Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-41-2026.pdf
PDF · 111.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/41/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D., v súčasnosti s bydliskom B. E. XXX, XXX XX B. E., F. D., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody č. 1461/9, 034 01 Ružomberok, dieťa rodičov: matka G. H., D. H., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu C. XX, XXX XX D., v súčasnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom obec B. E., F. D., v súčasnosti s bydliskom B. E. XXX, XXX XX B. E., za účasti v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina 1, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/125/2024-106 zo dňa 22.9.2025 do výrokov III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 31.01.2019 sp. zn. 11P/56/2018 tak, že maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca. Výrokom II. rozhodol, že otec je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom III. uložil matke maloletej povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 15.07.2025 k rukám otca maloletého dieťaťa. Podľa výroku IV. zameškané výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 vo výške 509,70 Eur uložil matke zaplatiť v splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným počnúc od vykonateľnosti rozsudku v časti o výživnom, pod podmienkou straty výhody splátok. Podľa výroku V. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh podaný matkou maloletého dieťaťa, jeho odôvodnenie a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 62, § 75, § 76 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Dokazovaním okresný súd zistil, že rozsudkom zo dňa 31.01.2019 sp. zn. 11P/56/2018 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch a obidvaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Výživné určené nebolo.
4. Súd prvej inštancie zisťoval názor maloletej A. B., ktorá požiadala, aby súd nesprístupnil zvukový záznam rodičom, ale súhlasila s oznámením jeho obsahu. Maloletá uviedla, že sa jej páči u mamy aj u otca, u otca nevidela žiadne negatíva. Maloletej sa u matky nepáčilo z dôvodu, že niekedy musela strážiť brata. Jej najväčším želaním bolo, aby sa rodičia prestali hádať. Otec s maloletou A. žijú v rodinnom dome v B. E. (B. E. XXX). Časť rodinného domu (samostatná bytová jednotka) obýva starý otec zo strany otca. Podľa kolízneho opatrovníka domácnosť otca vyhovuje pre účel starostlivosti o maloleté dieťa. Otec platí za energie 50,- Eur mesačne, spláca exekúcie (približne 14,- Eur mesačne) a počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti v školskom roku 2024/2025 nemala maloletá A. neospravedlnené absencie v škole. Škola potvrdila, že o maloletú sa zaujímali obidvaja rodičia. Matka maloletej je od 14.07.2025 vo väzbe, ktorú nariadil Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 29Tp/41/2025 a je stíhaná za trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť voči maloletému J. H., nar. v roku 2021. Od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov a matka reálne nemôže vykonávať starostlivosť o maloletú A.. Podľa lustrácie v Registri GP SR má byť otec maloletej stíhaný za skutky spáchané v roku 2024, trestný čin krádeže (§ 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona) a neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru (§ 218 ods. 1 Trestného zákona). V čase rozhodovania okresného súdu otec bol jediný rodič, ktorý sa o dieťa môže starať. Medzi otcom a maloletou je vybudovaná citová väzba. Otec spolupracuje s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, školou a školským psychológom, aby A. dokázala spracovať smrť súrodenca, ktorú mala zaviniť matka. Okresný súd preto maloletú zveril osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže akékoľvek úkony matky sú komplikované obmedzením jej osobnej slobody.
5. Súd prvej inštancie rozhodol o výživnom. V čase rozhodovania nemala matka žiadny príjem, preto okresný súd vychádzal z potenciálneho príjmu matky. Tento princíp potencionality príjmu pred skutočným príjmom rodiča chráni záujem maloletého dieťaťa na výživné. Takouto okolnosťou je aj zánik príjmu z dôvodu väzby rodiča, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu. Výkon väzby v ústave na výkon väzby nie je ospravedlniteľný dôvod zníženia príjmu rodiča s vyživovacou povinnosťou. Právo maloletého dieťaťa na výživné má prednosť. Pred rozhodnutím súdu o vzatí matky maloletej do väzby dosahovala matka čistú mzdu približne 1.089,06 Eur z pracovného pomeru (06/2025), ktorú okresný súd vypočítal použitím mzdovej kalkulačky z hrubej mzdy 1.410,- Eur. Nemožnosť dosahovať príjem z pracovného pomeru kvôli obmedzeniu osobnej slobody rodiča zo zákonných dôvodov, s dôrazom na dôvodné podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, sa považuje za vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu (k obdobnému záveru dospel ÚS ČR Nález sp. zn. IV. ÚS 1181/07 zo dňa 06.02.2008).
6. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá mala 10 rokov a od septembra 2025 navštevuje 5. ročník základnej školy v školskom roku 2025/2026. Ema nemá nad rámec bežných nákladov dieťaťa jej veku zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.
7. Pri určení výšky výživného okrem rozhodných ustanovení Zákona o rodine okresný súd aplikoval metodickú príručku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné. Metodika obsahuje súhrn odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného s cieľom zjednotenia praxe súdov. Medzi kritériá pre použitie metodiky patrí 1. čistý príjem rodiča - 1.089,06 Eur, 2. životná etapa dieťaťa - vek 10 rokov a 2. stupeň základnej školy, 3. počet vyživovacích povinností rodiča - jedna k maloletej A., 4. miera osobnej starostlivosti a styku rodiča s dieťaťom - žiadna. Do 31.08.2025 zodpovedá tabuľkovému výživnému 22 % z príjmu matky, t.j. 240,- Eur a od 01.09.2025 zodpovedá tabuľkovému výživnému 24 % z príjmu matky – 260,- Eur. Okresný súd sa striktne nedržal tabuliek a zohľadnil skutočnosť, že vychádzal z potenciálneho a nie skutočného príjmu. Súd prvej inštancie preto určil výživné vo výške 200,- Eur mesačne od okamihu prebratia výlučnej starostlivosti otca o dieťa od 15.07.2025, keďže väzba matky začala 14.07.2025. Výživné je splatné vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Oprávnená
osoba na výživné je maloleté dieťa a miestom plnenia je rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
8. Z dôvodu, že o maloletú sa výlučne stará iba otec, od 15.07.2025 matke vzniklo zameškané výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 (okresný súd vyhlásil napadnutý rozsudok 22.09.2025 – po splatnosti výživného za september 2025). Výška zameškaného výživného predstavovala 509,70 Eur, súčet pomernej časti výživného od 15.07. do 31.07.2025 vypočítaný nasledovne: 200,- Eur : 31 dní = 6,45 Eur/deň x 17 dní = 109,70 Eur a výživné za 2 mesiace august a september 2025 2 x 200,- Eur = 400,- Eur. Okresný súd povolil matke zaplatiť výživné v splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc od vykonateľnosti rozsudku v časti o výživnom. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, a pokiaľ matka nezaplatí zameškané výživné riadne a včas stane sa celé neuhradené zameškané výživné splatné.
9. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, a to do výrokov III., IV.. Namietala, že rozhodnutie o vyživovacej povinnosti na maloletú nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny. Hoci kompetentný trestný súd zatiaľ nevyslovil zavinenie matky na spáchaní skutku, pre ktorý je trestne stíhaná, tak civilný súd ju odsúdil a konštatoval jej vinu. Hoci výsledky doterajšieho trestného konania preukazujú, že skutok, zo spáchania ktorého je matka obvinená, sa stal, tak otázka jej zavinenia je stále predmetom dokazovania. Okresný súd mal uplatniť ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine len za predpokladu, ak by dotazom na ústav, v ktorom matka vykonáva väzbu, mal za zistené, že táto počas výkonu väzby môže pracovať a preberať za to odmenu, ale túto možnosť bezdôvodne odmietla. Ak okresný súd mienil výškou výživného potrestať matku za spáchaný delikt skôr, ako táto bola odsúdená, tak nezohľadnil skutočnosť, že takýmto rozhodnutím vlastne ohrozil obeť, teda manžela matky, ktorého maloletého syna pravdepodobne usmrtila. V exekúcii totiž možno uspokojiť dlh jedného z manželov vzniknutý za trvania manželstva aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd rozhodol bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal majetkové pomery matky a dokazovanie obmedzil len na zistenie, že táto je vo väzbe a aký mala príjem pred jej výkonom. V dotknutých výrokových častiach navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V samostatnom podaní datovanom 30.10.2025, označeným ako odvolanie proti rozsudku sp. zn. 9P/125/2024 zo dňa 22.09.2025, matka maloletej uviedla, že vo väzbe v Ilave nepracuje, je nemajetná, nevlastní žiaden majetok, nemá z čoho platiť výživné, preto žiadala oslobodenie od platenia výživného alebo určenie minimálneho výživného, a pokiaľ bude odsúdená vo výkone trestu, bude zamestnaná, je ochotná platiť výživné, ktoré určí súd.
11. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že vykonaným dokazovaním boli zohľadnené potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti rodičov, pričom starostlivosť o maloleté dieťa v plnej miere zabezpečuje otec. Kolízny opatrovník sa v plnej miere stotožnil s určeným výživným a navrhol rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
12. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadrila okresná prokuratúra v podaní zo dňa 18.11.2025, ktorá navrhla rozsudok v odvolaním napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.
13. Podaním zo dňa 24.11.2025 Krajská prokuratúra v Žiline oznámila prebratie vstupu do konania. Samostatným podaním zo dňa 18.12.2025 uviedla, že doplnenie odvolania matkou maloletej neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Mala za to, že okresný súd správne a zákonne vyhodnotil vyživovaciu povinnosť matky maloletej.
14. Kolízny opatrovník k doručeným vyjadreniam okresnej a krajskej prokuratúry nemal výhrady.
15. Krajská prokuratúra k vyjadreniu kolízneho opatrovníka rovnako nemala pripomienky.
16. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu do výrokov III., IV. o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu do výrokov III., IV. o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/41/2026-171 zo dňa 09.04.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.04.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
19. Odvolaním matka maloletého dieťaťa napadla rozsudok okresného súdu do výrokov III., IV. o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania, ktorým namietala, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny, pre postup podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa vyžadovalo, aby dotazom na ústav, v ktorom vykonáva väzbu, bolo zistené, že počas výkonu väzby môže pracovať a poberať za to odmenu, ale túto možnosť bezdôvodne odmietla. Mala za to, že bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti bez toho, aby boli skúmané majetkové pomery matky a dokazovanie bolo obmedzené len na zistenie, že táto je vo väzbe a aký mala príjem pred jej výkonom, pričom je nemajetná, nevlastní žiaden majetok, preto žiadala oslobodenie od platenia výživného alebo určenie minimálneho výživného. Navrhla rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch III., IV. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaných matkou maloletého dieťaťa nebol na základe nižšie prijatých záverov a zhodnotení vyhodnotený ako opodstatnený k tomu, aby bolo možné odvolaniu matky maloletého dieťaťa vyhovieť.
21. Okresný súd, podľa názoru krajského súdu, v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa, pokiaľ komplexne zobral do úvahy vek a potreby maloletého dieťaťa, príjmové možnosti matky pred nástupom na výkon väzby, ak jej čistý príjem bol 1.089,06 Eur. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá mala 10 rokov a bola na druhom stupni základnej školy. Matka maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej A.. Samotný výkon väzby matkou maloletej nemôže byť na ujmu práv maloletého dieťaťa, voči ktorému ako rodič má primárnu a základnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nemôže byť determinovaná stavom, ktorý nastal na strane matky maloletej.
22. Okresný súd komplexne vyhodnotil rodinnú situáciu, a to, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca (výrok I. nenapadnutý odvolaním matkou maloletej). V danom konaní okresný súd a ani krajský súd nerozhodovali o trestnoprávnej zodpovednosti matky maloletého dieťaťa, ale o tom, v akej miere je povinná si plniť vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči maloletej.
23. Okresný súd vecne správne poukázal na zmenu pomerov, ak posledným súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom sp. zn. 11P/56/2018 zo dňa 31.01.2019, ktorým bola schválená uzavretá rodičovská dohoda, bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, pričom obidvaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a výživné počas striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov určené nebolo. So zmenou pomerov, ktorá nastala, a to zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, pretože matka maloletej nemôže vykonávať starostlivosť o maloletú z dôvodu výkonu väzby, zákonite bolo nevyhnutné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti matky maloletej.
24. Okresný súd vecne správne reflektoval na zmenu osobnej starostlivosti u maloletej, ktorá podľa nenapadnutého výroku I. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a namieste zdôraznil ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení vyživovacej povinnosti matke maloletého dieťaťa okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako oprávneného, ktoré vo veku 10 rokov a druhého stupňa základnej školy, nemá nad rámec bežných nákladov jeho veku zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, prípadne na vzdelávanie, rozvíjanie talentov. Vzhľadom k ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov nebolo potrebné, aby okresný súd detailne vykonal dokazovanie odôvodnených potrieb maloletej na základe „jednotlivých bločkov“, pokiaľ odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa (čo neboli okolnosti na strane maloletej), pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5CdoR/14/2024, sp. zn. 7CdoR/7/2025). Naviac v okolnostiach danej veci v takomto rozsahu dokazovanie odôvodnených výdavkov a potrieb maloletej sa nevyžadovalo s ohľadom k tomu, že maloletá bola do 15.07.2025 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom zmena výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nastala od okamihu prevzatia výlučnej starostlivosti o maloleté dieťa otcom od 15.07.2025, keďže väzba u matky maloletej začala 14.07.2025.
25. Súd prvej inštancie pri vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa namieste vychádzal z potencionálneho príjmu matky, pri ktorom zobral zreteľ na príjem, ktorý matka dosahovala pred nástupom na výkon väzby, a to čistú mzdu 1.089,06 Eur. Súd prvej inštancie (odsek 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku) nemohol vziať skutočnosť výkonu väzby, na ktorý nastúpila matka maloletého dieťaťa, za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nedosahuje príjem, s dôsledkom na neurčenie vyživovacej povinnosti, resp. na určenie minimálneho zákonného výživného (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona). Ak by matka maloletého dieťaťa nebola vo výkone väzby, dosahovala by príjem z pracovného pomeru, ktorý bol okresným súdom ustálený na sumu čistej mzdy približne 1.089.06 Eur, čo bol vecne správny postup okresného súdu, t.j. bolo vychádzané z potencionality príjmu matky maloletej, ktorý by dosahovala, pokiaľ by nedošlo k obmedzeniu osobnej slobody matky ako rodiča zo zákonných dôvodov, s dôrazom na podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona.
26. V okolnostiach danej veci krajský súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. I napriek tomu, že matka maloletého dieťaťa v súčasnosti nemá (pravidelný) príjem, v danom štádiu je potrebné uviesť, že sa sama pripravila o možnosť jeho dosahovania a samotná skutočnosť, že je vo väzbe, neodôvodňovala neurčenie vyživovacej povinnosti, resp. jej určenie v minimálnom rozsahu v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Súdna prax konštatovala, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba alebo uložený trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z jej potencionálnych príjmov, t.j. v okolnostiach danej veci z príjmu, ktorý matka dosahovala pred nástupom na výkon väzby. Nebol preto rozhodujúci faktor, či matka maloletého dieťaťa má počas výkonu väzby príjem, ale to, aký príjem by mohla dosahovať, v danom prípade príjem pred nástupom na výkon väzby, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.
27. Hoci Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republike vydaná Ministerstvom spravodlivosti SR má odporúčací charakter, v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd vecne správne poukázal na rozhodné východiská pre stanovenie výšky výživného, t.j. keď prihliadol na potencionálny príjem matky maloletej, t.j. príjem, ktorý dosahovala pred nástupom na výkon väzby, životnú etapu
dieťaťa, ktoré je vo veku 10 rokov a navštevuje 2. stupeň základnej školy, so zreteľom na to, že matka okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu starostlivosť a osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva otec maloletého dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti matke maloletého dieťaťa okresný súd nevybočil ani z kritérií upravených Metodikou výpočtu výživného v Slovenskej republike vydanou Ministerstvom spravodlivosti SR, a preto ani z tohto dôvodu nebola zistená vecná nesprávnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch III. o vyživovacej povinnosti matky v spojení s výrokom IV. o zameškanom výživnom.
28. V štádiu odvolacieho konania prevzala vstup do konania krajská prokuratúra, ktorá skutočnosť sa premietla do záhlavovej časti rozsudku krajského súdu, pretože sa v zmysle ust. § 13 CMP a zákona o prokuratúre nevyžaduje vydanie samostatného rozhodnutia.
29. Na základe vyššie uvedených záverov, zhodnotení, neboli vyhodnotené odvolacie námietky podané matkou maloletého dieťaťa ako relevantné, preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o vyživovacej povinnosti matky voči maloletej vo výške 200,- Eur mesačne a výroku IV. o povinnosti matky zaplatiť zameškané výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 vo výške 509,70 Eur v splátkach po 100,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok, v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli zistené dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.