody o užívaní lesnej cesty, žalobca dospel k názoru, že je potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu k lesnej ceste D., nachádzajúcej sa na pozemku žalovaného. Žalobca si uvedomuje, že je potrebné v danom prípade vyriešiť vlastnícke a užívacie vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, avšak dokiaľ k tomu dôjde, je predovšetkým potrebné zabezpečiť, aby žalobca nebol obmedzený vo výkone svojich zákonných povinností na úseku ochrany lesa, keď ochrana lesného fondu a trvalo udržateľný rozvoj lesa sú hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku. Zároveň lesná cesta ako stavba je vo vlastníctve žalobcu a žalovaný svojim konaním naznačuje, že má úmysel žalobcovi v užívaní jeho majetku brániť. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď bolo preukázateľne ohrozené jeho vlastnícke právo, a teda právo užívať svoj majetok a následne bolo ohrozené plnenie povinností žalobcu na úseku ochrany lesa. V danom prípade predstavuje dotknutá lesná cesta jediný prístup vozidlami nad 15 ton k lesným pozemkom vo vlastníctve a správe žalobcu. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu zásadnému zásahu do práv žalovaného, keď žalobca sa nariadením neodkladného opatrenia domáha len zachovania stavu, ktorý tu bol aj doposiaľ, a to už niekoľko rokov bez zmeny. Zmenu sa aktuálne snaží dosiahnuť žalovaný, avšak nedovolenou svojpomocou, bez dohody so žalobcom, vybudovaním rampy, na ktorú nemá zákonné povolenie a podľa názoru žalobcu ani právny nárok. Zároveň predloženou fotodokumentáciou bola preukázaná bezprostredná hrozba, že vyššie popísané práva budú porušené, keď žalovaný vykonáva fyzické úkony, stavia na dotknutých úsekoch cesty rampu tvrdiac, že sa jedná o jeho pozemok. Ignoruje pritom skutočnosť, že teleso cesty postavené, hoci na jeho pozemku, je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca na záver uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať v súlade s ust. § 25 ods. 3 zákona o lesoch rozhodnutia, aby o čase a spôsobe využívania lesnej cesty D. a o výške a spôsobe úhrady za jej využívanie rozhodol súd.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu fotokópie: návrhu Dohody o spoločnom užívaní telesa lesnej cesty uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, podania žalobcu zo dňa 23.06.2025, ktorým žalobca zaslal žalovanému návrh Dohody o spoločnom užívaní telesa lesnej cesty, fotografií rampy a dopravnej značky "zákaz vjazdu" osadenej na lesnej ceste, Návrhu žalovaného zo dňa 15.11.2024 na uzavretie dohody o užívaní lesnej cesty, LV č. XXX, katastrálne územie E., vyhotoveného dňa 01.07.2025, snímky z mapy na lesnú cestu D., Technickej správy týkajúcej sa opravy lesnej cesty D. a Inventárnej karty hmotného a nehmotného majetku.
4. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vychádzal zo zmyslu neodkladného opatrenia, ako aj skutočnosti, že nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica na LESY Slovenskej republiky, štátny podnik pritom vyplývalo, že tento štátny podnik spravuje lesný majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podnik bol založený 1. júla 1999 rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva. Vznikol zlúčením šiestich samostatných lesných podnikov pôsobiacich v odlišných oblastiach Slovenska, ako aj zahrnutím Semenársko-šľachtiteľského podniku H. K.. Z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie E., vyhotoveného ku dňu 01.07.2025 vyplývalo, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. registra „E“ s parc. č. 1590 druh pozemku - lesný pozemok o výmere 27.555 m2 a parc. č. 1603/1 druh pozemku - lesný pozemok o výmere 93.998 m2. Z predloženého návrhu Dohody o spoločnom užívaní telesa lesnej cesty D. vyplývalo, že žalobca týmto krokom umožnil žalovanému upraviť si vzájomné práva a povinnosti, pričom tento návrh dal do dispozičnej sféry žalovanému. Z Návrhu na uzavretie dohody o užívaní lesnej cesty zo dňa 15.11.2024 vyplývalo, že žalovaný ním požiadal žalobcu o možnosť nefinančnej náhrady za užívanie lesnej cesty D. formou udelenia povolenia na lov zveri pre žalovaného v poľovnom revíri LS G., ktorého je žalobca užívateľom. Z fotografií priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že na lesnej ceste, ktorá sa na nich nachádza, bola postupne vybudovaná a osadená rampa, ktorá je zatiaľ otvorená a dopravná značka „zákaz vjazdu“.
5. Súd prvej inštancie po vecnom a právnom posúdení vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu bezprostredného ohrozenia výkonu vlastníckeho práva žalobcu, a teda že žalobca preukázal základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, bolo zrejmé, že žalovaný už podnikol kroky vedúce k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu, pričom svojou činnosťou, ktorá spočíva vo vybudovaní a osadení rampy ohrozí aj plnenie povinností žalobcu na úseku ochrany lesa. Na základe vyššie uvedeného a príslušných zákonných ustanovení si preto tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia, pretože existuje dôvodná obava, že žalovaný vybudovanú a osadenú rampu použije takým spôsobom, že ňou zamedzí prechod daným úsekom, pričom tak môže sťažiť výkon nielen vlastníckych práv žalobcu, ale aj už spomínané plnenie povinností súvisiacich s ochranou lesa, prírody a krajiny.
6. Čo sa týkalo trvania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP). Toto neodkladné oparenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia.
7. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ktorou by mal súd rozhodnúť o spôsobe využívania lesnej cesty D., prípadne aj o výške a spôsobe úhrady, pretože z obsahu spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo zrejmé, že takéto konanie doposiaľ nebolo iniciované.
8. S poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca mal v konaní plný úspech, vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc jeho nedôvodnosť a nesprávnosť, dôvodiac pritom § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Namietal, že žalobcom uvádzaná skutočnosť, že predmetná cesta je jedinou prístupovou cestou k lesnému majetku žalobcu, je nepravdivá. Poukázal na to, že existuje ešte prístupová cesta z obce G. a prístupová cesta z K. L., čo podložil aj fotodokumentáciou. Ďalej uviedol, že žalobca roky využíva cestu bez akejkoľvek finančnej náhrady jemu ako vlastníkovi pozemku a až po urgenciách a výzvach od advokáta mu cca mesiac dozadu doručil návrh dohody o užívaní. Výška navrhovanej náhrady bola však neúmerne nízka zisku, ktorý tam žalobca vytvára. Dodal, že rampa, ktorú osadil na vlastnom pozemku, zatiaľ nie je funkčná, a preto nemôže brániť nikomu v prístupe k predmetnej lesnej ceste. Otázka, či má na rampu povolenie, bolo vecou príslušného stavebného úradu a nie súdu, ktorý má tieto veci v kompetencii. Mimochodom dodal, že aj predmetná lesná cesta je postavená bez stavebného povolenia, takže sa jedná o čiernu stavbu, preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
10. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že pokiaľ sa jedná o cestu z K. L., táto cesta nie je použiteľná, keďže sa jedná o cestu uzavretú, zrejme súkromnú, žalobca nemá vedomosť o tom, v koho vlastníctve je táto cesta. Cesta z G. síce existuje, avšak nie je sprístupnená pre nákladné vozidlá – je tam zákaz vjazdu vozidlami nad 15t, a to v oboch smeroch, o čom žalobca predložil fotodokumentáciu. Pokiaľ sa jednalo o skutočnosť, že žalobca využíva cestu bez náhrady žalovanému ako vlastníkovi pozemku pod cestou, k tomu uviedol, že je pravdou, že finančné plnenie sa žalovanému doposiaľ neposkytovalo, avšak bolo tomu tak z dôvodu, že žalovaný zase využíva pre svoje potreby cestu vo vlastníctve žalobcu. Žalobca pritom cestu udržiava a stará sa o ňu a mal dlhodobo za to, že takýmto spôsobom sú vzájomné plnenia vysporiadané, preto nevznikla potreba situáciu osobitne riešiť, a síce až do súčasnosti, kedy sa žalovaný rozhodol cestu vyhradiť pre seba. V súčasnosti žalobca komunikuje so žalovaným ohľadom uzavretia Nájomnej zmluvy v prospech žalovaného, ako aj ohľadom uzavretia Dohody o spôsobe užívania lesnej cesty vo vlastníctve žalobcu s tým, že pokiaľ sa v lehote stanovenej v nariadenom neodkladnom opatrení k uzavretiu takejto dohody nepodarí dospieť, žalobca podá žalobu vo veci samej. Nesúhlasil s tým, že otázka povolenia rampy, nie je vecou súdu. Namietal, že žalovaný sa snaží zabrániť žalobcovi vstup na jeho vlastnú cestu prostredníctvom stavby, na ktorú ani nemá príslušné povolenie. Mal za to, že súd postupoval správne a žalovaný v odvolaní neuviedol a ani nepreukázal žiadne také podstatné skutočnosti, ktoré by nariadené neodkladné opatrenie spochybňovali. Zároveň bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na samotný účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná, avšak bezodkladná ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania v situáciách, keď hrozí vznik nenahraditeľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy. V predmetnej veci bolo potrebné poskytnúť ochranu právam žalobcu, ktorý je dlhoročným užívateľom predmetnej lesnej cesty ako jedinej prístupovej komunikácie umožňujúcej vstup nákladných vozidiel do danej lokality. Žalobca túto cestu využíva kontinuálne celé roky v súvislosti s obhospodarovaním lesného majetku, ku ktorému je viazaný nielen vlastníckym právom, ale aj zákonnými povinnosťami, vyplývajúcimi zo zákona o lesoch, najmä v oblasti ochrany lesa, hospodárskej správy, ťažby a obnovy lesných porastov. Zamedzenie užívania uvedenej komunikácie by malo za následok vážne ohrozenie riadneho výkonu týchto povinností, a teda aj možnosť žalobcu zákonným spôsobom sa o les starať a predchádzať škodám na lesnom ekosystéme. Naopak, zo strany žalovaného nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnej podstatnej ujme. Predmetná lesná cesta je dlhodobo užívaná nielen žalobcom, ale aj ďalšími osobami vrátane samotného žalovaného, pričom tento stav užívania existuje mnoho rokov a až doposiaľ nebo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybňovaný.
11. Ďalšie písomné vyjadrenie zaslané nebolo.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
15. Odvolací súd po oboznámení sa s uznesením súdu prvej inštancie a s predloženým spisom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie za daných okolností treba považovať za vecne správne. Odvolací súd posúdil pomery a ich relevanciu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, a to predovšetkým z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že predmetom sporu nebolo skúmanie existencie inej prístupovej cesty k lesnému majetku žalobcu, ale zdržanie sa zásahov zo strany žalovaného, ktorými by došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu k lesnej ceste D. (vo vlastníctve žalobcu), nachádzajúcej sa aj na pozemku žalovaného, a to nehnuteľnosti v katastrálnom území E., obec F. G., okres H., vedenej I. J. H., katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parc. registra „E“ č. 1590, o výmere 27.555 m2. Naviac, ani v tomto ohľade žalovaný neosvedčil ním tvrdenú skutočnosť o inej prístupovej
ceste pre vozidlá nad 15 t, pretože žalobca jednoznačne v odvolacej replike preukázal, že žalovaným tvrdenými cestami sa k lesnému majetku v danej oblasti nevie dostať vozidlami nad 15t. Nespornou skutočnosťou pritom (potvrdenou aj žalovaným) bolo v danom prípade to, že žalobca je vlastníkom lesnej cesty, túto roky využíva (a to aj žalovaný) a boli začaté rokovania ohľadom doriešenia užívania lesnej cesty, nachádzajúcej sa aj na nehnuteľnosti žalovaného. V danom prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo úplne irelevantné, či bolo vydané stavebné povolenie na lesnú cestu, resp. rampu. Podstatné bolo to, že žalovaný vybudoval rampu, osadil značku, a týmto svojím konaním vyjadril (aj „rukolapne“, nielen slovne) svoj úmysel brániť žalobcovi v užívaní lesnej cesty (čo žalovaný ani nepoprel, uviedol len, že „rampa zatiaľ nie je funkčná“ – k čomu však odvolací súd dodáva, že sfunkčneniu rampy „zatiaľ“ bráni nariadené neodkladné opatrenie, preto táto poznámka žalovaného je irelevantná), preto odvolací súd námietky žalovaného, uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. Naviac, je potrebné zdôrazniť, že aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinných dôkazov priložených k návrhu, aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplývalo, že žalobca osvedčil, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva a to tým spôsobom, že žalovaný osadil značku zákazu vjazdu, ako aj vybudoval rampu a taktiež vyvolal podaním zo dňa 15.11.2024 spor ohľadom užívania pozemku a kompenzácie za jeho užívanie, ktoré nie je ukončené. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že trvajú dôvody pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, pretože pretrváva bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv strán sporu, ani tretích osôb, pretože nariadeným neodkladným opatrením sa zachová len doteraz existujúci stav, ktorý aj podľa vyjadrenia žalovaného bol dlhodobý.
16. Na základe vyššie uvedeného v predmetnom spore bol daný opodstatnený dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného po ich preskúmaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).