Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-68-2025.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/68/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2025, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., účinného od 01.01.2020, konajúc o odvolaní obžalovanej A. B., podané cestou jej ustanoveného obhajcu C. D. E. F., voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 18T/22/2024 z 19. 06. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B., podané cestou obhajcu C. D. E. F. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 18T/22/2024 zo dňa 19.06.2025 bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, účinného od 01.01.2020 a to za skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že
odo dňa 28.12.2019 až doposiaľ v obci Ožďany, okres Rimavská Sobota, v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiavala, si neplnila vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 62 odsek 3 a nasledovných ustanovení Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá jej vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/133/2019-49 zo dňa 06.11.2019, právoplatným dňa 27.12.2019 a vykonateľným dňa 11.12.2019 a to prispievať výživným na svoje deti mal. F. G., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, mal. H. G., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, mal. D. G., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote a mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, ktorým rozsudkom boli mal. Bianka, Nagyová, mal. H. G., mal. D. G. a mal. I. J. zverení do náhradnej osobnej starostlivosti C. J., čo predstavovalo odo dňa 28.12.2019 do dňa 30.06.2020 sumu vo výške po 28,78 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2020 do dňa 30.06.2021 sumu vo výške po 29,42 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2021 do dňa 30.06.2022 sumu vo výške po 29,87 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2022 do dňa 30.06.2023 sumu vo výške po 32,11 € mesačne na každé dieťa a odo dňa 01.07.2023 až doposiaľ sumu vo výške po 36,80 € mesačne na každé dieťa, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracovala, bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi odo dňa 01.02.2020 do dňa 31.08.2020 a odo dňa 01.11.2021 do dňa 31.08.2022, kde pomoc v hmotnej núdzi pozostávala zo základnej dávky a od apríla 2020 do júna 2020 zo základnej dávky a ochranného príspevku, pričom od marca 2021 do júna 2021 mala vyplatenú SOS dotáciu v sume 300 € mesačne a v máji 2022 jej bola vyplatená inflačná dotácia v sume 100 €, dávka v nezamestnanosti jej nebola priznaná, nakoľko nespĺňala podmienky na jej priznanie, odo dňa 24.08.2020 do dňa 29.01.2021 pracovala ako robotníčka v YURA ELTEC Corporation Slovakia, s.r.o., Rimavská Sobota a od januára 2024 pracuje ako robotníčka v presne nezistenej firme v meste Regensburg, v Spolkovej republike
Nemecko, čím jej vznikol za obdobie odo dňa 28.12.2019 do dňa 02.01.2023 na dcéru mal. F. G. a za obdobie odo dňa 28.12.2019 do dňa 29.02.2024 na deti mal. H. G., mal. D. G. a mal. I. J. celkový dlh na bežnom zameškanom výživnom pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota vo výške 4.440,62 €, odo dňa 04.01.2023 až doposiaľ v obci Ožďany, okres Rimavská Sobota, v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiavala, si neplnila vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 62 odsek 3 a nasledovných ustanovení Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14Pc/14/2022-23 zo dňa 28.11.2022, právoplatným dňa 03.01.2023, a to prispievať výživným na svoju dcéru F. G., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvalým bydliskom J. XXXX/XX, I. H., sumou vo výške po 100 € mesačne, počnúc dňom 19.09.2022, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk plnoletej dcéry F. G., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracovala a od januára 2024 pracuje ako robotníčka v presne nezistenej firme v meste Regensburg, v Spolkovej republike Nemecko, čím jej vznikol za obdobie odo dňa 04.01.2023 do dňa 29.02.2024 celkový dlh na bežnom zameškanom pre plnoletú dcéru F. G. vo výške 1.400 €.
Za toto konanie ju Okresný súd Rimavská Sobota odsúdil podľa § 207 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca určil obžalovanej skúšobnú dobu na 15 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona samosudca obžalovanej uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností zameškané výživné.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním cestou svojho ustanoveného obhajcu napadla obžalovaná A. B..
V písomných dôvodoch odvolania obhajca za obžalovanú A. B., voči ktorej súd konal ako voči ušlej, keďže jej pobyt bol aj je doposiaľ pre súd neznámy, podľa zistení sa má zdržiavať na neznámom mieste v G. I., uviedol, že ak obžalovaná si neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, ešte to automaticky neznamená, že sa dopustila aj trestnej činnosti. Na vyslovenie takéhoto záveru je nevyhnutné preukázať aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Pri posudzovaní zavinenia obžalovanej podľa obhajcu je potrebné prihliadať na jej sociálne, majetkové a finančné pomery.
Podľa odôvodnenia odvolania obhajcom vyplýva z rozsudku, že prvostupňový súd mal za preukázanú skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že sa obžalovaná dopustila neplatenia výživného. Má to vyplývať zo skutočnosti, že od roku 2024 pracovala v presne nezistenej firme v meste Regensburg v Nemeckej republike, pričom ale súd nekonkretizoval, v akom konkrétnom období obžalovaná poberala hmotnú dávku a čo sa týka zistenia, nebolo zistené, kde presne mala pracovať, či pracuje na pošte, aký má príjem a podobne. Rovnako zo žiadneho dôkazu nie je možné zistiť ani príjem, ktorý mala mať obžalovaná ešte v čase, keď pôsobila na Slovensku v spoločnosti YURA ELTEC Corporation Slovakia s.r.o..
Ďalej obhajca namietal to, že prvostupňový súd prevzatím skutkovej vety z obžaloby zahrnul do celého trestného stíhania aj časové úseky, počas ktorých v spise absentuje dôkaz o príjmoch obžalovanej. Poukázal ďalej obhajca na správy ÚPSVaR, ďalej aj na správy zo Sociálnej poisťovne, pričom podľa jeho názoru obžalovaná bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi len v období od 01.02.2020 do 31.08.2020 a od 01.11. 2021 do 31.08.2022, teda nie počas celého obdobia, ako je uvádzané v napadnutom rozsudku.
Z uvedeného podľa obhajcu je zrejmé, že súd v celé stíhanie pokryl zavinením obžalovanej bez toho, aby to vplývalo z vykonaného dokazovania, pričom na tvrdenia obžalovanej, že bola bezdomovkyňou a nemala žiadny príjem, vôbec neprihliadal.
Preto podľa obhajoby sa súd dostatočne dôsledne nevysporiadal s otázkou možnosti a schopnosti obžalovanej plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a odvolací súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané zavinenie obžalovanej na trestnej činnosti.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa dostavil krajský prokurátor a obhajca obžalovanej. Samotná obžalovaná sa
verejného zasadnutia nezúčastnila, nemala ani doručenie vykázané, predvolanie ako voči ušlej bolo vyvesené na úradnej tabuli krajského súdu riadne a včas.
V konečnom návrhu potom krajský prokurátor pred senátom krajského súdu uviedol, že napadnutý rozsudok prvého stupňa považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Naopak obhajca obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov svojho odvolania a preto navrhol tomuto jeho odvolaniu vyhovieť a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovanej A. B. C. D. E. F. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a dostatočne presvedčivo súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vysporiadal s tým, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si podľa obhajoby protirečia.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé aj to, ako sa okresný súd vysporiadal s námietkou obhajoby o tom, že nebolo preukázané, či obžalovaná mala alebo nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby platila zameškané výživné.
Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaná A. B. sa dopustila prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, účinného od 01.01.2020 tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.
Správne postupoval okresný súd aj keď za takto uznanú vinu obžalovanej A. B. uložil prísnejší podmienečný trest odňatia slobody, spolu s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zameškané výživné.
Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia ako aj na právne posúdenie konania obžalovanej sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery uvedené v napadnutom rozsudku v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že krajský súd poznamenáva, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom, ktorý vo svojom odvolaní uvádza obhajoba, ak už tieto argumenty obhajca uvádzal aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Aj podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helene verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa uvádza, že odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia, teda pri zamietnutí odvolania v princípe môže obmedziť svoje odôvodnenie na to, že prevezme odôvodnenie súdu nižšieho stupňa, pričom aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR a z Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajcu za obž. A. B., tu krajský súd, tak ako je vyššie uvedené, v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, samotná obžalovaná vedela, že má maloleté deti, bolo jej zrejmé, že má na výživu týchto detí prispievať sumou, za celé obdobie tak nerobila, museli túto povinnosť za ňu plniť úrady sociálnej správy, je nepochybné, že počas celého obdobia bola viackrát aj zamestnaná, aj v súčasnosti má v Nemecku na neznámom mieste
pracovať, pričom svoju povinnosť si ani tak neplní, za týchto okolností preto nemôže byť jej konanie netrestné.
Keďže potom krajský súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania obhajcu obžalovanej a napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrok za správny a zákonný, musel jeho odvolanie v mene obžalovanej A. B. ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.