Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/58/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu : A. B., 07.03.1976, trvale bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpená : Advokátska kancelária - JUDr. Radovan Hrabovecký advocati s.r.o., Budyšinská 3/ A, 831 03 Bratislava, IČO: 36 859 991 proti žalovanému: E. B., 01.08.1979, trvale bytom Čsl. F. X, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Súd n e p r i z n a l žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala vydania neodkladného opatrenia súdom. Uvedeným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a) stavba rodinného domu Bratislava – Záhorská Bystrica, Záhorské sady s miestom stavby na pozemkoch, parcely registra „C“, parcela č. 2665/31 a parcela č. 2665/132, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. D., evidovaných na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v zmysle stavebného povolenia vydaného stavebným úradom Mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica č. 2020/57/A/9/Ro zo dňa 20.04.2020; b) stavba monolitický bazén a technologická časť Bratislava – Záhorská Bystrica, Záhorské sady s miestom stavby na pozemkoch, parcely registra „C“, C. H. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. D., evidované na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v zmysle stavebného povolenia vydaného stavebným úradom Mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica č. XXXX-XX/XXXX/I. zo dňa 20.01.2022; najmä predajom, darovaním, zámenou, zaťažením vecným bremenom, záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, nájmom, udelením súhlasu tretej osobe s ich užívaním, konaním spočívajúcim v postúpení, poskytnutí nehnuteľností vo forme zábezpeky, vložení nehnuteľností do obchodnej spoločnosti, nadácie, neziskovej organizácie a inej právnickej osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 z celku nasledovných nehnuteľností: a) pozemok, parcela registra „C“, parcela č. 2665/31, ostatná plocha, o výmere 1976 m2, nachádzajúca sa v okrese Bratislava IV, obec D. - G. D., katastrálne územie G. D., zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Pozemok v 1) rade“), b) pozemok, parcela registra „C“, parcela č. 2665/132, ostatná plocha, o výmere 24 m2, nachádzajúca sa v okrese Bratislava IV, obec D. - G. D., katastrálne územie G. D., zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Pozemok v 2) rade“). Tieto skutočnosti preukazovala listom vlastníctva č. . XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. 3. Na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy : list vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor- Stavebné povolenie č. 2020/57/A/9/Ro zo dňa 20.04.2020, - Stavebné povolenie H. XXXX-XX/XXXX/I. zo dňa 20.01.2022 - sobášny list, -Výzva žalobkyne zo dňa 10.02.2025, Odpoveď právneho zástupcu na výzvu zo dňa 09.04.2025.

4. Ďalej uviedla, že žalobkyňa a žalovaný ako strany sporu vystupujú v územnom a stavebnom konaní v procesnom postavení stavebníkov nasledovných stavieb : a) stavba rodinného domu Bratislava – Záhorská Bystrica, Záhorské sady s miestom stavby na Pozemku v 1) rade a Pozemku v 2) rade, podľa stavebného povolenia č. 2020/57/A/9/Ro zo dňa 20.04.2020 (ďalej aj ako „Rodinný dom“), b) stavba monolitický bazén a technologická časť Bratislava – Záhorská Bystrica, Záhorské sady s miestom stavby na Pozemku v 1) rade a Pozemku v 2) rade, podľa stavebného povolenia č. XXXX-XX/XXXX/I. zo dňa 20.01.2022 (ďalej aj ako „Bazén“ a Rodinný dom a Bazén ďalej spolu aj ako „Stavby“). 5. Žalobkyňa uviedla, že uzatvorila so žalovaným manželstvo dňa 07.06.2008 manželstvo a uzavretie manželstva strán sporu malo za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu „BSM“). Strany sporu sa nedohodli na vzniku BSM ku dňu zániku ich manželstva, rozšírení, ani zúžení ich BSM podľa ust. v znení neskorších prepisov (ďalej aj ako „“). Uviedla ,že BSM naďalej trvá. 6. Poznamenala v návrhu .že so žalovaným žijú dlhodobo odlúčení a momentálne sú v rozvodovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II, č.k. a nie sú právoplatne rozvedení .Tvrdila, že žalovaný v konaní o rozvod manželstva spôsobuje nedôvodné a účelové prieťahy v súdnom konaní, opakovaným a nedôvodným ospravedlňovaním sa z nariadených pojednávaní, podávaniu účelových opravných prostriedkov šikanóznej povahy. Uviedla, že konanie o rozvod manželstva sa začalo návrhom zo dňa 02.08.2023 a bolo rozsudkom zo dňa 30.10.2023 bolo manželstvo strán sporu neprávoplatne rozvedené, pričom žalovaný sa voči nemu odvolal a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Z účasti na pojednávaniach nariadených súdom prvej inštancie po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci z odvolacieho súdu sa žalovaný alebo jeho právny zástupca opakovane ospravedlňovali. 7. Tvrdila, že so žalovaným má minimálnu, resp. žiadnu spoločnú komunikáciu a nemá vedomosť o spôsobe nakladania a disponovania žalovaného so spoločným majetkom strán sporu, najmä Stavbami, ktoré má vo svojej moci, dispozícii a užívaní výlučne žalovaný. 8. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne vyzvala žalovaného a jeho právneho zástupcu na stretnutie a rokovanie účelom zahájenia rokovaní o budúcom a možnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.10.2024, právny zástupca žalovaného uviedol existenciu peňažných záväzkov strán sporu patriacich do BSM strán sporu, o ktorých žalobkyňa nemala vedomosť a ktorých špecifikáciu žalovaný, ani jeho právny zástupca bližšie nešpecifikovali na osobnom stretnutí, ani dodatočne, napriek dohode o predložení tejto špecifikácie, najmä v časti výšky peňažných záväzkov, identifikácie veriteľov a právnych titulov vzniku peňažných záväzkov. Žalovaný tieto skutočnosti žalobkyni nepredložil, ani neoznámil ku dnešnému dňu. 9. Ďalej uviedla, že stavby nie sú doposiaľ zapísané na LV a teda neexistuje žiaden záznam/zápis o ich právnej existencii, na základe čoho je žalovaný schopný s nimi nakladať sám, bez súčinnosti, vôle a upovedomeniu žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že proces realizácie Stavieb zabezpečoval prevažne žalovaný, všetky relevantné informácie a dokumentáciu týkajúcu sa Stavieb a ich realizácie má k dispozícii žalovaný. Právny zástupca žalobkyne žalovaného listom zo dňa 10.02.2025 na poskytnutie súčinnosti a stanoviska vo veci realizácie Stavieb, pričom v rámci výzvy a požadoval poskytnutie nasledovných informácií a stanovísk vzťahujúcich sa k Stavbám: a) splnenie podmienok na podanie návrhu na začatie kolaudačného konania Rodinného domu príslušnému stavebnému úradu, b) existencia a identifikácia skutkových a/alebo právnych prekážok sťažujúcich alebo zamedzujúcich podaniu návrhu na začatie kolaudačného konania Rodinného domu príslušnému stavebnému úradu, c) oznámenie, či žalovaný podal návrh na začatie kolaudačného konania Rodinného domu príslušnému stavebnému úradu, a pokiaľ áno, o predloženie fotokópie tohto návrhu, d) oznámenie, či žalovaný podal žiadosť o vydanie povolenia na predčasné užívanie Rodinného domu príslušnému stavebnému úradu, a pokiaľ áno, o predloženie fotokópie tejto žiadosti, e) oznámenie, či žalovaný podal návrh na zápis Rodinného domu príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru na jeho zápis v stave rozostavenej stavby, f) oznámenie, či žalovaný, prípadne tretia osoba samostatne alebo spoločne so žalovaným užíva Rodinný dom, a pokiaľ áno, akým spôsobom, g) výšku finančných nákladov spojených s výstavbou Rodinného domu a ich identifikácie, odôvodnenia a preukázania spôsobu a sumy ich úhrady, h) stanoviska k prípadnému uzavretiu zmluvy a/alebo dohody o spôsobe zabezpečenia úhrady finančných nákladov spojených s výstavbou Rodinného domu, a pokiaľ nejaká takáto zmluva a/alebo dohoda bola uzavretá, o predloženie fotokópie každej jednotlivej, resp. všetkých takýchto zmlúv a dohôd, i) stanoviska k prípadnému uzavretiu zmluvy a/alebo dohody o spôsobe zabezpečenia splnenia iného záväzku žalovaného a/alebo záväzku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu než záväzku uvedeného v bode 1.8. Rodinným domom, a pokiaľ nejaká takáto zmluva a/alebo dohoda bola uzavretá, o predloženie fotokópie každej jednotlivej, resp. všetkých takýchto zmlúv a dohôd.

10. Právny zástupca žalovaného na vyššie uvedenú výzvu odpovedal e-mailovým podaním zo dňa 09.04.2025, pričom žiadne požadované informácie neposkytol a označil výzvu ako celok za predčasnú. 11. Návrh odôvodnila tým, že na vyššie uvedené skutočnosti je mimoriadne dôležité, naliehavé a nevyhnutné v záujme zamedzenia poškodenia majetkových práv žalobkyne upraviť právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným. Trvala na tom, že dôvodnosť, naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že jeho nenariadením súdom ostane zachovaný priestor pre doterajšie konanie žalovaného, ktorým nakladá so Stavbami, ktoré nie sú evidované na liste vlastníctva, bez vedomia, súhlasu a vôle žalobkyne. 12. Zastávala názor, že v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa vytvorí a ponechá priestor pre doterajšie konanie žalovaného na vytvorenie nezvratného a nenapraviteľného stavu spočívajúceho v možnom predaji, darovaní, zámene, zaťažení vecným bremenom, záložným právom, inou ťarchou, prenájmom, udelení súhlasu tretej osobe s užívaním Stavieb. efektívnosti) Ďalej uviedla, že neodkladné opatrenie je objektívne spôsobilé zamedziť konaniu žalovaného, následkom ktorých môže dôjsť ku poškodeniu majetkových práv žalobkyne. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, zamedzujúci uspokojenie práv a oprávnených záujmov žalovaného a tretích osôb odlišných od žalobkyne. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa neuspokojí právo žalobkyne. Žalobkyni len zostane zachovaná možnosť domáhať sa zápisu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne ku Stavbám do príslušného katastra nehnuteľností a zamedzí sa úkonom majúcim za následok zmenšenie hodnoty Stavieb ako predmetu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. 13. Súd zistil, že na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o rozvod manželstva medzi žalovanou a žalovaným a konanie je vedené pod sp. zn. . Vo veci bolo manželstvo rozvedené rozsudkom dňa 2.7.2025 a rozsudok bol stranám expedovaný dňa 31.7.2025 a doposiaľ nie je právoplatný. V zákonnej lehote žalovaný využil svoje práva a podal voči rozsudku odvolanie. Vec je síce rozhodnutá, ale nie je právoplatná a manželstvo žalobkyne a žalovaného naďalej trvá. 14. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa vrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

21. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Súd preskúmal návrh žalobkyne a predložené listinné dôkazy na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení a nasl. Na to, aby žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 24. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.

25. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia(uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ).

26. Na to, aby žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 27. Súd preskúmal návrh a predložené listinné dôkazy žalobkyne na vydanie a nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného nie je dôvodný. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal jednak z tvrdení žalobkyne ako aj argumentácie žalobkyne a predložených listín a došiel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila a nepreukázala naliehavosť neodkladného opatrenia, ktorým by bolo potrebné upraviť pomery strán sporu. V konaní mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú stále manželia a hoci manželstvo bolo rozvedené rozsudkom na Mestskom súde Bratislave II dňa 2.7.2025, avšak žalovaný uplatnil svoje právo na podanie odvolania a doposiaľ rozsudok o rozvode manželstva nie je právoplatný . Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala a neosvedčila nárok ako aj neodkladnú úpravu pomerov stranami sporu na vydanie neodkladného opatrenia súdom. Žalobkyňa svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepodložila a nepreukázala to dôkazmi. Podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia ako to požaduje žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd na základe preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Súd v tomto smere poukazuje na to, že danom prípade nie je naliehavá potreba a úprava pomerov medzi stranami sporu tak ako to požadovala žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pretože žalobkyňa ako aj žalovaný nie sú právoplatne rozvedený a manželstvo na ďalej trvá. Z predložených dôkazov a to zo stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava – Záhorská Bystrica zo dňa 20.4.2020 týkajúceho sa stavby rodinného domu D. G. D., G. J. na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX K.ú. G. D., že žalobkyňa a žalovaný sú stavebníci a žalobkyňa je zastúpená L. G. C. a rozhodnutie jej bolo aj doručené, čím žalobkyňa môže realizovať svoje práva .Pokiaľ ide o rozvodové konanie, že je zdĺhavé tak táto námietka pred súdom neobstála a pre rozhodnutie nemá význam pretože každá zo strán v konaní o rozvod manželstva si môže uplatňovať svoje práva, ktorý im právny poriadok v Slovenskej republike umožňuje a v danom prípade Zákona o rodine .Je len vecou žalobcu a žalovaného, či tieto práva využijú pretože sa jedná o ich osobnú vec. Samotná výzva žalobkyne zo dňa 10.2.2025 adresovaná žalovanému ohľadom nakladania ,užívania majetku, ktorý tvorí súčasť BSM súd považuje za bezpredmetnú vzhľadom na to, že manželstvo naďalej trvá a nie sú právoplatne rozvedení a súdu sa javí ako predčasný postup keďže nedošlo ani k zániku manželstva ani BSM. Podľa názoru súdu, že aj v stavebnom povolení ,ktoré bolo vydané Mestskou časťou Bratislava – Záhorská Bystrica zo dňa 20.1.2022 a týkalo sa stavby Monolitický bazén a technologická časť Bratislava – Záhorská Bystrica vyplýva, že stavebníkmi sú žalobkyňa a žalovaný ,čím môžu realizovať svoje práva v zmysle uvedeného rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalobkyňa na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila nárok na vydanie neodkladného opatrenia v ktorom žiadala zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami tak ako to formulovala v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nebolo možné za daného právneho a skutkového stavu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a a vyslovil, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému pretože zo spisu nevyplývajú a žalovanému nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Bratislava IV (/ ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.